Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/154/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203897850 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1203897850.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., Priekopnícka 19, 821 06 Bratislava, IČO: 35 815 353, zast.: JUDr. Jaroslav Belko, advokát, Fedákova 6, Bratislava, proti žalovanému: RIVER spol. s r. o., Športová 441, 900 46 Most pri Bratislave, IČO: 31 356 346, zast.: Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Šancová 70, Bratislava, o zaplatenie 1. 788,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/263/2003-281 zo dňa 06.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/263/2003-281 zo dňa 06.12.2012 p o t v r d z u j e s tým, že vo výroku o náhrade trov konania opravuje nesprávne slovné spojenie „k rukám právneho zástupcu žalobcu“ tak, že má správne znieť „k rukám právneho zástupcu žalovaného“. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 206,88 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 26Cb/263/2003-281 zo dňa 06.12.2012 zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie 1.788,37 eura (pôvodne 53.876,50,-Sk) s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatnil titulom neuhradenia splatnej faktúry č. 2002512 za spotrebu tepelnej energie v období IV.štvrťrok 2002 pre nebytový priestor v NC HRON na Dudvážskej ulici 5 v Bratislave. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 321 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 813,30 eura na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 26Cb/263/2003 zo dňa 05.05.2009, ktorý rozsudok aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 25.05.2010 č. k. 2Cob/230/2009-228 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky však svojím rozhodnutím zo dňa 22.02.2012 č. k. 5MObdo/3/2011-257 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 26.09.2012 č. k. 2Cob/133/2012-262 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/263/2003-189 zo dňa 05.05.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby vypočul súdneho znalca a vysporiadal sa s námietkou aktívnej a pasívnej legitimácie. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný nespochybnil, že dodávateľom tepla je žalobca, uviedol však, že priamym odberateľom tepla je mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice ako vlastník objektu - stredisko Hron a keďže žalovaný nebol priamym odberateľom tepla, medzi žalobcom ako dodávateľom tepla a žalovaným nevznikol žiaden právny zmluvný vzťah a teda žalovaný namietol nedostatok pasívnej legitimácie u žalovaného. Žalovaný namietol aj samotné tvrdenie žalobcu, že do prenajatých priestorov mu bolo teplo dodávané v období, za ktoré vystavil faktúru. Žalovaný v ďalšom poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o energetike č. 70/1998 Zb. a mal za to, že uvedené ustanovenie je kogentné a stanovuje, že zmluva o dodávke tepla musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Pokiaľ ide o dodávanie tepla do prenajímaných priestorov žalovaný poukázal na výsluch svedkyne pani I. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 11 pod sp. zn. 16C/264/2004, ktorá uviedla pri výsluchu, že stav vzduchotechniky v relevantnom čase bol dlhodobo nefunkčný a že pre značné porušenie nebola možná oprava, že teplo nebolo riadne dodávané a tiež poukázal aj na stanovisko znalca Ing. Mráza, ktorý uviedol vo svojom znaleckom posudku, že žalovaný bol znevýhodnený v oblasti tepelnej pohody na úkor ostatných odberateľov z dôvodu, že stav budovy bol v zlom technickom stave. Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu založil žalobca aj žalovaný, a to sporná faktúra č. 2002512, vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, obsahom zápisnice z výsluchu svedkyne X. v konaní pod sp. zn. 23Cb/13/2005 a 16C/264/2004. Po opätovnom vykonaní dokazovania mal za to, že žalobe nie je možné vyhovieť a to najmä z dôvodov, že žalobca nepreukázal v konaní, že je nositeľom práva, ktoré si uplatnil žalobou na súde, tiež súd mal za to, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže so žalobcom nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, z ktorého by mu vyplývala povinnosť platiť žalobcovi za spotrebu tepla v uvádzanom období, keďže žalovaný bol v objekte nájomcom a v zmysle ustanovenia zákona č. 70/1997 Z. z. o energetike § 31 písm. c) bol konečným spotrebiteľom, nie priamym odberateľom, ktorým bol podľa § 31 písm. b) Z. o energetike Mestský úrad Bratislava - Podunajské Biskupice, ktorý mal podľa zákona konečným spotrebiteľom dodané teplo rozpočítať podľa vykonanej platby. Súd prvého stupňa mal za to, že žalovaný nie je vo veci pasívne legitimovaný a teda nie je nositeľom povinnosti platiť žalobcovi za odber tepla. Medzi účastníkmi konania neexistoval žiaden záväzkový vzťah, žiadna zmluva v písomnej forme nebola medzi účastníkmi uzatvorená. Žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku a súd mal za to, že v tomto prípade nie sú naplnené ani znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, a to trovy súdneho poplatku za odpor vo výške 107,-- za odvolanie 107,-- eur a za dovolanie 107,-- eur, spolu 321,-- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 813,30 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozsudok bol vydaný na základe nesprávne vyhodnoteného zisteného skutkového stavu veci a po jeho nesprávnom právnom posúdení. Podľa žalobcu pokiaľ na základe všetkých písomných dokladov predložených žalobcom dospel súd k tomu, že medzi účastníkmi konania nevznikol zmluvný vzťah, tak titul na uhradenie žalovanej sumu vznikol navrhovateľovi z dôvodu podľa ust. § 458 Obč. zákonníka (bezdôvodného obohatenia), resp. náhrady škody podľa Zákona o energetike č. 70/1998 Zb. Uviedol že dodávka tepla žalobcom ako výrobcom tepla v objeme a kvalite pri dodržaní cenových predpisov do priestorov, ktoré užíval žalovaný, bola v konaní jednoznačne jednoznačne preukázaná kvalifikovaným dôkaznými prostriedkami znaleckým posudkami, ktorý dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti nariadil a vykonal sám súd, ďalej listom samotného odporcu zo dňa 15.10.2002. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný do podania žaloby nenamietal fakturovanú cenu dodaného tepla, pričom až v odpore faktúru namietal s tým, že nezohľadňuje skutočne vykurovanú výmeru priestorov. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil s tým, že nárok žalobcu treba posudzovať podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie resp. náhradu škody, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu sa vyhovuje a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 03.04.2013. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike platného v rozhodnom čase s tým, že dodávateľom tepla bola v predmetnom čase spoločnosť Bytový podnik Podunajské Biskupice = žalobca, priamym odberateľom bola Mestská časť Podunajské Biskupice a konečným spotrebiteľom spoločnosť RIVER spol. s r. o. = žalovaný. Zmluva o dodávke tepla, nakoľko ide o kogentné ustanovenie, musela mať písomnú formu. Preto je nepochybné, že súd správne ustálil, že žalobca nielenže nepreukázal, ale v zmysle zákona o energetike nemal žalovaný pasívnu legitimáciu, ktorá by ho mohla oprávňovať vystupovať ako zmluvná strana a ktorá by mohla uzavrieť zmluvu o dodávke. Teda skutočnosť, ktorú namietal žalovaný už na začiatku sporu. Ohľadne bezdôvodného obohatenia, ktorého sa údajne mal dopustiť žalovaný, uviedol, že teplo bolo vždy dodávané iba priamemu odberateľovi (m. č. Podunajské Biskupice), ktorá až následne rozvádzala teplo do prevádzok v NC HRON. Samotné odvolanie považuje v celom rozsahu za bezdôvodné. Odvolací súd preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodoch odvolania žalobcu, prejednal toto odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho potvrdil v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prejednané v konaní pred súdom prvého stupňa, a s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Žalobca v konaní tvrdil, že bol dodávateľom tepla do priestorov prenajatých žalovaným, avšak v konaní nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy na dodávku tepla. V zmysle § 31 zák. č. 70/1998 Z.z. bol v danom prípade dodávateľom tepla Bytový podnik Podunajské Biskupice s.r.o., priamym odberateľom tepla mal byť Miestny úrad Bratislava Podunajské Biskupice a konečným spotrebiteľom bol žalovaný. Keďže koneční spotrebitelia - nájomníci v objekte NC HRON nemajú namontované meradlá na vstupe do prevádzkových jednotiek, nemôže byť s nimi uzavretá zmluva na odber tepla podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike (uvedená skutočnosť vyplýva odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach vedených účastníkmi konania, napr. 2Cob/514/2011). Podľa § 31 písm. a) zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 dodávateľom tepla sa rozumie držiteľ licencie na výrobu alebo na rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzavretej zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla. Podľa § 31 písm. b ) zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 priamym odberateľom tepla sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. Podľa § 31 písm. c) zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 konečným spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo. Podľa § 31 písm. g) zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 odberným miestom sa rozumie zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo 14) na meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 70/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Ods. 2 tohto ustanovenia upravuje náležitosti písomnej zmluvy o dodávke tepla, ktorými sú najmä: a) výkon, množstvo a teplotný spád, b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku, c) umiestnenie určeného meradla 14) a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla prístup k nemu, d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb. Z citovaných kogentných ustanovení zákona o energetike vyplýva, že zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa. Prvostupňový súd tiež správne uzavrel, že písomná zmluva o dodávke tepla medzi účastníkmi tohto súdneho konania uzavretá nebola a vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zák. č. 70/1998 Z.z. ani uzavretá nemohla byť, pretože túto zmluvu uzatvára dodávateľ tepla a priamy odberateľ tepla a jej podstatnou náležitosťou je jej písomná forma a okrem iného aj určenie meradla pre konkrétne odberové miesto. Priameho odberateľa tepla zákon o energetike vymedzuje v § 31 ako subjekt, ktorý je na základe zmluvy o dodávke tepla oprávnený odoberať teplo od dodávateľa tepla, a ktorému je dodávateľ tepla oprávnený teplo dodať. Táto zmluva nemohla vzniknúť ani konkludentne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že priamym odberateľom tepla mohol byť len Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice, resp. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice ako subjekt majúci dispozičné práva ako vlastník, resp. správca majetku objektu NC HRON, do ktorého bolo teplo dodávané. Žalobca nepreukázal, že by teplo dodával a v zmysle zákona o energetike, mohol dodávať priamo žalovanému, a že by žalovaný mal postavenie priameho odberateľa tepla. Odvolací súd na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu konštatuje, že žalovaný ako nájomca priestorov v objekte NC HRON mal podľa § 31 písm. c) zák. o energetike postavenie konečného spotrebiteľa. Vzhľadom na toto jeho postavenie mu dodané teplo mal rozpočítavať priamy odberateľ tepla, ktorým v danom prípade bol Miestny úrad Bratislava Podunajské Biskupice, resp. Mestská časť Podunajské Biskupice ako správca predmetného objektu a prenajímateľ. Právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok na úhradu nákladov za vykurovanie prenajatých priestorov v objekte NC HRON mohol existovať a existoval len medzi Mestským úradom Bratislava - Podunajské Biskupice, resp. Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Iba prenajímateľ bol oprávnený uplatňovať si voči žalovanému náhradu nákladov spojených s vykurovaním objektu, ktoré sú označované ako služby spojené s nájmom. Pokiaľ si Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice tieto náklady voči žalovanému neuplatňovala, bolo to vecou ich vzájomného vzťahu. Táto skutočnosť však žiadnym spôsobom nezakladá právny nárok žalobcu voči žalovanému. Úhradu za dodávku tepla si žalobca mohol uplatniť len voči priamemu odberateľovi tepla, a to voči Mestskému úradu Bratislava - Podunajské Biskupice, resp. Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice. Priamy odberateľ tepla - v danom prípade prenajímateľ nebytového priestoru nemôže zmluvou o nájme nebytových priestorov preniesť svoju povinnosť platiť dodávateľovi tepla cenu dodaného tepla na žalovaného ako konečného spotrebiteľa. Takýto neexistujúci záväzok nemôže konečný spotrebiteľ uznať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, z ktorého by vyplývala žalobcom v žalobe uplatnená pohľadávka voči žalovanému. K takémuto správnemu záveru dospel aj súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Vzhľadom k tomu, súd prvého stupňa sa správne zaoberal ešte otázkou, či na strane žalovaného nedošlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu z titulu prijatia plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka totiž bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Takto prijaté bezdôvodné obohatenie sa musí podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka vydať. Odvolací súd však súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu uplatnený v predmetnej žalobe nie je voči žalovanému dôvodný ani titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému plnil bez právneho dôvodu, prípadne z neplatného právneho úkonu. Žalobca totiž teplo žalovanému nedodával, ale dodával ho priamemu odberateľovi - v danom prípade prenajímateľovi nebytových priestorov v NC HRON, voči ktorému žalobcovi vznikol aj nárok na cenu za dodané teplo. Priamy odberateľ tepla, ktorý nie je účastníkom tohto konania, mohol v zmysle nájomnej zmluvy rozpočítať úhradu za teplo konečným spotrebiteľom - nájomcom jednotlivých nebytových priestorov, teda aj žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery odvolací súd konštatuje, že žalovaný nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom žalobcom uplatnenej hmotnoprávnej povinnosti a ani sa na úkor žalobcu vo výške uplatnenej pohľadávky bezdôvodne neobohatil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. Keďže vo výroku o náhrade trov konania súd prvého stupňa nesprávne uviedol slovné spojenie „k rukám právneho zástupcu žalobcu“, odvolací súd v súlade s § 164 O.s.p. toto slovné spojenie opravil tak, že že má správne znieť „k rukám právneho zástupcu žalovaného“. Z výroku o náhrade trov konania ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že trovy konania je povinný zaplatiť žalobca žalovanému, ide teda o zrejmú nesprávnosť pri určení platobného miesta. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech a preto mu voči žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si žalovaný uplatnil v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2014. Odvolací súd priznal žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 206,88 eur (1. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 pism. a) Vyhlášky 655/2004 Z. z. pri sadzbe 81,33 eur + režijný paušál 7,81 eur, 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.05.2014 podľa § 14 ods. 1 pism. b) Vyhlášky 655/2004 Z. z. pri sadzbe 81,33 eur + režijný paušál 8,04 eur, 3. 1 x účasť na pojednávaní, na ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie podľa § 14 ods. 5 písm. H) Vyhlášky 655/2004 Z. z. pri sadzbe 20,33 eur + režijný paušál 8,04 eur). Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.