Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/432/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204117599 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1204117599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., V. XX, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, E. 6, Bratislava, proti žalovanému: RIVER spol. s r.o., B. XXX, Q. pri Bratislave, zastúpenému Advokátskou kanceláriou - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., B. 70, Bratislava, o zaplatenie 463,73 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C/239/2004-268, zo dňa 12.6.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 463,73 eura s prísl. titulom neuhradenej ceny dodaného tepla a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 23,40 eura a trov právneho zastúpenia 454,41 eura. V odôvodnení uviedol, že faktúrou č. 2004142 zo dňa 15.2.2004, splatnou dňa 3.3.2004, vyúčtoval žalobca žalovanému 14.121,- Sk za spotrebu tepelnej energie za január 2004 pre nebytový priestor v NC Z. na P. 5; podľa prílohy k faktúre išlo o rozúčtovanie spotreby tepla dodaného v januári 2004 do NC Z. v objeme 502,17 m3. V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dodávke tepla; takáto zmluva uzavretá ani nemohla byť, nakoľko ju uzatvára dodávateľ tepla a priamy odberateľ tepla, pričom jej podstatnou náležitosťou je aj určenie meradla pre konkrétne odberné miesto. Medzi účastníkmi konania teda neexistoval právny vzťah založený písomnou zmluvou o dodávke tepla; nakoľko zákon č. 70/1998 Z.z. ustanovoval písomnú formu tejto zmluvy, nemohlo dôjsť k jej uzavretiu ani konkludentným spôsobom. Nebolo zrejmé, kým bola podpísaná prihláška na odber tepla zo dňa 9.3.1993, avšak v tom čase žalovaný ešte neexistoval. Žalovaný bol nájomcom časti nebytových priestorov NC Z., ktorého vlastníkom bola Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice. Priestory užívané žalovaným neboli vybavené určeným meradlom na meranie dodaného tepla a žalovaný tak nemal postavenie priameho odberateľa tepla, ktorým bola Mestská časť Bratislava Podunajské Biskupice. Pri neoprávnenom odbere tepla je zodpovedným subjektom priamy odberateľ tepla; žalovaný sa preto mohol bezdôvodne obohatiť iba na úrok prenajímateľa, ak mu neuhradil cenu za služby spojené s nájmom nebytových priestorov. Na uvedenom základe súd prvého stupňa žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného s poukazom na § 31 písm. a), b), c), g) zákona č. 70/1998 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému špecifikovanú náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za právne nezrozumiteľné, keď zamietnutie žaloby uplatňované titulom bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca nemohol dodávať žalovanému teplo priamo, že žalovanému ako konečnému spotrebiteľovi tepla nevznikol osobitný právny dôvod nároku na dodávku tepla a že žalobca ako dodávateľ tepla nemôže od žalovaného ako konečného spotrebiteľa vymáhať platenie z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že pre naplnenie titulu bezdôvodného obohatenia zákon nevyžaduje postavenie účastníkov tohto vzťahu v pozíciách dodávateľa tepla, priameho odberateľa tepla, resp. konečného spotrebiteľa, ako to uvádza súd prvého stupňa. Takéto inštitúty a postavenie účastníkov právneho vzťahu pri dodávke tepla vyžaduje zákon o energetike, čo však nemá vplyv na možnosť uplatnenia si nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Inštitút neoprávneného odberu tepla neurčuje ako zodpovedný subjekt iba priameho odberateľa tepla, ale pre potreby posúdenia neoprávneného odberu tepla špecifikuje iba osobu dodávateľa a toho, kto teplo reálne odoberá bez uzavretej zmluvy, resp. vedomia dodávateľa a nie priameho odberateľa, ako uviedol súd prvého stupňa. V danom prípade tak ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného mohlo dôjsť a aj došlo bez ohľadu na to, či mohol alebo nemohol žalobca žalovanému dodávať teplo, resp. žalovaný užívať a spotrebúvať teplo, ako aj bez ohľadu na to, či mal žalovaný osobitný právny dôvod nároku na dodávku tepla. Takýto titul vznikol žalobcovi minimálne na základe plnenia žalovanému bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením omylom. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako výrobca tepla teplo vyrábal a toto dodával a vykuroval ním priestory, ktoré užíval žalovaný. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný dodávané teplo žalobcom spotrebúval a pre zabezpečenie takéhoto stavu zo žalobcom dlhodobo komunikoval ako s osobou, s ktorou je ako prijímateľ v právnom vzťahu. Nakoľko žalovaný preukázateľne získal majetkový prospech odoberaním a spotrebovávaním tepla vyrobeným a dodávaným žalobcom, avšak žalobcovi za vyrobené a dodané teplo neuhradil žiadnu cenu, je v spore vecne pasívne legitimovaný a hodnotu tepla, ktoré v rozhodnom období spotrebúval a využíval, je v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. povinný žalobcovi uhradiť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nenamieta tvrdenie o dodávaní tepla zo strany žalobcu do nákupného centra HRON. Zo strany žalobcu však nebolo a ani nemohlo byť preukázané, že by v priestoroch, ktoré mal žalovaný prenajaté, boli nainštalované osobitné meradlá tepla. Len v prípade ich nainštalovania by mohol žalobca tvrdiť, že dodával teplo priamo žalovanému. Poukázal na neexistenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania vzhľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 70/1998 Z.z. Tieto jednoznačne a kogentne upravujú právne vzťahy medzi dodávateľom tepla, priamym odberateľom, konečným spotrebiteľom ako i náležitosti zmluvy o dodávke tepla. Je nesporné, že dodávateľom tepla bol žalobca, priamym odberateľom tepla Mestská časť Podunajské Biskupice a konečným spotrebiteľom žalovaný. Súd prvého stupňa preto správne ustálil nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko žalovaný nebol oprávnený v súlade zo zákonom o energetike vystupovať ani ako zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o dodávke tepla. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.3.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca dodával teplo do celého nákupného centra HRON, v ktorom mal žalovaný prenajaté nebytové priestory a že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomná zmluva o dodávke tepla. Žalobca ako dodávateľ tepla (§ 31 písm. a) zákona č. 70/1998 Z.z.) dodával teplo priamemu odberateľovi tepla (§ 31 písm. b) zákona č. 70/1998 Z.z.), ktorým mohla byť len Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice ako vlastník, resp. správca nákupného centra HRON. Žalobca tak nemohol dodávať teplo priamo žalovanému, ktorý bol ako nájomca priestorov v uvedenom objekte konečným spotrebiteľom (§ 31 písm. c) zákona č. 70/1998 Z.z.); žalovanému ako konečnému spotrebiteľovi mal potom dodané teplo rozpočítavať priamy odberateľ tepla. Medzi žalobcom a žalovaným zmluva o dodávke tepla v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z.z. uzavretá nemohla byť, pretože túto uzatvára dodávateľ tepla a priamy odberateľ tepla; takáto zmluva medzi účastníkmi konania nemohla byť uzavretá ani konkludentne. Žalobca teda dodával teplo do celého nákupného centra HRON pre jeho správcu a neuskutočňoval tak individuálne dodávky do jednotlivých nebytových priestorov. Samotným užívaním nebytových priestorov v nákupnom centre HRON na základe nájomnej zmluvy uzavretej s jeho správcom a požívaním plnení spojených s týmto užívaním (o.i. dodaného tepla) sa žalovaný priamym odberateľom tepla nestal. Keďže žalobca nepreukázal existenciu individuálneho právneho dôvodu vo vzťahu ku žalovanému, pričom nárok žalobcu na zaplatenie ceny dodaného tepla možno uspokojiť na základe vzťahu s priamym odberateľom tepla, nemožno uplatnený nárok voči žalovanému priznať titulom bezdôvodného obohatenia ani titulom náhrady škody. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku odvolací súd rozsudkom o.i. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech). Žalovaný, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, bol povinný trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do 1.4.2014. Žalovaný (ani jeho právny zástupca) v uvedenej lehote nevyčíslil trovy odvolacieho konania a nakoľko z obsahu spisu jeho trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, keď v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.