Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/160/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201386 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201386.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. záznamu 76557/2016, č. sp. 10570 - P/2016 zo dňa 03.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. záznamu 76557/2016 č. spisu 10570-P/2016 zo dňa 03.06.2016 ako aj rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. záznamu 18794/2016 č. spisu 20837-3000/2015 zo dňa 08.02.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Úrad pre verejné obstarávanie, ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie, rozhodnutím č. záznamu 18794/2016, č. spisu 20837-3000/2015 zo dňa 08.02.2016 uložil žalobcovi pokutu podľa § 149 ods.1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verenom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.02.2013 (ďalej len „ZoVO“) vo výške 4.225,73 EUR za to, že rozdelil predmet zákazky na dodávku informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) viažuci sa k realizácii projektu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja „Ostrov kultúry - ulička remesiel Lapidárium ITMS: 22170120013, ROP Prioritná os 7, Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, opatrenia 7.1 Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013“ s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky tým, že na obstaranie IKT použil päť samostatných postupov verejného obstarávania (3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou). 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodla Predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie, ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), ktorá rozhodnutím č. záznamu 76557/2016, č. spisu 10570-P/2016 zo dňa 03.06.2016 rozhodla tak, že rozklad z 01.03.2016 podľa § 59 ods. 2 SP zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou dňa 27.07.2016 žalobca napáda rozhodnutia prvého a druhého stupňa s odôvodnením, že správnymi orgánmi nebola vyriešená otázka, či konaním žalobcu bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. Aby konanie žalobcu spočívajúce v rozdelení zákazky bolo možné označiť v rozpore so ZoVO, bolo potrebné zo strany prvostupňového správneho orgánu preukázať cieľ žalobcu vyhnúť sa rozdelením zákazky jej zadávaniu postupom stanoveným ZoVO pre podlimitnú zákazku, pričom dôkazné bremeno ohľadne existencie tejto skutočnosti postihuje správny orgán. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, podľa ktorého povinnosť preukazovať cieľ žalobcu je irelevantné, nakoľko pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO je rozhodujúci objektívny výsledok spočívajúci v nedovolenom rozdelení zákazky. 4. K výkladu ust. § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO žalobca uviedol, že skutková podstata správneho deliktu je vymedzená slovným opisom a pre jej naplnenie je nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa zákonom vymedzeným postupom jej zadávania. Cieľ verejného obstarávateľa môže vyplývať zo skutkových okolností konkrétneho prípadu ako napríklad dátum začatia zadávania jednotlivých zákaziek, lehota na ich realizáciu, pričom žalobca a následne v rozklade poukazoval na absenciu akýchkoľvek skutočností, ktoré by boli objektívne spôsobilé navodiť dojem, že postup žalobcu spočívajúci v rozdelení predmetu zákazky bol realizovaný s cieľom vyhnúť sa postupom pre zadávanie podlimitnej zákazky. Žalobca v súvislosti s implementáciou EHMK 2013 zadával ďalšie zákazky postupom pre podlimitné ako aj nadlimitné zákazky. 5. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že skutková podstata nedovoleného rozdelenia zákazky je koncipovaná na objektívnom následku, pretože ak by úmyslom zákonodarcu bolo jej založenie na objektívnom následku, ktorým by v dôsledku rozdelenia predmetu zákazky bolo použitie iného - menej prísnejšieho postupu jej zadávania, tak by zákonodarca zvolil tomu zodpovedajúci slovný opis skutkovej podstaty obdobne, ako je vymedzený v českej právnej úprave (§13 ods. 3 v spojení s § 120 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2006 Sb. o verejných zákazkách). V prípade, ak by pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO platil iba objektívny následok, ktorým by bolo zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod finančné limity ustanovené pre podlimitné a nadlimitné zákazky, tak uvedený výklad by bol podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege aplikovateľnú aj v prípadoch administratívneho trestania. 6. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý bez preukázania existencie cieľa žalobcu vyhnúť sa jej zadávaniu postupom pre podlimitnú zákazku, vyslovil, že pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO postačuje objektívny následok zníženia jej predpokladanej hodnoty pod limity rozhodujúce pre postup jej zadávania či už ako podlimitnej alebo nadlimitnej zákazky. Kvalifikácia protiprávnosti konania z hľadiska čl. 39 Listiny základných práv a slobôd by nemala byť v rozpore s úsudkom zdravého rozumu do tej miery, že adresáti povinností z právnej normy budú stíhaní za jej porušenie, pričom si objektívne nemôžu byť vedomí, že sa v konkrétnom prípade vôbec o porušenie povinností jedná alebo, že takéto porušenie môže byť postihnuté vyvodením administratívnej zodpovednosti. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Sžh 1/2007, v ktorom súd konštatoval, že za nedovolené rozdelenie zákazky možno považovať iba také rozdelenie, ktorého cieľom je obchádzanie zákona vzhľadom na ustanovené finančné limity. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na aplikačnú prax žalovaného a to rozhodnutie o uložení pokuty č. 11033-3000/2015, číslo záznamu 119340/2015 z 13.11.2015, rozhodnutie predsedníčky žalovaného o rozklade č. 19868-3000/2015, číslo záznamu 15511/2016 z 25.01.2016, rozhodnutie o uložení pokuty č. 12761-3000/2014, číslo záznamu 12168/2015 z 5.02.2015, rozhodnutie predsedníčky žalovaného o rozklade č. 5151-P/2015, číslo záznamu 45111/2015 z 27.04.2015. 7. Žalobca uviedol, že zodpovednosť za správny delikt je možné skúmať vtedy, ak je zrejmé, že určitý subjekt sa dopustil konania, ktoré spĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, pričom znaky skutkovej podstaty správneho deliktu sú vymedzené v príslušných ustanoveniach právneho predpisu a vzhľadom na formálne zakotvenie správnych deliktov nemožno jednotlivé znaky ich skutkových podstát modifikovať z dôvodu, že v prípade zodpovednosti za správne delikty sa subjektívna stránka porušenia zákona neskúma. Skutočnosť, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO obsahuje pre jej naplnenie cieľ verejného obstarávateľa vyhnúť sa zákonom vymedzeným postupom, ešte neznamená, že žalovaný nemusí skúmať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. 8. V súvislosti s použitím kritérií vecnej, časovej, miestnej a funkčnej súvislosti predmetu zákazky žalobca uviedol, že tieto kritériá majú význam iba pri určovaní, či došlo k rozdeleniu predmetu zákazky, avšak rozdelenie predmetu zákazky automaticky ZoVO nezakladá nedovolené konanie, pretože skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO nie je založená na objektívnom následku. Správne orgány pri posudzovaní splnenia skutkovej podstaty vychádzali primárne z kritérií vecnej, časovej, miestnej a funkčnej súvislosti predmetu zákazky odvolávajúc sa na rozhodnutia českých súdov, nehľadiac na odlišnosť českej právnej úpravy nedovoleného rozdelenia zákazky, v zmysle ktorej sa za nedovolené považuje každé rozdelenie predmetu zákazky, ktoré má za následok zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod finančné limity ustanovené zákonom. 9. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý posúdil konanie žalobcu ako pokračovací správny delikt, keď žalovaný viedol voči žalobcovi aj správne konanie pod č. 20588-3000/2015, predmetom ktorého bolo uloženie sankcie za rovnaký správny delikt nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky. V tomto súbežne vedenom správnom konaní žalovaný uložil žalobcovi pokutu za to, že rozdelil predmet zákazky na dodávku audiovizuálnej techniky (ďalej len „AVT“) viažucej sa k realizácii projektu EHMK 2013. 10. Podľa žalobcu, ak sa obidva správne delikty viažu k realizácii projektu EHMK 2013, mal žalovaný posudzovať rozdelenie predmetu zákazky komplexne s prihliadnutím na to, že všetky zákazky na dodanie tovaru vzhľadom na ich charakter slúžili na priestorové vybavenie objektov, obnova ktorých bola predmetom projektu EHMK a tak nemôže ísť o rozdelenie predmetu zákazky osobitne v prípade dodania jednotlivých zákaziek na dodanie AVT a zákaziek na dodanie IKT. Žalobca je názoru, že žalovaný mal skutkový stav posúdiť tak, že ide o rozdelenie predmetu zákazky, v rámci ktorého žalobca zadal zákazky viažuce sa k realizácii projektu EHMK 2013 ako celku spôsobom, keď pre zákazky na dodanie predmetu IKT a AVT vyhlásil samostatné postupy ich zadávania. Preto žalovaný mal pre vymedzenie pokračovacieho správneho deliktu rozhodovať o správnom delikte v jednom správnom konaní, v ktorom by bol povinný skúmať a preukazovať existenciu cieľa žalobcu. 11. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí správneho konania označil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt vymedzený § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, pričom v opise skutkovej podstaty uviedol, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO tým, že rozdelil predmet zákazky na dodanie IKT a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty, ktorý mal za následok jej zníženie pod finančný limit podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoVO. Podľa názoru žalobcu, takéto vymedzenie skutku nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu uvedenú v § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, ktorý pre vznik zodpovednosti za správny delikt predpokladá konanie verejného obstarávateľa spočívajúce v rozdelení predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej alebo podlimitnej zákazky. Nemožno preto začať správne konanie vo veci uloženia pokuty za skutok, pri ktorého vymedzení správny orgán vychádzal len z objektívneho následku (zníženie pod finančný limit) bez ohľadu na podstatnú náležitosť, potrebnú pre naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, ktorou je cieľ verejného obstarávateľa, vyhnúť sa postupom zadávania nadlimitnej alebo podlimitnej zákazky. 12. Ďalej žalobca namieta, že vymedzenie skutku, ktorý mal napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, malo spočívať aj v určení predpokladanej hodnoty zákazky, pričom je zrejmé, že konanie verejného obstarávateľa spočívajúce v určení predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá mala za následok jej zníženie pod finančný limit podľa ZoVO, vzhľadom na vymedzenie skutkovej podstaty nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky, nemožno považovať za správny delikt. K vymedzeniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, došlo až v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. 13. Žalobca namieta nemožnosť aplikácie § 149 ods. 3 ZoVO, keď správny orgán rozhoduje o uložení sankcie za jeden zo skupiny správnych deliktov uvedených v ods. 1 cit. ustanovenia. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť nemožnosť aplikácie predmetného ustanovenia, tak by tak urobil, ako v súčasnom znení § 182 ods. 4 zákona č. 343/2015 ZoVO. 14. Žalobca poukázal na jeden z princípov materiálneho právneho štátu, že sankcia má byť priamo úmerná následku, ktorý páchateľ správneho deliktu spôsobil na objekte chránenom zákonom. Žalobca rešpektuje skutočnosť, že výška sankcií za správne delikty je vyjadrením konkrétnej trestnej politiky zákonodarcu, avšak na strane druhej je žalobca presvedčený, že sa tak môže stať iba za predpokladu dodržania princípu primeranosti. Akceptovaním opaku, t.j. stavu, v ktorom by nebolo pri ukladaní sankcií možné aplikovať ustanovenie § 149 ods. 3 ZoVO na skupinu správnych deliktov uvedených v § 149 ods. 1 ZoVO, nie je možné hovoriť o súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto rozhodnutie správnych orgánov, ktoré sa obmedzili iba na formálne posúdenie normatívneho textu § 149 ZoVO bez toho, aby tieto zákonné ustanovenia vykladali s prihliadnutím na všetky relevantné princípy, na ktorých je postavený právny štát v materiálnom ponímaní, je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 15. V závere žalobca poukázal na znenie výroku, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod č. spisu 20837-3000/22015, pričom takto označený administratívny spis neexistuje. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť pre vady podľa §191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako aj podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo 04.10.2016, doručeným súdu dňa 05.10.2016 s tým, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie nedisponuje vadami, pre ktoré by ho bolo možné zrušiť. Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Žalovaný zdôraznil, že určovanie predpokladanej hodnoty zákazky podľa § 5 ZoVO je založené na dobrom plánovaní vereného obstarávateľa alebo obstarávateľa a ukladá povinnosti zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky všetky plnenia nevyhnutne spojené s realizáciou zákazky, vrátane hodnôt možných opakovaných plnení, opcií, zostatkovej hodnoty predmetu zákazky pri lízingových zmluvách uzavieraných na obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov, hodnôt tovarov poskytovaných verejným obstarávateľom pri zákazkách na stavebné práce a pod.. V prípade pravidelne opakujúcich sa zákaziek na dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný predpokladanú hodnotu zákazky určovať s ohľadom na hodnotu rovnakých alebo obdobných plnení plánovaných na obdobie nasledujúcich dvanásť mesiacov. Okrem formálno- právneho hľadiska v zmysle § 3 ZoVO je možné zákazku v kontexte plánovania a určovania jej predpokladanej hodnoty vnímať ako súhrn určitým spôsobom homogénnych plnení previazaných časovým a funkčným hľadiskom tak, aby bol naplnený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom sledovaný konkrétny hospodársky cieľ. 18. S poukazom na okolnosti tohto prípadu žalovaný uviedol, že obstaranie IKT bolo súčasťou žalobcovho väčšieho projektu EHMK 2013. Za týmto účelom žalobca vyhlásil päť verejných obstarávaní na dodávku rovnakých alebo obdobných predmetov zákazky na IKT v časovo veľmi blízkom období, pričom zmluvy s úspešnými dodávateľmi uzavrel počas jedného týždňa. Takmer identické boli tiež lehoty dodania. Okrem objemu plnenia, rozdiel medzi jednotlivými zákazkami spočíval v mieste využitia/ dodania - t.j. v konkrétnej budove v Košiciach. Vzhľadom na to, že išlo o uzavretie kúpnych zmlúv, t.j. zákaziek na dodávku tovarov, miesto plnenia v rámci toho istého mesta, môže byť v zásade pre posudzovanie rozdielnej povahy jednotlivých zákaziek irelevantné. Preto žalobcovi nič nebránilo vyhlásiť predmetné zákazky v rámci jedného postupu zadávania zákazky, napr. deleného na viac častí. Zo skutkových okolností ani vyjadrení žalobcu uvedených v rámci výkonu kontroly, správneho konania alebo tohto súdneho konania, nie je zrejmý žiadny racionálny dôvod, objektívne odôvodňujúci postup vo forme viacerých samostatných zákaziek. Z tohto pohľadu je možné vyvodiť záver, že práve jedným z hlavných cieľov žalobcu bolo obídenie náležitých prísnejších postupov zadávania zákazky. 19. Podľa žalovaného, argumentácia žalobcu k odlišnej právnej úprave v českom a slovenskom právnom poriadku, nie je spôsobilá spochybniť správnosť a zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Podmienky vecnej (funkčnej), miestnej a časovej súvislosti na ktoré v súvislosti s českou aplikačnou praxou žalovaný poukazoval, nie sú dané zákonom, ale závisia od konkrétneho prípadu a preto nie je relevantné, na akú národnú rozhodovaciu prax sa správny orgán odvoláva, ak sa týka konania, ktoré je reprobované smernicami (článok 9 bod 3 smernice 2004/18/ES „ ... Žiadny projekt na práce ani navrhovaný nákup určitého množstva tovaru a/alebo služieb sa nesmie rozdeliť s cieľom predísť tomu, aby patril do pôsobnosti tejto smernice. ...“). Je nepochybné, že uvedená prax je aplikovateľná aj na predmetný prípad a aj z tohto dôvodu žalovaný považuje rozdelenie zákazky v tomto prípade za nedovolené, s cieľom zníženia predpokladanej hodnoty pod hranicu povinnosti aplikácie podlimitného postupu zadávania zákazky. 20. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 2 Sžh 1/2007, ktoré žalobca uviedol už v rozklade, žalovaný poukázal na svoje rozhodnutie, kde v bode 85 uviedol, že nie je náležité sa odvolávať na predmetné rozhodnutie pre odlišnosť skutkového stavu. Predmetným rozhodnutím NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa týkal námietok žalobcu proti postupu verejného obstarávateľa, ktorý vyhlásil na predmet obstarávania „Čistenie mesta, zimná údržba peších komunikácií“ šesť samostatných súťaží. Žalobca tvrdil, že zamietnutím jeho námietok došlo k porušeniu § 14 ods. 3 vtedy platného ZoVO (zákon č. 263/1999 Z.z.), podľa ktorého „obstarávateľ sa nesmie vyhnúť aplikácii zákona vzhľadom na ustanovené finančné limity a pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania rozdelením predmetu obstarávania, rozdelením zmluvy, určením podmienok účasti na verejnom obstarávaní alebo pravidiel na vyhodnotenie ponúk“. Verejný obstarávateľ, ako konštatoval súd, postupoval v súlade s § 19 ods. 2 vtedy platného ZoVO, nakoľko jednotlivé podlimitné zákazky, spĺňali podmienky pre podlimitný postup, keďže každá vyňatá časť nepresiahla predpokladanú cenu predmetu obstarávania 80.000,-EUR, t.j. podľa prepočtu finančných limitov na slovenskú menu vyhlásenú žalovaným podľa metodiky EÚ, 4.960.000,-SKK a celková cena týchto častí (dvoch metód verejného obstarávania) nepresiahla 20% celkovej predpokladanej ceny všetkých častí (vyhlásených metód verejného obstarávania). NS SR vo vzťahu k § 14 ods. 3 ZoVO logicky konštatoval, „ ... že nie každé rozdelenie predmetu obstarávania rovnakého druhu je zakázané podľa tohto ustanovenia, ale len také, ktorého cieľom je obchádzanie aplikácie zákona vzhľadom na ustanovené finančné limity a pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania. ...“ Z uvedeného vyplýva, že zákazky boli zadávané ako jednotlivé v súlade s vtedy platným ZoVO a konštatovanie NS SR že, „ ... nebolo preukázané, že postup obstarávateľa bol motivovaný takýmto cieľom ...“ je potrebné vykladať v kontexte predmetného sporu. 21. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že je na žalovanom povinnosť preukazovať cieľ verejného obstarávateľa vyhnúť sa rozdelením predmetu zákazky prísnejším postupom jej zadávania ustanoveným ZoVO. Žalovaný odkázal na svoju aplikačnú prax, čím dodržal zásadu predvídateľnosti práva a princípu právnej istoty. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti prvostupňové rozhodnutie č. spisu 11033-3000/2015 z 13.11.2015 o uložení pokuty „... Ustanovenie § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní predstavuje premietnutie zákazu obchádzania zákona, in concreto tým, že sa expressis verbis zakazuje rozdeliť zákazku z dôvodu vyhnutia sa povinnosti aplikovať ZoVO, resp. pravidlá a postupy ním ustanovené, keď z dôvodu zníženia predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný limit ustanovený v § 4 bude možné sa vyhnúť použitiu zodpovedajúceho postupu zadávania zákazky. Účelové rozdelenie predmetu zákazky môže viesť ku konaniu, ktoré nie je v súlade s pravidlami a postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Toto pravidlo, uplatňujúce sa v procese verejného obstarávania v podobe explicitného reprobovania určitého konania vo verejnom obstarávaní, je premietnuté do úpravy skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §149 ods. 1 písm. c) ZoVO. V tejto súvislosti jedným z cieľov uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečiť rozvoj účinnej hospodárskej súťaže pri zadávaní zákaziek na dodanie tovarov, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a zákaziek na poskytnutie služieb. ...“ v spojení s druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 19868-3000/2015 z 25.01.2016 „ ... O rozdelenie zákazky v zmysle § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní v konkrétnom prípade môže ísť v situácii, keď verejný obstarávateľ' alebo obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, ekonomického, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto zákaziek v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, resp. použitie postupov zadávania zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. ...“ Žalovaný trvá na správnosti svojho záveru, že v prospech žalobcu vo vzťahu k pochybnosti o existencii jeho cieľa vyhnúť sa podlimitnému postupu zadávania predmetnej zákazky nemôže byť pripísaná skutočnosť, že v rámci projektu EHMK 2013 postupoval pri jeho realizácii postupmi stanovenými pre podlimitné aj nadlimitné zákazky. Samotná skutočnosť, že dodávku IKT realizoval v rámci projektu EHMK 2013 je irelevantná vo vzťahu k posudzovaniu nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky na dodávku IKT a AVT, nakoľko išlo o úplne rozdielne zadávania zákaziek, ktoré boli predmetom osobitnej kontroly zo strany žalovaného a predmetom rôznych, samostatných, správnych konaní. 22. K námietke pokračovacieho správneho deliktu, keď pri akceptácii použitých kritérií vecnej, časovej, miestnej a funkčnej súvislosti, mal žalovaný posudzovať rozdelenie predmetu zákazky komplexne, s prihliadnutím na všetky zákazky dodania tovaru, ktoré mali slúžiť na priestorové vybavenie objektov, obnova ktorých bola predmetom projektu EHMK 2013. Preto nemôže ísť o rozdelenie predmetu zákazky osobitne, na dodanie dielčích zákaziek AVT a dielčích zákaziek na dodanie IKT a skutkový stav mal žalovaný posúdiť ako rozdelenie predmetu zákazky viažucej sa k realizácii projektu EHMK 2013 ako celku a na základe použitých kritérií pre vymedzenie pokračovacieho správneho deliktu rozhodovať v jednom správnom konaní. S uvedenou námietkou žalovaný nesúhlasí a je presvedčený o správnosti svojho postupu, keď viedol dve osobitné správne konania, správne konanie pod č. spisu 20588-3000/2015 (nedovolené rozdelenie zákazky na dodanie AVT) a správne konanie pod č. spisu 20837-3000/2015 (nedovolené rozdelenie zákazky na dodanie IKT), ktoré je predmetom žaloby. Žalovaný nesúhlasí s názorom, že mal označiť len jeden postup zadávania zákazky týkajúci sa priestorového vybavenia objektov žalobcu. Takýto postup by totiž znamenal extenzívny výklad vecnej a funkčnej súvislosti predmetu zákaziek, nakoľko predmety tvoriace IKT a predmety tvoriace AVT nevykazujú také známky vecnej a funkčnej súvislosti, ktoré by odôvodňovali ich obstarávanie jedným postupom zadávania zákazky. V konečnom dôsledku viazanosť zákaziek na dodanie IKT a dodanie AVT na realizáciu projektu EHMK 2013 nie je postačujúcim dôvodom na ich zadávanie v jednom postupe verejného obstarávania. Viazanosť či zadelenie pod projekt samo o sebe nevypovedá o charaktere obstarávaného predmetu zákazky. Podstatným faktorom sú jednotlivé predmety zákaziek a ich špecifikácia. Uvedenie projektu EHMK 2013 pri oboch samostatných správnych konaniach nemožno označiť za kľúčové pri posudzovaní vzájomnej súvislosti predmetu zákaziek na dodanie IKT na jednej strane a na dodávku AVT na strane druhej (predmet zákazky na dodanie IKT konanie pod spis. zn. 20837-3000/2015 a predmet zákazky na dodanie AVT konanie pod spis. zn. 20588-3000/2015). Zároveň žalovaný zdôraznil, že pod pokračovací správny delikt možno podriadiť len jednotlivé čiastkové útoky (zadávanie zákaziek č. 1 - 7 v prípade AVT a zadávanie zákaziek č. 1 - 5 v prípade IKT) v rámci jedného predmetu zákazky a nie medzi rozdielnymi predmetmi zákaziek navzájom. Z uvedeného dôvodu nemohol žalovaný rozhodovať o nedovolenosti rozdelenia predmetu zákaziek na dodanie IKT a AVT v jednom správnom konaní tak, ako to tvrdí žalobca. 23. Žalovaný dal do pozornosti a citoval ustanovenie § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, podľa ktorého úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím poukázal, že v danom prípade ide o oddelené predmety zákaziek - IKT a AVT, preto rozdelenie týchto predmetov je logicky predmetom samostatných správnych konaní. Pričom sám žalobca rozdelil jednotlivé predmety zákazky ako dodávka IKT a dodávka AVT, preto argumentácia žalobcu nekorešponduje so skutočným stavom a konaním žalobcu (oddelením jednotlivých predmetov zákazky v čase zadávania samostatných postupov verejného obstarávania na dodanie IKT a AVT). 24. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jeho konanie spočívajúce v určení predpokladanej hodnoty zákazky, ktoré malo za následok jej zníženie pod finančný limit podľa ZoVO vzhľadom na vymedzenie skutkovej podstaty nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO nemožno považovať za správny delikt. Žalovaný poukázal na § 5 ods. 12 ZoVO, podľa ktorého zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona. V spojení s § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, podľa ktorého úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že spolu súvisia, preto žalobca tým, že konal v rozpore s § 5 ods. 12 ZoVO zároveň naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. Preto konanie žalobcu opísané v oznámení o začatí správneho konania i v rozhodnutí, možno jednoznačne subsumovať pod legálnu definíciu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. Zo skutkového zistenia je zrejmé, že žalobca rozdelil predmet zákazky IKT na päť samostatných predmetov zákazky, čím sa vyhol postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky, nakoľko rozdelením jednej zákazky na viacero samostatných postupov nedošlo k súčtu predpokladanej hodnoty zákazky všetkých častí zákazky, ale na samostatné postupy - 3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou (správny postup by bol v rozdelení jednej zákazky na časti v rámci jedného postupu zadávania zákazky so zachovaním predpokladanej hodnoty zákazky pre podlimitné zákazky). 25. K námietke postupu prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v dvoch rôznych vymedzeniach skutku, že je v rozpore so zásadou na spravodlivý proces, keď žalobca ako účastník konania v jednotlivých štádiách správneho konania nie je schopný využívať prostriedky na svoju obhajobu, žalovaný túto označil za účelovú. Zo všetkých úkonov žalobcu ako účastníka konania je zrejmé, že bol riadne oboznámený s predmetom správneho konania, správny delikt bol počas celého správneho konania jasne vymedzený, pričom počas konania žalobca žiadne nezhody nenamietal. 26. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zo znenia § 149 ods. 3 ZoVO nevyplýva nemožnosť jeho aplikácie pri ukladaní sankcií za správne delikty uvedené v § 149 ods. 1 ZoVO a trvá na správnosti výšky sankcie uloženej v predmetnom správnom konaní. Poukázal na kogentnosť ustanovenia § 149 ods. 1 ZoVO a skutočnosť, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy môže postupovať len podľa ZoVO a nemožno od neho legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. S poukazom na argumentáciu žalobcu v súvislosti s uplatňovaním princípov materiálneho právneho štátu, žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/1998 z 05.02.1998, v zmysle ktorého, „ ... Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. ...“ ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2001 z 31.10.2001. Rovnako odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžp/9/2011 z 21.03.2012, v zmysle ktorého „ ... Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. ... “ 27. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ZoVO rozlišuje dve skupiny správnych deliktov spáchaných verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V § 149 ods. 1 ZoVO sú vymedzené správne delikty, ktoré predstavujú najzávažnejšie porušenia ZoVO a tieto sú sankcionované pevne stanovenou pokutou (stanovené percento v závislosti od zmluvnej ceny, resp. pevne stanovená suma v eurách). Takto stanovená výška sankcie má pôsobiť preventívne a zabezpečiť dôsledné uplatňovanie ZoVO, pričom žalovaný je povinný uložiť pokutu vo výške pevne stanovenej zákonom a nemá možnosť uplatniť správnu úvahu. Rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení ZoVO, ktoré má negatívny dopad na hospodársku súťaž, preto je logické, že tento správny delikt je zaradený do prvej skupiny správnych deliktov uvedených v § 149 ods. 1 ZoVO. Druhú skupinu správnych deliktov tvoria porušenia ZoVO uvedené v § 149 ods. 2 ZoVO a za tieto správne delikty ukladá úrad pokuty v rozmedzí od 300,-EUR do 30.000,-EUR. Pri úvahe o výške pokuty úrad po vyhodnotení jednotlivých dôkazných listín, hodnotí povahu pochybení, skúma ich podstatu i okolnosti týkajúce sa daného verejného obstarávania, ich závažnosť a dôsledky, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Pri týchto správnych deliktoch postupuje úrad podľa § 149 ods. 3 ZoVO a pri ukladaní pokuty prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti a po správnej úvahe rozhodne o uložení pokuty za správne delikty uvedené v § 149 ods. 2 ZoVO v zákonom stanovenom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že pod správnou úvahou je nutné rozumieť ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Uvedené závery však nie je možné formulovať v prípade rigorózne stanovenej výšky pokuty, resp. rigorózne stanoveného spôsobu jej výpočtu, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Ak by žalovaný mohol pri správnych deliktoch uvedených v § 149 ods. 1 ZoVO uložiť sankciu v inej výške ako je pevne stanovená zákonom, bol by tým popretý účel právnej normy a zároveň by stratilo rozlišovanie správnych deliktov podľa § 149 ods. 1 a ods. 2 ZoVO akékoľvek opodstatnenie. Preto argumentácia žalobcu o možnosti aplikovať § 149 ods. 3 ZoVO pri posudzovanom správnom delikte uvedenom v § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO je podľa názoru žalovaného nelogická a neprípustná. Keďže žalovaný bol striktne limitovaný zákonom stanovenou výškou pokuty, nemohol pri rozhodovaní o jej výške aplikovať správnu úvahu. 28. Žalovaný bol pri rozhodovaní o výške pokuty viazaný ustanovením § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, v zmysle ktorého je výška pokuty obligatórne stanovená vo výške 5 % súčtu zmluvných cien. V danom prípade súčet zmluvných cien predstavoval čiastku spolu vo výške 84.514,6 EUR vrátane DPH, preto uložil žalobcovi pokutu za predmetný správny delikt vo výške 5 % z tohto súčtu zmluvných cien, t.j. vo 4.225,73 EUR. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že doposiaľ žiadnymi právoplatnými rozsudkami (okrem žalobcom uvádzaného rozsudku sp. zn. 4Sžf/85/2012), v rámci ktorých sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutí o uložení pokuty na základe rigorózne stanovenej výšky 5 % zo zmluvnej ceny, nebola spochybnená ustálená rozhodovacia prax úradu týkajúca sa uloženia zákonom pevne stanovenej pokuty za správny delikt v správnom konaní. Na podporu svojich tvrdení dal žalovaný do pozornosti svoje rozhodnutie č. 13-P/02-2006 zo 07.02.2006 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sžo/452/2009 zo 14.09.2010, ktorým bola preskúmaná jeho zákonnosť, podľa ktorého „... Vychádzajúc z uvedeného správne orgány oboch stupňov postupovali správne, keď so žalobcom v druhom rade, správne vyhodnotili nesplnenie podmienok na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia a následne uložili žalobcovi v druhom rade sankciu podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého Úrad uloží obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zo zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona alebo ak nedodržal zverejnené kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním so zverejnením alebo rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok na ich použitie. ...“ Rozhodnutie žalovaného č. 020-P/02-2009 z 09.02.2009 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sžf/37/2012 z 19.06.2013, ktorým bola preskúmaná jeho zákonnosť, podľa ktorého „... Čo sa týka výšky namietanej pokuty, tak odvolací súd uvádza, že správny orgán uložil výšku pokutu v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona, alebo, ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním so zverejnením, alebo rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok na ich použitie. Správne v tomto smere správny orgán vychádzal zo zmluvnej ceny zakotvenej v príslušnej zmluve s dodávateľom. V danom prípade výška uloženej sankcie zodpovedá i právnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy postupom rokovacieho konania bez zverejnenia. ...” Rozhodnutie žalovaného č. 165- P/l 1-2010 z 05.11.2010 v spojení s rozsudkom KS v BA sp. zn 3S/ 357/2010-38 z 27.03.2012, ktorý preskúmaval jeho zákonnosť, podľa ktorého „ ...Žalovaným uložená pokuta predstavuje čiastku 29 337,67 €, t.j. 5 % zo zmluvnej ceny vrátane DPH za obdobie platnosti zmluvy. Výška uloženej sankcie teda zodpovedala právnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy postupom rokovacieho konania bez zverejnenia. ...“ a ďalšie rozhodnutia žalovaného č. 159-P/10-2011 z 18.10.2011 v spojení s rozsudkom KS v BA sp.zn. 3S/243/2011-30 z 12.11.2013, rozhodnutie žalovaného č. 37-P/04-2012 zo 17.04.2012 v spojení s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Sžf/60/2014 z 02.06.2015, rozhodnutie žalovaného č. 147-P/09-2011 z 23.09.2011 v spojení s rozsudkom KS v BA zp. zn. 3S/202/2011-79 z 05.03.2013, rozhodnutie žalovaného č. 11521 -P/2013 z 18.09.2013 v spojení s rozsudkom KS v BA sp.zn. 2S 250/2013-57 zo 17.09.2014, rozhodnutie žalovanej č. 117l-P/2014 z 02.04.2014 v spojení s rozsudkom KS v BA sp.zn. 5S 86/2014-66. 29. K námietke žalobcu týkajúcej sa formálneho posudzovania námietok druhostupňovým správnym orgánom z dôvodu zdvojenia čísla, keď žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod č. spisu 20837-3000/22015, pričom takto označený administratívny spis neexistuje, žalovaný v svojom vyjadrení konštatoval, že došlo k zjavnej chybe v písaní (preklep v prípade označenia roku v čísle spisu z 20837-3000/2015 na 20837-3000/22015), ktorá nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia. III. Replika žalobcu. 30. Žalobca v replike z 28.10.2016, doručenej súdu dňa 31.10.2016 reagoval na vyjadrenie žalovaného, ktorý k skutkovej podstate správneho deliktu nesúhlasil s názorom žalovaného, že nie je povinný preukazovať cieľ žalobcu vyhnúť sa rozdelením predmetu zákazky jej zadávaniu postupom stanoveným ZoVO pre podlimitnú zákazku, pretože skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO vymedzuje konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré je z pohľadu ZoVO sankcionovateľné. Podľa žalobcu, takýto výklad skutkovej podstaty nedovoleného rozdelenia zákazky nemôže obstáť, pretože potom by pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu postačovalo akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa spočívajúce v realizácii samostatných postupov zadávania zákaziek, následkom ktorých je použitie „menej prísnych“ postupov zadávania zákaziek. Objektívna stránka správneho deliktu je z ustanovenia § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO jednoznačná a pre jej naplnenie sa predpokladá, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej alebo nadlimitnej zákazky. Podľa žalobcu ustanovenie § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO spĺňa všetky požiadavky súvisiace s princípom predvídateľnosti právnych noriem a práve akceptovanie výkladu žalovaného by znamenalo, že adresáti zákazu implicitne obsiahnutého v uvedenom ustanovení by nemohli mať vedomosť o tom, za aké konkrétne konanie im hrozí sankcia, pretože posúdenie nedovolenosti konania spočívajúceho iba v samotnom rozdelení predmetu zákazky by záležalo iba od kritérií miestnej, časovej, vecnej a funkčnej súvislosti, ktoré ako sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, nevyplývajú zo zákona. 31. Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že spája subjektívnu stránku správneho deliktu s jeho objektívnou stránkou. Žalobca zdôraznil, že pojmy úmysel a cieľ sú zo synonymického hľadiska totožné, pričom v procese kontroly, vytýkal žalovanému, že nepreukázal cieľ žalobcu, resp. úmysel rozdelením predmetu zákaziek vyhnúť sa jej zadávaniu postupom určeným pre podlimitné zákazky v kontexte porušenia ustanovenia § 5 ods. 12 ZoVO. Žalobca má za to, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO je formulovaná jednoznačne, pričom z jej objektívnej stránky je zrejmá nevyhnutnosť konania verejného obstarávateľa rozdeliť predmet zákazky a to spôsobom - s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej alebo nadlimitnej zákazky. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že dôvody pre ktoré sa rozhodol postupovať samostatnými verejnými obstarávaniami boli žalovanému oznámené v priebehu výkonu kontroly. Sám žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v čase zadávania zákaziek neexistoval žiadny racionálny dôvod objektívne odôvodňujúci postup žalobcu vo forme viacerých samostatných zákaziek. A podľa názoru žalobcu, práve táto absencia dôvodu svedčí o neexistencii cieľa žalobcu vyhnúť sa prísnejším postupom zadávania zákaziek. Ak by prenesenie dôkazného bremena prešlo na verejného obstarávateľa a spáchanie správneho deliktu by bolo de facto prezumované, verejný obstarávateľ by musel predkladať dôkazy o tom, že správny delikt nespáchal. Preto dôkazné bremeno postihuje správny orgán, ak predmetom konania je trestanie za správny delikt. 32. Žalobca poukázal na smernicou 2004/18/ES s tým, že znenie čl. 9 ods. 3 smernice je totožné s ustanoveniami § 5 ods. 12 ako aj § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO (zákaz rozdelenia zákazky s cieľom, aby takáto zákazka bola vyňatá z pod pôsobnosti smernice), pričom upriamil pozornosť na čl. 7 smernice, ktorý ustanovuje prahové hodnoty zákaziek, ktorých zadávanie spadá pod pôsobnosť uvedenej smernice. Prahová hodnota pre zákazky na dodanie tovaru verejným obstarávateľom bola smernicou stanovená na 193.000,- EUR bez DPH. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa mal dopustiť nedovoleného rozdelenia zákazky s cieľom vyhnúť sa postupom pre zadávanie podlimitnej zákazky, pričom ZoVO v § 4 ods. 3 písm. a) ustanovuje, že podlimitnou zákazkou na dodanie tovaru je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je v sume od 40.000,-EUR bez DPH a nedosahujúca 200.000,-EUR bez DPH. V posudzovanom prípade sa jedná o zákazku s predpokladanou hodnotou 84.514,6 EUR bez DPH, ktorá nedosahuje prahové hodnoty stanovené smernicou 2004/18/ES, na ktorej aplikáciu sa žalovaný odvoláva. Vzhľadom na uvedené, argumentácia žalovaného založená na použití českej aplikačnej praxe z dôvodu, že sa jedná o konanie zakázané samotnou smernicou je nesprávna, nakoľko rozhodnutia českých súdov aplikujú ustanovenia odlišnej právnej úpravy a zároveň znenie čl. 9 ods. 3 smernice je totožné s ustanoveniami ZoVO upravujúcimi nedovolené rozdelenie zákazky. Keďže z čl. 7 smernice vyplýva, že smernica sa vzťahuje na verejné zákazky, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako prahové hodnoty podľa tohto článku, je vylúčenie aplikácie ustanovení smernice v neprospech žalobcu. 33. K absencii cieľa žalobcu vyhnúť sa zadávaniu zákaziek postupom pre podlimitné zákazky žalobca uviedol, že tomu svedčí skutkový stav v čase zadávania všetkých zákaziek súvisiacich s realizáciou projektu EHMK 2013, ktorý bol žalovanému, vzhľadom na vykonané kontroly, známy. Žalobca postupoval pri zadávaní všetkých zákaziek súvisiacich s týmto projektom v závislosti od ich predpokladanej hodnoty, čo znamenalo ich zadávanie postupmi pre nadlimitné (v prípade zákaziek na dodanie interiérového vybavenia, ktoré boli tiež predmetom kontroly žalovaného), podlimitné (dodanie AVT), podprahové, ako aj postupmi pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou. 34. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o extenzívnom výklade vecnej a funkčnej súvislosti predmetu zákazky, pretože ako v prípade zákazky pre dodanie AVT, tak aj v prípade zákazky pre dodanie IKT, ide o tovary určené na vybavenie objektov vo vlastníctve žalobcu, v správe organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Sám žalovaný vo vyjadrení uvádza, že zadelenie jednotlivých zákaziek pod projekt EHMK 2013 nie je samo osebe určujúce, avšak na strane druhej v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje správnosť prvostupňového rozhodnutia žalovaného, v ktorom v bode 33 uvádza, že predmet zákaziek bol financovaný z jedného zdroja, zákazky boli obstarávané za jedným a tým istým účelom, realizáciou projektu EHMK 2013. 35. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že konanie žalobcu opísané v oznámení o začatia správneho konania i samotnom rozhodnutí, možno jednoznačne subsumovať pod legálnu definíciu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. Žalobca poukázal na § 5 ods. 12 ZoVO ktoré obsahuje nielen zákaz rozdelenia predmetu zákazky, ale aj zákaz zvoliť spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky s cieľom znížiť jej predpokladanú hodnotu pod finančné limity stanovené ZoVO. Žalobca je presvedčený, že sa jedná o dve samostatné konania, pričom iba konanie o rozdelenie predmetu zákazky napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. V prípade, ak by žalobca zvolil spôsob určenia predpokladanej hodnoty tak, že by do predpokladanej hodnoty nezahrnul napríklad všetky súvisiace plnenia v zmysle § 5 ods. 2 ZoVO, nemožno hovoriť o správnom delikte nedovoleného rozdelenia zákazky. 36. Žalobca namieta vymedzenie správneho deliktu v napadnutom rozhodnutí, ktorý nie je špecifikovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným konaním. Vo výroku rozhodnutia žalovaný uvádza, že žalobca rozdelil predmet zákazky viažuci sa k realizácii projektu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja: „Ostrovy kultúry - ulička remesiel Lapidárium ITMS: 22170120013, ROP Prioritná os 7, Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013, opatrenia 7.1 Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“, pričom žalobca poukazuje, že projekt s označením Ostrovy kultúry - ulička remesiel Lapidárium ITMS: 22170120013 bol iba jedným z viacerých investičných projektov realizovaných žalobcom v rámci Opatrenia 7.1 EHMK 2013, ktorý zahŕňal zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie interiérového vybavenia, dodanie IKT a dodanie AVT. V tejto súvislosti žalobca označil aj ďalšie projekty v rámci EHMK 2013 ktorými boli: Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 1 - Historická účelová budova VSM Košice s kódom ITMS: 22170120007 Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 2 - Východoslovenská galéria s kódom ITMS: 22170120012 Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 3 - Bábkové divadlo v Košiciach s kódom ITMS: 22170120001 Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 4 - Nádvorie Barkóczyho paláca, knižnica s kódom ITMS: 22170120020 Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 5 - Verejná knižnica Jána Bocatia s kódom ITMS: 22170120019 Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 6 - Divadlo Thália s kódom ITMS: 22170120005. Z uvedených projektov, tak ako boli vymedzené aj v rámci Prioritnej osi 7 EHMK 2013, je vidieť, že sa jednalo o samostatné projekty, ktoré v sebe zahŕňali z hľadiska verejného obstarávania viaceré predmety zákaziek spočívajúce v dodaní tovarov (IKT, AVT, interiérové vybavenie) a realizáciu stavebných prác. Jedinečnosť týchto projektov potvrdzuje ich číselné označenie v ITMS, ktorý slúži na zabezpečenie jednotného spôsobu spracovávania a evidencie dát projektového a finančného riadenia programov financovaných z fondov EÚ. Vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobcovi ukladá pokutu za to, rozdelil predmet zákazky na dodanie IKT viažuci sa k realizácii projektu Ostrov kultúry - ulička remesiel Lapidárium s kódom ITMS 22170120013, ktorý skutkovo vymedzil tak, že žalobca použil na obstaranie IKT päť samostatných postupov verejného obstarávania, pričom vzhľadom na uvedené údaje o jednotlivých projektoch je zrejmé, že tieto postupy sa nevzťahovali na vymedzený projekt s kódom ITMS 22170120013. Jednotlivé postupy zadávania zákaziek (s výnimkou uvedeného projektu) tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, sa vzťahovali na samostatné projekty realizované žalobcom v rámci EHMK 2013. Preto spáchanie správneho deliktu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, nespĺňa požiadavky tak, aby nemohol byť zamenený s iným konaním, pretože žalobca v rámci realizácie EHMK 2013 realizoval rôzne zákazky súvisiace s jednotlivými samostatnými projektmi. Záver žalovaného o tom, že postupy zadávania zákaziek v rámci týchto samostatných projektov sa týkali projektu OK - OZ 7 - Ulička remesiel Lapidárium ITMS 22170120013 je nesprávny a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. 37. S vyjadrením žalovaného o nemožnosti aplikácie § 149 ods. 3 ZoVO žalobca nesúhlasí a poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je potrebné vykladať ustanovenia ZoVO upravujúce sankcie za správne delikty tak, aby boli v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zotrval na svojom názore, že ako v prípade ukladania trestnoprávnych sankcií, tak aj v prípade ukladania sankcií za správne delikty, musia sankcie za správne delikty zodpovedať požiadavke primeranosti ukladanej sankcie, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom jej individualizácie. Preto v kontexte materiálneho právneho štátu, nemožno rozhodovanie o výške ukladanej sankcie zúžiť len na gramatický výklad § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO. Správne orgány sú povinné v správnom konaní chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb, pričom práve individualizácia sankcie slúži ako prostriedok ochrany pred ukladaním neprimeraných trestov. IV. Duplika žalovaného. 38. Žalovaný v duplike svojho vyjadrenia, doručenej súdu elektronicky dňa 16.04.2019 reagoval na vyjadrenie žalobcu a opäť zdôraznil, že sa v napadnutom rozhodnutí nemusel zaoberať otázkou preukázania existencie cieľa žalobcu rozdelením predmetu zákazky a vyhnúť sa zadávaniu podlimitným postupom. ZoVO je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel, nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý má žalovaný dostatočne a jednoznačne preukázaný. Zároveň ZoVO neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za správny delikt, v dôsledku čoho sa účastník konania nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti. Uvedené je súladné s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 6 Sžo/199/2010, sp. zn. Sž/29/2011, sp. zn. 7 Sž/104/01, sp. zn. 4 Sžf/4/2010, sp. zn. 8 Sž/8/2010). Úlohou žalovaného nebolo skúmať úmysel a dôvody, ktoré viedli žalobcu k rozdeleniu predmetu zákazky na časti a tak k zvoleniu nesprávneho postupu, t.j. zadávaniu podprahových zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO nie pri každej realizácii samostatných postupov zadávania zákaziek „menej“ prísnym postupom, ale len vtedy, keď rozdelí rovnaké či obdobné plnenie zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také plnenia, ktoré z hľadiska vecného (funkčného), miestneho, časového spolu súvisia a zároveň zadanie týchto plnení v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie „prísnejšieho“ postupu podľa ZoVO. Žalovaný má za to, že pri zákazkách na dodávku IKT, boli kritéria jednoznačne konštatované a odôvodnené (body 29 - 35 prvostupňového rozhodnutia). 39. K námietke pokračovacieho správneho deliktu žalovaný trvá na tom, že viazanosť zákaziek na dodávku AVT a na dodávku IKT na realizáciu projektu EHMK 2013, nie je postačujúcim dôvodom na ich zadávanie v jednom postupe verejného obstarávania. Viazanosť či zadelenie pod projekt, samo o sebe nevypovedá o charaktere obstarávaného predmetu zákazky. Podstatným faktorom sú jednotlivé predmety zákaziek a ich špecifikácia. Uvedenie projektu EHMK 2013 pri oboch samostatných správnych konaniach nemožno označiť za kľúčové pri posudzovaní vzájomnej súvislosti predmetu zákaziek na dodávku AVT a na dodávku IKT. V konečnom dôsledku, v prípade jedného správneho konania jeho výsledkom by bolo uloženie pokuty vo výške 5% súčtu všetkých 12 zmluvných cien, čo z hľadiska výšky uloženej sankcie by znamenalo uloženie jednej pokuty vo výške, ktorá by sa rovnala súčtu pokút žalobcovi uložených napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím č. záznamu: 75746/2016, č. sp. 10497- P/2016 zo dňa 03.06.2016. V tejto súvislosti žalovaný poukázal ust. § 149 ods. 3 ZoVO, ktorý upravuje absorpčnú zásadu len pre správne delikty, ktorých sa verejný obstarávateľ dopustí v rámci jedného postupu zadávania zákazky v jednom verejnom obstarávaní. 40. K opisu skutkovej podstaty v oznámení o začatí správneho konania a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol citáciu z oznámenia o začatí správneho konania, citáciu prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty s tým, že v obidvoch písomnostiach žalovaný zároveň uviedol aj konkrétne zákazky č.1 - č.5, ktoré žalobca zadal samostatne, namiesto jednej podlimitnej zákazky. Žalovaný trvá na tom, že opis konania žalobcu uvedený v oznámení o začatí správneho konania možno podriadiť pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO a nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu o zmätočnosti svojho konania. 41. K nesprávnosti výroku napadnutého rozhodnutia, vychádzajúceho z nesprávne zisteného skutkového stavu, žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2016, žaloba o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bola Krajskému súdu v Bratislave doručená dňa 27.07.2016 a vyjadrenie žalobcu bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 31.10.2016. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v konaní pred správnym súdom možno meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, nakoľko sa striktne uplatňuje koncentračná zásada upravená v § 183 SSP. Keďže námietka žalobcu týkajúca sa vymedzenia správneho deliktu vo výroku napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k realizácii projektu s kódom ITMS 22170120013 nebola súčasťou niektorého zo žalobných dôvodov správnej žaloby, ktorú žalobca prvýkrát uviedol až vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.10.2016, žalovaný považuje predmetnú námietku za bezpredmetnú, na ktorú správny súd nemôže prihliadať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/23/2011 z 22.08.2012). 42. K námietke aplikácii ustanovenia § 149 ods. 3 ZoVO, žalovaný trvá na vyslovenom právnom názore, že vzhľadom na kogentnosť § 149 ods. 1 písm. c) ZoVO, musel obligatórne rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 5 % súčtu zmluvných cien podľa tohto ustanovenia tak, ako to podrobne vysvetlil na stranách 11-15 svojho vyjadrenia. V. Administratívne konanie. 43. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 10.12.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2015, správny orgán začal správne konanie voči žalobcovi vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods.1 písm. c) ZoVO za to, že rozdelil zákazku na dodávku IKT viažucej sa k realizácii projektu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja „Ostrov kultúry - ulička remesiel Lapidárium ITMS: 22170120013, ROP Prioritná os 7, Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013“ a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty, ktorý mal v piatich prípadoch za následok jej zníženie pod finančný limit podľa § 4 ods.3 písm. a) ZoVO stanovený pre podlimitnú zákazku tým, že na obstaranie IKT použil päť samostatných postupov verejného obstarávania (3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou) a to: 1.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 1 Historická účelová budova Východoslovenského múzea Košice - Dodávka IKT“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 2362/2012 IKT zo dňa 20.12.2012 uzavretá so spoločnosťou MADA Slovakia s.r.o., Puškinova 10, 040 01 Košice),2.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 3 - Bábkové divadlo v Košiciach, Dodávka IKT“ (zákazka s nízkou hodnotou, kúpna zmluva č. 2364/2012 IKT zo dňa 17.12.2012 uzavretá so spoločnosťou PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA, a.s., Strojárenská 1, 040 01 Košice), 3.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 5 Verejná knižnica Jána Boccatia - Dodávka IKT“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 2365/2012 IKT zo dňa 17.12.2012, uzavretá so spoločnosťou AZOR, s.r.o., Scherffelova 38, 058 01 Poprad), 4.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 6 - Divadlo Thália - Dodávka IKT“ (zákazka s nízkou hodnotou, kúpna zmluva č. 2366/2012 IKT zo dňa 17.12.2012, uzavretá so spoločnosťou PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA, a.s., Strojárenská 1, 040 01 Košice), 5.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 7 Ulička remesiel - Dodávka IKT“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 2367/2012 IKT zo dňa 20.12.2012, uzavretá so spoločnosťou e-volution s.r.o., Tomašíkova 10, 040 01 Košice). 44. Listom z 21.12.2015, doručeným žalobcovi dňa 28.12.2015, oznámil správny orgán žalobcovi možnosť, pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v liste špecifikovaných, v lehote určenej správnym orgánom. 45. Podaním z 31.12.2015 žalobca požiadal správny orgán o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia do 31.01.2016 a podaním z 19.01.2016 žalobca podal návrh na prerušenie konania do času, kým nebude vyriešená otázka platnosti protokolu o výsledku kontroly z 27.08.2015 v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 15.10.2015. 46. Správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie č. záznamu 18794/2016 č.spisu 20837-300/2015 dňa 08.02.2016, proti ktorému podal žalobca rozklad z 29.02.2016, doručený správnemu orgánu dňa 01.03.2016. Listom z 23.03.2016 správny orgán upovedomil žalobcu o postúpení rozkladu odvolaciemu orgánu a následne analýzu svojho rozhodnutia s odkazom na podaný rozklad prvostupňový správny orgán vnútorným listom zo 04.04.2016 bol predložený predsedníčke Úradu na rozhodnutie s podkladmi zo zasadnutia Osobitnej komisie Úradu zo dňa 28.04.2016. Predsedníčka Úradu vo veci rozkladu vydala rozhodnutie č. záznamu 76557/2016, č. sp. 10570 - P/2016 dňa 03.06.2016, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. 47. Pre úplnosť posúdenia kontextu žaloby správny súd uvádza, že žalobca vyhlásil okrem verejného obstarávania na dodanie IKT (zákazka špecifikovaná v odseku 44. tohto rozhodnutia) pre realizáciu projektu Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, aj verejné obstarávanie na dodanie AVT : 1. „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 1 Historická účelová budova Východoslovenského múzea Košice - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podlimitná zákazka, kúpna zmluva č. 2362/2012AUD zo dňa 20.12.2012 uzavretá so spoločnosťou MADA Slovakia, s. r. o., Puškinova 10, 040 01 Košice), 2.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 2 Východoslovenská galéria - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podlimitná zákazka, kúpna zmluva č. 181212VSG zo dňa 20.12.2012 uzavretá so spoločnosťou OPAL MULTIMEDIA, s. r. o., Železničiarska 12, 080 01 Prešov), 3.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 3 Bábkové divadlo v Košiciach - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podlimitná zákazka, kúpna zmluva č. 2364/2012AUD zo dňa 20.12.2012 uzavretá so spoločnosťou OPAL MULTIMEDIA, s. r. o., Železničiarska 12, 080 01 Prešov),4.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 4 Nádvorie Barkóczyho paláca - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podprahová zákazka, kúpna zmluva č. 3092/2012AUD zo dňa 19.12.2012 uzavretá so spoločnosťou OPAL MULTIMEDIA, s. r. o., Železničiarska 12, 080 01 Prešov), 5.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 5 Verejná knižnica Jána Boccatia - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podlimitná zákazka, kúpna zmluva č. 2365/2012AUD zo dňa 19.12.2012 uzavretá so spoločnosťou OPAL MULTIMEDIA, s. r. o., Železničiarska 12, 080 01 Prešov), 6.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 6 Divadlo Thália - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (podlimitná zákazka, kúpna zmluva č. 2366/2012AUD zo dňa 19.12.2012 uzavretá so spoločnosťou OPAL MULTIMEDIA, s. r. o., Železničiarska 12, 080 01 Prešov), 7.„Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 7 Ulička remesiel - Dodávka audiovizuálnej techniky“ (zákazka s nízkou hodnotou, kúpna zmluva č. 23 67/2012AUD zo dňa 20.12.2012 uzavretá so spoločnosťou Promotion and Education, s. r. o., Na Fialce II 1658/1, 163 00 Praha 6, Česká republika). VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.06.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke. VII. Právne posúdenie žaloby. 49. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 50. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 53. Podľa § 2 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb a súťaž návrhov. 54. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, zákazka je nadlimitná, podlimitná, podprahová alebo s nízkou hodnotou v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. 55. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 40 000 eur, ak ide o civilnú zákazku na dodanie tovaru alebo o civilnú zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom a o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. 56. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podprahová zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 a súčasne a) rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom, b) rovnaká alebo vyššia ako 20 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú verejným obstarávateľom. 57. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 4 písm. a) a b) v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzaviera na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. 58. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu zadávania zákazky. 59. Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ak je dodávka tovaru rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit podľa § 4 ods. 2, použije sa postup zadávania nadlimitných zákaziek. Postup zadávania podlimitných zákaziek možno použiť vtedy, ak ide o tú časť dodávky tovaru, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 80 000 eur, a ak hodnota týchto častí nepresiahne 20% celkovej predpokladanej hodnoty všetkých častí zákazky. 60. Podľa § 5 ods. 12 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity podľa tohto zákona. 61. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 62. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 63. Podľa § 149 ods. 1 písm. c) zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 64. Podľa § 149 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; týmto nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f). VIII. Závery správneho súdu. 65. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. záznamu 76557/2016, č. sp. 10570 - P/2016 zo dňa 03.06.2016 a prvostupňového správneho orgánu č. záznamu 18794/2016, č. spisu 20837-3000/2015 zo dňa 08.02.2016, v zmysle ktorých bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 149 ods.1 písm. c) ZoVO vo výške 4.225,73 EUR za to, že rozdelil predmet zákazky na dodávku IKT viažuci sa k realizácii projektu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky tým, že na obstaranie IKT použil päť samostatných postupov verejného obstarávania (3 podprahové zákazky a 2 zákazky s nízkou hodnotou). Zároveň bolo potrebné posúdiť vymedzenie pokračovacieho správneho deliktu v jednom správnom konaní vo vzťahu obstarania IKT a AVT pre projekt Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013. 66. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie pravidiel a postupov verejného obstarávania je ZoVO, ktorý upravuje pravidlá a postupy verejného obstarávania prijímateľa príspevku tak, že ak dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov vereného obstarávania pred poskytnutím finančných prostriedkov, riadiaci orgán finančný príspevok neposkytne. Ak však dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov vereného obstarávania v čase alebo po ukončení realizácie projektu, t.j. po poskytnutí finančných prostriedkov, riadiaci orgán je povinný po takomto zistení sa vysporiadať so vzniknutou situáciou v zmysle ZoVO buď formou pokuty, čo je prípad žalobcu (sankcia za porušenie ZoVO) ktorej výška je limitovaná, alebo formou vrátenia príspevku podľa zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 67. Námietku žalobcu, že správny orgán nepreukázal existenciu cieľa žalobcu vyhnúť sa rozdelením zákazky jej zadávaniu postupom stanoveným ZoVO pre podlimitnú zákazku, keď dôkazné bremeno k tejto skutočnosti postihuje správny orgán, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je potrebné uviesť, že ZoVO je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu, správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel, nedbanlivosť), ale skúma len rozpor právneho stavu so stavom skutočným. Inak povedané, pokiaľ správny orgán v rámci kontroly v logických a ekonomických súvislostiach zistí, že rozdelenie predmetu zákazky bolo neúčelné, takúto situáciu na princípe objektívnej zodpovednosti ustáli s tým, že rozdelenie predmetu zákazky nie je v súlade s pravidlami a postupmi podľa ZoVO. V tomto kontexte žalovaný dôvodne poukázal na judikatúru (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 199/2010, sp. zn. 8 Sž/29/2011, sp. zn. 7 Sž 104/01, sp. zn. 4 Sžf/4/2010, sp. zn. 8 Sž/8/2010). Pri otázke, či ide o nedovolené rozdelenie predmetu zákazky, je vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu potrebné zohľadniť najmä časovú, miestnu a vecnú súvislosť konkrétnych zákaziek. Z administratívneho spisu súd zistil, že na obstaranie IKT žalobca vyhlásil päť verejných obstarávaní na dodávku rovnakých alebo obdobných predmetov zákazky v časovo veľmi blízkom období, pričom zmluvy s úspešnými dodávateľmi uzavrel v priebehu jedného týždňa. Takmer identické boli tiež lehoty dodania. Rozdiel bol len v objeme plnenia a v mieste využitia/dodania, t.j. v inej budove v Košiciach, čo však pre posúdenie rozdielnosti povahy jednotlivých zákaziek je irelevantné. Pri takomto konaní, správne žalovaný vyvodil záver, že zo strany žalobcu došlo k obídeniu prísnejších postupov zadávania zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky tým, že žalobca na obstaranie zákazky použil päť samostatných postupov (troch podprahových zákaziek a dvoch zákaziek s nízkymi hodnotami). 68. Predmetné konanie žalobcu, ktorý na obstaranie IKT vyhlásil päť verejných obstarávaní, bolo potrebné preskúmať i v zmysle ostatných námietok žalobcu, v kontexte širších skutkových okolností, ktoré spočívajú v tom, že predmetné obstaranie bolo viazané na projekt Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013. Rovnako k tomuto projektu bolo viazané i obstaranie AVT ktoré však bolo posudzované v osobitnom správnom konaní s takmer identickým záverom správcu dane, že došlo k rozdeleniu predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky tým, že žalobca na obstaranie zákazky použil sedem samostatných postupov (päť podlimitných zákaziek, jednu podprahovú zákazku a jednu zákazku s nízkou hodnotou). I predmetné administratívne konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia, ktorým za správny delikt bola žalobcovi uložená pokuta a rovnako bolo napadnuté správnou žalobou, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/159/2016. Správny súd rozsudkom pod sp.zn. 2S/159/2016 z 03.10.2018 ustálil s odkazom na námietky žalobcu, ktoré v právnej podstatne kopírujú námietky žalobcu v predmetnej veci, že išlo o správny delikt - rozdelenie predmetu zákazky AVT s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Z kontextu uvedeného je potom zrejmé, že žalobca sa dopustil opakovane toho istého deliktu v rámci realizácie projektu Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013 a bolo potrebné situáciu, ktorá bola správnemu orgánu známa z predmetu zákazky IKT, vyhodnotiť ako pokračovací správny delikt. 69. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/18, 22, 23, 24/2011, sp.zn. 5Sž/21, 22/2011). V zmysle uvedeného, s dôrazom na skutočnosť, že obidve zákazky pre dodanie IKT aj AVT boli viazané k jednému projektu Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013 a v prípade predmetu zákazky IKT ako aj v prípade predmetu zákazky AVT došlo k spáchaniu toho istého deliktu (rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní podlimitnej resp. nadlimitnej zákazky v rozpore so ZoVO), čo sa posudzuje ako jeden trestný delikt. Jednotlivé zákazky IKT ako aj zákazky AVT spája projekt Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, čím je naplnená objektívna súvislosť v čase (približne v rovnaká časová os- zmluvy pre dodanie predmetu zákaziek AVT boli uzavreté v dňoch 19.12.2012 a 20.12.2012, zmluvy pre dodanie predmetu zákaziek IKT boli uzavreté v dňoch 17.12.2012 a 20.12.2012). Spôsob spáchania deliktu pre dodanie IKT aj AVT spočíva rovnako v rozdelení predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní v prípade predmetu zákazky na dodanie IKT - podlimitnej zákazky a v prípade predmetu zákazky na dodanie AVT - nadlimitnej zákazky. Pokiaľ ide o predmety zákazky IKT a zákazky AVT, tieto podľa názoru súdu sú z hľadiska ich charakteru natoľko blízke, že ich bolo možné spojiť pod totožný predmet zákazky. Ako rovnaký resp. blízky predmet zákazky IKT ako i AVT súd prijal záver z logického výkladu, že IKT (informačno-komunikačné technológie) súvisia so zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií ako napr. internet, CD, DVD a AVT (audiovizuálna technika) predstavuje reálne technické zariadenia napr. televízna technika, projektor, interaktívna tabuľa, zvuková technika, plazmové monitory a pod.. Teda nešlo o spojenie absolútne odlišných predmetov zákazky ako napr. IKT a zariadenie interiéru nábytkom. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky predmety zákazky IKT ako aj zákazky AVT boli určené na priestorové vybavenie objektov, ktorých obnova bola predmetom projektu Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013. 70. V zmysle prvej vety čl. 6 ods.1 Dohovoru, správne delikty patria do kategórie trestných obvinení, preto správny súd ustálil, ako uviedol v odsekoch 68. a 69. tohto rozhodnutia, že v správnych konaniach vo veci zákazky pre dodanie IKT a pre dodanie AVT išlo o pokračujúci správny delikt. Pochybenie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spočíva v tom, keďže ZoVO upravujúci skutkovú podstatu správneho deliktu, ani všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý sa použije len subsidiárne, neupravujú postup správneho orgánu pri postihu páchateľa za pokračujúci delikt, preto správny orgán mal použiť analógiu legis a vychádzať z ustanovení Trestného zákona, ktorý v § 122 ods. 10 upravuje pokračovací trestný čin (pri nedostatku špeciálnej úpravy pri spáchaní viacerých správnych deliktov je pri právnom postihu týchto deliktov potrebné postupovať podľa analógie legis, t.j. podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu). Preto úlohou prvostupňového správneho orgánu bude spojiť uvedené správne konania a na zistený skutkový stav vydať jedno rozhodnutie, s uložením jednej sankcie, pri ktorej bude potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie trestu za pokračujúci trestný čin ustanovené v Trestnom zákone. Správny súd uvedený právny názor založil na rastúcom význame judikatúry ESĽP k čl. 6 Dohovoru (rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976), v zmysle ktorej, je presahovanie trestnoprávnych inštitútov do správneho práva za účelom, aby páchateľ správneho deliktu nemal horšie právne postavenie ako páchateľ trestného deliktu. 71. Vzhľadom na uvedené, obrana žalovaného o nemožnosti aplikácie § 149 ods.3 ZoVO s poukazom na jednoznačnú úpravu v § 149 ods.1 ZoVO, podľa záverov súdu nie je dôvodná. Ako súd vyššie uviedol, pokračujúci správny delikt ZoVO ani Správny poriadok neupravujú, pričom žalobca mal zabezpečiť dodanie IKT a AVT v jednom verejnom obstarávaní. Preto pri spáchaní viacerých správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní, bolo pre právnu istotu a spravodlivosť k povahe skutku potrebné aplikovať absorpčnú zásadu upravenú v § 149 ods. 3 ZoVO. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu ZoVO tým, že predmety zákazky IKT a zákazky AVT, ktoré boli viazané k realizácii projektu Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, neboli zabezpečené v jednom verejnom obstarávaní, preto nemožno akceptovať obranu žalovaného, výslovne vo vzťahu k verejnému obstarávaniu pre zákazku IKT, ktorá je predmetom tohto správneho konania a tým konvalidovať postup žalobcu, ktorý vyhlásil dve verejné obstarávania ako samostatné postupy na dodanie predmetov zákazky IKT a predmetov zákazky AVT, a že práve v dôsledku toho žalovaný viedol dve samostatné správne konania. Správne orgány sú povinné v administratívnom konaní používať najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci v synergii s hospodárnosťou a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania (§ 3 ods.4 SP). V danej veci preto prvostupňový správny orgán pri posudzovaní správneho deliktu, mal tento hodnotiť nielen jednotlivo (konkrétne verejné obstarávanie), ale aj v kontexte širších súvislostí, keď v danom prípade išlo o realizáciu projektu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, t.zn. všetky verejné obstarávania vo väzbe na projekt Európske hlavné mesto kultúry- Košice 2013, v predmete zákazky, v čase a miesta dodania zákazky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný takto nepostupovali a žalobcovi za tie isté delikty, ktoré majú charakter pokračovacieho správneho deliktu, boli uložené dve sankcie (v prípade rozdelenia zákazky za dodanie IKT vo výške 4.225,73 EUR a v prípade rozdelenia zákazky za dodanie AVT vo výške 27.885,46 EUR) dvomi samostatnými rozhodnutiami. 72. Na námietku žalobcu, uplatnenú v replike vyjadrenia, spočívajúcu vo vymedzení správneho deliktu vo výroku napadnutého rozhodnutia, uvedenú v odseku 36. tohto rozhodnutia, správny súd neprihliadal. Súd dal v tejto časti za pravdu žalovanému tak, ako je uvedené v odseku 41. tohto rozhodnutia s tým, že v priebehu konania pred správnym orgánom a ani v žalobe, neuviedol žalobca predmetnú námietku. A keďže na prípadné zmeny a doplnenie žaloby platí rovnako prekluzívna lehota ustanovená v § 181 v spojení s § 183 SSP, na rozšírenie predmetného žalobného dôvodu, súd nemôže prihliadať (rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 09.06.2016, žaloba bola podaná na súd dňa 27.07.2016, lehota na podanie žaloby uplynula dňa 09.08.2016 a replika bola doručená súdu dňa 28.10.2016). Z uvedeného vyplýva, že žalobné dôvody boli rozšírené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto správny súd vzhľadom na koncentračnú zásadu ustanovenú v § 62 a § 183 SSP, na predmetnú námietku neprihliadal. 73. Námietku žalobcu vo vzťahu k označeniu administratívneho spisu, ktorý s predmetným označením neexistuje (námietka uvedená v odseku 15. tohto rozhodnutia), správny súd, s poukazom na vyjadrenie žalovaného uvedené v odseku 29. tohto rozhodnutia, vyhodnotil so záverom, že predmetná námietka nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže išlo o zjavný preklep v označení roku keď namiesto čísla spisu 20837-3000/2015 bolo uvedené číslo spisu 20837-3000/22015. 74. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 75. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú postihnuté takou vadou, že vec nesprávne právne posúdili v otázke zásad ukladania pokút, keď paralelne boli vedené dve samostatné administratívne konania, v ktorých boli uložené žalobcovi dve pokuty za konanie majúce charakter pokračovacieho správneho deliktu. Na základe uvedeného súd v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. IX. Trovy konania. 76. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).