Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/141/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206134 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612206134.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o vyšetrovanú T. G., U.. XX.XX.XXXX, t.č. umiestnenú v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov L. E. E. T. XX, E., zastúpená opatrovníkom pre konanie Mestom Stupava, za účasti Okresnej prokuratúry Malacky, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie B.. L. G. proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18.12.2012, č.k. 8Ps/3/2012-20, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu I. stupňa sa v časti ustanovenia opatrovníka z r u š u j e a vec sa v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa odvolanie B.. L. G. o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím pozbavil T. G., U.. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony. Zároveň upustil od doručenia rozsudku nesvojprávnej a za opatrovníka jej ustanovil Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov L. (ďalej len ,,Domov sociálnych služieb“). Opatrovník je povinný zastupovať nesvojprávnu pred orgánmi štátnej moci a miestnej samosprávy, spravovať jej majetok v bežnej miere, rozhodovať o mieste pobytu nesvojprávnej a spôsobe zdravotnej starostlivosti, v ostatných prípadoch požiada o súhlas súd. Súd I. stupňa taktiež vyslovil, že trovy konania hradí štát. Rozhodnutie odôvodnil tak, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vyšetrovaná trpí ťažkou mozgovou organickou poruchou s následnou demenciou ťažkého stupňa. Je úplne nesamostatná, odkázaná na starostlivosť inej osoby, v jej prípade Domova sociálnych služieb, v ktorom žije. Je imobilná, bez schopnosti vybaviť úradné záležitosti. Vyšetrovaná teda trpí duševnou chorobou, ktorá nemá prechodný charakter a robí ju nespôsobilou na právne úkony. Keďže nie je schopná chápať význam konania, súd upustil od jej výsluchu i od doručenia rozhodnutia. Záverom súd konštatoval, že po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil Domov sociálnych služieb, v ktorom vyšetrovaná žije. Proti tomuto rozhodnutiu čo do pozbavenia spôsobilosti T. G. na právne úkony ako i do ustanovenia opatrovníka podal odvolanie syn vyšetrovanej- B.. L. G.. V odvolaní uviedol, že konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti jeho matky na právne úkony sa v plnom rozsahu dotýka aj jeho práv ako blízkeho príbuzného, keď prípadné neuvážené konanie súdom ustanoveného opatrovníka môže citeľne zasiahnuť i do jeho osobných i majetkových práv vo vzťahu k matke. Vyjadril názor, že okresný súd s ním mal konať ako s účastníkom konania, čo sa však nestalo, preto sa o začatí, priebehu a fakticky i o skončení konania dozvedel až z informácie Domova sociálnych služieb, teda až v čase plynutia lehoty na podanie odvolania. Na základe uvedeného sa domáha pribratia do konania v zmysle § 94 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej „O.s.p.“) a následne žiada zrušiť rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a teda je daný aj dôvod zrušenia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., nakoľko odvolateľ má záujem do budúcnosti vystupovať ako opatrovník svojej matky a nikdy sa proti takejto možnosti neohradil, súd však v napádanom rozsudku ustanovil za opatrovníka Domov sociálnych služieb, čo odporuje § 27 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „O.z.“). Následne konštatoval, že nedostatočným zistením okruhu účastníkov, s ktorými mal súd o pozbavenie spôsobilosti jeho matky konať, mu bolo odopreté právo predložiť dôkazy a prezentovať skutočnosti, ktoré by mohli viesť k správnemu rozhodnutiu vo veci samej, t.j. k ustanoveniu opatrovníka preferenčne z rodinného prostredia, čo predstavuje odvolacie dôvody v zmysle § 205a ods. 1 písm. b), d) O.s.p. Odvolateľ poukázal na to, že matku pravidelne v zariadení navštevuje, dlhodobo prejavuje záujem o jej zdravotný stav, pričom existenciu a kvalitu jeho vzťahu s matkou okresný súd prehliadol, keď za opatrovníka pre konanie podľa § 29 ods. 6 O.s.p. uprednostnil mesto Stupava pre rodinnými príslušníkmi. Do dedičského konania (vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 31D 210/2009) však Okresný súd Malacky ustanovil T. G. za opatrovníka pre konanie manželku odvolateľa Q. G.M., informácia o okruhu fyzických osôb v príbuzenskom vzťahu k vyšetrovanej teda musela byť okresnému súdu známa. Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec súdu I. stupňa. K odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Malacky tom zmysle, že rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, keďže znaleckým dokazovaním bola preukázaná duševná porucha- organická demencia ťažkého stupňa, ktorá nemá prechodný charakter a robí T. G. nespôsobilou na právne úkony v celom rozsahu, záverom preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie je sčasti dôvodné. Podľa § 189a ods. 1 O.s.p., v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Podľa § 192 ods. 1 O.s.p., súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. Podľa § 27 ods. 2 O.z., zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Podľa § 27 ods. 3 O.z., ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1). Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmá povinnosť súdu ustanoviť opatrovníka tým osobám, u ktorých došlo rozhodnutím súdu k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, čím stratili priamu možnosť brať na seba práva či povinnosti. Súdom ustanovený opatrovník sa stáva zákonným zástupcom týchto osôb a z jeho konania potom vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V posudzovanom prípade súd I. stupňa pozbavil vyšetrovanú spôsobilosti na právne úkony a zároveň jej za opatrovníka ustanovil Domov sociálnych služieb. Okrem zákonnej povinnosti ustanoviť opatrovníka v zmysle § 192 ods. 1 O.s.p. však opomenul prihliadnuť na hmotnoprávnu úpravu § 27 ods. 3 O.z., priamo upravujúcu okruh osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené za opatrovníka a tiež postupnosť pri ich výbere. Z dikcie daného ustanovenia je zrejmé, že opatrovníkom má byť prioritne fyzická osoba, a to predovšetkým príbuzný pozbaveného alebo iná vhodná osoba spĺňajúca podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ktorá by s takýmto ustanovením súhlasila. Následne až za predpokladu, že sa osobu v príbuzenskom vzťahu či inú vhodnú osobu nájsť nepodarilo, alebo ak ustanovenie takejto osoby znemožňuje napríklad skutočnosť, že táto je sama obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, resp. jej záujmy sú v rozpore so záujmom pozbaveného, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, t.j. obec alebo mesto, prípadne jeho zariadenie. Zariadenie však možno ustanoviť za opatrovníka len vtedy, ak má právnu subjektivitu. Postup súdu I. stupňa, ktorý pri rozhodovaní o otázke vhodného opatrovníka neskúmal ani okruh najbližších príbuzných T. G. a ich vôľu prijať takúto funkciu, ale bez všetkého za opatrovníka ustanovil právnickú osobu (t.j. zariadenie), je v priamom rozpore s účelom § 27 ods. 3 O.z., nakoľko zákonodarca (rovnako ako pri ustanovení procesného opatrovníka v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p.) uprednostňuje vo funkcii opatrovníka fyzickú osobu so vzťahom k pozbavenému, čo vytvára predpoklad pre jej konanie v najlepšom záujme zastupovaného. Súd I. stupňa mal správne v súvislosti s osobou odvolateľa skúmať otázku jeho možného opatrovníctva v prípade, že dôjde k pozbaveniu spôsobilosti jeho matky T. G. na právne úkony, a keďže odvolateľ nepodával návrh na začatie konania, t.j. nebol v konaní od jeho začiatku, malo nasledovať jeho pribratie do konania ako účastníka uznesením podľa § 94 ods. 2 O.s.p. (z toho vyplýva aj povinnosť doručiť mu napadnutý rozsudok). Súd I. stupňa mal takto do konania pribrať ako účastníka i Domov sociálnych služieb, v súvislosti s ktorým riešil opatrovníctvo. Okresný súd teda nezistil riadne skutkový stav keď si nevyjasnil okruh potenciálnych opatrovníkov, čím odňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v časti týkajúcej sa ustanovenia opatrovníka mal súd povinnosť vykonať šetrenie ohľadom otázky existencie osôb v zmysle § 27 ods. 3 O.z. aby vedel, koho ustanoviť za opatrovníka a či pre nedostatok resp. nevhodnosť fyzických osôb má byť ustanovený niekto iný, v tomto prípade napríklad Domov sociálnych služieb. Práve preto, že odvolateľ je jednou z takýchto osôb, malo sa v tzv. opatrovníckom konaní konať aj s ním, pretože aj v prípade, že súd sa rozhodne ustanoviť za opatrovníka niekoho iného než príbuznú osobu pozbaveného, rozhoduje sa tým aj o právach a povinnostiach toho, koho súd za opatrovníka neustanovil, hoci s ním s prihliadnutím k zákonnej úprave ako s opatrovníkom uvažovať mal. V prípadoch, v ktorých súd skutočný výber medzi viacerými osobami prichádzajúcimi do úvahy za opatrovníka nevykoná, avšak výlučne preto, že s alternatívou okruhu osôb podľa § 27 ods. 3 O.z. nepracoval, dané je rozhodnutie i o právach a povinnostiach takto opomenutej osoby a tým aj oprávnenie takejto osoby napadnúť výrok rozsudku o ustanovení niekoho za opatrovníka odvolaním, a to bez ohľadu na to, či súd odvolateľa za účastníka konania o ustanovenie opatrovníka pribral alebo nie. Odvolací súd podotýka, že ak by okresný súd nezanedbal povinnosť skúmať vhodnú osobu podľa § 29 ods. 6 O.s.p. (z rodinného a iných prostredí blízkych účastníkovi) už pri ustanovovaní procesného opatrovníka (čl.3 spisového materiálu), príbuzní vyšetrovanej by sa o priebehu konania dozvedeli skôr, a súdu by bol zrejmý i okruh potenciálnych opatrovníkov na účely § 192 O.s.p. Absenciou rozhodnutia podľa § 94 ods. 2 O.s.p. nastala situácia, kedy odvolanie podala osoba, ktorá formálne nie je účastníkom konania, uvedené pochybenie súdu I. stupňa však nemožno pričítať na neprospech odvolateľa, a preto ním podané odvolanie treba hodnotiť ako sčasti (čo do ustanovenia opatrovníka) podané oprávnenou osobou. Pokiaľ však ide o tú časť odvolania, v ktorej sa navrhuje zrušenie rozsudku aj čo do pozbavenia spôsobilosti T. G. na právne úkony, odvolateľ nie je osobou oprávnenou napadnúť takýto výrok s poukazom na skutočnosť, že v tejto časti nie je a ani nemá byť účastníkom konania, nakoľko o žiadnom odvolateľovom práve ani povinnosti sa v samotnom konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony T. G. nekoná ani nerozhoduje, teda ani výrok rozsudku o pozbavení sa netýka jeho vlastných práv či povinností (§ 94 ods. 1 O.s.p.). V dôsledku skutočnosti, že jediným odvolateľom voči rozsudku je B.. L. G., ktorého účastníctvo v konaní môže byť spojené iba s otázkou opatrovníctva, a teda právo podať odvolanie sa vzťahuje len do výroku o ustanovení opatrovníka, bolo v kompetencii odvolacieho súdu zrušiť rozsudok súdu I. stupňa iba v príslušnej časti. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací zrušil rozsudok súdu I. stupňa v časti ustanovenia opatrovníka a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. Vo zvyšku odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou s poukazom na § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.. . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.