Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/101/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200651 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200651.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trenčín, Legionárska 28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5673-P/2019 zo dňa 04.03.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.03.2019 predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „predseda“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom pre verejné obstarávanie, Odborom legislatívno-právnym (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „úrad“) č. 12269-3000/2018 zo dňa 07.12.2018, ktorým prvostupňový orgán podľa § 149 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 88.897,98 Eur. 2. Úrad uložil žalobcovi pokutu za to, že žalobca rozdelil nadlimitnú zákazku podľa § 4 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na 12 zákaziek zadávaných podlimitným postupom s využitím elektronického trhoviska podľa § 91 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 97 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, a to s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Išlo o nasledovné zákazky: 1) „Univerzálny servoventilátor vyššej rady“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201512565, OF-31277, 2) „Plnoautomatický analyzátor na imunohematologické vyšetrenia“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201512685, OF-31270, 3) „Aneztéziologický prístroj najvyššej rady“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201512709, OF-31266, 4) „USG prístroj Premium najvyššej triedy“, zverejnenej na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201512717, OF-31243, 5) „Komplexný systém na realizáciu, snímanie, záznam a prenos miniinvazívnych zákrokov“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201526609, OF-52057, 6) „HD videogastro-kolonoskopická zostava“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201526611, OF-52153, 7) „Gynekologický vyšetrovací systém“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201526614, OF-52156, 8) „Monitor na meranie hemodynamických parametrov a oxymetrie pacienta“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201526616, OF-52537, 9) „Mobilný operačný stôl chirurga“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201518480, OF-41202, 10) „Mobilný operačný stôl traumatológia“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201523361, OF-28724, 11) „Terapeutické lôžka pre potreby JIS“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201530562, OF-55975, 12) „Nemocničné lôžka“, zverejnená na webovej stránke D..S..sk pod identifikačným číslom Z201530564, OF-55976. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako tak za nepreskúmateľné. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že pri posudzovaní naplnenia skutkových podstát správnych deliktov podľa ZVO je nevyhnutné brať do úvahy okolnosti súvisiace so zadávaním jednotlivých zákaziek a následným uzatvorením zmluvy na základe týchto zákaziek. Najmä vecnú, časovú a miestnu súvislosť jednotlivých rozporovaných zákaziek. Súhlasil so záverom o miestnej súvislosti medzi jednotlivými zákazkami, no nesúhlasil so záverom o časovej a najmä o vecnej súvislosti jednotlivých zákaziek. Podľa žalobcu je z logiky veci nepochybné, že práve vnútorné väzby (vecná, časová a miestna súvislosť) medzi jednotlivými zákazkami, tak ako ich úrad vyhodnotil, majú podstatný vplyv na záver o zodpovednosti žalobcu za správny delikt. 5. Podľa názoru žalobcu argumentácia žalovaného vo vzťahu k vecnej súvislosti predmetných zákaziek neobstojí. Mal za to, že žalovaný pri posudzovaní skutočností zistených kontrolou a ich vyhodnocovaní nesprávne vyhodnotil a posúdil skutočnosť, že žalobca je organizáciou s relatívne zložitou internou štruktúrou, pričom jednotlivé zákazky boli určené pre jednotlivé oddelenia. Potreby jednotlivých oddelení sú veľmi rozdielne a podklady pre zákazky pri jednotlivých obstarávaných druhoch tovaru, ktorý má byť použitý následne ako zariadenia pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na jednotlivých oddeleniach, sa posudzujú vždy spoločne s odbornými pracovníkmi realizujúcimi poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t.j. s primárom a ostatnými odborníkmi na konkrétnom oddelení. Preto je podľa žalobcu prakticky nemožné dosiahnuť zhodu pri vymedzení jednotlivých zákaziek a podmienok zariadení, ktoré sú v konečnom dôsledku obstarávané. Zdôraznil, že dosiahnutie zhody pri stanovení špecifík a podmienok dodania jednotlivých tovarov by mohlo znamenať zníženie využiteľnosti zariadenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sekundárne i potenciálnu zodpovednosť za škodu či inú ujmu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na rozdielne potreby jednotlivých oddelení žalobcu mal žalobca za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko práve spojenie, resp. zlúčenie jednotlivých zákaziek by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj s platnou európskou legislatívou v oblasti verejného obstarávania. Takýmto postupom by podľa žalobcu bola potenciálne odňatá možnosť zúčastniť sa na procese verejného obstarávania dodávateľom jednotlivých špecifických zdravotníckych zariadení/tovarov, pričom postupom žalobcu sa tomu predišlo. 6. Vo vzťahu k záverom žalovaného o časovej súvislosti predmetných zákaziek (zákazky boli realizované v rámci jedného operačného programu) žalobca uviedol, že tento dôvod nemožno považovať za relevantný a jednoznačne nemá vplyv na limitovanie zákaziek. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nikde neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že ním uvádzané lehoty, teda takmer 6 mesiacov rozdielu medzi jednotlivými zákazkami, považoval za tak krátke obdobie, že medzi nimi videl časovú súvislosť. V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že takto dlhý časový odstup v žiadnom prípade nemôže svedčiť o časovej súvislosti. Zdôraznil, že časový rozdiel medzi jednotlivými zákazkami bol jednoznačne preukázaný, a to v takom rozsahu, že v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať časovú súvislosť medzi nimi. Podľa žalobcu závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí žalovaného ohľadom existencie zámeru žalobcu obstarať všetky predmety zákaziek nevypovedajú o ich časovej súvislosti, nakoľko ide len o zámer a rozhodujúce je ich reálne zrealizovanie, ktoré bolo uskutočnené v značnom časovom odstupe. Odmietal záver o tom, že nepostupoval ako dobrý hospodár, nakoľko práve spojenie, resp. zlúčenie jednotlivých zákaziek by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a skôr by prinieslo vyššiu cenu obstarávanú žalobcom, keďže je prakticky nemožné dosiahnuť zhodu pri vymedzení jednotlivých zákaziek a podmienok zariadení, ktoré sú v konečnom dôsledku obstarávané. 7. Žalobca tiež namietal, že záver žalovaného o vecnej a časovej súvislosti medzi zákazkami je v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnený. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné najmä pre jeho nezrozumiteľnosť. Rovnako tak mal za to, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, ako žalovaný aplikoval správnu úvahu. Dôvodil, že správna úvaha má svoje limity a domnieval sa, že tieto limity boli prijatím záverov žalovaného prekročené. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.06.2019, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že meritum danej veci spočíva v tom, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c/ ZVO, a teda či žalobca rozdelil nadlimitnú zákazku na 12 zákaziek zadávaných podlimitným postupom s využitím elektronického trhoviska s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. S poukazom na § 5 ods. 12 ZVO v tejto súvislosti dôvodil, že toto ustanovenie zákona predstavuje premietnutie zákazu obchádzania pravidiel a postupov stanovených ZVO, in concreto tým, že sa expressis verbis zakazuje rozdeliť zákazku z dôvodu vyhnutia sa povinnosti aplikovať ZVO, resp. pravidlá a postupy ním stanovené, keď z dôvodu zníženia predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný limit ustanovený v § 4 ZVO bude možné vyhnúť sa použitiu zodpovedajúceho postupu zadávania zákazky. Mal za to, že o rozdelenie zákazky v zmysle § 5 ods. 12 ZVO môže ísť v prípade, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, ekonomického, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto zákaziek v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu podľa ZVO. Podľa žalovaného mal žalobca v predmetnom prípade vzhľadom na stanovenú predpokladanú hodnotu zákaziek č. 1-12 na dodanie zdravotníckych prístrojov a zariadení a v nadväznosti na časovú, miestnu a funkčnú súvislosť konania pri zadávaní uvedených zákaziek postupovať na základe zákonom stanovených pravidiel určených pre zadávanie nadlimitnej zákazky. 9. Žalovaný nepopieral, že žalobca je organizáciou s relatívne zložitou internou štruktúrou a tiež, že jednotlivé zákazky boli určené pre jednotlivé oddelenia žalobcu, ktorých potreby sú rozdielne. Napriek tomu sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že oddelenia nemocnice je potrebné vnímať ako podriadené zložky pri orgánoch štátnej správy, príp. samosprávy. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ZVO za určitých predpokladov umožňuje zadávanie zákaziek samostatnou prevádzkovou (organizačnou) jednotkou verejného obstarávateľa. Musí ísť však o organizačnú zložku nezávislú od verejného obstarávateľa, ktorá nezávisle uskutočňuje verejné obstarávanie. Uvedené v podstate znamená, že ak verejný obstarávateľ má zriadené prevádzkové jednotky a tieto spĺňajú požiadavku nezávislosti od verejného obstarávateľa (napr. delegovanie kompetencií, výlučná zodpovednosť prevádzkovej jednotky a pod.), je možné predpokladanú hodnotu zákazky stanoviť bez ohľadu na predpokladanú hodnotu obdobnej zákazky realizovanej verejným obstarávateľom. Na základe toho môže potom takáto organizačná jednotka viesť samostatné verejné obstarávania bez toho, aby sa na účely posudzovania, či nedošlo k účelovému rozdeľovaniu zákazky, bral ohľad aj na zákazky zadávané ostatnými organizačnými jednotkami verejného obstarávateľa (napr. fakulty v rámci univerzity, pobočky Sociálnej poisťovne a iné). 10. Zdôraznil, že v predmetnom prípade bol subjektom, ktorý zákazky č. 1-12 zadával, výhradne žalobca a nie jeho organizačné zložky (oddelenia), a preto nebolo potrebné skúmať, či jednotlivé oddelenia žalobcu spĺňajú požiadavku nezávislosti od verejného obstarávateľa. V tejto súvislosti žalovaný dal zároveň do pozornosti dokumentáciu predloženú žalobcom, konkrétne žiadosti o predloženie predbežnej ponuky, ktoré spoločnosť PRO-TENDER, s.r.o. (ako zástupca verejného obstarávateľa - žalobcu) zasielala v rámci prieskumu trhu vybraným hospodárskym subjektom a rovnako tak list „Potvrdenie o prevzatí dokumentácie“, z ktorých vyplýva, že spoločnosť PRO-TENDER, s.r.o. a Oddelenie centrálneho nákupu a verejného obstarávania žalobcu uskutočňovali, resp. sa podieľali na procese zadávania zákaziek č. 1-12 v mene žalobcu a nie je v mene jeho jednotlivých organizačných zložiek. Podľa žalovaného skutočnosť, že predmety zákaziek č. 1-12 boli obstarávané pre potreby rozdielnych oddelení žalobcu, nemá vplyv na posúdenie, že medzi zákazkami existovala vecná súvislosť. Mal za to, že podstatnou skutočnosťou je povaha obstarávaných predmetov zákaziek. Vo všetkých prípadoch išlo o plnenie rovnakého alebo obdobného charakteru (medicínske prístroje slúžiace na vybavenie oddelení žalobcu), ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku. Vecnú súvislosť zákaziek č. 1-12 podľa žalovaného preukazuje aj úzky počet dodávateľov pôsobiacich na relevantnom trhu s medicínskymi prístrojmi. 11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že práve spojenie, resp. zlúčenie jednotlivých zákaziek by bolo v rozpore so ZVO, ako aj s platnou európskou legislatívou v oblasti verejného obstarávania, žalovaný uviedol, že plnenie rovnakého alebo podobného druhu uskutočňované pre toho istého verejného obstarávateľa a v časovo blízkom období a za tých istých, resp. obdobných podmienok z hľadiska charakteru plnenia, sa musí obstarávať ako jedna zákazka. Zdôraznil, že ZVO v prípade zadávania takejto jednej zákazky umožňuje verejnému obstarávateľovi rozdeliť predmet zákazky na časti a požadovať predkladanie ponúk aj len na tieto jednotlivé časti predmetu zákazky, pričom následne je oprávnený uzavrieť zmluvu s uchádzačmi úspešnými v rámci jednotlivých častí. Preto žalovaný s argumentáciou žalobcu v tomto smere nesúhlasil. V tejto súvislosti zároveň dodal, že ZVO umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania informovať o rozdelení zákazky na časti, pričom v tomto oznámení alebo súťažných podkladoch, ktorých prílohou je návrh zmluvy, presne stanoviť opis predmetu každej časti zákazky a všetky okolností, ktoré budú dôležité na plnenie zmlúv a vypracovanie ponúk. Výsledkom takého postupu zadávania jednej zákazky rozdelenej na časti je potom uzavretie zmlúv s obdobnými (rovnakými) zmluvnými podmienkami, ako žalobca uzavrel postupmi, za ktoré mu bola uložená pokuta. Oprávnenie rozdeliť zákazku na časti v jednom postupe zadávania vyplýva z § 5 ods. 5 ZVO, pričom rozdeliť zákazku je možné len v rámci zadávania jednej zákazky. Súčasne je však uložená povinnosť určiť predpokladanú hodnotu zákazky vo väzbe na súčet predpokladaných ponúk všetkých častí zákazky, čo v prípade žalobcu znamená, že postup zadávania nadlimitných zákaziek bol povinný použiť aj v prípade, ak by sa rozhodol predmet zákazky rozdeliť na niekoľko častí v rámci jedného postupu zadávania zákazky. V tejto súvislosti uzavrel, že uplatnenie postupu zadávania jednej nadlimitnej zákazky rozdelenej na časti by žalobcovi umožnilo zohľadniť špecifiká a podmienky dodania predmetov zákaziek č. 1-12. 12. Ďalej žalovaný dôvodil, že časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie vyhlásenia predmetných postupov zadávania zákaziek a uzavretia zmlúv, či rovnakú alebo podobnú lehotu plnenia zákazky. Ide tak o chronologickú prepojenosť zmlúv, ktoré majú spoločný základ. Podľa žalovaného časovú súvislosť medzi zákazkami č. 1-12 preukazuje obdobie realizácie prípravnej fázy jednotlivých zákaziek zadávaných žalobcom, ako aj samotné zadávanie zákaziek. Poukázal na skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca určil predpokladanú hodnotu jednotlivých zákaziek na základe uskutočneného prieskumu trhu, ktorý vyhodnotil v období od 11.05.2015 do 16.10.2015. Predmetné zákazky boli vyhlásené v systéme EKS v období od 23.06.2015 do 16.10.2015 a lehoty plnenia jednotlivých zákaziek boli žalobcom nastavené v období od 16.09.2015 do 30.11.2015. Navyše zmluvy, ktoré boli výsledkami predmetných zákaziek č. 1-12, boli uzavreté v priebehu necelých 4 mesiacov (od 29.06.2015 do 21.10.2015). Vo vzťahu k časovej súvislosti medzi predmetnými zákazkami žalovaný považoval za podstatné aj to, že zákazky č. 1-12 boli financované z jedného operačného programu Zdravotníctvo, v rámci rovnakého projektu - Modernizácia Fakultnej nemocnice Trenčín pre zvýšenie komplexnosti služieb zdravotnej starostlivosti. Žalobca za účelom získania nenávratného finančného príspevku predkladal riadiacemu orgánu žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, v ktorej identifikoval svoj zámer obstarať predmety zákaziek č. 1-12 a daný zámer bol naviazaný na určitý časový úsek, počas ktorého sa projekt (zámer) mal realizovať. Podľa žalovaného preto už v čase predloženia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalobca musel poznať rozsah tovarov (medicínskych prístrojov), ktoré mal záujem obstarať. Žalovaný konštatoval, že v čase zadávania zákaziek č. 1-12 na strane žalobcu absentovalo riziko nepredvídateľnosti svojich potrieb a investícií. Mal za to, že žalobca nepostupoval ako dobrý hospodár, keď riadne nevyhodnotil svoje potreby v súvislosti s počtom obstarávaných tovarov, ktoré bolo nevyhnutné pre jeho potreby obstarať a nadväznosti na to nezvolil príslušný postup v súlade so ZVO. Argumentáciu žalobcu, a to aj vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľností, vzhľadom na uvedené žalovaný považoval za irelevantnú, výlučne účelovú, neodôvodnenú a nemajúcu vplyv na meritum veci. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že úrad vykonal u žalobcu ako verejného obstarávateľa kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne kontrolu použitých postupov zadávania podlimitných zákaziek (viď bod 2 tohto rozsudku) s využitím elektronického trhoviska podľa § 91 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 92 až § 99 ZVO po uzavretí zmluvy vrátane všetkých dodatkov na dodanie tovaru s vyššie uvedenými názvami zákaziek, o ktorej žalobcu upovedomil listom zo dňa 09.10.2017 s názvom „Oznámenie o začatí výkonu kontroly“. Súčasne žalobcu požiadal o predloženie kompletnej dokumentácie z predmetných verejných obstarávaní. Po predložení požadovanej dokumentácie žalobcom úrad vypracoval Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 19.07.2018. 14. Zo zistení úradu zachytených v protokole o výsledku kontroly vyplýva, že žalobca v období od 23.06.2015 do 16.10.2015 vyhlásil postup zadávania podlimitných zákaziek (viď bod 2 tohto rozsudku) s využitím elektronického trhoviska (EKS) podľa § 91 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 97 ods. 1 ZVO a podľa Obchodných podmienok elektronického trhoviska (verzia 1.3 účinná od 01.06.2015). Výsledkom tohto postupu bolo uzavretie kúpnych zmlúv na jednotlivé predmety zákaziek s úspešnými uchádzačmi v celkovej hodnote 1.777.959,60 Eur s DPH. Úrad na základe vykonanej kontroly v protokole uzavrel, že žalobca svojím postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní, resp. konal v jeho rozpore, a to s § 5 ods. 12, keď rozdelil nadlimitnú zákazku na 12 samostatných zákaziek zadávaných podlimitným spôsobom, čím znížil jej predpokladanú hodnotu pod finančný limit podľa ZVO, a tým zároveň postupoval v rozpore s § 9 ods. 1 a 3 ZVO. Na základe uvedených zistení začal úrad voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. c/ ZVO, o čom žalobcu upovedomil oznámením o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2018. 15. Následne úrad a žalovaný vydali v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 3 ods. 1 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 21. Podľa § 3 ods. 2 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru. 22. Podľa § 4 ods. 1 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) zákazka je nadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 23. Podľa § 4 ods. 2 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) nadlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je rovná alebo vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. 24. Podľa § 4 ods. 3 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) podlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a ide o zákazku a/ na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu a jej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 1.000 Eur, b/ ktorá nie je zákazkou podľa písmena a/ a jej predpokladaná hodnota je 1. rovnaká alebo vyššia ako 20.000 Eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín, alebo o zákazku na poskytnutie služby alebo 2. rovnaká alebo vyššia ako 30.000 Eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, c/ na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, ak predpokladaná hodnota zákazky je rovnaká alebo vyššia 40.000 Eur. 25. Podľa § 5 ods. 12 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona. 26. Podľa § 5 ods. 5 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) ak je dodávka tovaru rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit podľa § 4 ods. 2, použije sa postup zadávania nadlimitných zákaziek. Postup zadávania podlimitných zákaziek možno použiť vtedy, ak ide o tú časť dodávky tovaru, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 80.000 Eur, a ak hodnota týchto častí nepresiahne 20 % celkovej predpokladanej hodnoty všetkých častí zákazky. 27. Podľa § 9 ods. 1 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) je verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek povinný postupovať podľa tohto zákona. 28. Podľa § 9 ods. 3 ZVO (v znení účinnom do 30.10.2015) pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 29. Podľa § 149 ods. 1 písm. c/ ZVO úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 30. Podľa § 149 ods. 6 ZVO za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 1 písm. f/ sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota zákazky. 31. Podľa § 2 písm. b/ Vyhlášky úradu č. 11/2014 Z.z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, nadlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako 207.000 Eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru zadávanú verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. b/ až f/ zákona. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. V prejednávanom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.03.2019, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené rozhodnutie vydané v prvom stupni, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 88.897,98 Eur za to, že žalobca rozdelil nadlimitnú zákazku podľa § 4 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na 12 zákaziek zadávaných podlimitným postupom s využitím elektronického trhoviska EKS s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. 35. Cieľom právnej úpravy verejného obstarávania, ktorá má základ v práve Európskej únie, je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov zákazky financovanej z verejných rozpočtov, založenej na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú rozpracované podrobnejšie. Týka sa to hlavne úpravy základných povinností verejného obstarávateľa. 36. Pravidlami verejného obstarávania sú upravené konkrétne postupy zadávania zákaziek s cieľom umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo čo najracionálnejším, najtransparentnejším a najspravodlivejším spôsobom v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. Pravidlá verejného obstarávania na úrovni EÚ sa preto uplatňujú na všetky verejné zákazky, o ktoré majú prípadný záujem hospodárske subjekty na vnútornom trhu EÚ, pričom zabezpečujú rovnaký prístup k verejným zákazkám a spravodlivej hospodárskej súťaži na európskom trhu verejného obstarávania. Vo všeobecnosti pritom platí, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, s výnimkou ustanovenia § 1 ods. 2 až 4 ZVO, pričom pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (viď § 9 ods. 3 ZVO). Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi je postavená na tom, že verejný obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami ZVO. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. 37. Pre vznik povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní je esenciálnou existencia zákazky. Zákazkou sa rozumie zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na druhej strane, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 38. Zákon v ustanovení § 5 ods. 12 ZVO ustanovil zákaz obchádzania zákona tým, že sa rozdelí hospodársky nedeliteľný predmet zákazky, keď z dôvodu zníženia predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný limit ustanovený v § 4 bude možné sa vyhnúť použitiu zodpovedajúceho postupu zadávania zákazky. O rozdelenie zákazky ide napríklad v takom prípade, ak verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, ktorý má záujem o zadanie zákazky na rovnaké či obdobné plnenie predmetu, rozdelí zákazku do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávania a ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň takéto rozdelenie má za následok, že nepodlieha prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek. Pri hodnotení rozdelenia zákazky je potrebné pristupovať ku každému prípadu individuálne a nie je možné stanoviť univerzálne pravidlo na určenie, kedy dochádza k tomuto nedovolenému postupu. Jediné vodidlo je v podobe tzv. funkčného prístupu k hodnoteniu predmetu zákazky, a to z pohľadu funkčnej a ekonomickej kontinuity, pričom je potrebné skúmať predovšetkým technickú a ekonomickú funkciu predmetu zákazky, t.j. napríklad časovú alebo funkčnú (vecnú) súvislosť. Účelové rozdelenie predmetu zákazky (napr. dodávok, ktoré majú rovnakú povahu/charakter, nie sú technicky alebo inak logicky oddeliteľné, resp. tvoria neoddeliteľný funkčný celok vzhľadom na účel ich použitia) napríklad v rámci kalendárneho (rozpočtového) roka môže viesť ku konaniu, ktoré nie je v súlade s pravidlami verejného obstarávania. 39. Žalobca v rámci predmetného verejného obstarávania postupoval v rozpore s § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko rozdelil predmet zákazky, a tým sa vyhol použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Týmto postupom žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. 40. Súd dôkladne zvážil všetky argumenty žalobcu a dospel k záveru, že argumentácii žalobcu nemožno prisvedčiť v tom, že medzi jednotlivými zákazkami nebola splnená požiadavka ich vecnej súvislosti. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť žalovanému, že jednotlivé zákazky vyhlasoval žalobca ako verejný obstarávateľ. Ako taký vedel o rozsahu zákazky, vedel, čo nemocnica a jej oddelenia budú potrebovať. Jednotlivé oddelenia žalobcu nie je možné považovať za samostatné organizačné zložky, či už so samostatnou právnou subjektivitou, alebo kompetenciou vyhlasovať samostatné verejné obstarávania v mene žalobcu. Je pravdou, že jednotlivé oddelenia majú odlišné požiadavky na prístrojové vybavenie. V danom prípade, však úlohu verejného obstarávateľa plnil žalobca. A ten mal vedomosť o tom, aké prístrojové vybavenie v rámci nemocnice chýba a má byť obstarané. Skutočnosť, že potrebné technické parametre a vlastnosti prístrojov sa líšia v závislosti od oddelenia nemá žiaden vplyv na povinnosti žalobcu ako verejného obstarávateľa. Navyše, žalobca má v rámci vnútornej štruktúry zriadené Oddelenie centrálneho nákupu a verejného obstarávania, pričom už z názvu tohto oddelenia vyplýva jeho funkcia, ktorou je koordinovať postup a potreby jednotlivých oddelení zabezpečujúcich zdravotnú starostlivosť, a to vo vzťahu k materiálnemu zabezpečeniu týchto oddelení. Žalobca pri obstarávaní jednotlivých predmetov zákaziek (viď bod 2 tohto rozsudku) nepostupoval s vyššie uvedenými princípmi verejného obstarávania, a to predovšetkým v tom, že presne vedel aký tovar (medicínske zariadenia) a rovnako tak v akom časovom horizonte bude potrebné obstarať pre potreby jednotlivých jeho oddelení. Svedčí o tom nielen zámer, v rámci ktorého (teda v rámci prípravnej fázy verejného obstarávania) žalobca už vedel o potrebách obstarať jednotlivé predmety zákaziek č. 1-12, ale rovnako tak, že všetky zákazky boli realizované v rámci jedného operačného programu, a to Zdravotníctvo, v rámci rovnakého projektu - Modernizácia Fakultnej nemocnice Trenčín pre zvýšenie komplexnosti služieb zdravotnej starostlivosti. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že práve nerozdelenie zákaziek by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a príslušnou európskou legislatívou. K tomuto argumentu súd uvádza, že je pravdou, že jedným z primárnych cieľov aktuálne platných smerníc o verejnom obstarávaní je zrevidovanie a zmodernizovanie pravidiel verejného obstarávania s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Malé a stredné podniky majú kľúčový význam z hľadiska tvorby pracovných miest, rastu a inovácií, majú však ťažkosti so získavaním prístupu k verejnému obstarávaniu, tak v rámci EÚ, ako aj na medzinárodných trhoch. Smernice EÚ pre oblasť verejného obstarávania z roku 2014 zahŕňajú opatrenia, ktoré by mali uľahčiť prístup spoločností vrátane malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu, a to aj cezhranične. Tieto smernice EÚ boli transponované do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Rozdeľovaním zákaziek na časti sa teda v prvom rade sleduje podpora prístupu malých a stredných podnikov k verejným zdrojom. Zákon o verejnom obstarávaní v § 28 ods. 1 síce verejným obstarávateľom nestanovuje pri nadlimitných postupoch zadávania zákaziek povinnosť rozdeliť predmet zákazky na jednotlivé časti, avšak na druhej strane v § 28 ods. 2 ukladá verejným obstarávateľom povinnosť (s výnimkou koncesií) v prípade nerozdelia predmetu zákazky na samostatné časti, túto skutočnosť náležite odôvodniť, a to buď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke. Súd však upozorňuje, že je potrebné rozlišovať medzi rozdelením zákazky na časti podľa § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a rozdelením zákazky podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je neprípustné. O rozdelenie zákazky podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní ide v prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozdelí rovnaké, či obdobné plnenie zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie(samostatný postup zadávania zákazky), pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré spolu vecne, miestne a časovo súvisia, a zároveň zadanie takýchto zákaziek v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. A v prípade žalobcu išlo práve o takýto postup, teda o postup, ktorý zákon zakazuje. 41. Zákon o verejnom obstarávaní vo všeobecnosti nezakazuje predmet zákazky deliť na jednotlivé časti. Iba zakazuje také umelé (nedôvodné) delenie zákazky, ktoré obchádza zákon s účelom zaradiť novovzniknuté zákazky do cenovo nižších kategórií, pričom hlavným dôvodom nie je výhodnosť (je irelevantné, či ide o cenovú, alebo technickú či samotnú možnú realizovateľnosť) pre obstarávateľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/13/2015 zo dňa 24.08.2016). 42. Rovnako sa súd nestotožnil so žalobcom v názore vo vzťahu k nedostatku časovej súvislosti medzi jednotlivými zákazkami. V danom prípade je bezpochyby preukázané (a vyplýva to z predloženého administratívneho spisu), že jednotlivé sporné zákazky žalobca obstarával v blízkom čase, v rozmedzí necelých 4 mesiacov, a toto časové obdobie, s ohľadom na konkrétne okolností prípadu a špecifickosť obstarávaného tovaru, jednoznačne možno považovať za také obdobie, ktoré zabezpečuje časovú súvislosť medzi jednotlivými zákazkami. Konkrétne žalobca predmetné zákazky vyhlásil v systéme EKS v období od 23.06.2015 do 16.10.2015 a lehoty plnenia jednotlivých zákaziek nastavil na obdobie od 16.09.2015 do 30.11.2015. Pričom za účelom obstarania jednotlivých predmetov zákaziek v období od 11.05.2015 do 16.10.2015 uskutočnil a vyhodnotil prieskum trhu. Samotné kúpne zmluvy, ako výsledok jednotlivých zákaziek, boli uzatvárané v období od 29.06.2015 do 21.10.2015. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že časová súvislosť medzi jednotlivými zákazkami bola v danom prípade jednoznačne daná. Podobne ako pri vecnej súvislosti, podľa názoru súdu o časovej súvislosti predmetných zákaziek svedčí aj ich financovanie z jedného operačného programu (viď predchádzajúci bod). Rovnako tak predmetné zákazky vyplývali z jedného a toho istého zámeru predloženého žalobcom o obstaraní predmetov zákaziek. Tento zámer bol viazaný na určitý časový úsek, v rámci ktorého sa mal realizovať a napokon sa aj realizoval. To všetko, v spojení s vecnou súvislosťou jednotlivých zákaziek, celkom jednoznačne preukazuje, že všetky predmetné zákazky so sebou aj časovo súvisia. 43. Súd dodáva, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). Je v záujme štátu, aby sa nielen v procese verejného obstarávania dodržiavali jasne stanovené pravidlá a princípy, na ktorých je verejné obstarávanie postavené. Žalobca tieto pravidlá svojím konaním obišiel, a preto jeho postup nemôže požívať právnu ochranu. 44. Súd má za to, že žalobca vyššie opísaným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c/ ZVO porušením ustanovenia § 5 ods. 12 ZVO, a preto mu úrad v súlade so zákonom uložil pokutu vo výške 88.897,98 Eur. Odôvodnenia správnych orgánov oboch stupňov podrobne popisujú zistený skutkový stav a v nadväznosti na to obsahujú dostatočnú správnu úvahu pre vyvodenie záveru o zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt. Žalobné námietky považuje súd za nedôvodné a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).