Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/230/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201600 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201600.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. SIBA s.r.o. v likvidácii, IČO: 31 365 833, Ružinovská 14, Bratislava, 2. SABINA, spol. s.r.o., IČO: 36 459 071, Hollého 28, Sabinov, obaja zastúpení: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., IČO: 47 258 055, M. R. Štefánika 2618, Čadca, proti žalovanému: Dopravný úrad, Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11596/2017/OLP-009 zo dňa 07.07.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Obchodná spoločnosť SANAS, a.s., IČO: 36 458 562, Hollého 37, Sabinov ako prevádzkovateľ dráhy, železničnej vlečky prevádzka Sabinov doručil žalovanému žiadosť o vykonanie zmeny v povolení na prevádzkovanie dráhy ev. č. 0841/2000/P z dôvodu zmeny členov v štatutárnom orgáne prevádzkovateľa dráhy a zmeny v popise dráhy. 2. Žalobca 1/ zaslal ku konaniu vyjadrenie, v ktorom spochybnil prechod vlastníckeho práva v predmetnej veci zo spoločnosti SIBA na spoločnosť SANAS. Dňa 30.03.2017 bolo žalovanému doručené vyjadrenie Exekútorského úradu Bratislava, v ktorom potvrdzuje súdny exekútor JUDr. Jozef Parrák prechod vlastníckeho práva k majetku firmy SIBA na spoločnosť SANAS ku dňu 05.11.2015. 3. Žalovaný svojim prvostupňovým rozhodnutím č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 513/2009 Z.z.“) na základe žiadosti SANAS, a.s. rozhodol o vykonaní zmeny č. 1 v rozhodnutí Štátneho dráhového úradu č. 484/2000-ŠDÚ-ŠOD/Rk zo dňa 18.05.2000, ktorým bolo vydané povolenie ev. č. 0841/2000/P prevádzkovateľovi dráhy SANAS, a.s. na prevádzkovanie dráhy, železničnej vlečky SANAS, a.s., prevádzka Sabinov tak, že v časti „Členovia štatutárneho orgánu prevádzkovateľa dráhy“ sa vymazáva celý text a zapisuje sa : - Ing. Ján Pavúk, bydlisko: Námestie Slobody 17/17, 083 01 Sabinov, - Ing. Peter Jendrichovský, bydlisko: Ružová 44/146, 083 01 Sabinov - osoba odborne kvalifikovaná podľa ust. 29 ods. 2 zákona o dráhach, - Ing. Pavol Hrivnák, bydlisko: Sama Chalúpku 430/6, 082 71 Lipany, - Ing. Štefan Varholík, bydlisko: Sládkovičova 464/30, 083 01 Sabinov. vymazáva sa časť „Osoba odborne spôsobilá“. v časti „Popis vlečky“ sa vymazáva: celý text a zapisuje: Popis železničnej dráhy, vlečky SANAS, a.s., prevádzka Sabinov: - vlečka je zaústená v žst. Sabinov trate Prešov - Plaveč do koľaje č. 1 km 0,000 000 = 37,732 247. Hranica styku dráh je v koľaji č. 1 v žkm 37,741 na koncovom styku odbočnej výhybky č. 1 a v žkm 37,763 na koncovom styku odbočnej vetvy výhybky č.Nl, vlečka je ukončená betónovým zarážadlom na koľaji č. 1 km 1,484 350 a koľajnicovým zarážadlom na koľaji č. 3 km 0,389 347 a koľaji č. 6 km 0,063 880, celková stavebná dĺžka koľají vlečky: 2 440, 641 m, rozchod koľají: 1 435 mm, minimálny polomer oblúka R = 180 m, - maximálny nápravový tlak: 22,5 t - maximálny sklon: 14,066 %o, - vlečka nie je elektrifikovaná, - zabezpečovacie zariadenie vlečky: výkoľajka VK1, križovanie s cestnými komunikáciami: len účelové komunikácie v objekte SANAS a.s. Sabinov. Prejazd na koľaji č. 1 šírka 7,2 m v km 1,176 937, prejazd na koľaji č. 1 šírka 11,0 m v km 1,317 748, prejazd na koľaji č. 3 šírka 6,0 m v km 0,125 611, prejazd na koľaji č. 3 šírka 10,5 m v km 0,220 647, úrovňové priecestie s verejnými pozemnými komunikáciami sa na vlečke nenachádza. Rozhodnutie o zmene č. 1 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. j. 484/2000-ŠDÚ- ŠOD/Rk zo dňa 18.05.2000. ktorým bolo vydané povolenie na prevádzkovanie dráhy ev. č. 0841/2000/P. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal podaním zo dňa 04.05.2015 žalobca 1/ zastúpený Bc. Ing. Peter Ďuračka na základe plnomocenstva likvidátora a konateľov spoločnosti rozklad, ktorý nijako bližšie neodôvodnil, len uviedol: „Týmto podávame rozklad proti rozhodnutiu Dopravného úradu, divízia dráh a dopravy na dráhach, č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017“. 5. Taktiež žalobca 2/ podaním zo dňa 04.05.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal rozklad, ktorý rovnako neodôvodnil, iba uviedol, že „Týmto podávame rozklad proti rozhodnutiu Dopravného úradu, divízia dráh a dopravy na dráhach, č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017“. 6. O rozklade žalobcu 1/ a žalobcu 2 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11596/2017/OLP-009 zo dňa 07.07.2017, rozklady žalobcov zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu 1/ (vyššie spomínané) zo dňa 01.03.2017, v ktorom uviedol, že „žiadateľ nepreukázal, že je vlastníkom predmetnej železničnej vlečky, resp. že má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom tejto železničnej vlečky, teda v zmysle § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 513/2009 Z.z. nespĺňa neobíditeľnú podmienku pre prevádzkovanie dráhy“. Žalovaný argumentoval, že dražbou vlečky, ktorej zákonnosť žalobca 1/ spochybnil, prešlo vlastnícke právo na žiadateľa. Jedine konštatovanie jej neplatnosti vo výroku rozhodnutia na to príslušného orgánu s právomocou o tom rozhodnúť by spôsobilo jej neplatnosť. Žalovaný však nemá právomoc takéto rozhodnutie vydať. Od doby platnosti vykonanej dražby je potvrdenie o nej dostatočným dokladom o nadobudnutí predmetnej vlečky do vlastníctva žiadateľa. Podľa žalovaného ani žalobca 1/ ani žalobca 2/ na podporu svojich tvrdení nepredložili dôkazy a neoznámili správnemu orgánu ani začatie konania, ktoré by mohlo byť v tejto veci podstatné, hoci boli správnym orgánom oboznámený o začatí správneho konania zo dňa 17.01.2011 a boli poučený o možnosti navrhnúť doplnenie podkladov k rozhodnutiu. Zo zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol skonštatovať nedostatok podania pre nepreukázanie splnenia podmienky stanovenej v § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 513/2009 Z.z. a žiadateľom predložený dôkaz preukazujúci jeho vlastnícke právo k vlečke bol pre správny orgán postačujúci, pričom predseda žalovaného pri rozhodovaní o rozklade sa stotožnil s časťou napadnutého prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že „nakoľko žiadosť o vykonanie zmeny bola doložená náležitosťami podľa ust. § 29 Zákona o dráhach, dopravný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Poukazujúc na § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z. žalovaný dodal, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ predložil správnemu orgánu dokumenty preukazujúce splnenie zákonných podmienok na vydanie rozhodnutia o vykonaní zmeny v povolení na prevádzkovanie dráhy. 7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.09.2017 sa žalobca 1/ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11596/2017/OLP-009 zo dňa 17.07.2017, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie ním vydané pod č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017. 9. Žalobca 1/ namietal, že mu prvostupňové rozhodnutie nebolo doručené v súlade so zákonom, pretože nebolo doručené jeho splnomocnenému zástupcovi ale priamo žalobcovi 1/. Žalobca 1/ podľa svojho tvrdenia podal dňa 04.05.2017 rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím a to aj napriek tomu, že podľa názoru žalobcu rozklad nespĺňal náležitosti podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný v rozpore s § 19 ods. 3 správneho poriadku nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania. 10. Žalobca 1/ považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu, že bolo vydané v čase právoplatnosti povolenia na prevádzkovanie tej istej dráhy ev. č. 0801/199/P inému prevádzkovateľovi, a to spoločnosti SABINA spol. s.r.o. a takýto postup žalovaného považoval žalobca za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 11. Žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2017 sa žalobca 2/ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia toho istého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu orgánu. 12. Rovnako ako žalobca 1/ i žalobca 2/ uviedol, že dňa 04.05.2017 podal rozklad, ktorý nespĺňal náležitosti podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku a žalovaný v rozpore s § 19 ods. 3 Správneho poriadku nevyzval žalobcu 2/ na odstránenie nedostatkov podania o rozklade rozhodol. Žalobca 2/ ďalej uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v čase právoplatnosti povolenia na prevádzkovanie tej istej dráhy, ev. č. 0801/199/ P inému prevádzkovateľovi a to žalobcovi. Takýto postup považoval žalobca 2/ za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa k žalobám žalobcov 1/ a 2/ vyjadril písomnými podaniami, v ktorých zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žaloby považoval za nedôvodné a žiadal ich zamietnuť. 14. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením, že nedoručenie rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi žalobcu je vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Aj napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 1/ ale priamo žalobcovi 1/ ten dokázal včas podať opravný prostriedok, čo znamená, že sa o rozhodnutí dozvedel minimálne v deň, kedy podával rozklad voči tomuto rozhodnutiu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok krajského súdu 2S 43/2012, v ktorom krajský súd uviedol, že „v prejednávanej veci dôvod na zmienený postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p. nebol daný, nakoľko so žalobcom sa v správnom konaní riadne konalo a napadnuté druhostupňové rozhodnutie mu aj bolo doručené, aj keď namiesto neho malo byť rozhodnutie podľa zákona doručované len jeho právnemu zástupcovi. Z obsahu žaloby je však zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného oboznámil, keďže proti nemu podal kvalifikovanú správnu žalobu.“ Ak by ho podal po lehote a ako taký by bol posúdený s konečným následkom, že sa o podanom rozklade rozhodovať nebude, zrejme by išlo o nezákonný postup, ktorý by bolo treba napraviť. To však podľa žalovaného nie je tento prípad. Oba rozklady žalobcov 1/ a 2/ boli podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a časovou pečaťou. Bol podaný včas oprávnenou osobou a žalovaný o ňom ako druhostupňový orgán konal a vo veci rozhodol. 15. Pokiaľ ide o námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa skutočnosti, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v čase právoplatnosti povolenia na prevádzkovanie tej istej dráhy ev. č. 0801/1999/P inému prevádzkovateľovi (žalobcovi 2/), žalovaný poukazujúc na § 29 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. žalovaný uviedol, že povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané regulačným orgánom je jednou, nie však jedinou z podmienok na prevádzkovanie dráhy. Druhou z celkovo troch stanovených podmienok je, že osoba, ktorá chce prevádzkovať dráhu, musí mať uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sama nie je vlastníkom dráhy. Zákon neumožňuje podmieňovať vydanie jedného povolenia zrušením druhého povolenia a správny orgán je povinný, ak prijme žiadosť a žiadateľ splní všetky podmienky, vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy. Vo vzťahu k povoleniu vydanému žalobcom bolo vedené správne konania o jeho zrušení podľa § 29 ods. 8 písm. a/ zákona č. 513/2009 Z.z.. Toto konanie však bolo nezávisle od konania napadnutého žalobami, nakoľko v zmysle zákona ide o dve samostatné a nezávislé a nepodmienené konania. Vydané povolenie žalobcovi 2/ neumožňovalo tejto osobe prevádzkovať dráhu, na ktorej jej bolo vydané povolenie, ak nemal uzatvorenú zmluvu o prevádzkovanie dráhy s jej vlastníkom alebo sám nebol vlastníkom dráhy. 16. Podľa žalovaného žalobca 1/ nemôže o sebe tvrdiť, že bol ako účastník administratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, nakoľko rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté iba vo veci vykonania zmeny spočívajúcej v umožnení vlastníkovi železničnej vlečky odlišnému od žalobcu prevádzkovať svoju železničnú vlečku. 17. Podľa žalovaného žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by žalovaný nemal vydať napadnuté rozhodnutie a podľa jeho názoru konajú účelovo. IV. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe. 19. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. 20. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. prevádzkovať dráhu môže len ten, kto a) má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy, b) má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom dráhy, c) zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce. 21. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán a) fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má, b) právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a bezúhonnosti podľa písmena a), a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má. 22. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z. povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Pred uplynutím platnosti povolenia na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho nástupcu prevádzkovateľa dráhy. 23. Podľa § 29 ods. 8 písm. a/ zákona č. 513/2009 Z.z. Povolenie na prevádzkovanie dráhy regulačný orgán zruší, ak a) prevádzkovateľ dráhy prestal spĺňať predpoklady podľa odsekov 1 a 2, b) prevádzkovateľ dráhy porušuje povinnosti prevádzkovateľa dráhy alebo nedodržiava podmienky uvedené v povolení napriek písomnému upozorneniu orgánu štátneho dozoru a uloženej pokute, c) prevádzkovateľ dráhy požiadal o zrušenie povolenia. V. Posúdenie veci správnym súdom 24. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 29. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Žalobca v jednej zo svojich námietok tvrdil, že žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutia napriek tomu, že v danom čase bolo právoplatné povolenie na prevádzkovanie tej istej dráhy ev. č. 0801/199/ P inému prevádzkovateľovi, ktorým bol žalobca 2/. 31. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. 32. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 33. Žalobná legitimácia v tomto zmysle je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu (štátnej autority), vzťahuje sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a direktívne sa dotýka ich právnej sféry. 34. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu. V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach, t.j. musí ísť o subjektívne práva žalobcu (nie tretej osoby). 35. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca 1/ v predmetnej žalobnej námietke namietal porušenie práv tretích osôb, nie svojich vlastných. Žalobcom namietaná skutočnosť, že rozhodnutie žalovaný vydal napriek existencii iného povolenia v prospech žalobcu 2/ sa nedotýka právnej sféry žalobcu 1/, nijako toto skutočnosťou neboli poškodené práva žalobcu 1/ či jeho právom chránené záujmy. V danej sentencii súd súhlasil s vyjadrením žalovaného. V stručnosti možno zhrnúť, že žalobca nie je oprávneným z rozhodnutia týkajúceho sa žalobcu 1/ dotknutou osobou, vlastníkom dráhy a pod. Nijako sa ho netýkajú práva obchodnej spoločnosti SABINA, spol. s.r.o. a pre tento záver je právne irelevantým i evidentné personálne prepojenie žalobcov 1/ a 2/. Z uvedených dôvodov správny súd preto predmetnú námietku žalobcu 1/ neakceptoval. 36. Pokiaľ tú istú námietku ako žalobca 1/ vzniesol vo svojej žalobe žalobca 2/, možno konštatovať, že v kontexte namietanej existencii právoplatného povolenia na prevádzkovanie tej istej dráhy ev. č. 0801/199/P udeleného žalobcovi 2/ ako prevádzkovateľovi z jeho pohľadu žalobou napadnuté rozhodnutia sú žalobcom 2/ subjektívne vnímané ako zásah do jeho práv. 37. Zároveň však je potrebné povedať, že správny súd tejto námietke žalobcu 2/ neprisvedčil a považoval ju za nedôvodnú. Predmetom posúdenia zákonnosti je rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni (potvrdené rozhodnutím žalovaného o opravnom prostriedku), ktorým správny orgán zmenil povolenie na prevádzkovanie dráhy udelené prevádzkovateľovi SANAS, a.s. z dôvodu, že došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. 38. Uvedené rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z.. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Z druhej vety § 29 ods. 6 vyplýva možnosť pre správny orgán (v zákone č. 513/2009 Z.z. označovaný ako regulačný orgán) zmeniť pred uplynutím platnosti povolenia na prevádzkovanie dráhy toto povolenie, ak došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. 39. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z.. 40. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia súd poukazuje aj na § 27 ods. 4, § 29 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z.. Z uvedených ustanovení zákona v prvom rade nevyplýva exkluzivita pre prevádzkovateľa, navyše ak stratí spôsobilosť k prevádzkovaniu uvádzanú v § 29 ods. 1 zákona. Správny súd v zhode s názorom žalovaného uvádza, že zákon č. 513/2009 Z.z. v jeho relevantných ustanoveniach je potrebné vykladať tak, že vydanie povolenia podľa § 29 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. nie je podmienené zrušením predchádzajúceho povolenia. Z dikcie zákona pre správny orgán, ktorému je doručená perfektná žiadosť a žiadateľ splní všetky zákonom dané podmienky, vyplýva povinnosť vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy. Je nutné dodať, že pri tomto rozhodovaní správneho orgánu nejde o situáciu subsumovateľnú pod prekážku konania z dôvodu res iudicata. 41. Ako uvádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, žalobca 2/ stratil spôsobilosť byť prevádzkovateľom predmetnej dráhy a bolo vedené správne konanie o zrušení povolenia podľa § 29 ods. 8 písm. a/ zákona č. 513/2009 Z.z.. Nadväzujúc na vysvetlenie v predchádzajúcom odseku súd dodáva, že konanie o vydanie povolenia a konanie o zrušení povolenia sú samostatné od seba nezávislé a nepodmienené administratívne konania. Preto nebránilo žalovanému obchodnej spoločnosti SANAS, a.s. vydať povolenie. 42. Podmienkami postupu podľa § 29 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z.z. sú existencia základného povolenia na prevádzkovanie dráhy a zmena, ktorá nastala u prevádzkovateľa oproti pôvodnému zneniu vydaného povolenia. Obe podmienky boli, ako vyplýva z administratívneho spisu, splnené, a preto žalovanému, ktorému bola doručená žiadosť o zmenu povolenia na prevádzkovanie dráhy z dôvodu zmien podmienok, za ktorých bolo povolenie vydané, nebránilo nič rozhodnúť o zmene spôsobom, ktorý je opísaný v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku. 43. Ďalšou oboma žalobcami vznesenou námietkou bolo tvrdenie, že žalovaný o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol napriek tomu, že odvolania žalobcov nespĺňali náležitosti v súlade s § 19 ods. 2 správneho poriadku a bez toho, by ich vyzval na doplnenie nimi podaných rozkladov v súlade s § 19 ods. 3 správneho poriadku. 44. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. 45. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 46. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 47. Správny súd uvedenú žalobnú námietku považoval za nedôvodnú hneď z viacerých dôvodov. Žalobcovia boli v konaní pred žalovaným od začiatku zastúpení advokátom. Niet pochýb o tom, že advokát je znalý právnych predpisov, predovšetkým procesných a disponuje dostatočným právnym vedomím právach a aj povinnostiach vyplývajúcich zo správneho poriadku pre jeho klientov, ktorí sú účastníkmi konania. Text rozkladov podaných žalobcami je zhodný. Rozklady nie sú nijako bližšie odôvodnené, žalobcovia v nich len uviedli, že „Týmto podávame rozklad proti rozhodnutiu Dopravného úradu, divízia dráh a dopravy na dráhach, č. 05421/2017/OPLI-018 zo dňa 03.04.2017“. Je evidentné, že v ich podaniach absentujú akékoľvek argumenty alebo akékoľvek dôvody nezákonnosti rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Z takéhoto počínania žalobcu 1/ a žalobcu 2/, z ich personálneho prepojenia, po posúdení administratívneho spisu a priebehu administratívneho konania súd nadobudol presvedčenie, že žalobcovia konali jednak koordinovane ale aj účelovo, vedome a nemali ani snahu argumentovať vecne. Žalovaný sa aj takýmito neperfektnými podaniami zaoberal, vysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo považuje prvostupňové rozhodnutie za zákonné a správne. Správny súd konštatuje, že postup žalovaného nebol súladný so zákonom, jeho povinnosťou bolo žalobcov, ktorých rozklady nemali predpísané náležitosti, vyzvať na doplnenie a odstránenie nedostatkov ich podaní s poučením o možnom zastavení konania. Žalobcovia sa však domáhajú ochrany svojich práv, pričom však primárne oni nedodržali zákonný imperatív a v rozpore so správnym poriadkom podali, hoc zastúpení advokátom, vyslovene bezobsažné rozklady. 48. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 49. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 50. Akákoľvek procesná nezákonnosť sama o sebe nie je automaticky dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd zruší žalobou napadnuté rozhodnutie iba v prípade, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V súdenej veci je zrejmé, že žalobcovia nemali snahu v rozkladovom konaní uviesť žiadne argumenty a zároveň, ako súd vyššie vysvetlil, ani ich žalobné námietky nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutí žalovaného vydané v predmetnom správnom konaní. 51. Rovnako doručenie rozhodnutia vydaného v prvom stupni len žalobcom a nie ich právnemu zástupcovi je postupom nezákonným. Správny orgán pochybil, konal v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku, keď rozhodnutie doručoval účastníkom, ktorí mali zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie. Rovnako však nejde o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože žalobcom nebolo uprené právo na oboznámenie sa s rozhodnutím, žalobcovia doručenia rozhodnutia nepopreli, boli v ňom o možnosti podať rozklad zákonne poučení a podanie rozkladov realizovali bez prízvukovania, že nemali dostatok času na ich napísanie a takáto námietka (nedostatok času na prípravu rozkladu) nebola žalobcami vznesená ani v nimi podaných žalobách. 52. V konečnom dôsledku súd nedostatky v procesnom postupe žalovaného nepovažoval za tak právne významné, aby mali za následok nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, a to predovšetkým z dôvodu, že inak po vecnej stránke bolo rozhodnutie žalovaného o rozklade a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený. Súd nepristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože len formálne zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia vzhľadom na okolnosti daného prípadu a obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva správnosť posúdenia veci žalovaným by žalobcovi nepriniesla v opakovanom konaní priaznivejší výsledok, ale naopak by mu priniesla len ďalšie náklady spojené so zopakovaným administratívnym konaním. 53. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané v medziach zákona, zákonným postupom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).