Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/308/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608203675 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1608203675.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: I. P., naposledy bytom J. XX, R. H. E., zastúpenej opatrovníčkou E. E., pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 1.256 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5C/273/2009-59, zo dňa 23.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol; žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. sa žalobou doručenou súdu 23.4.2008 domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.256 eur (37.838,50,- Sk) s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovanej dodával zemný plyn na odberné miesto J. XX, R. H. E.. Spotreba zemného plynu bola žalovanej v období od apríla 2003 do februára 2005 vyúčtovaná nasledovnými faktúrami: faktúra č. XXXXXXX splatná 30.6.2004 v sume 19.313,50,- Sk, faktúra č. XXXXXXX splatná 31.12.2004 v sume 5.980,50,- Sk, faktúra č. XXXXXXX splatná 30.4.2005 v sume 12.544,50,- Sk. Na základe uvedených faktúr bola žalovanej vyúčtovaná suma v celkovej výške 1.256 eur (37.838,50,- Sk). Žalovaná tieto faktúry neuhradila. K úhrade bola vyzvaná upomienkami z 23.7.2006 a 3.7.2006. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoju povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté dodávky neplnila, dostala sa do omeškania. 3. Súd prvej inštancie na návrh spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá sa domáhala zmeny subjektu konania na strane žalobcu a žiadala, aby spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. z konania vystúpila a na jej miesto nastúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., uznesením z 22.10.2013 zmenu subjektu konania na strane žalobcu pripustil. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že E. P. bola odberateľkou zemného plynu na odbernom mieste J. XX, R. H. E.. Pani P. zomrela XX.XX.XXXX, pričom po jej smrti zostala v nehnuteľnosti bývať jej dcéra I. P. (žalovaná), čo mu vyplynulo z oznámenia obce R. H. E. z 22.1.2008. Žalovaná teda bývala na adrese J. XX, R. H. E., pričom odoberala od právneho predchodcu žalobcu zemný plyn. Túto skutočnosť mal za preukázanú aj na základe montážneho listu meradla obsiahnutého v súdnom spise, kde žalovaná svojim podpisom 12.11.2003 potvrdila, že jej bolo namontované nové montážne meradlo. Za apríl 2003 až február 2005 boli žalovanej zaslané faktúry za odber zemného plynu v celkovej výške 1.256 eur. Žalovanej boli zaslané upomienky na úhradu predmetných pohľadávok, pričom doručenie prvej upomienky bolo osvedčené kópiou doručenky z 29.7.2004 osobne podpísanou žalovanou. Žalovaná na uvedené upomienky nereagovala, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. 5. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 51, § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 22 písm. b), c), h), § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná; vychádzal z toho, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy so žalovanou. Žalobca nárok na zaplatenie 1.256 eur odôvodnil skutkovým tvrdením, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytované dodávky plynu, ktorá jej bola vyúčtovaná vo faktúre č. XXXXXXX v sume 19.313,50,- Sk, faktúre č. XXXXXXX v sume 5.980,50,- Sk a vo faktúre č. XXXXXXX v sume 12.544,50,- Sk a preto mu vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej z titulu nedoplatku za dodávku zemného plynu, pretože nepredložil zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, pričom táto skutočnosť je samostatným dôvodom na zamietnutie jeho žaloby; žalobca nepreukázal, že na základe tvrdeného zmluvného vzťahu má voči žalovanej nárok na zaplatenie ceny za dodávku plynu pre odberateľa plynu v domácnosti. Zdôraznil, že žalobca bol povinný preukázať, na základe akých skutkových okolností a či vôbec bol plyn dodávaný a uzavrel, že porušenie konkrétnych zmluvných povinností žalovanou na základe vyúčtovaných faktúr o vyúčtovaní nedoplatku za dodávku zemného plynu nie je takýmto dôkazom. 6. S poukazom na to, že žalobca označil ako žalovanú I. P., dcéru E. P., avšak faktúry ako aj montážny list meradla adresoval na meno E. P. súd prvej inštancie ozrejmil, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Medzi zaslanými faktúrami a označením žalovanej v žalobe mal zrejmý rozpor spočívajúci v nesprávnom označení žalovanej, teda nespôsobilosti žalovanej byť žalovaným subjektom v danom spore. Poznamenal, že vecnou legitimáciou je teda stav, kedy jedna strana sporu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Na uvedenom základe vyvodil, že v súvislosti s postavením žalovanej v konaní možno hovoriť o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobca nepreukázal vznik hmotnoprávnej povinnosti žalovanej v konaní, na základe čoho takisto žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.; vzhľadom na to, že žalovaná nenavrhla priznať trovy konania a žiadne trovy konania žalovanej zo spisu ani nevyplývali, jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu nepredloženia zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Uviedol, že túto zmluvu uzavrela ešte matka žalovanej E. P.. Podľa vyjadrenia obce R. H. E. žalovaná po smrti matky (pôvodného odberateľa) zostala bývať v predmetnej nehnuteľnosti (J. XX, R. H. E.) a žije tam minimálne ku dňu vyjadrenia obce (22.1.2008). Vzhľadom na uvedené mal za zrejmé, že v danom fakturačnom období žalovaná predmetnú nehnuteľnosť na danom odbernom mieste obývala; bola tam neoprávneným odberateľom plynu, keď dôvodil, že v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že absencia zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť je samostatným dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby. V tejto súvislosti poukázal na § 79 O.s.p. v zmysle ktorého nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať a zároveň ani súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Súd prvej inštancie mohol v danom prípade posúdiť jeho nárok na úhradu žalovanej sumy ako nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom. Na podporu svojich tvrdení upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/259/09, zo dňa 24.6.2010, podľa ktorého účastník konania nemusí uplatnený nárok správne právne kvalifikovať, ale právne kvalifikovať nárok vo veci musí súd. V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetné doklady boli vystavené ešte na pôvodného odberateľa E. P. žalobca vyslovil názor, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na samotný skutkový stav, tzn. že žalovaná odoberala na danom odbernom mieste po smrti E. P. zemný plyn, ktorého spotreba bola preukázaná pri demontáži plynomeru. Ďalej upriamil pozornosť na § 30 ods. 4 zákona č. 70/1998 Z.z. podľa ktorého spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu neoprávneného odberu plynu v danom čase upravovala vyhláška č. 266/1999 Z.z. Dodal, že v konaní si uplatnil nižšiu sumu, než na akú by mal nárok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, keďže si uplatnil nárok na zaplatenie reálne spotrebovaného plynu a zdôraznil, že žalovaná dlžnú sumu nenamietala, pričom konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti a pokiaľ by žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, prípadne mala za to, že nevykonala spotrebu plynu v takom rozsahu, mala sa k uplatnenému nároku vyjadriť a predložiť príslušné dôkazy. Napokon vyslovil názor, že žalovaná je v konaní pasívne legitimovaná ako neoprávnený odberateľ plynu. 8. O odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 10. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.256 eur (37.838,50,- Sk) s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovanej dodával zemný plyn na odberné miesto J. XX, R. H. E.. Spotreba zemného plynu bola žalovanej v období od apríla 2003 do februára 2005 vyúčtovaná faktúrami, ktoré žalovaná neuhradila. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu v rozhodnom období (apríl 2003 - február 2005) dodával zemný plyn na odberné miesto - J. XX, R. H. E.. To, že dodaný zemný plyn odoberala žalovaná, je zrejmé z vyjadrenia obce (č.l. 3), že žalovaná po smrti svojej matky E. P. bola na uvedenej adrese prihlásená k trvalému pobytu a zdržiavala sa tam spolu so svojimi deťmi, t.j. bývala v predmetnej nehnuteľnosti. Z logiky veci vyplýva, že ten, kto predmetnú nehnuteľnosť na danom odbernom mieste obýva, je aj odberateľom plynu (i keď v tomto prípade bez uzatvorenej zmluvy). Odvolací súd poznamenáva, že v čase demontáže a montáže meradiel (12.1.2003) na odbernom mieste J. XX, R.Á. H. E., bola za pôvodnú odberateľku E. P. (zomrela 29.12.2002) na montážnom liste meradla (č.l. 4) čitateľne podpísaná jej dcéra, žalovaná I. P.. Skutočnosť, že pôvodná zmluvná odberateľka zemného plynu 29.12.2002 zomrela, musela byť súdu prvej inštancie známa aj z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 10D/42/2003. Na uvedenom základe bol v súvislosti s postavením žalovanej v konaní nesprávny záver o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, pokiaľ právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdil, že žalovanej dodával zemný plyn na odberné miesto J. XX, R. H. E.; t.j. pre absenciu novej zmluvy o dodávke zemného plynu a nesprávnu evidenciu fakturovaných daňových (účtovných) dokladov na pôvodnú odberateľku, ktorá zomrela (tento fakt sama žalovaná dodávateľovi zemného plynu preukázateľne zamlčala pri montáži nového meradla 12.1.2003), nemožno prijať zjednodušený záver, že žalovaná nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu v rámci ktorej poukazoval na nedostatočné vyhodnotenie ním uplatňovaného nároku; súdu prvej inštancie v danom prípade nič nebránilo, aby po relevantnom vyhodnotení všetkých okolností sporu nárok na zaplatenie žalovanej sumy posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy (§ 30 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z.z.). 11. Pretože súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na neúplných a nesprávnych skutkových a právnych záveroch o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovanej a nepreukázaní nároku na zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu nepredloženia zmluvy o dodávke plynu, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku už nezaoberal; znemožnil tým stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žaloby žalobcu v naznačenom smere (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku) a pri posudzovaní skutočností hmotnoprávnej povahy preskúma tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, že v súvislosti s demontážou plynomeru dňa 7.3.2005 na uvedenom odbernom mieste (v zmysle zápisu zo dňa 7.3.2005) zistil reálny stav plynomeru 3.096 m3, čo je stav totožný s konečným odčítaným stavom uvedeným na faktúre č. XXXXXXX k dátumu 2/2005. Na prejednanie sporu súd prvej inštancie nariadi pojednávanie (§ 297 C.s.p.) neopomenúc, že v sporoch s ochranou slabšej strany s účinnosťou od 1.7.2016 môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C.s.p.) s tým, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú (§ 296 veta druhá C.s.p.). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 236 C.s.p.) tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).