Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/238/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200783 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418200783.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: C. Š., F. XX, W., zastúpeného Bardač s.r.o., IČO: 47 243 252, Lovinského 22, Bratislava, proti žalovanému: F. P., H. X, W., zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Dopirákom, Lermontova 14, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.03.2018, č.k. 7C/7/2018-609, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.03.2018, č.k. 7C/7/2018-609, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.02.2018 v celom rozsahu a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 15.02.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, aby sa: I/ v dedičskom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 69D/300/2017, zdržal takého úkonu, ktorým by sa vzdal dedičstva alebo uzatvoril dedičskú dohodu, v dôsledku ktorej by nadobudol ako dedič menší podiel než je jeho zákonný dedičský podiel, a II/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve alebo v spoluvlastníctve žalovaného, zdržal uzatvorenia akejkoľvek kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy, vrátane predaja na dobrovoľnej dražbe, prostredníctvom exekúcie alebo iným spôsobom, ako aj uzatvorenia zmluvy, ktorá by zaťažila tieto nehnuteľnosti, a to až do času, kým neuspokojí všetky splatné pohľadávky spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj ako „banka“ alebo „VÚB, a.s.“), vyplývajúce zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, typ hypotéky: FLEXIHYPO, s výnimkou takých úkonov, ktoré budú smerovať k uspokojeniu týchto pohľadávok. 3. Žalobca dôvodil, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na 3. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na X.A. X Q. W., katastrálne územie O. Q., obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „byt“ alebo „nehnuteľnosť“). Na byte viazne ako ťarcha záložné právo vzniknuté na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a VÚB, a.s., v súvislosti so zámerom žalobcu predať predmetný byt žalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2008. Kúpna cena vo výške 62.736,50 eura (1.800.000,-Sk), mala byť zaplatená sčasti poskytnutím hypotekárneho úveru zo strany VÚB, a.s., na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere, č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, typ hypotéky: FLEXIHYPO (ďalej len „úverová zmluva“), záväzky z ktorej boli zabezpečené práve zriadením záložného práva banky k bytu. Po načerpaní úveru a zriadení záložného práva k bytu v prospech VÚB, a.s. ako záložného veriteľa, nebol vykonaný vklad vlastníckeho práva k bytu pre nesplnenie zákonných podmienok a vkladové konanie vedené pod V - 24763/08, bolo zastavené. Žalobca zistil, že žalovaný prestal splácať svoje záväzky z úverovej zmluvy, z dôvodu ktorého záložný veriteľ oznámil zámer realizovať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu. Žalobca bol za tejto situácie vystavený hrozbe, že v súvislosti s výkonom záložného práva zo strany VÚB, a.s. stratí svoj majetok a priestor na bývanie, v ktorom býva aj jeho dcéra X. T. na základe odvodeného práva bývania. 4. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že získal vedomosť, že žalovaný sa stal zákonným dedičom po nebohej matke, pani P. P., rodenej X., ktoré dedičské konanie, vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 69D/300/2017, prejednáva súdna komisárka JUDr. Y. H.. Poručiteľka vlastnila ku dňu smrti viaceré nehnuteľnosti v Bratislave, nachádzajúce sa v mestskej časti Bratislava - Lamač (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, katastrálne územie D., okres Bratislava IV - mestská časť Lamač). Vzhľadom na negatívne skúsenosti so žalovaným vyjadril žalobca obavu, že v dedičskom konaní pristúpi žalovaný k uzatvoreniu dedičskej dohody, na základe ktorej nenadobudne po poručiteľke buď žiaden majetok alebo majetok v hodnote nižšej ako je jeho zákonný podiel, prípadne sa dedičstva vzdá; pojednávanie v dedičskej veci bolo pritom nariadené na marec 2018. Predmetná obava žalobcu pramenila z toho, že žalovaný mal v minulosti viaceré záväzky, ktoré neplnil riadne a včas a i v dôsledku toho ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Dôkazom existencie nesplnených záväzkov žalovaného malo byť oznámenie o započítaní, ktorým Tatra banka a.s. započítala svoje pohľadávky voči B. P., ako ručiteľke žalovaného, z jej bankových účtov. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ si žalovaný nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy, existuje hrozba, že pri výkone záložného práva príde o svoj byt. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením; ujma, ktorá nariadením neodkladného opatrenia žalovanému vznikne, je pritom neporovnateľne menšia než tá, ktorá môže vzniknúť žalobcovi, v prípade, že si žalovaný riadne nesplní záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. 5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Konajúci súd vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom I/ mal za to, že s poukazom na ustanovenia § 189 ods. 1 a § 203 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) nemôže uložiť žalovanému povinnosť vzdať sa zákonom mu priznaného práva odmietnuť dedičstvo v lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy ho súd ako dediča upovedomil o jeho práve dedičstvo odmietnuť, resp. jeho zákonného práva uzatvoriť dedičskú dohodu. 6. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom II/, podľa mienky súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil existenciu jeho nároku voči žalovanému vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, keď podľa článku V. kúpnej zmluvy mala byť časť kúpnej ceny vo výške 26.303,23 eura (792.411,-Sk) vyplatená žalovaným ako kupujúcim pri podpise kúpnej zmluvy (čo žalobca ako predávajúci potvrdil svojim podpisom), kým zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 61.991,36 eura (1.867.589,- Sk) mala byť vyplatená žalobcovi prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý bol žalovanému preukázateľne poskytnutý. Žalobca nepreukázal existenciu takého konania žalovaného, ktorým by mienil nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré bez bližšej špecifikácie vlastnil, resp. ešte nevlastní a ktorých vlastníkom by sa mal v budúcnosti stať ako zákonný dedič po zomretej matke, a tak nepreukázal konanie, ktorým by žalovaný ohrozoval právo žalobcu na budúci výkon rozhodnutia. Také ohrozenie nevyplývalo z listinných dôkazov založených do súdneho spisu, keďže tieto nenasvedčovali, že by žalovaný uskutočňoval konkrétne kroky smerujúce k prevodu alebo k nenadobudnutiu nehnuteľností po zomrelej matke do jeho vlastníctva. Žalobca len na základe nepodložených domnienok neosvedčil, že žalovaný mieni s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom alebo podielovom spoluvlastníctve (bez ich bližšej špecifikácie) nakladať, zaťažiť ich vecným bremenom, založiť ich alebo ich previesť na inú osobu. Nariadiť neodkladné opatrenie je pritom možné, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i o existencii nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. 7. So zreteľom na tieto skutočnosti a s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251 a § 256 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému trovy konania v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. 9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a neodkladné opatrenie v požadovanom znení nariadil, pre existenciu dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f) a h) C.s.p. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom nenamietal, že by malo byť ohrozené plnenie jeho nárokov z kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2008, ale že v dôsledku neplnenia záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy mu banka oznámila začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá okolnosť je zrejmá i z poznámky na LV č. XXXX. Mal preto za to, že dostatočne osvedčil existenciu bezprostrednej hrozby, že banka v dobrovoľnej dražbe predá jeho byt práve pre nesplnenie záväzkov zo strany žalovaného. Žalobca v ďalšom konštatoval, že hoci nie je možné objektívne a s istotou preukázať ambíciu žalovaného zbaviť sa majetku za účelom poškodenia veriteľa, u žalovaného takéto konanie možno predpokladať s ohľadom na jeho správanie v minulosti. Žalovaný totiž už previedol vlastnícke právo k rodinnému domu na F. X Q. W. na svojich rodinných príslušníkov a nesplnil si svoj záväzok voči banke, ktorý za neho sčasti splatili ručitelia. Žalovaný tak nepreukázal žiadnu snahu riešiť uvedenú situáciu a svoje dlhy uhradiť. Za tohto stavu možno teda usudzovať úmysel žalovaného zbaviť sa majetku, ktorý ešte len má nadobudnúť dedením, prípadne sa ho vzdať v dedičskom konaní, hoci to nie je možné objektívne preukázať. Ujma, ktorá by žalovanému nariadením neodkladného opatrenia pritom vznikla je neporovnateľne menšia ako v prípade, že dôjde k úplnému zbaveniu sa majetku žalovaného a k nesplneniu jeho záväzkov voči banke. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že žalovaný v súčasnosti vlastní len jeden pozemok, parcela č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 478 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie T. A. Q., na ktorý je vedená exekúcia a je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, ktoré však nevykonávajú žiadnu aktívnu činnosť, a teda jeho majetok nemá žiadnu hodnotu. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Poukázal na to, že žalobca popisoval okolnosti vzniku záložného práva k bytu, za stavu, keď nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného z dôvodu nepredloženia vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na byte neviaznu žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorá povinnosť zaťažovala výlučne žalobcu, pričom sám žalobca deklaroval zaplatenie kúpnej ceny bytu na jeho účet. Z tohto dôvodu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom I/ žalovaný uviedol, že dedičské konanie po jeho nebohej matke sa právoplatne skončilo a on v ňom ako zákonný dedič riadne dedil. Obavy žalobcu o zbavovaní sa majetku z jeho strany tak boli neopodstatnené. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom II/ mal žalovaný za to, že žalobca predložil listinné dôkazy vyhotovené pred desiatimi rokmi (čestné vyhlásenia z rokov 2008 a 2009), ktorými sa snažil zmätočne a zavádzajúco negatívne vykresliť jeho osobu, pričom zamlčal, že dlh, vo vzťahu ku ktorému bola ručiteľkou pani B. P., patril obchodnej spoločnosti DUEX LOGISTIC spol. s r.o. a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti - rodinnému domu, previedol na pani B. P. na základe darovacej zmluvy ešte v roku 2014. Zároveň, pokiaľ žalobca odvodzoval konkrétnu a bezprostrednú hrozbu vzniku ujmy od straty vlastníctva k bytu v dôsledku realizácie záložného práva zo strany VÚB, a.s., zdôraznil, že práve banka uhradila žalobcovi časť kúpnej ceny bytu. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z toho, že mu nemožno vyhovieť z dôvodu neosvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. 20. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom I/ v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a s právnym záverom v ňom uvedeným. Odmietnutie alebo neodmietnutie dedičstva patrí medzi rýdzo osobné práva dotknutého dediča (v danom prípade žalovaného), a preto akékoľvek vyhlásenia v tomto smere môže vykonať len žalovaný ako do úvahy pripadajúci zákonný dedič, a to výlučne z vlastnej vôle; akákoľvek ingerencia zo strany súdu preto nie je na mieste, a to aj so zreteľom na hmotnoprávne následky takého úkonu. Rovnako súd nemôže zasahovať do obsahu prípadnej dohody dedičov ohľadne vyporiadania dedičstva v štádiu, keď nie je zrejmý obsah takej dohody a následne ani práva a povinnosti z nej vyplývajúce. K pôsobnosti súdu dochádza až v štádiu posudzovania už existujúcej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v zmysle ustanovenia § 203 C.m.p. 21. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uvedený pod bodom II/, treba v prvom rade uviesť, že žalobca dostatočne nešpecifikoval nehnuteľnosti, či už vo výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, s ktorými spájal obmedzenie jeho zmluvnej voľnosti, ktorá okolnosť mala za následok neurčitosť petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti. I napriek tejto vade možno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil skutočnosti ohľadne pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako ani také správanie žalovaného, v dôsledku ktorého by sa bolo možné dôvodne obávať vzniku nenapraviteľnej, či ťažko napraviteľnej ujmy na strane žalobcu. Obava zo vzniku ujmy akéhokoľvek druhu musí byť pritom reálna a jej reálnosť musí byť dostatočne osvedčená, pričom osvedčenie sa vzťahuje rovnako i na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ žalobca vyvodzoval existenciu takej ujmy zo skutočnosti, že žalovaný neplnil a naďalej neplní svoj záväzok voči VÚB, a.s., v dôsledku čoho je ohrozené jeho vlastníctvo k bytu, v ktorom býva spolu s dcérou, treba uviesť, že navrhované neodkladné opatrenie v znení podľa bodu II/ nesmeruje k dosiahnutiu želateľnej nápravy, a teda k odstráneniu obavy z možného výkonu záložného práva záložným veriteľom, ktorá obava, naviac, v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ani neexistovala. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2014, č.k. 22C/270/2014-42, ktorým predmetný súd nariadil VÚB, a.s. ako záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. XX, na 3. poschodí na X. X Q. W., zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie O. Q., vo výlučnom vlastníctve žalobcu, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorá okolnosť je zrejmá i z poznámky na výpise z LV č. XXXX, pre katastrálne územie; konanie vo veci samej, t. č. v štádiu odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 2Co/190/2016, nebolo pritom do času rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne skončené. Žalobca tak obavu z možnej straty bytu v dôsledku postupu záložného veriteľa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ani listinnými dôkazmi neosvedčil. Pokiaľ žalobca poukazoval na existenciu viacerých dlhov žalovaného v minulosti, ktoré nesplácal, súdna judikatúru už dovodila, že existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 20/1998). U žalovaného pritom nebolo preukázané také konanie, dôsledkom ktorého by bolo podstatné zníženie majetku alebo konanie, ktoré by podstatnou mierou negatívne ovplyvnilo jeho majetkové pomery. Táto okolnosť by bola pritom významná najmä pri nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie súdneho rozhodnutia. Žalobca však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorú chcel docieliť práve návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom II/. Posúdiac jeho znenie, je zrejmé, že žalobca sa ním v skutočnosti nesnažil upraviť právne pomery medzi stranami sporu, keďže žiadal uloženie takých povinností žalovanému, ktoré mali mať priamy dopad na jeho právny vzťah s VÚB, a.s. ako veriteľom z úverovej zmluvy. 22. Sumarizáciou vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovených v § 325 ods. 1 C.s.p. Skutočnosti ním uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).