Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/211/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011896842 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011896842.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: N. G., I. XX, H., zastúpeného JUDr. Anna Líšková, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti odporcovi: X. N. H., G. S., G.Á. XX, H., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.796,60 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 7C 258/1996-392 zo dňa 03.03.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 03.03.2011 zamietol návrh v časti o zaplatenie 1.183,03 eur a vo zvyšnej časti konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 150,- eur do troch dní. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 54.124,50,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.01.1978 ako vedúci predajne mäso - údeniny, na G. O. D. H. a s odporcom mal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 07.03.1995. Pri inventarizácii dňa 01.04.1996 bolo zistené manko vo výške 57.126,- Sk, z toho 35.640,- Sk bola nesprávne zahrnutá škoda za mrazené Dingo a zvyšok tvorí manko zistené kontrolou v období medzi 06.02.1996 a 29.02.1996. Navrhovateľ tvrdil, že s výsledkami kontroly nebol oboznámený a nemal vytvorené podmienky umožňujúce starať sa o zverené predmety bez rizika strát. Nesprávnosť zarátania sumy 35.640,- Sk videl v skutočnosti, že nejde o manko, ale o škodu, v prípade ktorej dôkazné bremeno nesie odporca. Navrhovateľ tvrdil, že pod tlakom odporcu bol prinútený k zaplateniu časti zisteného schodku dňa 02.04.1996 v žalovanej sume. Navrhovateľ toto konanie považuje za konanie bez právneho dôvodu, keďže išlo o konanie pod tlakom a namietal, že v predajni sa nenachádza mrazené mäso Dingo o hmotnosti 1.620 kg, ale len 200 kg mäsa na výrobu Dinga, čo má vplyv na určenú výšku škody. Odporca tvrdil, že k zaplateniu sumy došlo z dôvodu, že išlo o schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie, teda inventarizačný rozdiel zistený porovnaním skutočného stavu hospodárskych prostriedkov so stavom účtovným po zohľadnení príslušnej normy prirodzeného úbytku zásob. Namietal tiež dôvodnosť nárokov navrhovateľa, pretože časť žalovanej sumy uhradila iná zamestnankyňa predajne odporcu Y. G. a preto navrhovateľ v tejto časti žalovanej sumy nie je aktívne vecne legitimovaný. Navrhovateľ v priebehu konania vzal návrh v časti späť a to v sume, ktorá presahuje 35.640,- Sk predstavujúcej zistené manko a žiadal, aby súd ďalej konal len vo zvyšnej časti titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zaplatením sumy za mrazené Dingo, teda za mäso určené k spracovaniu Dinga, nachádzajúce sa v predajni odporcu, ktorá suma bola do manka zahrnutá nesprávne a ktorú sumu navrhovateľ bez právneho dôvodu uhradil v dňoch 02.04.1996 a 22.04.1996. Súd konanie preto v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť podľa § 96 O.s.p. zastavil. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 01.04.1996 bola vykonaná inventarizačnou komisiou fyzická inventúra na predmetnej predajni a zúčtovanie inventúry bolo vykonané za obdobie od 19.09.1995 do 01.04.1996. Medzi účastníkmi bola uzavretá písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti navrhovateľa dňa 30.01.1978. Podľa záznamov z mimoriadnej ekonomickej komisie zo dňa 02.04.1996 bolo vyčíslené manko v sume 54.409,47,- Sk a to v sume 18.769,47,- Sk a 35.640,- Sk, ktorá suma bola do pokladne odporcu zaplatená. Zo znaleckého posudku V.. J. G. súd zistil, že inventarizačná komisia pri inventúre zistila obchodný tovar - mrazené mäso v hodnote 35.640,- Sk deklarované ako tlačenka Dingo v predajnej cene 22,- Sk/kg, čo nebolo manko, pretože tovar sa nachádzal v predajni, avšak tovar bol nepredajný a znehodnotený. Podľa zákona o účtovníctve vznikla na tomto tovare škoda vo výške 35.640,- Sk. Zo zberného listu Y., Z..G.., G. súd zistil, že dňa 03.04.1996 bolo od odporcu prevzatých na neškodné odstránenie 1.620 kg ostatného odpadu z mäsovej výroby. Predajne odporcu mali od roku 1994 zákaz skladovania mrazeného mäsa, na základe vnútorných smerníc odporcu, pričom i navrhovateľ mal vedomosť o tejto internej norme. Skutočnosť tvrdená navrhovateľom, že v predajni sa z kapacitných dôvodov nemohlo nachádzať 1.620 kg mrazeného mäsa, ale len 280 kg mrazeného hovädzieho mäsa určeného na následné spracovanie na tlačenku pre psov, sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Znalkyňa G. v závere znaleckého posudku uviedla správnosť stanovenia rozsahu škody za 1.620 kg tlačenky v sume 22,- Sk/kg v sume 35.640,- Sk. Súd prvého stupňa v danej veci skúmal, či plnenie navrhovateľa ako zamestnanca odporcu vo výške 35.640,- Sk bolo plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu teda, či odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa na jeho úkon získal neoprávnený majetkový prospech so zákonnou povinnosťou vydať ho navrhovateľovi. Súd prvého stupňa právne vec posúdil v zmysle ustanovení § 171, § 172, § 176, § 179, § 183, § 185, § 240 a § 242 Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase) a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca preukázal zavinené porušenie interného zákazu skladovania mrazeného mäsa navrhovateľom v rovine jeho úmyslu, keďže i navrhovateľ mal vedomosť o internej norme, v rozpore s ktorou vedome chcel konať a aj konal a vedel, že svojim konaním môže porušenie normy spôsobiť a pre prípad, že porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Z toho dôvodu nebolo potrebné v rámci dokazovania sa zamerať na splnenie neprekročenia limitu trojnásobku mesačnej mzdy navrhovateľa, taktiež nebolo potrebné zisťovať prerokovanie výšky požadovanej náhrady s príslušným odborovým orgánom, keďže ustanovenie § 185 ods. 5 v spojení s § 242 ods. 2 Zákonníka práce nezakladá ako sankciu v prípade neexistencie prerokovania neplatnosť právneho úkonu odporcu, ktorým výšku náhrady určil a tiež z dôvodu, že navrhovateľ škodu v žalovanej výške uhradil bezprostredne po jej vyčíslení v lehote jedného mesiaca podľa § 185 ods. 3 Zákonníka práce. V konaní nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu navrhovateľa, ktorým škodu uhradil v zmysle ust. § 242 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože nedošlo k preukázaniu tvrdenia navrhovateľa o vyvinutom nátlaku na jeho osobu v tomto smere pod sankciou jeho zbavenia funkcie vedúceho predajne a to zostalo len v rovine jeho subjektívneho tvrdenia. Súd návrh navrhovateľa na vydanie neoprávneného majetkového prospechu zamietol ako nedôvodný, pretože navrhovateľ predmetnú sumu zaplatil platným právnym úkonom titulom náhrady škody, ktorú spôsobil odporcovi, ako jeho zamestnanec porušením pracovných povinností pri plnení svojich pracovných úloh. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že navrhovateľ žalovanú sumu zaplatil platným právnym úkonom titulom náhrady škody, ktorú spôsobil odporcovi, ako jeho zamestnanec porušením pracovných povinností pri plnení svojich pracovných úloh. Navrhovateľ tvrdil, že v zmysle záznamu z mimoriadnej ekonomickej komisie zo dňa 02.04.1996 zaplatil sumu 18.769,47,- Sk titulom uznania schodku a zvyšok sumy vo výške 35.640,- Sk uhradil z dôvodu, že ekonomická komisia sa rozhodla ponechať navrhovateľa vo funkcii vedúceho iba za splnenia podmienky vložiť do pokladne čiastku 54.000,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že na navrhovateľa bol vyvíjaný nátlak na úhradu uvedenej sumy, pretože úhrada bola podmienená jeho zotrvaním vo vedúcej funkcii. Nie je preto správny záver súdu, že zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu vyvinutého nátlaku na jeho osobu pod sankciou jeho zbavenia funkcie vedúceho predajne a podľa názoru súdu toto zostalo v rovine jeho subjektívneho tvrdenia. Nie je zrejmé, ako mohol prvostupňový súd predložený písomný dôkaz označený ako záznam z mimoriadnej ekonomickej komisie konanej dňa 02.04.1996 o podmienení jeho zotrvania vo funkcii vloženie finančnej sumy 54.000,- Sk, ako predbežne vyčísleného rozdielu schodku, vyhodnotiť ako subjektívne tvrdenie navrhovateľa. Zo záznamu je zrejmé, že navrhovateľ konal pod nátlakom, lebo uvedenú čiastku mal vložiť do pokladne do 12.00 hod. toho istého dňa a mal na to necelé dve hodiny, aby túto podmienku na zotrvanie vo funkcii vedúceho predajne splnil. Zo záveru predmetného záznamu vyplýva, že predmetom prerokovania tejto komisie bolo predbežné vyčíslenie schodku a nie náhrada škody posudzovaná ako subjektívna zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 172 Zákonníka práce, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia odporcu k znaleckému posudku zo dňa 19.10.2009, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s existenciou škody, pretože v tomto spore ide len o manko. Navrhovateľ tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď právne vec posúdil v zmysle ust. § 172 Zákonníka práce a nesprávne vyhodnotil návrh navrhovateľa na vydanie neoprávneného majetkového prospechu za nedôvodný. Namietal tiež, že súd sa skutočnosťami, ktoré tvrdil v konaní nezaoberal a nevyhodnotil predložené dôkazy a tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 19.05.2011, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania a zhodných svedeckých výpovedí, znaleckého dokazovania, doložených listinných dokladov, ako aj písomných vyjadrení dospel prvostupňový súd k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. Odporca nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní, ktoré považuje za irelevantné a nedôvodné. Uviedol, že konaním navrhovateľa došlo k zmenšeniu majetku odporcu, ktorý reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré odporca zaplatil, teda nahradil odporcovi vzniknutú majetkovú ujmu, nedošlo preto k bezdôvodnému obohateniu a preto sa nemôže navrhovateľ dôvodne domáhať jeho vydania. Nakoľko konaním odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase) právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúcich k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase) prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Podľa § 242 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení platnom v rozhodnom čase neplatný je právny úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Podľa § 243 ods. 1 Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase), ak zamestnanec získa neoprávnene majetkový prospech na úkor zamestnávateľa, alebo zamestnávateľ na úkor zamestnanca musí ho vydať. Podľa § 243 ods. 2 Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase) neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu. Neplatný je právny úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne (§ 242 ods. 1 písm. b) citovaného ustanovenia Zákonníka práce). Významovo je toto ustanovenie zhodné s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Existencia vôle ako psychického vzťahu konajúcej fyzickej osoby k zamýšľanému následku tohto konania sa musí skúmať bez ohľadu na konajúcu osobu vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Základnými náležitosťami vôle sú sloboda a vážnosť, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav. V takomto prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť, ako základná náležitosť vôle. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 54.124,50,- Sk (1.796,60 eur) s príslušenstvom s tým, že trvá na zaplatení sumy 1.183,03 eur a vo zvyšnej časti zobral návrh späť a preto súd podľa § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. V podanom návrhu navrhovateľ tvrdil, že k zaplateniu sumy 35.640,- Sk dňa 02.04.1996 pristúpil pod tlakom odporcu, že bude zbavený funkcie vedúceho predajne, preto nekonal slobodne. Uvedenú sumu žiadal od odporcu dňa 23.07.1996 a odporca mu odmietol túto sumu zaplatiť. Navrhovateľ v návrhu poukázal na ustanovenie § 242 ods. 1 písm. b), c) Zákonníka práce, podľa ktorého neplatný je úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a ktorým sa pracovník vopred vzdáva svojich práv. V podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že nie je zrejmé, ako mohol prvostupňový súd vyhodnotiť tvrdenie navrhovateľa o vyvinutom nátlaku na jeho osobu pod sankciou jeho zbavenia funkcie vedúceho predajne, keď predložil o tom písomný dôkaz a to predmetný záznam z mimoriadnej ekonomickej komisie konanej dňa 02.04.1996 o podmienení jeho zotrvania vo funkcii vložením finančnej sumy 54.000,- Sk ako predbežne vyčísleného rozdielu (schodku). Zo záznamu je predsa zrejmé, že navrhovateľ konal pod nátlakom, lebo uvedenú čiastku mal vložiť do pokladne do 12.00 hod. toho istého dňa a mal na to necelé dve hodiny, aby túto podmienku na zotrvanie vo funkcii vedúceho predajne splnil. Z predloženého záznamu z mimoriadnej ekonomickej komisie konanej dňa 02.04.1996 vyplýva, že hmotne zodpovedný vedúci uznáva správnosť vykonania inventúry dňa 01.04.1996, nemá výhrady voči spôsobu vykonania inventúry a vyčíslený schodok vo výške 18.769,47,- Sk uznáva za správny a vyhlásil, že nevie zdôvodniť vyčíslený rozdiel a podľa jeho názoru ide o prirodzený úbytok na mäse a mäsových výrobkoch. Zo záznamu ďalej vyplýva, že napriek zákazu je v súpise tovaru vykonanom dňa 01.04.1996 zahrnuté mrazené mäso v množstve 1.620 kg v hodnote 22,- Sk v celkovej sume 35.640,- Sk, ktoré do súpisu nemalo byť zahrnuté, pretože predajne mäsa v roku 1994 dostali zákaz mraziť mäso. V inventúre konanej dňa 19.09.1995, ktorá tvorí začiatok inventarizačného obdobia tejto kontrolnej inventúry, inventarizačná komisia do súpisu v zmysle tohto príkazu mrazené mäso nezahrnula. Napriek tomu bola inventúra zúčtovaná dňom 09.10.11995 s čerpanou normou vo výške 6.247,20,- Sk, t.j. nedočerpaná norma vo výške 0,5%, ktorá predstavuje sumu 1.767,90,- Sk. V zmysle uvedeného ekonomická komisia nesúhlasí, aby do skutočnej fyzickej zásoby boli zahrnuté zmrazené rôzne druhy mäsa a mäsových výrobkov vo výške 35.640,- Sk. Z toho dôvodu sa predbežne vyčíslený schodok zvyšuje o 35.640,- Sk na výšku 54.409,47,- Sk. Ekonomická komisia rozhodla ponechať hmotne zodpovedného vedúce vo funkcii a súhlasí s otvorením PJ: 1/ po vložení do pokladne správneho aparátu čiastku 54.000,- Sk ako predbežne vyčíslený rozdiel, 2/ zo záznamu vyplýva, že navrhovateľ sa zaväzuje, že dňa 02.04.1996 o 12.00 hod. donesie do pokladne správneho aparátu uvedenú čiastku a pri zúčtovaní kontrolnej inventúry prípadný ďalší schodok ihneď uhradí, 3/ ekonomická komisia sa zaväzuje, že v prípade zníženia predbežne vyčísleného schodku zabezpečí, aby rozdiel bol ihneď vyplatený navrhovateľovi z pokladne. Z obsahu predmetného záznamu zo dňa 02.04.1996 vyplýva, že ekonomická komisia rozhodla ponechať hmotne zodpovedného vedúceho vo funkcii. Nebolo preto dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že vo funkcii ho ponecháva iba za podmienky, že zaplatí do pokladne sumu 54.000,- Sk. Z tohto zápisu okrem toho vyplýva, že rozhodla, že zároveň súhlasí s otvorením predajne po splnení podmienky, že bude suma 54.000,- Sk vložená do pokladne, ako predbežne vyčíslený rozdiel s tým, že navrhovateľ sa zaväzuje do pokladne túto čiastku ihneď uhradiť a ekonomická komisia sa zaväzuje, že v prípade zníženia predbežne vyčísleného schodku zabezpečí, aby rozdiel bol ihneď vyplatený navrhovateľovi. Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal svoje tvrdenie, že konal pod tlakom, že bude zbavený funkcie vedúceho predajne. Z predloženého záznamu vyplýva, že ekonomická komisia už rozhodla, že ponechá hmotne zodpovedného vedúceho vo funkcii. Nie je možné konštatovať, že navrhovateľ zostáva vo funkcii iba v prípade, ak túto sumu zaplatí. Zaplatenie sumy 54.000,- Sk bolo tiež viazané na otvorenie predajne. Nebolo tiež preukázané, že navrhovateľ nekonal slobodne, z ktorého dôvodu by bol jeho úkon podľa § 242 ods. 1 Zákonníka práce neplatný. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že podpísaním záznamu uznal správnosť vykonania inventúry dňa 01.04.1996. Vzhľadom na túto námietku navrhovateľa je potrebné poukázať na záznam zo dňa 02.04.1996, z ktorého z odseku 2 vyplýva: hmotne zodpovedný vedúci uznáva správnosť vykonania inventúry dňa 01.04.1996, nemá výhrady voči spôsobu vykonania inventúry. Preto tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol nie je dôvodné. Okrem toho nie je možné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní a v priebehu konania, že mal čas iba necelé 2 hodiny, aby splnil podmienku a vložil sumu do pokladne pre zotrvanie vo funkcii vedúceho predajne, keď táto doba nemôže odôvodniť nátlak odporcu, ktorý by odôvodňoval neplatnosť právneho úkonu podľa § 242 ods. 1 písm. b), c) Zákonníka práce, keď nebolo preukázané, že tento právny úkon neurobil navrhovateľ slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Navrhovateľ predmetný záznam z mimoriadnej ekonomickej komisie konanej dňa 02.04.1996 dobrovoľne podpísal bez výhrad a námietok, ako vyplýva z predloženého záznamu, ktorý je založený v spise. Za takejto situácie teda odporca svojim konaním vo vzťahu k navrhovateľovi nespôsobil žiadnu ujmu a v tejto súvislosti poukázanie navrhovateľa na ustanovenie § 242 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (v znení platnom v rozhodnom čase) je v danom prípade bez právneho významu. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal, i keď mal na ich náhradu nárok, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal návrh na priznanie trov a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.