Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/274/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201889 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201889.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: M.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1315154/2017 zo dňa 06.09.2017 a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača č. 1640036751/2017 zo dňa 31.05.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 1315154/2017 zo dňa 06.09.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. 1640036751/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorým bol podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača, vyrubený žalobcovi ako poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. 2570/927/2017/ÚPSP- CHO, právoplatného dňa 20. 03. 2017 vo výške X.XXX,XX €. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že poplatníkovi vyrubila mestská časť Bratislava - Rača rozhodnutím číslo: 1640036751/2017 zo dňa 31.05.2017 miestny poplatok za rozvoj na základe právoplatného stavebného povolenia č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHO zo dňa 06.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017, za stavbu „rekreačný objekt, lokalita Potočné, Bratislava“, výmera nadzemnej časti podlahovej plochy použitej pre výpočet poplatku za rozvoj XX,XX m2 so sadzbou poplatku XX,XX € vo výške X.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo doručené dňa 07.06. 2017 a poplatník podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem zákona č. 375/2016 Z. z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie stavba. Číslo za pojmom stavebné povolenie odkazuje na ustanovenia §§ 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú podmienky vydania stavebného povolenia v stavebnom konaní podľa stavebného zákona. Legislatívna skratka ďalej len „stavebné povolenie“ znamená podľa názoru odvolacieho orgánu v zhode so stanoviskom mestskej časti Bratislava - Rača, že pri uvádzaní ďalšieho pojmu stavebné povolenie v nasledujúcom texte zákona mal zákonodarca na mysli právoplatné stavebné povolenie. 3. Podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Zákonodarca v tomto ustanovení zákona uviedol aj napriek už zavedenej legislatívnej skratke pojem právoplatnosť stavebného povolenia, lebo iným spôsobom nebolo možné ustanoviť okamih vzniku poplatkovej povinnosti. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudol účinnosť dňa 01.11.2016 (aktualizovaný novelou - zákonom č. 375/2016 Z.z. s účinnosťou od 31.12.2016), to znamená, že obec môže vyrubiť poplatok na všetky stavby; na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti zákona o mies poplatku za rozvoj, t.j. po 01.11.2016, avšak až zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Rača bolo účinné od 16.03.2017 a stavebné povolenie č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHo zo dňa 06.03.2017 nadobudlo právoplatnosť 20.03.2017, čiže až po účinnosti všeobecne záväzného nariadenia mestskej častí Bratislava - Rača. Odvolací orgán na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o miestnom poplatku za rozvoj (§ 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 13) v súlade so stanoviskom mestskej časti Bratislava - Rača bol toho názoru, že pre posúdenie skutočnosti, či vydané stavebné povolenie podlieha poplatkovej povinnosti, je rozhodujúci dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti a nie dátum jeho vydania. V zmysle uvedeného bol miestny poplatok za rozvoj vyrubený v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj a s platným Všeobecne záväzným nariadením číslo 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača. II. žaloba a námietky 4. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na nesporné skutočnosti a to že stavebné povolenie bolo vydané dňa 06.03.2017, VZN je účinné od 16.03.2017 a stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017. Sporné taktiež nebolo to, že úrad nevydal stavebné povolenie v zákonnej lehote v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Úrad oznámil začatie správneho konania dňa 9.12.2016, a preto v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku posledný deň lehoty na vydanie stavebného povolenia pripadol na 8.01.2017. Žalobca namietal, že hlavný dôvod nezákonností rozhodnutí v tomto prípade je nesprávne právne posúdenie ustanovení zákona o poplatku úradom v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaným v druhostupňovom rozhodnutí a zmarenie prístupu žalobcu k spravodlivosti z dôvodu nepreskúmateľného a arbitrárneho druhostupňového rozhodnutia. Ako vyplýva z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, žalovaný uvádzal, že v zmysle zákona o poplatku (neuvádzal konkrétne ustanovenie) obec (úrad) môže vyrubiť poplatok na všetky stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti zákona o poplatku, avšak až zavedením tohto poplatku obcou (úradom vo VZN). Úrad zaviedol poplatok vo VZN, ktoré bolo účinné od 16.03.2017 a stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí následne uvádzal, že sa stotožňuje s názorom úradu, ktorý uviedol, že pre posúdenie skutočnosti, či vydané stavebné povolenie podlieha poplatkovej povinnosti, je rozhodujúci dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti a nie dátum jeho vydania. Žalobca s týmto názorom žalovaného nesúhlasil. Vznik poplatkovej povinnosti totiž upravuje § 3 ods. 1 písm. a), a § 13 zákona o poplatku v spojení s prechodným ustanovením uvedeným v § 14 ods. 1 zákona o poplatku. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) Zákona o poplatku: "Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len "stavebné povolenie")". 5. Z § 13 a § 14 ods. 1 zákona o poplatku vyplýva, že v roku 2017 obec môže vyrubiť poplatok len ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky: 1. Musí existovať všeobecne záväzné nariadenie obce zavádzajúce poplatok; 2. Toto všeobecne záväzné nariadenie obce musí byť účinné, 3. Po nadobudnutí účinnosť všeobecného záväzného nariadenia musí byť vydané stavebné povolenie; 4. Až nadobudnutím právoplatnosti tohto stavebného povolenia vzniká príslušnej osobe poplatková povinnosť. V tomto prípade všetky vyššie uvedené podmienky splnené neboli. Stavebné povolenie totiž bolo vydané dňa 06.03.2017, ale VZN sa stalo účinným až od 16. marca 2017. Teda stavebné povolenie bolo vydané ešte pred účinnosťou príslušného všeobecného záväzného nariadenia. Žalobca bol preto presvedčený, že žalovaný a úrad v rozhodnutiach vec nesprávne právne posúdili, pretože vychádzali len z predpokladu, že poplatková povinnosť vzniká vtedy, ak je stavebné povolenie právoplatné v čase, kedy bolo VZN účinné. Žalovaný a aj úrad opomenuli skúmať podmienky prípustnosti vyrubenia poplatku v zmysle § 13 zákona o poplatku. V tomto prípade totiž úrad nesplnil podmienku, že "Obec môže vyrubiť poplatok .... prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie.... najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Úrad mohol poplatok vyrubiť len na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie v čase účinnosti VZN zavádzajúceho poplatok za rozvoj. Žalobca namietal aj proti argumentácii úradu uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorou sa žalovaný stotožnil, teda argumentácií, že § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poplatku zaviedol skratku, v dôsledku ktorej by sa pod pojmom "stavebné povolenie" malo rozumieť "vydané právoplatné stavebné povolenie". Takýto výklad skratky "stavebné povolenie" v zákone o poplatku je celkom zjavne nesprávny a nezákonný. Zákon o poplatku skutočne používa skratku "stavebné povolenie", avšak v žiadnom prípade nejde o skratku, ktorá by znamenala vydané právoplatné stavebné povolenie. Takýto výklad je v rozpore so samotným znením zákona o poplatku ako aj v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov v znení neskorších predpisov. 6. Zákon o poplatku hneď v ďalšom ustanovení (§ 4 ods. 1 zákona o poplatku) opätovne používa pojem právoplatný v spojení so stavebným povolením. Je preto nelogické, aby zákon o poplatku zaviedol skratku, ktorá má znamenať, že ide o „právoplatné” povolenie a následne zbytočne duplicitne uvádzal, že poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Ak by zavedená skratka stavebné povolenie znamenala právoplatné stavebné povolenie, tak by § 4 ods. 1 zákona o poplatku predstavoval zbytočné ustanovenie, pretože takto definované stavebné povolenie by z hľadiska práva prvýkrát mohlo objektívne existovať až prvý deň právoplatnosti stavebného povolenia - pred tým, by stavebné povolenie neexistovalo. Navyše zákon o poplatku opakovane používa pojmy ako "vydané stavebné povolenie" (napr. v § 13 zákona o poplatku) aj potom ako uvádza skratku "stavebné povolenie". Teda skratka stavebné povolenie uvedená v zákone o poplatku zjavne nenahrádza pojmy "vydané" a "právoplatné" pretože zákon o poplatku ich používa aj v ďalších ustanoveniach.. Žalobca zastával názor, že v tomto prípade má interpretačný význam poznámka pod čiarou č. "3" použitá v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poplatku pri výraze "... stavebné povolenie ..." ktorá odkazuje na § 66 až § 70 Stavebného zákona, v ktorom je definovaný pojem stavebné povolenie. Zavedená skratka "stavebné povolenie" tak zjavne znamená skratku stavebné povolenie vydané podľa Stavebného zákona, s tým, že zákon o poplatku už pri ďalšom používaní pojmu stavebné povolenie nemusí používať odkazy na stavebný zákon. 7. Výkladom v súlade s touto poznámku pod čiarou sa dospeje nevyhnutne k záveru, že skratka zavedená v zákone o poplatku je skratkou pre stavebné povolenie, ktoré je vydané podľa uvedených ustanovení Stavebného zákona. Takýto výklad je v súlade aj s § 3 ods. 3 zákona o tvorbe predpisov v zmysle ktorého platí, že: "Právny predpis musí byť terminologický jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemôže iný právny predpis pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam: to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nemožno použiť v inom právnom predpise. Rovnako ie neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť". Výklad úradu, s ktorým sa bez akéhokoľvek odôvodnenia stotožnil žalovaný, že pre účely zákona o poplatku znamená stavebné povolenie vydané právoplatné stavebné povolene priamo odporuje zákonnej úprave v Stavebnom zákone, ktorý nedefinuje pojem stavebné povolenie veľmi úzko len ako právoplatné stavebné povolenie. Vzhľadom na uvedené bol žalobca presvedčený, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie sú nesprávne a nezákonné. Ním uvedený výklad a právny názor je jasný a nepripúšťa žiadny rozpor o tom, že úrad mohol vyrubiť poplatok len na také stavebné povolenie, ktoré bolo vydané po účinnosti VZN. Ak exituje rozpor medzi tým, či ide o vydané stavebné povolenie, alebo právoplatné stavebné povolenie, úrad ako aj žalovaný boli povinní postupovať zhovievavejšie v prospech žalobcu. Obdobný názor vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007 z 18. septembra 2008, v ktorom ÚS SR uvádzal; "pri súdnom preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov musí všeobecný súd zohľadňovať, že týmito rozhodnutiami sa ukladá daňovému subjektu daňová povinnosť, ktorá priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry a redukuje rozsah jeho majetku." S mocenským zásahom do majetkovej sféry jednotlivca tak musí byť imanentné spätá zásada zákonnosti, ktorú ÚS SR charakterizoval ako "conditio sine qua non", "čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť." Uvedená podmienka jednak výslovne vyplýva zo znenia článku 59 Ústavy, tiež bola vtedy výslovne vyjadrená aj v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Dnes má predmetná zásada svoje zakotvenie v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. 8. Uvedenú zásadu, ktorú je v právnom štáte možné považovať za samozrejmú, ÚS SR rozvíja a aplikuje na daňové konanie, keď konštatuje, že: "ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje [..] Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybnosti sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie.“ Uvedený princíp je v zásade aplikovateľný na všetky objektívne sporné situácie, kde majú daňové orgány tendenciu vykladať právne predpisy tak, aby výsledkom bol vyšší vyber dane. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil, prečo sa stotožnil s názorom úradu a zároveň nevysvetľoval a neodôvodňoval prečo je argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní nesprávna. Žalovaný sa taktiež vôbec nezaoberal replikou, ktorú mu žalobca zaslal a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s právnou argumentáciou v replike. Toto samo o sebe spôsobuje, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí v podstate žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo sa stotožnil s názorom úradu. Žalovaný svoje odôvodnenie uvádzal len v troch vetách (posledný odsek na str. 2 a nasledujúci odsek na str. 3 druhostupňového rozhodnutia). Žalobca mal jednoznačne za to, že takéto odôvodnenie nemôže predstavovať kvalifikované vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. V zmysle judikatúry sa vyžaduje, aby rozhodnutia (nie len súdne) boli riadne odôvodnené. Obdobný názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23, októbra 2013, spis. zn.: 7Cdo/90/2013: "Arbitrárnosť rozhodnutia pritom môže byť kvalifikovaná, buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom alebo situácia, v ktorej súd jediný právny záver nezdôvodni zo všetkých právnych hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy." III. argumenty žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Rača č. 1640036751/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Rača č. 1/2017 z 28. februára 2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača, vyrubený miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. 2570/927/2017/ ÚPSP-CHO, právoplatného dňa 20.03.2017 vo výške X.XXX,XX €. Poplatníkovi vyrubila mestská časť Bratislava - Rača svojím rozhodnutím miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHO zo dňa 06.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017, za stavbu „rekreačný objekt, lokalita Potočné, Bratislava“, výmera nadzemnej časti podlahovej plochy použitej pre výpočet poplatku za rozvoj XXX,XX mX - XX mX = XX,XX m2 - upravený základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj so sadzbou poplatku podľa § 7 - XX,XX €, vo výške X.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo doručené dňa 07.06.2017 a žalobca podal voči nemu odvolanie. Dôvody žaloby sú zhodné s dôvodmi odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení poplatku za rozvoj - ide o nečinnosť stavebného úradu - nedodržanie zákonných lehôt podľa stavebného zákona a zákona o správnom konaní a nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok. 10. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení § 2 uvádza, že poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Ďalej zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení § 7 ods. 2 uvádza, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé stavby. Podľa § 7 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Vyššie citované ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ukladajú obci, že môže ustanoviť poplatok všeobecne záväzným nariadením a v ňom upraviť sadzby poplatku za rozvoj podľa jednotlivých stavieb, častí, katastrálnych území. Ostatné ustanovenia zákona o miestnom poplatku obec neupravuje všeobecne záväzným nariadením, pretože ich platnosť vyplýva priamo zo zákona a zákon neukladá obciam ustanoviť ich do všeobecne záväzného nariadenia. Platia bez ohľadu na skutočnosť, či si ich obec dá alebo nedá do všeobecne záväzného nariadenia, prípadne ich má odlišne upravené. Podľa ustanovenia § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vzniká poplatková povinnosť dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Na základe uvedeného vznikla stavebníkovi poplatková povinnosť dňom 20.03.2017. Poplatníkom je podľa ust. § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. 11. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nadobudol účinnosť dňa 01.11.2016 (aktualizovaný novelou - zákonom č. 375/2016 Z. z. súčinnosťou od 31.12.2016), to znamená, že obec môže vyrubiť poplatok na všetky stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj, t.j. po 01.11.2016, ale najskôr až zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Rača bolo účinné od 16.03.2017 a stavebné povolenie žalobcu č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHo zo dňa 06.03.2017 nadobudlo právoplatnosť 20.03.2017, až po účinnosti všeobecne záväzného nariadenia. Žalovaný bol toho názoru, že pre posúdenie skutočnosti, či vydané stavebné povolenie podlieha poplatkovej povinnosti, je rozhodujúci dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti a nie dátum jeho vydania. Žalovaný k dôvodu žaloby (nečinnosť stavebného úradu vo veci vydaných rozhodnutí) uviedol, že stavebný úrad rozhoduje o stavebnom povolení v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a tiež podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Správny poriadok stanovuje v § 49 správnemu orgánu lehotu na rozhodnutie. V prípade, že správny orgán je v konaní nečinný, má účastník konania možnosť využiť právne nástroje vo forme opatrení proti nečinnosti správneho orgánu. Lehoty stanovené v správnom poriadku na vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter, ich prípadné nedodržania nemá za následok neplatnosť právnych úkonov. Žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj skúmať konania, ktoré predchádzali poplatkovému konaniu vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj. 12. V predmetnom odvolacom konaní nie je predmetom preskúmavania predchádzajúce konanie podľa stavebného zákona (v ktorom došlo k vydaniu stavebného povolenia), ale odvolací orgán v odvolacom konaní v rámci konania o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj skúmal, či sú splnené podmienky na začatie konania o vyrubení poplatku za rozvoj a či bolo rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj vydané v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj ku dňu jeho vydania. Podľa § 12 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodí pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V tomto prípade je tou skutočnosťou stavebné povolenie, ktorého právoplatnosťou vzniká podľa § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatková povinnosť. Mestská časť Bratislava - Rača prijala všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 16.03.2017, to znamená, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje za stavby, bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti všeobecne záväzného t.j. po 16.03.2017. Stavebné povolenie č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHo vydané dňa nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj neobsahuje ustanovenia, ktoré by dávali obciam možnosť na základe individuálneho prípadu posúdiť výšku poplatku a vyrubiť poplatok za rozvoj v inej výške ako je stanovená sadzba poplatku, ktorú obec stanovuje vo všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade je za rozvoj stanovená Všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava - Rača č. 1/2017 zo dňa 28.02.2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača. IV. Konanie pred správnym súdom 13.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 05.02.2020 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 16. Zásada zákonnosti daňového a poplatkového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní a poplatkov, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové a poplatkové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane/poplatku správcom môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že orgány v daňovom a poplatkovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu/samosprávy ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov a poplatníkov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového a poplatkového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov poplatníkov. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“). 18. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 19. Podľa § 13 cit. zákona, obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. 20. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/20161231.html> a ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/447/20161231.html> môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce. VI. Posúdenie veci správnym súdom 21. Poplatok za rozvoj sa zaraďuje do sústavy miestnych daní a poplatkov ako jej fakultatívny prvok. To znamená, že o uložení alebo neuložení poplatku za rozvoj rozhoduje len obec. Je možné uviesť, že poplatok za rozvoj plní príjmovú funkciu ako doplnkový nástroj určený na financovanie občianskej infraštruktúry a zároveň regulačnú funkciu vo vzťahu k stavebnej činnosti na území obce. Zákon bližšiu definíciu poplatku za rozvoj neuvádza. Svojou ekonomickou podstatou sa blíži k charakteru dani, keďže z hľadiska jeho zákonného nastavenia nemožno hovoriť ani o jeho ekvivalentnej povahe, ako je tomu pri správnych poplatkoch, teda že poplatník dostáva za jeho úhradu službu alebo spracovanie nejakého úkonu. Podľa § 12 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis o správe daní t. j. Daňový poriadok. Treba zdôrazniť, že hoci obec môže z tohto príjmu financovať len rozvoj a budovanie občianskej infraštruktúry, neexistuje právny nárok poplatníka (v stavebnom konaní v postavení stavebníka) na takúto investíciu na území. 22. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. č. 1315154/2017 zo dňa 06.09.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača č. 1640036751/2017 zo dňa 31.05.2017. Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača, vyrubený žalobcovi ako poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. 2570/927/2017/ÚPSP-CHO, právoplatného dňa 20. 03. 2017 vo výške X.XXX,XX €. 23. Ústrednou otázkou tohto sporu bolo posúdenie skutočnosti, či pre vydané stavebné povolenie, ktoré podlieha poplatkovej povinnosti - je rozhodujúci dátum nadobudnutia právoplatnosti, resp. dátum jeho vydania. Skutkové okolnosti týkajúce sa dátumov nadobudnutia účinnosti zákona, účinnosti VZN, vydania a nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia neboli medzi stranami sporné. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) celkom jednoznačne definuje, že predmetom poplatku je pozemná stavba, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Ďalej zákon odkazuje, že v nasledovných ustanoveniach používa len pojem „stavebné povolenie“. Z uvedeného vyplýva, že ak zákon v nasledovných paragrafoch a odsekoch používa pojem „stavebné povolenie“, rozumie sa tým „právoplatné stavebné povolenie“. V zmysle ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, poplatková povinnosť k poplatku za rozvoj vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Čo je však rovnako dôležité - zákon o miestnom poplatku za rozvoj v § 13 upravuje podmienky, za ktorých môže správca poplatku prvý krát vyrubiť poplatok za rozvoj, kedy obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvý krát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (zákon s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 prezumuje právoplatné stavebné povolenie) po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Aj keď v § 13 cit. zákona nie sú taxatívne vymenované všetky stavby, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 a u ktorých je nadväzne na predmet stavby poplatku v § 4 ods. 1 upravený vznik poplatkovej povinnosti s ohľadom na úpravu predmetu poplatku, vzniku poplatkovej povinnosti a zachovania rovnakého princípu aplikácia ustanovenia § 13 citovaného zákona sa vzťahuje na všetky pozemné stavby na území obce, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj. Obec tak môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvý krát nie len na stavbu, na ktorú bolo právoplatne vydané stavebné povolenie, ale aj na stavbu, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie pred jej dokončením a právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá bola ohlásená stavebnému úradu po nadobudnutí účinnosti zákona, najskôr zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj iba za podmienky, že poplatok za rozvoj ustanovila VZN. Preto správny súd nemohol akceptovať interpretáciu žalobcu, ktorý ako posledné dve kumulatívne podmienky uvádzal, že po nadobudnutí účinnosti VZN musí byť vydané stavebné povolenie, kedy až nadobudnutím právoplatnosti vzniká poplatková povinnosť. Išlo o reštriktívny výklad ustanovenia § 13 bez ohľadu na kontext celého zákona, predovšetkým v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 zákona. Ak teda VZN Mestskej časti Bratislava - Rača č. 1/2017 nadobudlo účinnosť dňa 16.03.2017 s tým, že stavebné povolenie bolo vydané 06.03.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017; tak poplatková povinnosť vzniká ku dňu právoplatnosti staveného povolenia (§ 4 ods. 1) a v danom prípade nebolo rozhodujúce, kedy bolo stavebné povolenie vydané. Iný prípad by nastal, ak by stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť po účinnosti zákona, ale pred účinnosťou VZN, obec by takto nebola v zmysle § 13 oprávnená vyrubiť poplatok za rozvoj. 24. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).