Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/407/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214481 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512214481.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v opatrovanskej veci Š. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, X., t.č. v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W., V. XX, U., pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, za účasti 1. L. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom V. X, Š. a 2. Krajskej prokuratúry v Bratislave, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu pozbaveného na zmenu opatrovníka, na odvolanie pozbaveného, odvolanie L. W. a odvolanie Mestskej časti Bratislava-Petržalka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 219/2012-80 zo dňa 27.03.2013, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením uvoľnil z funkcie opatrovníka nesvojprávneho Š. W. jeho brata L. W. a za opatrovníka mu ustanovil Mestskú časť Bratislava-Petržalka, ktorej uložil povinnosť zabezpečovať výživu a opateru nesvojprávneho, spravovať jeho majetok, vykonávať v jeho mene právne úkony voči štátnym a správnym orgánom, zastupovať ho v konaní pred týmito orgánmi, preberať jeho dôchodok, pričom v iných než bežných veciach konanie opatrovníka podlieha schváleniu súdom. Opatrovník je povinný 2x ročne podávať správy o svojej činnosti a to vždy k 01.03. a k 01.09 príslušného kalendárneho roka. Predmetným rozhodnutím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17Ps 2 /2008-61 zo dňa 27.08.2008. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd I. stupňa tým, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že na liste vlastníctva k bytu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve nesvojprávneho bola zapísaná plomba z dôvodu vysokého nedoplatku na nájomnom a teda reálne hrozí riziko dražby bytu. Súd I. stupňa konštatoval, že opatrovník si neplní riadne svoje povinnosti, nakoľko mu súd uložil podávať 2x ročne správu o výkone opatrovníctva, a to vždy k 01.03. a k 01.09. v roku. Opatrovník však súdu podal správy v dňoch 20.04.2009, 23.10.2009, 09.12.2011, 30.08.2012 a 20.11.2012, túto svoju povinnosť teda neplnil riadne v stanovených termínoch a navyše v žiadnej zo správ sa doposiaľ nezmienil o nedoplatku a tobôž nie o postoji, ktorý pri riešení tejto situácie mieni zaujať. Bolo povinnosťou opatrovníka uhrádzať okrem iného aj platby za nájomné a prípadné problémy pri hospodárení s majetkom nesvojprávneho bezodkladne hlásiť súdu. Súd I. stupňa ďalej konštatoval, že opatrovník nezjednal nápravu v riešení situácie pozbaveného a z podaní pozbaveného vyplýva, že tento voči osobe opatrovníka už neprejavuje dôveru. Súd I. stupňa opakovane vyzval príslušnú mestskú časť na prešetrenie okruhu osôb vhodných na ustanovenie za opatrovníka pozbavenému, táto však opakovane navrhovala ponechať pozbavenému pôvodného opatrovníka, pričom iné vhodné osoby neboli označené, prvostupňový súd preto za opatrovníka ustanovil Mestskú časť Bratislava-Petržalka. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie Mestská časť Bratislava-Petržalka, ktorá podotkla, že nesvojprávny je odo dňa 27.02.2013 na dobu neurčitú umiestnený v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Kaštieľ, kde sa mu celoročne poskytuje sociálna služba, pričom toto zariadenie vyjadrilo súhlas so svojím ustanovením za opatrovníka pozbavenému. Proti uzneseniu podal odvolanie aj samotný nesvojprávny, ktorý so zmenou opatrovníka nesúhlasil a vyjadril vôľu, aby jeho opatrovníkom bol naďalej brat Peter Kováč, s odôvodnením že bol rozčúlený a podania voči bratovi písal v zlosti. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie i opatrovník Peter Kováč, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd podľa jeho názoru neúplne zistil skutočný stav veci, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že v čase keď opatrovníctvo prevzal, bol jeho brat bezdomovcom, nakoľko o byt sa ho pokúsila pripraviť p. Miroslava Štefanovičová. On sám (L. W.) však bezdomovcom nie je, je spoluvlastníkom domu v Š., v ktorom istý čas prichýlil aj nesvojprávneho brata a riadne sa o neho staral. Taktiež našiel advokáta, ktorý bol ochotný ho zastupovať. Poukázal na listy vlastníctva k bytu nesvojprávneho, kedy ešte v máji 2012 bola ako vlastníčka zapísaná T. Š.O., pričom na LV v časti ,,S.“ bolo zapísaných viacero exekučných záložných práv v prospech rôznych spoločností z dôvodu jej dlžôb. Opatrovník priložil aktuálny list vlastníctva z apríla 2013, kedy poukazuje na to, že vlastníkom bytu je už Š. W. a z tiarch je zapísané len záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov. Opatrovník konštatoval, že za pomoci právneho zástupcu získal byt Štefana Kováča opätovne do jeho vlastníctva a zabezpečil výmaz tiarch. Pokiaľ ide o dlžoby na nájomnom, časť dlhu vznikla počas vlastníctva p. Š., ktorá nájom neplatila. Pôvodným zámerom opatrovníka bolo po získaní byt predať a nesvojprávnemu zabezpečiť bývanie v Š., G.. B. Z., s čím opatrovanec súhlasil. Z predajnej ceny mal byť vyplatený advokát a mali byť uhradené všetky dlžoby na byte. Ďalej podotkol, že keď bolo zrejmé, že byt vo vlastníctve opatrovanca nebude možné v dohľadnom čase predať, ako bolo naplánované, začal platiť nájomné. Po umiestnení opatrovanca do Domova sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W. idú takmer všetky prostriedky tam, zvyšok pokrýva nevyhnutné náklady na služby, ktoré si nesvojprávny vynútil, keď býval u opatrovníka. Ďalej uviedol, že k dražbe opatrovancovho bytu nedošlo aj vďaka intenzívnej komunikácii právneho zástupcu s konateľkou spoločnosti P. s.r.o., ktorá sa zaoberá správou predmetného bytu. Začiatkom roka byt opatrovanca vyhorel, pričom požiar je predmetom vyšetrovania, táto skutočnosť znemožnila okamžitý predaj bytu a obývateľnosť bytu. Z prostriedkov fondu opráv boli vykonané nevyhnutné sanačné úkony, čo taktiež prispelo k navýšeniu dlžoby na byte. Opatrovník konštatoval, že majetok nesvojprávneho spravuje poctivo a je v záujme opatrovanca, aby zotrval vo funkcii opatrovníka. Dodal, že p. T. Š. je dcérou p. J. G., zamestnankyne Okresného súdu Bratislava V, ktorá údajne oslovila nesvojprávneho ohľadne možnosti výmeny bytu, čo bolo podnetom na uzatvorenie absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o podávanie správ, tieto sa opatrovník snažil koncipovať podľa predlôh, ktoré mu boli posielané zo súdu. Nakoľko od istého času mu tieto výzvy a predlohy doručované neboli, opomenul správy podať včas. Jeho brat však oslovil mnohé štátne inštitúcie, preto mal opatrovník za to, že predmetné orgány sú informované o jeho stave nad pomery. Záverom navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a konanie zastavené. K odvolaniam podala vyjadrenie Mestská časť Bratislava- Petržalka, ktorá odporučila, aby funkciu opatrovníka vykonával Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W.. K odvolaniam sa vyjadril i L. W., ktorý uviedol, že svojho brata v zariadení v U. navštevuje, pričom brat ho žiada, aby ho vzal k sebe, keď sa jeho zdravotný stav zlepší. Nakoľko najbližšia rodina (deti a bývalá manželka) neprejavujú o nesvojprávneho žiadny záujem, opatrovníkom by mal ostať on ako brat pozbaveného, nakoľko jeho práva dokáže hájiť lepšie ako Domov sociálnych služieb v Stupave, keďže treba vybaviť záležitosti ohľadom zhoreného bytu. Poukázal na to, že každý mesiac narastá dlžoba nesvojprávneho o XXX eur na zníženom nájomnom, ktoré nie je z čoho platiť, preto je nutné byt čo najskôr predať a zmena opatrovníka by situáciu skomplikovala. Ďalej vyjadril obavy ohľadom voľného personálu v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W., ktorý by sa staral o záležitosti jeho brata. Navrhol vo veci vypočuť svoju osobu ako i konateľku spoločnosti P., s.r.o. ohľadne ekonomickej správy bytu nesvojprávneho. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť a konanie o zmene opatrovníka zastaviť. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava V k odvolaniam uviedla, že opatrovník Peter Kováč si povinnosti neplnil zodpovedne, čoho dôkazom sú skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení. V zime 2013 byt pozbaveného na X. ulici vyhorel, v súčasnosti je neobývateľný. L. W. zrejme celú situáciu s pozbaveným bratom nezvládol, preto sa v súčasnosti nejaví ako vhodný opatrovník. Odvolanie Mestskej časti Bratislava-Petržalka považuje za dôvodné, vzhľadom na trvalé umiestnenie pozbaveného do Domova sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W. s celodennou starostlivosťou na dobu neurčitú. Tento pobyt bude musieť byť hradený aspoň čiastočne z invalidného dôchodku opatrovanca a neskôr zrejme z predaja jeho bytu, po odpočítaní dlhov. Ustanovenie príslušného domova bude na prospech pozbavenému. Posledné vyjadrenie pozbaveného, že za opatrovníka žiada svojho brata, považuje za bezpredmetné, nakoľko v priebehu ostatných 18 mesiacov pozbavený opakovane dochádzal na tamojšiu prokuratúru a sťažoval sa na svojho brata spolu so žiadosťou o zmenu opatrovníka. Na základe jeho podnetu začal súd opatrovnícke konanie, ktoré sa ukázalo dôvodným. Záverom prokurátorka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že za opatrovníka nesvojprávnemu ustanoví Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W.. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej „O.s.p.“), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že hoci by so súdom prvého stupňa bolo možno súhlasiť v tom, že tu bol dôvod pre zmenu opatrovníka, konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu bránilo to, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia nebol odstránený nedostatok jednej z podmienok konania. Podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 22 O.s.p. fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len ,,O.z.“), zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník; podľa § 30 O. z. potom ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Podľa § 192 ods. 1, 2 O.s.p., súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností. Podľa § 29 ods. 1 O.s.p., ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 104 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Jedným zo základných dôvodov tzv. zmätočnosti konania, pri ktorej musí byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené, je aj nedostatok spôsobilosti účastníka v konaní samostatne vystupovať, čiže nedostatok jeho procesnej spôsobilosti, pokiaľ takýto účastník nebol v konaní ani riadne zastúpený. O takýto prípad nedostatku procesnej spôsobilosti ide u všetkých osôb, ktoré nemajú tzv. hmotnoprávnu spôsobilosť na právne úkony (či už v celom rozsahu - ako napr. maloleté deti alebo osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, alebo vôbec - ako osoby, ktoré boli spôsobilosti na právne úkony pozbavené). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania má povahu odstrániteľnej prekážky konania, ktorá sa odstraňuje tak, že konanie prebieha buď za účasti zákonného zástupcu osoby bez procesnej spôsobilosti, alebo sa takejto osobe ustanoví osobitný zástupca (opatrovník pre konanie). U osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony je síce súd povinný sa postarať, aby takéto osoby mali opatrovníka, ak však vznikne spor o tom, či ustanovený opatrovník riadne plní svoje povinnosti, z logiky veci tu vyplýva, že musí byť vylúčené, aby zastupoval toho, komu bol ustanovený, aj v konaní, ktorého predmetom je zmena v osobe opatrovníka. V takomto prípade ide o zrejmú kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastupovaným a preto je nevyhnutné, aby záujmy osoby bez procesnej spôsobilosti zastupoval niekto iný (keďže súdom ustanovený opatrovník podľa § 192 a nasl. O.s.p. sa takejto úlohy z vyššie uvedeného dôvodu zhostiť nemôže). Práve týmto dôvodom zmätočnosti bolo postihnuté aj konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia v predmetnej veci, pretože návrh na zmenu opatrovníka podal sám nesvojprávny a súd prvého stupňa v takto začatom konaní pokračoval a toto aj dokončil (vydaním napadnutého uznesenia) bez toho, aby nedostatok zastúpenia procesne nespôsobilého navrhovateľa odstránil. Z povahy veci pritom muselo byť zrejmé, že tu neprichádzalo do úvahy zastúpenie Petrom Kováčom - ako opatrovníkom, u ktorého bol navrhovateľom riadny výkon opatrovníctva spochybnený a u ktorého bolo treba dôvodne predpokladať, že bude takémuto tvrdeniu oponovať a voči príslušnému obvineniu sa brániť. Na veci pritom nič nemení, že právny poriadok pripúšťa aj samostatné podanie návrhu tým, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a to podanie návrhu na vrátenie spôsobilosti v zmysle § 186 ods. 1 a 3 O.s.p. V predmetnej veci totiž nešlo o takýto prípad, ale o prípad, kedy nesvojprávny inicioval iné konanie (než o vrátenie mu spôsobilosti na právne úkony). I k prípadnej výhrade, že ak má nesvojprávny oprávnenie podať návrh na vrátenie spôsobilosti, mal byť mať právo požadovať aj zmenu opatrovníka (za pomoci právneho argumentu „a maiori ad minus“, čiže „od väčšieho k menšiemu“), je potom vhodné poznamenať, že takéto právo nesvojprávneho ani odvolací súd samozrejme nepopiera, v tejto súvislosti však nejde len o oprávnenie podať návrh, ale aj o spôsobilosť samostatne vystupovať v celom konaní. Takúto spôsobilosť už však nesvojprávny nemá, čo nepochybne vyplýva aj z ust. § 187 ods. 1 O.s.p., požadujúceho, aby v každom konaní o spôsobilosti na právne úkony mal ten, o koho spôsobilosť ide, ustanoveného opatrovníka. Potreba ustanovovania nového opatrovníka tu zjavne nie je len vtedy, ak takúto úlohu môže plniť opatrovník, ustanovený podľa § 192 a nasl. O.s.p., o taký prípad však z dôvodov už opísaných vyššie v predmetnej veci nešlo. Odvolací súd preto v zmysle § 221 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p. musel napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K otázke dôvodnosti návrhu potom možno uviesť toto : Pokiaľ ide o potrebu uvoľnenia Petra Kováča z funkcie opatrovníka nesvojprávneho, súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa v tejto časti plne stotožnil aj odvolací súd. Podľa § 193 O.s.p., ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne. Podľa § 180 ods. 3 O.s.p., súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 28 O.z., ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. V danej súvislosti odvolací súd dopĺňa, že osobná starostlivosť o opatrovanca môže ale nemusí tvoriť zložku výkonu opatrovníctva, opatrovník teda nemá vo vzťahu k opatrovancovi aj povinnosť osobnej starostlivosti. Takáto starostlivosť je najčastejšie prítomná za predpokladu príbuzenského vzťahu medzi opatrovancom a opatrovníkom. Kým teda osobná starostlivosť o opatrovanca je v rámci zložiek výkonu opatrovníctva fakultatívnou, tak najpodstatnejšími (a to obligatórnymi) zložkami výkonu tejto funkcie je predovšetkým zastupovanie ako i riadna správa majetku opatrovanca, pri ktorých je opatrovník nezastupiteľný a ktoré má vykonávať osobne. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní otázky, či opatrovníctvo plní svoj účel a je na prospech opatrovancovi, nemožno vychádzať iba z faktoru osobnej starostlivosti, ale je potrebné posudzovať výkon celého komplexu zložiek opatrovníctva, najmä tých podstatných. Z doposiaľ vykonaných dôkazov sa javí, že opatrovník nespravoval majetok opatrovanca s tzv. starostlivosťou riadneho hospodára. Hoci sa opatrovník zaslúžil o súdne prinávratenie bytu na X. D. Č..XX do opatrovancovho vlastníctva, opatrovník bez povinného informovania súdu zamýšľal naložiť s týmto nehnuteľným majetkom tak, že tento predá, a výmaz tiarch predchádzajúcej vlastníčky viaznucich na predmetnom byte mal za cieľ najmä uľahčenie predaja opatrovancovho bytu. Neobstojí ani odvolací argument opatrovníka, že pozbavený mal s predajom súhlasiť, nakoľko opatrovník nesvojprávnej osoby je povinný konať v záujme opatrovanca, a to i proti jeho vôli, pričom pri nakladaní s nebežnými vecami musí byť prípadné konanie opatrovníka vopred odobrené súhlasom súdu. Pokiaľ ide o osobu opatrovníka L. W., odvolací súd iba dodáva, že z dokladov správy domu poskytnutých spoločnosťou P., s.r.o., aktuálnych ku dňu 15.02.2013 a tvoriacich súčasť spisového materiálu (čl. XX) je evidentné, že za obdobie od apríla 2012, od ktorého spoločnosť evidovala nesvojprávneho Štefana Kováča opätovne ako vlastníka bytu na X. D. Č.. XX P. X. do 15.02.2013, došlo k zaplateniu nájomného za byt nesvojprávneho celkovo iba 4 krát, spolu s nákladmi na vypratanie a vyčistenie bytu po požiari tak nesvojprávny dlhoval bytovému spoločenstvu ku dňu 20.02.2013 sumu XXXX,XX eur. V odpovedi na výzvu súdu zo dňa 05.03.2013 (čl. XX) už opatrovník reagoval na otázku nedoplatku nájomného za byt nesvojprávneho prehlásením, že nájomné za mesiace júl až október 2012 neplatil, nakoľko byt mal ísť na predaj, všetko však brzdil brat. Zamýšľaný predaj bytu potvrdil opatrovník i v podanom odvolaní. Napriek skutočnosti vyplývajúcej z dokladov správy bytu o tom, že k zadlženiu bytu došlo už predchádzajúcou majiteľkou T. Š. odvolací súd uvádza, že opatrovník nesvojprávneho nebol oprávnený svojvoľne z finančných prostriedkov opatrovanca spočívajúcich v jeho invalidnom dôchodku prestať platiť nájomné za jeho byt, a takýmto svojím konaním nepochybne prispel k zadlženiu bytu opatrovanca. Možno sa tiež stotožniť s tvrdením prvostupňového súdu, že opatrovník predtým ani v najmenšom súd neinformoval o zamýšľanom predaji bytu opatrovanca, ani o podlžnostiach viažucich sa k majetku v jeho vlastníctve. Absenciu riadneho a včasného zasielania správ o opatrovancovi rovnako nemožno ospravedlniť tým, že súd opatrovníka nevyzýval zakaždým na podanie písomnej správy, keďže súčasťou rozsudku č.k. 17Ps/2/2008-61 zo dňa 27.08.2008 sú jasne stanovené dátumy, ku ktorým má byť správa o opatrovníctve súdu predkladaná, pričom predmetný rozsudok opatrovník prevzal dňa 08.09.2008. Keďže doterajší výkon opatrovníctva so zreteľom k už uvedenému nemožno považovať za riadny, je podľa názoru odvolacieho súdu vhodnou alternatívou ustanovenie Domova sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W., v ktorom sa nesvojprávny od 27.02.2013 na dobu neurčitú nachádza, a ktoré mu poskytuje sociálnu službu a ako právnická osoba môže opatrovanca aj zastupovať pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok, pričom s ustanovením za opatrovníka súhlasí. V prípade, že finančné prostriedky opatrovanca nepokryjú okrem pobytu v spomenutom zariadení aj výšku nájomného za byt vo vlastníctve opatrovanca, bude opatrovník o tejto skutočnosti informovať príslušný súd a v prípade potreby akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou opatrovanca bude povinný vyžadovať súhlas súdu. Z doterajších podkladov v spise sa Mestská časť Bratislava- Petržalka nejaví ako vhodný opatrovník pre nesvojprávneho, nakoľko tento sa už nezdržiava vo svojom byte v obvode mestskej časti Petržalka, a neprimeraná vzdialenosť od miesta fyzickej prítomnosti opatrovanca by mohla viesť k sťaženým podmienkam pri zastupovaní opatrovanca najmä v bežných veciach, príslušná mestská časť navyše so svojím ustanovením nesúhlasila a rovnako za opatrovníka navrhla ustanoviť Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W., k čomu sa priklonila i zástupkyňa Okresnej prokuratúry. Ak súd I. stupňa bude o Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov W., uvažovať ako o možnom opatrovníkovi pozbaveného, je potrebné vydať v zmysle § 94 ods. 2 O.s.p. uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka, nakoľko nejde o subjekt, zúčastnený na konaní od jeho začiatku a ani o navrhovateľa, jeho práva a povinnosti však budú rozhodnutím prvostupňového súdu dotknuté. Prvostupňový súd mal vydať uznesenie podľa § 94 ods. 2 O.s.p. aj v prípade Mestskej časti Bratislava- Petržalka okamihom, kedy o nej uvažoval ako o potenciálnom opatrovníkovi. S poukazom na fakt, že k pribratiu Mestskej časti Bratislava-Petržalka do predmetného konania nedošlo, odvolací súd ju neuviedol ani v hlavičke tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.