Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoPr/10/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215608 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215608.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Beaty Jurgošovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: W. J., bytom P., I. XX, zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 8, Trnava proti odporcovi: GEODÉZIA Bratislava, a.s., Bratislava, Pekná cesta 15, zast. Vivid Legal, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. júna 2013, č.k. 6Cpr 3/2011-223, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 912,97 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní, Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej s odporcom dňa 27.09.2011 v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. z dôvodu, že túto za odporcu podpísal X.. K. C., pričom ako osoba konajúca za odporcu na dohode bol uvedený X.. C. B.- predseda predstavenstva a štatutárnym orgánom odporcu je predstavenstvo v zložení X.. C. B.- predseda predstavenstva, X.. S. J.- člen predstavenstva, X.. H. J.- člen predstavenstva a títo v mene spoločnosti konajú spoločne tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému spoločnosti k svojmu menu, priezvisku a funkcii pripoja svoj vlastnoručný podpis. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu a odporca ako jeho zamestnávateľ podpísali dňa 27.09.2011 Dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa bodu 5 ktorej títo vyhlásili a svojimi podpismi potvrdili, že dohoda vyjadruje ich slobodnú, vážnu a ničím neobmedzenú vôľu a s jej obsahom súhlasia. Zo splnomocnenia splnomocniteľa Geodézia Bratislava, a.s., Pekná cesta 15, Bratislava zo dňa 31.01.2011 zistil, že tento splnomocnil X.. K. C., námestníka generálneho riaditeľa, k zastupovaniu spoločnosti a podpisovaniu v mene spoločnosti okrem iného aj v záležitostiach: ukončovať pracovnoprávne zmluvy a podpisovať dohody o ukončení pracovného pomeru alebo výpovede, ktoré splnomocnenie bolo vydané na obdobie do 31.12.2011 a bolo podpísané dvomi členmi predstavenstva odporcu, a to X.. C.X.K. B., predsedom predstavenstva a X. S. J., členom predstavenstva. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 a 2, § 17 ods. 2, § 37 ods. 1, § 3, § 40 ods. 3, § 49 Obč. zák. V konaní mal jednoznačne preukázané, že za odporcu ako právnickú osobu a súčasne zamestnávateľa navrhovateľa spornú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal vedome a na základe riadneho a platného písomného splnomocnenia- poverenia X.. K. C. v súlade s § 9 ods. 1 Zák. práce. Konštatoval, že to, že X.. C. o tomto poverení neinformoval pred podpisom dohody navrhovateľa nič nemení na platnosti dohody o skončení pracovného pomeru, pričom navrhovateľ v konaní sám uviedol, že o tejto jeho kompetencii vedel. Mal za to, že pre navrhovateľa by bol podstatný podpis X.. C. na spornej dohode podstatný len vtedy, ak by tento buď nemal poverenie v tejto veci za odporcu konať, alebo ak by ním rozsah oprávnení prekročil, k čomu nedošlo. Vyslovil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, ak tvrdil, že u odporcu v čase podpisu dohody s ním o ukončení jeho pracovného pomeru prebiehali také organizačné zmeny, z titulu ktorých bol ukrátený o odstupné. Poukázal na to, že odporca tiež predložil v konaní Zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti odporcu zo dňa 23.12.2011, z ktorej vyplynulo Uznesenie č. 2, na základe ktorého členovia predstavenstva spoločnosti odporcu rozhodli o zrušení prevádzkarne N. XXX T. s účinnosťou od 01.01.2012, teda tento návrh vzišiel až o 3 mesiace po uzavretí spornej dohody s navrhovateľom. Nakoľko právny stav zániku prevádzky nastal až 01.01.2012, mal za to, že navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na odstupné ani z dôvodu nadbytočnosti, či iných organizačných zmien pri ukončení svojho pracovného pomeru v deň podpisu spornej dohody dňa 27.09.2011. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa argumentovala tým, že sporná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že X.. C. O. X.. H. neposkytli navrhovateľovi primeranú lehotu na rozmyslenie, či návrh na skončenie pracovného pomeru príjme alebo nie, konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko toto svoje tvrdenie jednak relevantným spôsobom nepreukázal, naopak svedok X.. C. uviedol, že návrh navrhovateľa akceptovali a dohodu posunuli o mesiac neskôr a jednak neposkytnutie takejto lehoty na rozmyslenie podľa neho nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Ďalšie tvrdenie, že navrhovateľ podpísal dohodu pod tlakom, aby nedostal výpoveď, čo by mu spôsobilo problémy pri hľadaní si novej práce, resp. v šoku, vyhodnotil ako účelovú a z jeho strany ničím nepodloženú. Nemal tak za splnený žiadny dôvod absolútnej neplatnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania v sume 1.108,63 €, a to za úkony: 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.01.2012, 3. vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.04.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012, 5. porada s klientom dňa 07.09.2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2012, 7. porada s klientom dňa 23.10.2012, 8. účasť na odročenom pojednávaní dňa 25.10.2012, 9. porada s klientom dňa 13.12.2012, 10. účasť na odročenom pojednávaní dňa 18.12.2012, 11. účasť na pojednávaní dňa 31.01.2013, 12. porada s klientom dňa 12.06.2013, 13. účasť na pojednávaní dňa 14.6.2013, náhradu cestovných výdavkov, náhradu za stratu času. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, nerozlišovanie splnomocnenia od poverenia majúc za to, že Zákonník práce nepozná konanie za zamestnávateľa na základe splnomocnenia. V prípade, že odvolací súd bude toho názoru, že konanie X.. K. C. za odporcu na základe splnomocnenia je v súlade so Zákonníkom práce, bol toho názoru, že aj v takom prípade dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, pretože z nej nevyplýva, že tento úkon robí X.. K. C. ako zástupca, pričom poukázal na ust. § 32 ods. 1 Obč. zák. a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR R 25/1998. Uviedol, že nevedel, že dohodu podpísal X.. C., ktorý ho ani neoboznámil, že koná na základe splnomocnenia, ktoré mu nepredložil ani nepriložil k dohode o skončení pracovného pomeru a súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnutý dôkaz predložením jeho osobného spisu a písomný doklad o rozviazaní pracovného pomeru s bývalými zamestnancami odporcu, a to s R. Križanom a dohodu o zmene pracovnej zmluvy s pani H.. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno v tom, ak tvrdil, že u odporcu v čase podpisu dohody s ním o ukončení jeho pracovného pomeru prebiehali také organizačné zmeny, z titulu ktorých bol ukrátený o odstupné. Konštatoval, že prevádzkareň v Trnave kompletne vysťahovaná už 01.11.2011, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, Považoval dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú aj z dôvodu, že táto je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju podpísal v tiesni a za nevýhodných podmienok, keď túto dohodu podpísal za situácie, kedy sa mu vytýkal vznik škôd spoločnosti GEODÉZIA Bratislava, a.s., ktoré údajne mal zaviniť a nebolo mu umožnené, aby taký vážny krok, ako je skončenie pracovného pomeru, si mohol premyslieť. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že nepripustil dokazovanie na skutočnosť, či s pánom J. bol skončený pracovný pomer z organizačných dôvodov. Za nesprávne považoval navrhovateľ aj priznanie náhrady trov konania odporcovi za vyjadrenie k návrhu 2-krát, a to za vyjadrenie zo dňa 26.01.2012 a za vyjadrenie zo dňa 19.04.2012 a nemal vedomosť o tom, že by súd odporcu žiadal o ďalšie vyjadrenie k návrhu. Namietal aj priznanie náhrady trov konania odporcovi za ním uplatnené porady s klientom, ktoré považoval za nepreukázané a účelové, keďže sa mali konať vždy pred pojednávaním, pričom pojednávania boli odročované za účelom vypočutia svedkov. Konštatoval, že za účasť na pojednávaní dňa 14.06.2013 patrila odporcovi odmena vo výške 1/4, nakoľko na tomto pojednávaní bol len vyhlásený rozsudok. Mal za to, že za úkony pod bodom 1 až 13 odmena činí 910,53 € a nie 990,11 € a že náhrada za stratu času sa nezvyšuje o DPH. Odporca odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa bolo len čiastočne dôvodné, a to v časti týkajúcej sa trov konania a vo veci samej nebolo dôvodné. Účinnosť pracovnej zmluvy možno skončiť dvojstranným právnym úkonom, t.j. súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa k určitému dohodnutému dňu Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Z hľadiska formy sa na dohodu vyžaduje písomná forma, avšak ust. § 60 ods. 2 Zák. práce neposkytuje sankciou neplatnosti jej nedodržanie. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z organizačných zmien (§ 60 ods. 2 druhá veta Zák. práce). Dohoda o skončení pracovného pomeru je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Dôvody neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať v súlade s Občianskym zákonníkom. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj existenciu požadovaných náležitostí je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.). Obsah dohody o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu, absencia niektorého z nich má za následok neplatnosť dohody. Navrhovateľ vyvodzoval neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej s odporcom dňa 27.09.2011 s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Obč. zák. z dôvodu, že túto za odporcu podpísal X.. K. C., pričom ako osoba konajúca za odporcu na dohode bol uvedený X.. C. B.- predseda predstavenstva a štatutárnym orgánom odporcu je X.. H. J.- člen predstavenstva a títo v mene spoločnosti konajú spoločne tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému spoločnosti k svojmu menu, priezvisku a funkcii pripoja svoj vlastnoručný podpis, nikdy nemal vedomosť o plnej moci udelenej X.. C.. V priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že tejto dohode predchádzali organizačné zmeny, keď dňa 26.09.2011 došlo k zrušeniu prevádzky v Trnave, kde pracoval a 27.09.2011 bol s ním ukončený pracovný pomer, pričom do dohody o skončení pracovného pomeru nebol uvedený tento dôvod a bol tak ukrátený o odstupné. Mal za to, že bolo povinnosťou odporcu uviesť dôvod organizačnej zmeny do dohody o skončení pracovného pomeru a vytýkanie nedostatkov činnosti prevádzky s poukazovaním na zistené nedostatky s možnými sankciami, keď mu nebola poskytnutá primeraná doba na rozmyslenie, či návrh na skončenie pracovného pomeru prijme alebo neprijme, považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 9 ods. 1 Zák. práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu urobiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanec. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. V mene zamestnávateľa právnickej osoby sú tak oprávnené robiť právne úkony: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať menom zamestnávateľa všetky právne úkony. Štatutárnymi orgánmi sú tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom, ďalšie orgány (vedúci jednotlivých organizačných útvarov) sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Poverenie dáva samotný zamestnávateľ - fyzická osoba alebo štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom. Poveriť možno len vlastného zamestnanca. Právne úkony orgánov zamestnávateľa, ako aj poverených zamestnancov, zaväzujú vždy zamestnávateľa, ktorý z týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Zamestnávateľa nezaväzujú len vtedy, ak zamestnanec (druhý účastník) vedel, resp. musel vedieť, že orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil, konal bez oprávnenia či poverenia. Ak zamestnávateľ vystaví zamestnancovi plnomocenstvo, vzniká tu nový vzťah - dohoda o zastupovaní. Splnomocniť zamestnanca na tie úkony, ktoré sú štandardne spojené s výkonom jeho pracovnej pozície by bolo zbytočné a nesprávne. Odporca ako zamestnávateľ v konaní preukázal, že X.. K. C., v tom čase námestník generálneho riaditeľa, konal pri podpisovaní predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej s navrhovateľom v jeho mene na základe udeleného mu splnomocnenia zo dňa 31.01.2011 X.. C. B.Í.- predsedom predstavenstva a X.. S. J.- člena predstavenstva, z ktorého vyplýva, že okrem iného bol splnomocnený aj na uzatváranie a podpisovanie pracovnoprávnych zmlúv a obdobných pracovnoprávnych pomerov uzatvorených v zmysle Zákonníka práce, ako aj ukončovať pracovnoprávne zmluvy a podpisovať dohody o skončení pracovného pomeru. A na základ tohto splnomocnenia aj dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 27.09.2011 aj podpísal. Preto nebola splnené podmienka neplatnosti tejto dohody z navrhovateľom tvrdeného dôvodu, že ju podpísala neoprávnená osoba Nebola dôvodná ani námietka navrhovateľa, že na dohode o skončení pracovného pomeru nie je uvedené, že X.. C. ju podpisoval v mene odporcu (inak sám navrhovateľ v konaní uviedol, že to, „že s ním jednal p. C. nepovažoval za zvláštne, keďže vedel, že i pri iných pracovných právnych veciach jednal p. C.„), pretože je podstatné, že bol na tento úkon riadne odporcom ako zamestnávateľom splnomocnenia splnomocnenie mu k tomu dané nebolo jeho povinnosťou navrhovateľovi predkladať k nahliadnutiu, ani ho oboznamovať, že mu takéto splnomocnenie bolo dané. Odvolací súd tak dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru dňa 27.09.2011 bola podpísaná X.. C. ako osobou oprávnenou. K námietke navrhovateľa o neuvedení dôvodu o skončení pracovného pomeru v dohode, odvolací súd uvádza, že neuvedenie dôvodu, pre ktorý pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom rozviazaný, nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, aj keby v dohode boli uvedené dôvody nezodpovedajúce tomu, prečo bolo pristúpené k rozviazaniu pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa bol navrhovateľ dožadoval uvedenia organizačnej zmeny odporcu ako zamestnávateľa ako dôvodu dohody o skončení pracovného pomeru, naopak v konaní uviedol, že X.. H. O. X.. C. ho pozvali do kancelárie, kde ho informovali o tom, že jeho prevádzka nedosahuje dostatočný zisk a že tiež ho obvinili z neprimerane veľkého množstva najazdených km, čo mu bolo vytýkané aj na poradách, a že ak s ukončením pracovného pomeru nebude súhlasiť, skončia s ním pracovný pomer a aj v odvolaní uviedol, že dohodu podpísal za situácie, kedy sa mu vytýkal vznik škôd spoločnosti GEODÉZIA Bratislava, a.s., ktoré údajne mal zaviniť. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení pracovného pomeru je vôľa, ktorá musí byť slobodná a vážna. Navrhovateľ nepreukázal, napriek tomu, že mal byť uzrozumený s dôvodmi ukončenia pracovného pomeru spočívajúcich v nedostatočnom plnení si pracovných povinností a s tým súvisiacich neuspokojivých hospodárskych výsledkov týkajúcich sa prevádzky a tiež neoprávneného používania vozidla, že by bol podpísal dohodu o skončení pod nátlakom, ale išlo o jeho slobodný prejav vôle ju podpísať. Nebol preukázaný ani tento dôvod neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru označovaný navrhovateľom ako dôvod neplatnosti, keďže malo dôjsť k uzavretiu dohody v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnutý dôkaz predložením jeho osobného spisu a písomný doklad o rozviazaní pracovného pomeru s bývalými zamestnancami odporcu, a to s R. J. a dohodu o zmene pracovnej zmluvy s pani H., táto tiež nebola dôvodná, nakoľko nešlo o dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu účelných trov konania. Súd prvého stupňa správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z úspechu odporcu v konaní, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi a správne vychádzal aj z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri výpočte tejto náhrady trov konania, ktorých výšku však nesprávne vyčíslil. Pokiaľ išlo o námietku odporcu, že súd prvého stupňa nemal priznať náhradu trov konania za obidve vyjadrenia k jeho návrhu, táto námietka navrhovateľa nebola dôvodná, nakoľko išlo o úkony, pri ktorých išlo o účelne vynaložené trovy konania poskytnutím právnych služieb, a to tak za vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.01.2012, ako aj za doplnenie vyjadrenie zo dňa 19.04.2012 bez ohľadu na výzvu súdu na podanie ďalšieho vyjadrenia. Ďalšia porada s klientom je taktiež považovaná za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky. Za nesprávnu preto považoval odvolací súd námietku navrhovateľa spochybňujúceho ich preukázanie a účelnosť, nakoľko odporca doložil s vyčíslením trov konania aj záznamy z porád uskutočnených s klientom dňa 07.09.2012, 23.10.20123, 13.12.2012 a 12.06.2013. Z týchto možno vyvodiť, že neboli poskytnuté samoúčelne, keďže išlo o porady pred pojednávaním s v rámci prípravy na pojednávanie. Za čiastočne dôvodnú bolo možné považovať námietku navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania za úkon právnej služby na pojednávaní dňa 14.6.2013, za ktorý priznal súd prvého stupňa tarifnú odmenu v plnej výške, pričom však išlo o pojednávanie, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku a za ktorý v úkon prináleží odmena ako za polovičný úkon v zmysle § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., avšak čiastočne nedôvodná námietka v tom, že malo ísť o odmenu vo výške 1/4-iny. Nesprávne bola vyčíslená aj odmena za úkon- účasť na pojednávaní dňa 11.09.2012. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania za úkony poskytnutých právnych služieb: prevzatie a prípravu pojednávania- 23.01.2012, vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.01.2012 (doručené súdu dňa 31.01.2012), doplnenie vyjadrenia k návrhu zo dňa 25.04.29012 (doručené súdu dňa 27.04.2012), účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012, dňa 11.09.2012, dňa 25.10.2012 (krátko odročené pojednávanie), dňa 18.12.2012 (krátko odročené pojednávanie), za ktoré prináležala odmena v 1/4-ine, dňa 31.01.2013 a dňa 14.06.2013 (na tomto pojednávaní došlo len k vyhláseniu rozsudku), za čo prináleží odmena v polovici v (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/, § 14 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu v sume 796,45 €. Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky na znalecké posudky, preklady a odpisy (§ 15 ods.1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a náhradu za stratu času (§ 15 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Odporcovi tak vznikla aj náhrada trov konania spočívajúca v cestovných výdavkoch v sume 24,30 € a za stratu času v sume 92,22 €. Námietka navrhovateľa týkajúca sa priznania DPH aj za stratu času, nebola dôvodná, nakoľko s účinnosťou odo dňa 1. júna 2010 bola vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „novela"), ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), upravená výška odmeny advokáta, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby. Odvolací súd tak rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 912,97 €. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.