Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/51/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200379 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200379.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: O.. N.Ž. G., Z. XX, XXX XX N., zast.: MALICH, advokátska kancelária s.r.o., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 44953/2016/152/RK zo dňa 16.01.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 44953/2016/152/RK zo dňa 16.01.2017 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.01.2017 ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky zamietla rozklad žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie dohľadu, odboru dohľadu nad právnickými profesiami (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 44953/2016-152 zo dňa 22.09.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora podľa § 8a ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii (ďalej len „zákon o mediácii”). 2. Prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora z dôvodu, že nebola preukázaná existencia vážnych rodinných alebo osobných dôvodov, a tým neboli splnené zákonné podmienky podľa § 8a ods. 1 zákona o mediácii pre vydanie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora. II. Žaloba 3. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mala za to, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 4. Poukázala na dôvody svojej žiadosti o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, ktoré popri vysvetlenia ohľadom štátnozamestnaneckého pomeru spočívali hlavne vo vážnych rodinných dôvodoch. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorých jediným možným spôsobom, ako skončiť s podnikaním, je podanie žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov. S poukazom na § 4 ods. 1 zákona o mediácii dôvodila piatimi znakmi charakteristickými pre podnikanie, a to sústavnosť, samostatnosť, vykonávanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Tieto znaky podnikania musia byť splnené kumulatívne. Mala za to, že počas doby pozastavenia výkonu činnosti mediátor je síce zapísaný v zozname mediátorov, ale nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá súvisí s mediáciou. Nemôže sa preto považovať za podnikanie. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že osoba zapísaná v zozname mediátorov počas pozastavenia výkonu mediácie nevykonáva riadnu a aktívnu činnosť, ktorej účelom je dosiahnutie zisku, ako to vyplýva z definície podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznila, že žiadny zákon nezakazuje štátnemu zamestnancovi mať prerušený výkon činnosti. Vzhľadom na uvedené zastávala názor, že na skončenie podnikania podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe postačí žiadosť o dočasné pozastavenie výkonu funkcie mediátora. 5. S poukazom na § 8a ods. 1 zákona o mediácii a § 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného ohľadom posúdenia rodinných dôvodov na strane žalobkyne. Dôvodila, že je samoživiteľkou 2 maloletých detí vo veku 4 a 16 rokov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Osobitne poukázala na mladšie dieťa, ktoré je v predškolskom veku a ktoré je úplne odkázané na osobnú starostlivosť žalobkyne. K možnosti pozastavenia činnosti mediátora iba po moment začiatku povinnej školskej dochádzky uviedla, že aj počas povinnej školskej dochádzky treba brať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa je samoživiteľkou mladšej maloletej dcéry. V prípade staršej maloletej dcéry uviedla, že vyživovacia povinnosť zaniká až schopnosťou staršej dcéry samostatne sa živiť. V tejto súvislosti poukázala na tretiu vetu uvedeného ustanovenia § 8a ods. 1 zákona o mediácii a zdôraznila, že požaduje pozastavenie výkonu činnosti mediátora na obdobie 3 rokov, počas ktorých sa staršia dcéra nebude schopná samostatne sa živiť, keďže navštevuje strednú školu. O opätovné pozastavenie po uplynutí 3 rokov žalobkyňa nemá záujem. Preto považovala tvrdenie žalovaného o tom, že nemožno súhlasiť so zánikom odkázalosti staršej dcéry po uplynutí 3 rokov, za bezpredmetné. Ďalej uviedla, že maloleté deti majú iba jedného starého rodiča zo strany žalobkyne, ktorý nie je schopný sa o nich postarať v prípade neprítomnosti žalobkyne, keďže je na invalidnom vozíku a je sám odkázaný na osobnú asistenciu. Namietala, že o invalidného rodiča sa tiež stará výlučne sama a že zdravotný stav starého rodiča žalovaný vôbec nezohľadnil. Na základe uvedeného mala za to, že z rodinných dôvodov nemôže riadne vykonávať mediáciu. Z tohto dôvodu požiadala o pozastavenie výkonu činnosti mediácie na obdobie 3 rokov, v priebehu ktorých sa situácia žalobkyne zlepší natoľko, že opätovné podanie žiadosti o dočasné pozastavenie výkonu mediácie z jej strany už nebude potrebné. Mladšia dcéra už bude v danej dobe navštevovať základnú školu, nebude úplne odkázaná na osobnú starostlivosť žalobkyne. Tiež je možné očakávať, že staršia dcéra žalobkyne, ktorá bude mať v tej dobe 19 rokov a ukončí stredoškolské vzdelanie, sa osamostatní natoľko, že pomôže žalobkyni pri starostlivosti o mladšiu maloletú dcéru. Tým sa rodinné pomery žalobkyne zmenia v takej miere, že žalobkyňa bude môcť riadne vykonávať mediáciu spôsobom, aký ustanovuje zákon o mediácii. 6. Taktiež žalobkyňa uviedla, že podala žiadosť o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediácie aj z iného dôvodu, a to v zmysle § 16a ods. 3 zákona o mediácii. Uviedla, že osvedčenie o absolvovaní akreditovaných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania v programe „MEDIÁTOR” získala dňa 27.04.2015 a v programe „RODINNÁ MEDIÁCIA” dňa 27.04.201. Tieto osvedčenia ju oprávňovali na zápis do zoznamu mediátorov. Dôvodila, že jej štátnozamestnanecký pomer vznikol už v roku 2003. Nikdy predtým nepodnikala. Počas získania osvedčení neplánovala podať žiadosť o zápis do zoznamu mediátorov ihneď. Zákon o mediácii totiž vtedy neukladal žiadnu lehotu, či povinnosť zápisu do zoznamu mediátorov na základe získaných osvedčení v 6 mesačnej lehote, tak ako to ukladá zákon v súčasnosti. Zdôraznila, že po nadobudnutí novely zákona o mediácii by nepodanie žiadosti o zápis do zoznamu mediátorov do 30.06.2016 malo za následok stratu platnosti daného certifikátu a úsilie žalobkyne vynaložené do jeho získania, vrátane finančných nákladov, by bolo zbytočné. Týmto dôvodom sa podľa žalobkyne žalovaný vôbec nezaoberal, a preto porušil § 3 ods. 5 Správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.04.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora nie je právne nárokovateľné. Právna úprava § 8a ods. 1 zákona o mediácii umožňuje žalovanému posúdiť, či žiadateľ o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora spĺňa zákonom stanovené podmienky, a teda či preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov, resp. iných dôvodov, pre ktoré nemôže dočasne vykonávať činnosť mediátora. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia sa správny orgán riadi správnou úvahou, v rámci ktorej vyhodnotí, či dôvody predkladané žiadateľom sú takého vážneho rodinného alebo osobného charakteru, ktoré by v konečnom dôsledku dočasne bránili vykonávať činnosť mediátora. Zákonom povolená správna úvaha predstavuje oprávnenie správneho orgánu vydať rozhodnutie bez toho, aby zákon exaktne špecifikoval podmienky, za ktorých tak môže urobiť. Predstavuje autonómnu mieru vytvárania úsudku. Využitie diskrečnej právomoci použitím správnej úvahy predstavuje možnosť správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých správny orgán „môže ” alebo „nemôže” je podľa žalovaného správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Podľa názoru žalovaného závery vyslovené v jeho rozhodnutiach boli riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych záverov. 8. Mal za to, že úkonom smerujúcim k skončeniu podnikania nie je žiadosť o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, ale žiadosť o vyčiarknutie z registra mediátorov, a to s prihliadnutím na dočasný charakter pozastavenia výkonu činnosti. Poukázal na to, že dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora je aktuálne iba v prípade vážnych prekážok na strane mediátorov, ktoré im nebudú na určitý čas úplne umožňovať výkon činnosti mediátora, a teda nie v prípade prekážok, ktoré by mali za cieľ nevykonávanie mediácie z dôvodu súbežného výkonu činnosti alebo povolaní, s ktorými by sa výkon mediácie z titulu právnych predpisov nezlučoval. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že žalobkyňa už v čase podania žiadosti o zápis fyzickej osoby do zoznamu mediátorov vedela, že existencia pretrvávajúceho štátnozamestnaneckého pomeru bude prekážkou vo výkone mediácie. Podľa žalovaného takto vyvolaný stav v rozpore so zákonom o štátnej službe sa žalobkyňa snaží zhojiť prostredníctvom inštitútu dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora. To, že sa žalobkyňa rozhodla uprednostniť štátnozamestnanecký pomer pred výkonom mediácie podľa žalovaného nemožno považovať za existenciu vážneho rodinného alebo osobného dôvodu. Je nepochybné, že rámec rodinných a osobných dôvodov je vo všeobecnosti integrovaný do osobnej sféry (napr. materská dovolenka, zdravotný stav a pod.), nie do sféry pracovnej. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že zákon o mediácii stanovuje ako jeden z pojmových znakov pozastavenia výkonu činnosti mediátora „dočasnosť”. Mal za to, že za súčasného stavu žalobkyne sa javí ako nepravdepodobné, že by výkon štátnozamestnaneckého pomeru bol u žalobkyne dočasným javom. Ďalším pojmovým znakom je pozastavenie „výkonu činnosti” mediátora. Z predložených dokladov podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa činnosť mediátora nevykonávala a ani nevykonáva. 9. Ďalej žalovaný dôvodil, že nie je vôbec preukázané, či žalobkyňa bude mať o tri roky vytvorené podmienky na výkon činnosti mediátora, nakoľko je nepochybné, že o tri roky bude mať rovnako vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (deťom) a rovnako môže naďalej pretrvávať prekážka v podobe štátnozamestnaneckého pomeru spojená s potrebou stáleho odôvodnená potrebou stáleho pracovného pomeru, či potrebou finančného zabezpečenia maloletých detí. V tejto súvislosti zdôraznil, že starostlivosť o maloleté deti vo veku 4 a 16 rokov sama o sebe nepredstavuje vážny rodinný alebo osobný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa nemohla vykonávať činnosť mediátora, nakoľko okolnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nemožnosť výkonu mediácie, by znamenali nemožnosť vykonávať akúkoľvek pracovnú pozíciu. IV. Konanie na správnom orgáne 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa doručila prvostupňovému orgánu dňa 30.06.2016 žiadosť o zápis fyzickej osoby do zoznamu mediátorov, v ktorej súčasne požiadala o dočasné pozastavenie výkonu funkcie mediátora. Ako dôvod uviedla, že je štátny zamestnanec, nemôže podnikať a poukázala na rodinné dôvody má malé dieťa a ťaživú životnú situáciu, preto potrebuje stabilné pracovné miesto. O prerušenie výkonu funkcie mediátora požiadala do 30.06.2019. 11. Rozhodnutím zo dňa 28.07.2016 prvostupňový orgán rozhodol o prerušení registračného konania začatého na základe žiadosti žalobkyne o zápis do zoznamu mediátorov z dôvodu, že žalobkyňa nepriložila k žiadosti o zápis všetky zákonom predpokladané prílohy. Súčasne bola žalobkyňa listom z toho istého dňa vyzvaná na ich predloženie. Po doplnení žiadosti žalobkyne o zápis do zoznamu mediátorov vydal prvostupňový orgán osvedčenie zo dňa 18.08.2016 o zápise žalobkyne do zoznamu mediátorov ku dňu 08.08.2016. 12. Následne vydal prvostupňový orgán a žalovaný v úvode rozsudku opísané rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o mediácii výkon činnosti mediátora je podnikaním. 18. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. 19. Podľa § 8a ods. 1 zákona o mediácii ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora, ak mediátor o pozastavenie výkonu písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora aj z iného dôležitého dôvodu. Ministerstvo rozhodnutie zruší, ak pominú dôvody jeho vydania a dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora nezanikne podľa odseku 2. 20. Podľa § 16a ods. 3 zákona o mediácii mediátor zapísaný v registri mediátorov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 sa považuje za mediátora podľa tohto zákona. Povinnosti podľa tohto zákona je mediátor povinný splniť najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Na základe osvedčenia vydaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 možno žiadateľa do registra mediátorov zapísať na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 21. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 22.odľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Ustanovenie § 8a ods. 1 zákona o mediácii splnomocňuje žalovaného na dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, a to za splnenia zákonom stanovených podmienok. Okrem písomnej žiadosti, ktorú žalobkyňa podala súčasne so žiadosťou o zápis do zoznamu mediátorov, je ďalším predpokladom na rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora preukázanie existencie vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Zákon dáva v uvedenom ustanovení žalovanému aj fakultatívnu možnosť rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie mediátora aj z iného dôležitého dôvodu. Zároveň zákon zakotvuje aj povinnosť žalovaného ex offo zrušiť rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora pred uplynutím doby dočasného pozastavenia v prípade, ak sa žalovaný dozvie o pominutí dôvodov vydania takéhoto rozhodnutia. 27. Správne konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Pre správne súdy je pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie sa v zásade nevykonáva, vykonávajú sa jedine tie dôkazy, ktoré sú nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V danej veci došlo k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Skutkový stav však podľa názoru súdu nebol správnymi orgánmi dostatočne zistený. Správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav ohľadne skúmania vážnych rodinných dôvodov žalobkyne spočívajúcich v ťaživej životnej situácii spojenej so starostlivosťou o maloleté deti a invalidného rodiča. Za dostatočné zistenie skutočného stavu nemožno považovať iba poukazovanie na hypotetickú situáciu v budúcnosti ohľadne starostlivosti, resp. vyživovacej povinnosti žalobkyne o jej maloleté deti. 28. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením veci nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov absentovalo, čo sa prejavilo hlavne tým, že žalovaný mylne považoval za prioritný dôvod žiadosti žalobkyne jej štátnozamestnanecký pomer. Pravdou je, že žalobkyňa vo svojej žiadosti uviedla, že je štátny zamestnanec a preto nemôže podnikať, súčasne však v druhej časti svoje žiadosti jasne uviedla svoju ťaživú životnú situáciu a skutočnosť, že má v opatere maloletú dcéru. Aj z rozkladu žalobkyne jasne vyplýva, že dôraz kládla na svoju rodinnú situáciu, od ktorej odvodzovala dočasnú potrebu zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere. Žalovaný sa však v svojom rozhodnutí zameriaval predovšetkým na odôvodňovanie nemožnosti súbehu mediácie so štátnozamestnaneckým pomerom a posúdenie, či táto skutočnosť je alebo nie je dôvodom na pozastavenie činnosti mediátora. Žalovaný sa teda dostatočne nevysporiadal so skutočnými dôvodmi podania žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, ktoré spočívali vo vážnej rodinnej situácii spätej so starostlivosťou o dve maloleté deti. Na základe toho dospel súd k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. 29. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobkyňa už v čase podania žiadosti o zápis do zoznamu mediátorov vedela, že existencia pretrvávajúceho štátnozamestnaneckého pomeru bude prekážkovom výkone mediácie a že uprednostnila štátnozamestnanecký pomer pred výkonom mediácie, čo však nemožno považovať za samotný rodinný či osobný dôvod. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že počas získania osvedčení žalobkyne zákon o mediácii vtedy platnom znení neukladal žiadnu lehotu, či povinnosť zápisu do zoznamu mediátorov na základe získaných osvedčení tak, ako to ukladá zákon v súčasnosti. Bolo preto zo strany žalobkyne legitímne očakávať, že nebude musieť začať vykonávať činnosť mediátora a ukončiť štátnozamestnanecký pomer do 30.06.2016, ale až v čase, keď nebude odkázanosť jej maloletých detí taká akútna. Súd prisvedčil žalobkyni, že týmito dôvodmi sa žalovaný vôbec nezaoberal. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha ohľadom uvedených legitímnych očakávaní žalobkyne. 30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak aby trpelo nedostatkom dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného). Týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa názoru súdu jednoznačne nevyhovuje. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 31. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. 32. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).