Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201818 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208201818.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Dariny Kuchtovej právnej veci žalobcu: P. E., X.. X.X.XXXX, L. K. X, L., zastúpená: advokátkou JUDr. Ľudmila Jurčová, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 50C/20/2008-877 zo dňa 3.10.2014, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 50C/20/2008-877 zo dňa 3.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni k rukám jej právnej zástupkyne 48,79 Eur na náhradu trov odvolacieho konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho, uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na 10. nadzemnom podlaží domu na K. N. Č.. X, súp. č. XXX, postavenom na pozemku - parcele č. XXX, evidovaného ako parcela registra "C", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 3207/909189 k celku, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec L. - m. č. K., okres L. X, k.ú. K. a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti 3207/909189 k celku nachádzajúcom sa na parcele č. XXX, evidovanej ako parcela registra "C", o výmere 1222 m2, zapísanom na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec L. - m. č. K., okres L. X, k. ú. K. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), za kúpnu cenu 586,35 Eur; s tým, že písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov vo výške 946,95 Eur. Z rozsudku vyplýva, že žalobkyňa odôvodnila žalovaný nárok tým, že je nájomcom Nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a Mestskou časťou L. - K., ako prenajímateľom, dňa 28.7.2003. Dňa 19.9.2005 doručila žalobkyňa Miestnemu úradu mestskej časti L. K. žiadosť o prevod vlastníctva k predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BtZ“), ktorej žalovaný nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter bytového domu, v ktorom sa Nehnuteľnosť nachádza, ako domu s opatrovateľskou službou. Predmetný dom bol skolaudovaný v roku 1980 na bytový účel. Žalovaný sa stal vlastníkom domu v zmysle zákona o majetku obcí, pričom správu tohto domu istý čas vykonávala Mestská časť L. - K.. V zmysle Stavebného zákona sa účel užívania stavby určuje kolaudačným rozhodnutím, pričom v danom prípade bolo užívanie domu povolené na účel bytový. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetný dom je domom osobitného určenia a v roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy nadobudol charakter domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie nemôže zmeniť účel užívania domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, a rovnako sa to týka aj Štatútu Domu pre starších občanov. Podľa zákona o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (§ 3 zákona č. 189/1992 Zb.) je domom osobitného určenia dom, ktorý je stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, pričom ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa, nakoľko všetkých 240 bytových jednotiek v dome slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový. Ďalej nájomcom takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu, pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby vyžadujúce opatrovateľskú službu. Naopak, bývajú tu aj mladé rodiny s deťmi. Žiadnemu z nájomníkov nebola a nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská služba, ani žiadna bezplatná služba sociálneho či zdravotného charakteru. Nájomník, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu, si musí jej poskytovanie zaobstarať sám. Pre prevod bytu do vlastníctva žalobkyne sú splnené aj podmienky podľa Bytového zákona (§ 29a zákona BtZ), kedy po požiadaní žalobkyne doručenej prenajímateľovi dňa 19.9.2005 uplynula zákonná dvojročná lehota, a zároveň počet žiadateľov nájomcov o prevod vlastníctva prekročil k tomuto dňu polovicu z celkového počtu nájomcov bytov v dome. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o vlastníctve bytov sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 5.11.1980 na bytový účel, pričom sa povolilo užívanie stavby - 240 bytových jednotiek. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX sa dňa 23.6.1980 začalo preberacie konanie 240-tich malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu, ktoré bolo ukončené dňa 30.6.1980. Dňa 3.4.1984 prijala Rada Národného výboru hl. mesta SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu vhodných žiadateľov o pridelenie bytov v domoch s opatrovateľskou službou na R. a K. ulici. Je nepochybné, že základným účelom existencie predmetného domu na K. N.. Č.. X je zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených skupín obyvateľov L. čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas celej existencie mal dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Vo svojich začiatkoch fungoval ako dom opatrovateľskej služby, neskôr po vzniku obcí začal dom plniť funkciu domu osobitného určenia. Už zo stavebno-technického usporiadania domu je zrejmé, že ide o dom osobitného určenia, nakoľko ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Bývanie bolo poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky Rozhodnutím o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou službou, vydávaného Obvodnými národnými výbormi. Aj po novej úprave sociálnej starostlivosti boli obce povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne ťažkej situácii. Žalovaný tak vyčlenil 5% zo svojich bytov na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev a uložil tak konať aj mestským častiam pri bytoch, ktoré im boli zverené do správy. Žalovaný prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravil tiež podmienky pri postupe uzatvárania zmlúv o nájme bytov v domoch s opatrovateľskou službou. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala celomestská komisia v zmysle rokovacieho poriadku a prijatých Zásad výberu nájomcov do mestských bytov osobitného určenia a do mestských bytov v domoch osobitného určenia, prijatých v roku 2003. Tieto zásady sa vzťahovali aj na byty na K. N. Č.. X Y. L.. Z uvedeného vyplýva, že dom na K. X nie je bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa zákon o vlastníctve bytov nevzťahuje. Svedčí o tom aj žiadosť žalobkyne o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou, súhlas s nájmom vydaný H. L. - K.A., ako vtedajším správcom predmetného domu, a zápisnica zo zasadnutia celomestskej komisie DOS, ktorá sa žiadosťou navrhovateľky zaoberala a prihliadla na to, že žalobkyňa je držiteľkou preukazu ZŤP. V dome v súčasnosti zabezpečuje poskytovanie stravy a platí aj bezpečnostnú službu, ktorá má zabrániť vstupu nepovolaných osôb do domu. V minulosti boli v dome poskytované každodenne služby lekára a fungovala tu aj stála opatrovateľská služba, ktorá však bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zrušená. Nakoľko žalobkyňa už v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedela, o aký typ nájmu a v akom dome ide, žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepodložený. Konanie vo veci bolo prerušené do právoplatného skončenia stavebného konania vedeného na stavebnom úrade Mestská časť L. - K. Y. L. č. R.-X/D. o charaktere domu na K. N.. Č.. X Y. L.. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č.k. C. zo dňa 10.01.2011 potvrdil rozhodnutie stavebného úradu I. stupňa, podľa ktorého stavba č. XXX na K. N.. X Y. L. nie je domom osobitného určenia. Vo veci súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.5.2013 č. k. 50C/20/2008 - 357 tak, že právo žalobkyne P. E. na prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti je daný. Na základe odvolania odvolací súd uznesením č.k. 14Co/472/2013-487 rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd zvolil nesprávny procesný postup tým, že najskôr rozhodol o základe žalovaného nároku žalobkyne medzitýmnym rozsudkom, a až potom mal rozhodnúť o nahradení vôle žalovaného ku konkrétnej kúpnej zmluve. Takáto forma rozsudku však neprichádza do úvahy pri tzv. konštitutívnych rozsudkoch, s ktorými sa priamo spája vznik, zmena alebo zánik práv a povinností účastníkov konania, ako je tomu v prejednávanej veci. Medzitýmny rozsudok má opodstatnenie len v prípadoch, keď je obtiažne rozhodnutie o výške uplatneného nároku, ktorého právny základ je dôvodný. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že bez vyriešenia všetkých sporných otázok pre rozhodnutie o nahradení vôle k požadovanej kúpnej zmluve by správoplatnením medzitýmneho rozsudku o danosti nároku žalobkyne na prevod Nehnuteľnosti, mohla nastať situácia, kedy by pri ďalšom dokazovaní bolo zistené, že navrhovanú zmluvu nie je možné uzavrieť z iných dôvodov, ako tých, ktoré boli predmetom medzitýmneho rozsudku. To, či predmetný dom je alebo nie je domom osobitného určenia je len jedna zo sporných skutočností. Prinajmenšom sporná sa v tomto štádiu javí aj ďalšia podstatná skutočnosť, či v čase podania žiadosti žalovanej o prevod Nehnuteľnosti bola splnená zákonná podmienka, že o prevod bytov v dome požiadalo viac ako 50 % nájomníkov. Iné údaje v tejto súvislosti tvrdí súd v napadnutom rozsudku a iné žalovaný, pričom súd v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie a nevyporiadal sa s obranou žalovaného. Na č.l. 51 spisu je založený návrh kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2008, k uzavretiu ktorej má byť nahradený prejav vôle žalovaného. Táto zmluva musí byť aktualizovaná tak, aby v čase vyhlásenia rozsudku bola vkladuschopnou listinou do katastra nehnuteľnosti, napríklad aj v časti navrhovanej kúpnej ceny. V ďalšom konaní prvostupňový súd uznesením č. k. 50C/20/2008-866 zo dňa 02.06.2014 súd pripustil zmenu petitu v znení, že súd nahrádza vyhlásenie vôľu žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníctva k Nehnuteľnosti s tým, že písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2014. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil vo veci dokazovanie a poukázal na ustanovenia § 1 ods.2; 5 ods. 1; 29a ods. 1, 8 BtZ, ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 189/1992 Zb., a ustanovenia § 82 ods. 1,; 85 ods. 1 Stavebného zákona. Dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu veci: Dom na K. N.. Č.. X Y. L., v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol skolaudovaný v roku 1980. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 05. 11. 1980 Obvodným národným výborom Bratislava, odborom výstavby a územného plánovania. Na základe tohto rozhodnutia bolo povolené užívanie stavby: 240 bytových jednotiek, K. N.. Č.. X, na účel bytový, ako aj užívanie 4 kusov osobných výťahov v predmetnom dome pre užívateľa: Bytový podnik L. A., E. X. V súčasnosti je predmetný dom vo vlastníctve žalovaného. Základom sporu bolo určenie charakteru bytového domu, teda, či má alebo nemá charakter domu osobitného určenia. Pojem domu osobitného určenia je definovaný v osobitnom zákone č. 189/1992 Zb., ako obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Výklad pojmu "výkon opatrovateľskej služby" bol v rozhodnom čase, teda v čase podania žiadosti žalobkyne, vymedzený ustanovením § 15 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, podľa ktorého opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých služieb žalobkyni, ako užívateľke bytu, nespĺňa vyššie vymedzenie pojmových znakov bytu v dome osobitného určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a z odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo preukázané, že stavebným usporiadaním je predmetný dom "panelák" s trinástimi nadzemnými a jedným podzemným podlažím s 240-timi malometrážnymi bytovými jednotkami. Umiestnený je v bežnej, prístupnej sídliskovej štvrti mestskej časti K.. K vybaveniu patrí napríklad vrátnica, práčovňa, sušiareň, miestnosť pre lekára, spoločenská miestnosť. Spôsob užívania zodpovedá bežnému režimu bytového domu. Takéto vybavenie bytového domu je dnes samozrejmou súčasťou výbavy bytového domu. Prítomnosť stanice zborovej diakonie, prípadne klubu dôchodcov, vrátane možnosti donášky jedál, rozširujú síce možnosti nájomcov, avšak nemenia spôsob užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb a nespĺňajú potrebný zákonný rozsah poskytovania opatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne určený. Absenciu výkonu opatrovateľskej služby potvrdzuje nielen výpoveď samotného žalovaného (v súčasnosti nefungujúca ambulancia, strážna služba), ale aj zhodné tvrdenia žalobkyne. Z týchto dôvodov bytový dom na K. X v nemôže byť domom osobitného určenia. Na tom nemení nič ani selektívny a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. V tejto súvislosti súd poukázal aj na to, že nebol predložený žiadny dôkaz o tom, žeby samotná žalobkyňa spĺňala potrebný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Rovnako o charaktere bytového domu rozhodli aj príslušné stavebné úrady. Súd ďalej vyhodnotil, že je legitímna žiadosť žalobkyne o prevod bytu do jej vlastníctva, na základe ktorej žalovanému vznikla povinnosť do dvoch rokov po podaní žiadosti uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľnosti. Bola splnená aj podmienka, že o prevod bytu v dome požiadalo najmenej 50% nájomcov bytov. V roku 2005 bolo podaných 140 žiadostí o prevod vlastníctva bytu v dome, z maximálneho možného počtu 240 nájomcov. Obrana žalovaného, že v súčasnosti je v dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka polovičného počtu žiadostí bola v splnená v rozhodnom období. Súd sa nestotožnil ani so stanoviskom žalovaného, že rozhodnutie stavebného úradu č.k. R./. zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2011, o tom, že dom na K. N.. Č.. X Y. L. nie je domom osobitného určenia, nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania tohto rozhodnutia dopredu. Je pravdou, že konštitutívne individuálne právne akty sú právnymi skutočnosťami, ktoré podmieňujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, pôsobia zásadne pro futuro, a iba výnimočne môžu pôsobiť aj spätne. Deklaratórne akty na druhej strane len zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a ich vydaním sa dotknutý právny vzťah nemení, preto majú účinky ex tunc. Tieto pôsobia aj do minulosti, od okamihu vzniku vzťahov, avšak na samotných právnych vzťahoch nič nemenia (napr. záznam do katastra nehnuteľností, osvedčenie o dedičstve). V prejednávanej veci v citovanom rozhodnutí stavebného úradu sa nejedná o konštitutívny akt správneho orgánu, pretože toto rozhodnutie nevytvára nový právny stav (nezmenilo sa kolaudačné rozhodnutie). V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenia § 66 a § 82 Stavebného zákona, podľa ktorého užívanie stavby je určené v kolaudačnom a stavebnom rozhodnutí. Podľa § 85 tohto zákona, zmena spôsobu užívania stavby si vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. V danom prípade nedošlo k zmene v charaktere bytového domu a stavebný úrad rozhodol len o tom, že bytový dom nie je domom osobitného určenia, charakter domu nemenil a pôvodné kolaudačné rozhodnutie nezrušil. Súd poukázal aj na to, že kolaudačné rozhodnutie je druhom správneho rozhodnutia a k zmene alebo k zrušeniu tohto rozhodnutia môže dôjsť len pri použití mimoriadnych opravných prostriedkov postupom podľa Správneho poriadku, alebo preskúmaním správnych rozhodnutí súdmi na základe žalôb. Súd konštatoval, že kúpna zmluva predložená žalobkyňou, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť jeho rozhodnutia, obsahovala všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako to vyžaduje platný BtZ a jej obsah nebol zo strany žalovaného rozporovaný, ani spochybnený. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, keďže bol v konaní neúspešný, k úhrade trov žalobkyni. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,58 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 946,95 Eur za 14 úkonov právnej pomoci. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, podaním zo dňa 18.12.2014. Zotrval na svojej obrane, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 6.9.2010, že dom na K. N.. Č.. X nie je domom osobitného určenia, pôsobí až odo dňa jeho právoplatnosti. Stavebné úrady nemajú právomoc spätne určovať charakter domu. Zo zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že ak sú pochybnosti, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o tom stavebný úrad . Úrad teda o tom rozhoduje, nie deklaruje daný stav, a nemôže pôsobiť retroaktívne. Až od tohto momentu vzniká nájomníkom právo na prevod bytu do ich vlastníctva, pričom musia byť splnené všetky zákonné podmienky, vrátane potrebného počtu podaných žiadostí k príslušnému dňu. Súd sa nedostatočne vyporiadal s otázkou, či došlo kumulatívne k naplneniu všetkých podmienok na prevod bytu v zmysle BtZ. K 27.6.2006 bolo podaných 140 žiadostí o prevod bytu, pričom 58 z nich bolo nahradených novými žiadosťami s oveľa neskorším dátumom, takže na pôvodne podané nemožno prihliadať. Ku dňu uplatnenia nároku žalobkyňou tak nebola splnená podmienka nadpolovičnej väčšiny zo všetkých bytov. Platne bolo podaných len 82 žiadostí. K 1.12.2012 bola z celkového počtu bytov 244, uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú už s menej ako 90-timi nájomcami, z ktorých len 50 podalo žiadosť o odkúpenie bytu. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa písomne, prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa 29.1.2015. Namietla, že žalovaný doposiaľ neinicioval správne konanie o zmene charakteru sporného bytového domu, ktorý bol skolaudovaný na účel bytový. Sám odvolateľ potvrdil, že mu bolo doručených 146 žiadostí o prevod vlastníctva bytu, z toho akceptoval 140. Zákonná podmienka nadpolovičnej väčšiny nájomcov bytov, ktorí požiadali o odkúpenie bytu tak bola splnená. Žalobkyňa požiadala o prevod vlastníctva k bytu žiadosťou zo dňa 19.9.2005, pričom žalovaný v konaní nenamietal nesplnenie tejto podmienky. V priebehu súdneho konania doložila do spisu 144 písomných žiadostí o prevod vlastníctva k bytom, ktoré boli Miestnemu úradu L. podané v období od 19.9.2005 do 28.11.2005. Súčasne poukázala na § 5 odsek 6 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/1996, podľa ktorého ak primátor do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti starostu o predchádzajúci súhlas k prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, súhlas nevydá alebo neoznámi nesúhlas, znamená to, že súhlas je udelený. V priebehu konania žalovaný nepredložil dôkaz o udelení nesúhlasu primátora s prevodom bytu na žalobkyňu. Je preto potrebné vychádzať z toho, že súhlas udelený bol. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporný bytový dom nespĺňa ani jeden zákonný znak na to, aby mohlo ísť o dom osobitného určenia. Nepreložil ani dôkaz, že stavebný úrad rozhodol o zmene v určení charakteru domu v súlade so stavebným poriadkom. Žalobkyňa predložila aj dôkazy o tom, že hoci jej žalovaný odmieta predať byt, ktorého je nájomcom, iným nájomcom v tom istom dome byty do vlastníctva prevádza. Diskriminuje ju tak, pričom sa odvoláva na uznesenie č. XXX/XXXX z dôvodu, že žalobkyňa s ním vedie spor a byt prevedie na ňu len za splnenia podmienok uvedených v tomto uznesení. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške odmeny 48, 79 Eur, vyčíslenej podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 - odmena vo výške 1 zo sumy 64,53 Eur, s paušálom 8,39 Eur a 20 %-tnou DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalovaného, považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť nasledovné: Žalovaný v odvolaní nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že rozhodnutie stavebného úradu zo 16.6.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.2.2011, má charakter deklaratórneho rozhodnutia, ktoré iba potvrdilo už existujúci právny stav týkajúci sa charakteru sporného bytového domu. Základom pre posúdenie charakteru domu je však kolaudačné rozhodnutie z 5.11.1980, ktoré povolilo užívanie tejto stavby na bytový účel, a tým bol vymedzený jeho charakter. K zmene tohto rozhodnutia nedošlo, a citované rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 16.6.2009, ktoré posudzovalo charakter domu po takmer 30-tich rokoch, len opätovne potvrdilo, že ide o bytový dom, a nie o dom osobitného určenia. Táto otázka bola posudzovaná aj Krajským stavebným úradom v Bratislave v rozhodnutí č. C. zo dňa 10.1.2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 60/2011 zo dňa 19.1.2012. Je právne bezzákladné tvrdenie žalovaného, že sporný dom je domom osobitného určenia, pretože právne takýto charakter dom nikdy nemal. Odvolací súd považuje preto za nadbytočné zaoberať sa obranou žalovaného, či rozhodnutie stavebného úradu zo 16.6.2009 môže alebo nemôže pôsobiť aj do minulosti, a o uplatňovaní princípu zákazu retroaktivity. Ďalšia odvolacia námietka spočíva v tvrdení, že v čase podania žiadosti žalobkyne na prevod Nehnuteľnosti v roku 2005, nebola splnená ďalšia zákonná podmienka - podanie žiadostí o prevod bytov zo strany viac ako 50 % nájomcov bytového domu. Sú správne závery prvostupňového súdu, že splnenie tejto požiadavky musí nastať práve v tomto rozhodnom čase, a na ďalšie zmeny už nemožno prihliadať. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 BtZ. Iný výklad by bol vo vzťahu k žiadateľom o prevod vlastníctva neprípustný, pretože by to umožňovalo majiteľom domov svojou pasivitou pri vybavovaní žiadostí o prevod bytov vždy využívať taký právny stav v nasledujúcom období, kedy počet žiadostí v dome nedosiahne potrebné zákonné kvórum. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, konkrétne ktorí nájomcovia rozhodnom období žiadosti podali (v celkovom počte 144 a nájomcovia sú vymenovaní na strane 8 napadnutého rozsudku). Je tak nesporné, že aj táto zákonná požiadavka bola splnená. Relevantná pre rozhodnutie vo veci je aj skutočnosť, na ktorú poukázal prvostupňový súd a ktorá je aj odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej činnosti, že žalovaný v tom istom dome už odpredal iným nájomcom byty v súlade s Bytovým zákonom. Tým potvrdil opodstatnenosť a zákonnosť aj nároku žalobkyne o kúpu bytu. Za diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi možno označiť prijaté uznesenie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. XXX/XXXX, ktoré priamo schválilo predaj bytov v spornom dome nájomcom, ktorí majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Predaj bytov takýmto nájomcov, ktorí vedú súdne spory so žalovaným, však podmienilo tým, že zoberú žalobné návrhy späť a nebudú si uplatňovať súdne trovy. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. Žalobkyňa bola vo vecí úspešná aj v odvolacom konaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu trov, ktoré jej vznikli za právne zastupovanie v odvolacom konaní. Trovy si vyčíslila v podanom vyjadrení k odvolaniu za tento úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - vo výške odmeny 48,79,- Eur. Odvolací súd zistil, že v súlade s citovanou vyhláškou by mala nárok na náhradu vo výške odmeny 64,53 Eur s paušálnou náhradou 8,39 Eur a 20 %-tnou DPH. Keďže si uplatnila nárok v nižšej výške, čím je súd viazaný, súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 48,79 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.