Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201821 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208201821.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: V.na N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, Z., zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481, o nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. októbra 2014, č.k. 45C 20/2008-528, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 48,79 eur, k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil vyhlásenie vôle odporcu ako predávajúceho uzatvoriť s navrhovateľkou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 5. nadzemnom podlaží domu na L. U.. Č.. X, súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX, evidovaného ako parcela registra "H.", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 3207/909189 k celku, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Z. - W..Č.. L., okres Z. R., kat. úz. L., a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti 3207/909189 k celku, nachádzajúcom sa na parcele č. XXX evidovanej ako parcela registra "H." o výmere 1222 m2, zapísanom na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Z. - W..Č.. L., okres Z. R., kat. úz. L. (ďalej len „byt“), za kúpnu cenu 586,35 eur, ktorej písomné vyhotovenie je súčasťou rozsudku, a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 99,58 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 606,93 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka ako nájomníčka uzatvorila dňa 27.04.1998 s Mestskou časťou Bratislava - Ružinov (ďalej „MČ BA Ružinov“) ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú v bytovom dome na L. X O. Z., pre ktorý bolo dňa 05.11.1980 Obvodným národným výborom Bratislava II, odborom výstavby a územného plánovania, vydané kolaudačné rozhodnutie č. Výst/447/1980/Št o povolení užívania na bytový účel. Dňa 12.08.2005 požiadala navrhovateľka Mestskú časť Bratislava - Ružinov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS/1914/2010Gaš zo dňa 06.09.2010 zistil, že MČ BA Ružinov ako príslušný stavebný úrad určil, že stavba súp. č. XXX na L. U. Č.. X O. Z. na pozemku č. XXX k. ú. L. nie je domom osobitného určenia, a že Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. A/2011/789/ LGZ zo dňa 10.01.2011 rozhodnutie MČ BA Ružinov potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/60/2011-249 zo dňa 19.01.2012 zamietol žalobu Hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorou sa domáhalo preskúmania uvedeného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/789/ LGZ zo dňa 10.01.2011. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy č. 681/2012 zo dňa 27.-28.06.2012, mal za preukázané, že mestské zastupiteľstvo schválilo súhlas s predajom bytov v dome na L. U. Č.. X v Bratislave do vlastníctva nájomcom bytov, ktorí majú s hlavným mestom SR Bratislavou uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, s tým, že v prípade nájomcov, ktorí majú s hlavným mestom SR Bratislavou uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a vedú proti hlavnému mestu SR Bratislava súdne spory o nahradenie prejavu vôle bude zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená až po právoplatnom ukončení týchto súdnych sporov za podmienky, že si nebudú nárokovať náhradu trov súdneho konania ani náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal i na to, že v predmetnom bytovom dome požiadalo 143 nájomcov z celkového počtu 240 o prevod bytu do vlastníctva, teda viac než 50 % nájomcov bytov. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 5 ods. 1, § 18, § 18a ods. 1, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, § 3 ods. 1, 2, 3 a 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, keď dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní preukázala, že bola nájomníčkou bytu č. XX v bytovom dome na L. X O. Z., a že dňa 12.08.2005 požiadala o prevod tohto bytu do jej vlastníctva, pričom predložila fotokópie 143 žiadostí ďalších nájomcov bytov v bytovom dome na L. X O. Z. o prevod, z celkového počtu 240 bytov. Uviedol, že bytový dom na L. X O. Z. nemožno považovať za dom osobitného určenia, keď poukázal na to, charakter domu osobitného určenia nemal ani v čase podania žiadosti navrhovateľky o prevod vlastníctva k bytu. Uvedené vyplýva z rozhodnutia MČ Bratislava - Ružinov zo dňa 06.09.2010, č. SÚ/ CS/1914/2010/7/Gaš, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.01.2011, č. A/2011/789/LGZ. Následná žaloba odporcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola zamietnutá. Vyhodnotil, že tvrdenie odporcu o tom, že rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol, že bytový dom na L. X nie je domom osobitného určenia, nesmeruje späť v čase, ale pôsobí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (01.02.2011) dopredu, a preto až od momentu právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká nárok na uplatnenie si práva na prevod bytu do vlastníctva, neobstojí, nakoľko predmetné rozhodnutie stavebného úradu má deklaratórny charakter, a nevytvára (nekonštituuje) nový právny stav. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade pochybností o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu, keď podmienky rozhodujúce pre určenie, že posudzovaná stavba spĺňa, resp. nespĺňa znaky domu osobitného určenia, musia byť dané už v čase rozhodovania stavebného úradu o charaktere stavby. Stavebný úrad tak následne svojím rozhodnutím len deklaruje už existujúci stav, ktorý tu bol predtým, ako vznikli pochybnosti o charaktere stavby, čo viedlo k rozhodovaniu príslušného stavebného úradu. Zdôraznil, že MČ Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetná stavba spĺňa kritéria bytovej budovy a je bytovým domom podľa § 43b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, nakoľko nadpolovičná väčšina podlahovej plochy je v zmysle stavebného povolenia, ako aj kolaudačného rozhodnutia č. Výst/447/1980/Št zo dňa 05.11.1980, určená na bývanie. Stavbu možno pritom užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. S poukazom na rozhodnutie stavebného úradu č.j.: SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš, ktorý vychádzal z údajov vyplývajúcich z kolaudačného rozhodnutia, predmetný dom predpoklady ,,domu osobitného určenia" nespĺňal ani ku dňu vydania kolaudačného rozhodnutia, nakoľko dom bol určený výlučne na bývanie. Mal za to, že na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani skutočnosť, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia právny poriadok nedefinoval kategóriu domov osobitného určenia, keďže ani v čase povolenia užívania stavby bytový dom nevykazoval charakteristické znaky domu osobitného určenia tak, ako to predpokladá súčasná právna úprava. Vzhľadom na deklaratórny charakter rozhodnutia s účinkami ex tunc, stavebný úrad deklaroval už existujúci právny stav, ktorý tu bol od času povolenia užívania stavby na L. X O. Z.. Vyhodnotil, že z uvedeného dôvodu sa podmienky prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX na L. X O. Z. spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dospel potom k záveru, že navrhovateľka splnila všetky podmienky, ktoré upravuje ust. § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pre prevod bytu č. XX do jej vlastníctva. Splnenie podmienky, že o prevod vlastníctva požiada najmenej 50 % nájomcov bytov, posudzoval ku dňu, kedy požiadala o prevod vlastníctva bytu, teda ku dňu 12.08.2005. Keďže odporca si povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode bytu č. XX do jej vlastníctva do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti nesplnil, vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný. Pokiaľ ide o určenie ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, mal za to, že výpočet navrhovateľky vychádzal zo vstupných parametrov, rozhodujúcich pre určenie jeho konečnej ceny vyplývajúcich z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L. a ďalších listinných dôkazov, predložených v priebehu konania, a po preskúmaní ho vyhodnotil ako správny a v súlade s ustanovením § 18 a § 18a zák. č. 182/1993 Z.z.. Uviedol, že navrhovateľkou predložený návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle prísl. ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu, keďže bol v konaní neúspešný, na náhradu trov konania navrhovateľky. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 606,93 eur za 9 úkonov právnej služby s režijným paušálom a 20 % DPH. Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojom názore, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 06.09.2010 o tom, že dom na L. X nie je domom osobitného určenia, pôsobí až odo dňa jeho právoplatnosti, a že stavebné úrady nemajú právomoc spätne určovať charakter domu. Poukázal na to, že zo zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že ak sú pochybnosti, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o tom stavebný úrad, z čoho vyvodil, že úrad rozhoduje, nie deklaruje daný stav, a jeho rozhodnutie nemôže pôsobiť retroaktívne. Mal za to, že až od tohto momentu vzniká nájomníkom právo na prevod bytu do ich vlastníctva, pričom musia byť splnené všetky zákonné podmienky, vrátane potrebného počtu podaných žiadostí k príslušnému dňu. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či došlo kumulatívne k naplneniu všetkých podmienok na prevod bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na to, že ku dňu 27.02.2006 bolo podaných 140 žiadostí o prevod bytu, pričom 58 z nich bolo nahradených novými žiadosťami s oveľa neskorším dátumom, takže na pôvodne podané žiadosti nemožno prihliadať. Ku dňu uplatnenia nároku navrhovateľkou tak nebola splnená podmienka nadpolovičnej väčšiny zo všetkých bytov, keď platne bolo podaných len 82 žiadostí. Navrhovateľka žiadala vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že argumentáciu odporcu v podanom odvolaní týkajúcu sa charakteru predmetného bytového domu považuje za irelevantnú, keď odporca doposiaľ neinicioval správne konanie o zmene charakteru sporného bytového domu, ktorý bol skolaudovaný na účel bytový. Poukázala na to, že sám odporca potvrdil, že mu bolo doručených 146 žiadostí o prevod bytu do vlastníctva, a preto boli všetky podmienky na prevod bytu do jej vlastníctva splnené, pričom na tomto závere nič nemení ani neopodstatnená argumentácia odporcu, že 58 žiadostí o prevod bytu bolo podaných opätovne. Zákonná podmienka nadpolovičnej väčšiny nájomcov bytov, ktorí požiadali o odkúpenie bytu tak bola splnená. Poukázala na to, že v priebehu súdneho konania doložila do spisu 144 písomných žiadostí o prevod vlastníctva k bytom, ktoré boli Miestnemu úradu Bratislava Ružinov podané v období od 19.9.2005 do 28.11.2005. Súčasne poukázala na ust. § 5 ods. 6 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/1996, podľa ktorého ak primátor do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti starostu o predchádzajúci súhlas k prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, súhlas nevydá alebo neoznámi nesúhlas, znamená to, že súhlas je udelený. Nakoľko odporca nepredložil dôkaz o udelení nesúhlasu primátora s prevodom bytu na ňu, je potrebné vychádzať z toho, že súhlas udelený bol. Zdôraznila, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporný bytový dom nespĺňa ani jeden zákonný znak na to, aby mohlo ísť o dom osobitného určenia, pričom odporca nepreložil dôkaz, že by stavebný úrad rozhodol o zmene v určení charakteru domu v súlade so stavebným poriadkom. Účelovosť konania odporcu videla v tom, že hoci jej predať byt, ktorého je nájomníčkou, odmieta, iným nájomcom v tom istom dome byty do vlastníctva prevádza. Uvedeným konaním ju diskriminuje, odvolávajúc sa na uznesenie č. 681/2012, že navrhovateľka s ním vedie spor, a byt na ňu teda prevedie len za splnenia podmienok uvedených v tomto uznesení. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 48,79 eur, keď odmenu vyčíslila podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 vo výške 1/2 zo sumy 64,53 eur s režijným paušálom 8,39 eur a 20 % DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľky na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a nahradil vyhlásenie vôle odporcu ako predávajúceho uzavrieť s navrhovateľkou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí prílohu rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 5 ods. 1, § 18, § 18a ods. 1, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, § 3 ods. 1, 2, 3 a 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. Odporca v podanom odvolaní pokiaľ ide o otázku charakteru predmetného bytového domu a splnenia ďalších predpokladov vzniku jeho povinnosti previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľky len zopakoval svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Dospel preto k záveru, že obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. Ak odporca v odvolaní nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 06.09.2010 má charakter deklaratórneho rozhodnutia, ktoré iba potvrdilo už existujúci právny stav týkajúci sa charakteru sporného bytového domu, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že základom pre posúdenie charakteru domu je kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05.11.1980, ktoré povolilo užívanie tejto stavby na bytový účel, a tým bol vymedzený charakter domu ako bytového. K zmene tohto rozhodnutia nedošlo, a citované rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 06.09.2010, ktoré posudzovalo charakter domu po takmer 30-tich rokoch, len opätovne potvrdilo, že ide o bytový dom, a nie o dom osobitného určenia. Táto otázka bola posudzovaná aj Krajským stavebným úradom v Bratislave v rozhodnutí č. A/2011/789/LGZ zo dňa 10.01.2011, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 60/2011 zo dňa 19.01.2012. Tvrdenie odporcu, že sporný dom je domom osobitného určenia, potom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorým bolo preukázané, že takýto charakter dom nikdy nemal. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd už nezaoberal námietkami odporcu, či predmetné rozhodnutie stavebného úradu môže alebo nemôže pôsobiť aj do minulosti, a o uplatňovaní princípu zákazu retroaktivity. Ak odporca ďalej namietal, že v čase podania žiadosti navrhovateľky na prevod vlastníctva k bytu v roku 2005 nebola splnená zákonná podmienka, a to podanie žiadostí o prevod bytov zo strany viac ako 50 % nájomcov bytového domu, vyhodnotil odvolací súd jeho námietku ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že splnenie tejto požiadavky musí nastať práve v tomto rozhodnom čase, a na ďalšie zmeny už nemožno prihliadať, keďže to vyplýva to zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Iný výklad by bol vo vzťahu k žiadateľom o prevod vlastníctva neprípustný, pretože by to umožňovalo majiteľom domov svojou pasivitou pri vybavovaní žiadostí o prevod bytov vždy využívať taký právny stav v nasledujúcom období, kedy počet žiadostí v dome nedosiahne potrebné zákonné kvórum. Nakoľko navrhovateľka v konaní predložila dôkazy, z ktorých vyplýva ktorí konkrétni nájomcovia v rozhodnom období žiadosti podali (v celkovom počte 144 z 240), je nesporné, že aj táto zákonná požiadavka bola splnená. Relevantná pre rozhodnutie vo veci je aj skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvého stupňa, a ktorá je aj odvolaciemu súdu známa z rozhodovacej činnosti, že odporca už v tom istom dome odpredal iným nájomcom byty v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., čím potvrdil opodstatnenosť a zákonnosť aj nároku navrhovateľky na kúpu bytu. Za diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi možno označiť prijaté uznesenie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 681/2012, ktoré priamo schválilo predaj bytov v spornom dome nájomcom, ktorí majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, pričom predaj bytov nájomcom, ktorí vedú s odporcom súdne spory, podmienilo tým, že zoberú žaloby späť a nebudú si uplatňovať súdne trovy. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu na ich náhradu plne úspešnej navrhovateľke, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko odporca ohľadom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania v odvolaní ničím neargumentoval, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu navrhovateľky v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi ich náhradu za trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 48,79 eur, keďže bol viazaný jej vyčíslením. Odvolací súd zistil, že v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. by mala nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 64,53 eur s režijným paušálom 8,39 eur a 20 % DPH, avšak nakoľko si uplatnila nárok v nižšej výške, bol jej v ňou uplatnenej výške aj priznaný. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.