Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204949 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716204949.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: S.. J. L. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Z., Y. - I. č. X/XXX, zastúpená JUDr. Editou Lehockou, advokátkou v Šaštín - Strážach, Štúrova č. 1267, proti žalovaným: I. Y.. B. X. , narodený dňa X.XX.XXXX, bytom Z., Z. Q. II. R. E. X. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z., Z. Q. č. 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 39 Pc 4/2016-45, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 39 Pc 4/2016-45, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej v LV č. XXXX pre okres Y., Obec a katastrálne územie Z., ako parcela registra „C" č.XXXX-lesné pozemky vo výmere XXXX m2, ktoré strany sporu vlastnia v podielovom spoluvlastníctve (v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením žalobkyňa v podiele X/X a právna predchodkyňa žalovaných E. X. v podiele X/X; súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.2.2017, č.k. 39 Pc 4/2016-66, pripustil postupom podľa ustanovenia § 80 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p., aby z konania vystúpila žalovaná E. X. a do konania na stranu žalovanej vstúpili Y.. B. X., R.. E. X.) sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej (E. X.) do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X v danej nehnuteľnosti, najmä zakázať nehnuteľnosť scudzovať, prenajať, alebo inak zaťažiť právami tretích osôb, alebo tieto vkladať do obchodnej spoločnosti. Dôvodila, že v roku 2015 sa ako podielová vlastníčka sporného pozemku a ako vlastníčka parcely registra „C" č. XXXX/X dostala do súdneho sporu s vlastníkom susedných pozemkov, ktorý mal v úmysle oplotiť časť lesného porastu v blízkosti jej nehnuteľností. V záujme zabezpečenia práva prechodu k jej nehnuteľnostiam cez lesné pozemky podala spolu s ďalším vlastníkom susedných nehnuteľností žalobu vo veci uplatnenia práva vecného bremena - prechodu k vlastneným nehnuteľnostiam cez lesné pozemky vlastníka, s ktorým sa dostali do sporu (konanie je vedené na Okresnom súde Y. pod sp.zn. 8 C 193/2015). V začatom súdnom spore s vlastníkom lesných pozemkov pokračovať už nechce a oslovila žalovanú s tým, že chce nehnuteľnosť predať a z tohto dôvodu jej ho ponúkla na predaj s prosbou, aby sa čo najrýchlejšie uskutočnil. Žalovaná s predajom jej spoluvlastníckeho podielu v parcele č. XXXX spočiatku súhlasila, avšak nakoniec podpis kúpnopredajnej zmluvy a predaj jej podielu zmarila, nakoľko vznášala rôzne námietky. Zároveň zistila, že na parcele č. XXXX/X (predajom ktorej žalovaná podmienila i predaj spoluvlastníckeho podielu parcely č. XXXX), je okrem iného umiestnená stavba a inžinierska sieť, ktoré nemajú kolaudačné rozhodnutie. Na základe zistených skutočností, nedodržania dohodnutého návrhu a nepredvídaného správania žalovanej, nebolo možné uskutočniť k plnej spokojnosti oboch zmluvných strán nielen predaj spoluvlastníckeho podielu na parcele č. XXXX, ale ani predaj parcely č. XXXX/X. Následne, za dodržania zákonného predkupného práva voči žalovanej, odkúpila spoluvlastnícke podiely ostatných podielových spoluvlastníkov. Medzičasom od podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa snažila celú situáciu so žalovanou riešiť mimosúdnou cestou formou zaslania písomnej ponuky zo dňa 3.8.2016, ktorá sa jej ale vrátila späť neprevzatá. Ďalej sa pokúsila situáciu riešiť formou mediácie, kedy oslovila mediátora J.. R. T.. Dňa 3.9.2016 sa uskutočnilo predmediačné stretnutie za účasti mediátora a žalovanej. Žalovaná na stretnutí navrhla kúpnu cenu za svoj podiel lesnej parcely a záhrady spolu XX.XXX,-- €, čo bolo pre ňu (žalobkyňu) absolútne neakceptovateľné. Na tomto stretnutí u mediátora odmietla žalovaná možnosť zúčastniť sa na ďalšom mediačnom konaní. E. X. sa ústne vyjadruje, že má na svoj spoluvlastnícky podiel reálneho a vážneho záujemcu a že mu svoj spoluvlastnícky podiel predá. Z tohto dôvodu má oprávnenú obavu, že svojím konaním bude vyvíjať aktivitu spojenú s prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu bez dodržania zákonného predkupného práva, ktoré podľa § 140 Občianskeho zákonníka prislúcha jej (žalobkyni). Prípadným prevodom na tretiu osobu by mohlo prísť k predlžovaniu ukončenia súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanovením § 324 ods. l, ods. 3, § 325, § 329 ods. l veta prvá C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov (výpis z katastra nehnuteľností, oznámenie žalobkyne s kópiou doručenky, potvrdenie o nezačatí mediácie) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je. V tomto štádiu konania nemožno prejudikovať, ako sa konanie vo veci samej skončí a súčasne nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery strán sporu v navrhovanom znení [zakázať žalovanej (E. X.) disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom k spornému pozemku], pretože by to predstavovalo príliš vážny zásah do vlastníckeho práva žalovanej chránený Ústavou Slovenskej republiky. Navyše záujem žalobkyne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku je chránený tak hmotným, ako aj procesným právom. Hmotné právo chráni žalobkyňu tým, že jej ako podielovej spoluvlastníčke sporného pozemku garantuje v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka predkupné právo na spoluvlastnícky podiel žalovanej k spornému pozemku, a jeho prípadné porušenie sankcionuje neplatnosťou scudzovacieho právneho úkonu medzi žalovanou a treťou osobou. Procesné právo chráni žalobkyňu tým, že pokiaľ po začatí konania nastane právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod spoluvlastníckeho práva žalovanej k spornému pozemku, dáva ustanovenie § 80 C.s.p. právo žalobkyni navrhnúť, aby do začatého súdneho konania na miesto žalovanej vstúpil ten, na koho bolo spoluvlastnícke právo žalovanej k spornému pozemku prevedené, resp. na koho prešlo. Keďže podľa § 80 ods. 3 C.s.p. ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu, neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že prípadným prevodom spoluvlastníckeho práva žalovanej k spornému pozemku na tretiu osobu by mohlo prísť k predlžovaniu ukončenia súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku. Navyše žalobkyňa má možnosť vopred upozorniť tretie osoby o tom, že sporný pozemok je predmetom súdneho konania tak, že požiada katastrálny odbor príslušného okresného úradu o zapísanie poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňuje právo k spornému pozemku. O tom, že si žalobkyňa svoje zákonné oprávnenia uvedomuje, svedčí i to, že dňa 23.9.2016 podala na Okresnom úrade Y. návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní k spornému pozemku do katastra nehnuteľností (konanie vedené pod sp.zn. Pz 83/2016). Z povahy veci samej tak vyplýva, že nie je daná dôvodná obava, že exekúcia súdneho rozhodnutia vydaného vo veci samej bude ohrozená a súčasne nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery strán sporu. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením § 365 písm. h/ C.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia daný je. Žalovaná (právna predchodkyňa žalovaných v I., II. rade) obchádza zákon, a teda jej správanie nemôže požívať ochranu. Ak jej (žalobkyni) ním bráni v riadnom výkone jej vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, resp. ukracuje ju na jej právach, je namieste, aby jej súd zakázal disponovať ňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutým spôsobom. Dostatočne odôvodnila potrebu vydania neodkladného opatrenia, z jej podaní je zrejmé, ako zmätočne, nejednoznačne a nelogicky sa žalovaná správa. Napokon žalovaná scudzila svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, čo považuje za neplatné. Stalo sa tak v čase vedenia tohto súdneho konania, pričom sama mala záujem jej spoluvlastnícky podiel kúpiť. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v ňou navrhovanom znení. 4. Žalovaní v I., II. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne vyslovili presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol správne a že rovnakým spôsobom rozhodne aj Krajský súd v Bratislave; osobitne odkázali na bod 9 napadnutého rozhodnutia. Ak má žalobkyňa pocit, že prevodom vlastníckych práv D. X. došlo k porušeniu jej práv, môže to riešiť zákonným spôsobom. Podľa ich informácií naopak samotná žalobkyňa porušila predkupné právo D. X., pretože D. X. ponúkla odkúpenie podielu od predchádzajúcich vlastníčok - sesterníc. Tento podiel teda scudzila žalobkyňa; sporný pozemok patril ich rodine asi šesťdesiat rokov. Pochybné je aj tvrdenie žalobkyne v tom, že D. X. prevodom svojho podielu spornej parcely porušila predkupné práva žalobkyne. V tejto súvislosti poukázali na bod 3 uznesenia, keď sama žalobkyňa na základe mediačného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.9.2016, neakceptovala ponuku na predaj spornej parcely (spolu s ďalšou parcelou, ktorá pre majiteľku bez prístupu cez spornú parcelu č. XXXX prestala mať zmysel). K lesnej parcele č. XXXX, resp. jej podielu, majú predkupné právo vyplývajúce zo zákona o lesoch č. XXX/XXXX Z.z. (§ 39 ods. 6) a od predávajúcej D. X. sporný pozemok kúpili. Sami sú totiž majiteľmi priľahlých lesných pozemkov v dielci, ktorého nepatrnou súčasťou je aj sporná parcela č. XXXX. V závere vyjadrenia uviedli, že 12.7. pôvodní vlastníci (p. L.) prijali návrh D. X. na odkúpenie ich podielu; X.X. bola už kúpna zmluva, ktorou p. L. a kol. previedli svoje podiely na J. L. registrovanú katastrom (pravdepodobne do 24 hodín od jej podpísania); 5.8. bola podaná žaloba na usporiadanie spoluvlastníctva J L.. Táto sa rozhodla, že nebude plniť požiadavky predávajúcej, ale dostane jej podiel, ktorý zdedila po rodičoch, za úradnú cenu; okamžite na to bola zapísaná poznámka v liste vlastníctva o podanej žalobe. Dňa 14.9. bola na Okresný úrad Y., katastrálny odbor, doručená kúpna zmluva, ktorou boli vlastnícke práva D. X. prevedené na L. X. a manželku D. X.. Následne po zistení tohto stavu sa žalobkyňa J. L. „vehementne“ dožadovala na katastri, aby ten vklad V-XXXX/XXXX nezapísal, čomu vyhovené nebolo. 27.9. vydal Okresný súd v Y. zamietavé stanovisko voči nariadeniu neodkladného opatrenia; dňa 17.10. podala J. L. odvolanie voči rozhodnutiu Okresného súdu Y.. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa (v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neuviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, neopísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 324 ods. 3, § 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. 9. Či vôbec bude nárok žalobkyne vo veci samej v ňou navrhnutom znení (vzhľadom na charakter nehnuteľnosti) dôvodný, bude vyslovené až v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku po vykonanom dokazovaní. V tomto štádiu konania žalobkyňa ani len netvrdila, nieto osvedčila, skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ale aj naďalej, v odvolacom konaní) pretrvávajú pochybnosti o naliehavej potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v navrhovanom znení. Skutočnosť, že v priebehu konania žalovaná E. X. (právna predchodkyňa žalovaných v I., II. rade) vykonávala úkony smerujúce k predaju jej spoluvlastníckeho podielu k danej nehnuteľnosti, že žalobkyni umožnila realizovať predkupné právo a sama žalobkyňa ho nevyužila, nie je spôsobilá odôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom žalobkyňou navrhnutým. Zákonodarca dovoľuje pokračovať v konaní s právnymi nástupcami žalovanej bez akýchkoľvek negatívnych následkov, samozrejme za predpokladu, že k dohode medzi stranami sporu vo veci samej nedôjde. 10. Pre zachovanie účelu, podstaty, neodkladného opatrenia, odvolací súd nedoručoval žalobkyni vyjadrenie žalovaných v I., II. rade k jej odvolaniu. Postačí preto doručiť vyjadrenie žalovaných žalobkyni spolu s doručením uznesenia odvolacieho súdu (§ 395 C.s.p.). V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že skutočnosti vo vyjadrení uvedené nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, na skutkový stav, na závery odvolacieho súdu, existujúce v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým uznesením (§ 329 ods. 2 C.s.p.). 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).