§ 2 zákona č. 371/2004 Z. z.: Sídla a obvody okresných súdov

Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov.
Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiadal vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie bolo možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi:
doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov,
zlúčením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy.
Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa však iba prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide o zaťaženosť jednotlivých sudcov. Toto riešenie preto nie je efektívne.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preto v rámci vládou Slovenskej republiky schválenej optimalizácie súdnej sústavy navrhlo riešenie spočívajúce v zlúčení malých súdov tak, aby mohli byť vytvorené prvostupňové súdy personálne schopné zvládnuť novú agendu. Toto riešenie je z hľadiska cieľa, ktorým je vytvorenie podmienok pre presun agendy na prvostupňové súdy, efektívnejšie. Na základe uvedenej zmeny sa navrhuje v rámci Slovenskej republiky 42 obvodových súdov, ako súdov prvého stupňa.

Účelom týchto ustanovení je začleniť zriaďované okresné súdy (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) do sústavy súdov Slovenskej republiky. V nadväznosti na to, je potrebné upraviť obvody už existujúcich okresných súdov, ako aj zriaďovaných súdov. Do sústavy súdov Slovenskej republiky sa teda dopĺňajú:
Okresný súd Malacky so sídlom v meste Malacky s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Malacky (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava IV)
Okresný súd Pezinok so sídlom v meste Pezinok s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Pezinok (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava III) a okresu Senec (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava II)
Okresný súd Piešťany so sídlom v meste Piešťany s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Piešťany a okresu Hlohovec ( oba v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trnava).
Okresný súd Skalica so sídlom v meste Skalica s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Skalica (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Senica).
Okresný súd Bánovce nad Bebravou so sídlom v meste Bánovce nad Bebravou s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trenčín) a okresu Partizánske (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Topoľčany).
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom so sídlom v meste Nové Mesto nad Váhom s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trenčín) a okresu Myjava (v súčasnosti Okresného súdu Senica)
Okresný súd Námestovo so sídlom v meste Námestovo s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Námestovo (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Dolný Kubín).
Predmetné novelizačné body teda predstavujú legislatívne vyjadrenie zriadenia nových súdov ich začlenením do sústavy súdov Slovenskej republiky.

Uvedené ustanovenia majú za cieľ upraviť presun okresu Revúca z obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. K presunu okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava dochádza z dôvodu zabezpečenia väčšej dostupnosti, resp. prístupu k spravodlivosti pre obyvateľov okresu Revúca.

§ 2
Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.
Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhujeme znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.
Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.) V prípade 17 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 11 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.
Z dôvodu účelnosti sa navrhuje v prípade štyroch okresných súdoch výslovne v zákone upraviť ich pracovisko mimo ich sídla. Tu treba uviesť, že pracovisko sa nevytvára s vlastným obvodom v rámci obvodu príslušného okresného súdu. Existencia pracovísk sa predpokladá na účely vybavovania konkrétnej agendy pre celý obvod príslušného okresného súdu.
Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:
Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Okresný súd Brezno,
Okresný súd Čadca,
Okresný súd Považská Bystrica,
Okresný súd Kežmarok,
Okresný súd Stará Ľubovňa,
Okresný súd Malacky,
Okresný súd Skalica,
Okresný súd Námestovo,
Okresný súd Partizánske,
Okresný súd Pezinok,
Okresný súd Piešťany,
Okresný súd Revúca,
Okresný súd Ružomberok,
Okresný súd Svidník,
Okresný súd Topoľčany,
Okresný súd Veľký Krtíš,
Okresný súd Vranov nad Topľou.
Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom sú zriaďované mestské súdy, sú:
Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,
Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.
Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti zanikajúcich okresných súdov, sú:
Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,
Okresný súd Bardejov,
Okresný súd Dolný Kubín,
Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,
Okresný súd Lučenec,
Okresný súd Nitra,
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,
Okresný súd Poprad,
Okresný súd Prešov,
Okresný súd Prievidza,
Okresný súd Rožňava,
Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,
Okresný súd Trenčín,
Okresný súd Trnava,
Okresný súd Zvolen,
Okresný súd Žiar nad Hronom,
Okresný súd Žilina s pracoviskom v meste Považská Bystrica.
Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie sú novu súdnou mapou nijako dotknuté, sú:
Okresný súd Dunajská Streda,
Okresný súd Galanta,
Okresný súd Humenné,
Okresný súd Komárno,
Okresný súd Levice,
Okresný súd Martin,
Okresný súd Michalovce,
Okresný súd Nové Zámky,
Okresný súd Rimavská Sobota,
Okresný súd Spišská Nová Ves,
Okresný súd Trebišov.
Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:
z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby tento na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,
z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,
z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa má sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,
z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.
Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.
V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale je najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.
Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:
občianskoprávna agenda – súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),
špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) – súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).
rodinná agenda – súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,
trestnoprávna agenda – súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.
Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.
Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.
V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania sú odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa na z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“
Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.
§ 3
V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.
Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmy krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tie obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.
Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená na právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.
V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:
Okresný súd
Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov
Krajský súd
Okresný súd Banská Bystrica
Banská Bystrica, Brezno
Krajský súd v Banskej Bystrici
Okresný súd Lučenec
Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš
Okresný súd Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Okresný súd Zvolen
Zvolen, Detva, Krupina
Okresný súd Žiar nad Hronom
Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica
Mestský súd Bratislava
Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V
Krajský súd v Bratislave
Mestský súd Košice
Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie
Krajský súd v Košiciach
Okresný súd Michalovce
Michalovce, Sobrance
Okresný súd Rožňava
Rožňava, Revúca
Okresný súd Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča
Okresný súd Trebišov
Trebišov
Okresný súd Komárno
Komárno
Krajský súd v Nitre
Okresný súd Levice
Levice
Okresný súd Nitra
Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce
Okresný súd Nové Zámky
Nové Zámky
Okresný súd Bardejov
Bardejov, Svidník, Stropkov
Krajský súd v Prešove
Okresný súd Humenné
Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou
Okresný súd Poprad
Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa
Okresný súd Prešov
Prešov, Sabinov
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Piešťany
Krajský súd v Trenčíne
Okresný súd Prievidza
Prievidza, Partizánske
Okresný súd Trenčín
Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava
Okresný súd Dunajská Streda
Dunajská Streda
Krajský súd v Trnave
Okresný súd Galanta
Galanta, Šaľa
Okresný súd Senica
Senica, Malacky, Skalica
Okresný súd Trnava
Trnava, Hlohovec, Pezinok, Senec
Okresný súd Dolný Kubín
Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín
Krajský súd v Žiline
Okresný súd Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš, Ružomberok
Okresný súd Martin
Martin, Turčianske Teplice
Okresný súd Žilina
Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov
(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)
Bratislavské obvody sa navrhuje riešiť ako jeden bratislavský mestský súd. Nebude do neho začlenené ani územie okresu Senec, ktoré v súčasnosti spadá do obvodu Okresného súdu Bratislava III. Od mestského súdu tak budú už odčlenené všetky satelitné okresy tak, ako tomu bolo za čias existencie obvodu Bratislava-vidiek (do roku 1996), čím sa bude môcť stať skutočne mestským súdom pre špecifické územie hlavného mesta. V čase špičky je cestná dostupnosť zo Senca do Trnavy oveľa jednoduchšia ako do Bratislavy napriek väčšej kilometrovej vzdialenosti. Odčlenenie satelitných obcí od hlavného mesta tak prispeje aj k optimálnejšiemu využitiu dopravy.
Filozofia mestského súdu sa navrhuje uplatniť aj pre mesto Košice. V tomto prípade však budú do neho spadať aj satelitné obce, t.j. okrem klasických mestských okresov aj okres Košice-okolie. Región sa zvykne označovať ako Abov preto, lebo ide o územie, na ktorom obyvatelia rozprávajú abovskými nárečiami. Rovnakým názvom bol tento územný obvod označený aj v regionalizácii cestovného ruchu. Zahrnutie okresu Košice-vidiek do obvodu mestského súdu opodstatňuje aj poloha okolo celého mesta a skutočnosť, že Košice sú na rozdiel od hlavného mesta menšie.
K obvodu súčasného Okresného súdu Nitra bol pričlenený celý obvod Okresného súdu Topoľčany. V súlade s Dolnonitrianskymi nárečiami sa označuje Dolnonitrianskym obvodom.
Aj Hornonitriansky obvod spájajú obyvatelia dorozumievajúci sa hornonitrianskymi nárečiami. Napriek názvu s rovnakým označením „Nitra“ (odvodeného od povodia rieky) majú však natoľko rozdielnu kultúru, ako obyvatelia „Dolnej Nitry“, že oba navrhované obvody ležia v rôznych nárečových makroareáloch (stredoslovenský a západoslovenský). Tradičné rozdiely v kultúre, v obyčajoch, spôsoboch života a tým aj v možnostiach vzájomného pochopenia sú dané rozdielnymi prírodnými podmienkami (úrodné nížiny „Dolnej Nitry“ a hornaté prostredie „Hornej Nitry“). Plne zdôvodniteľná je preto aj existencia dvoch samostatných obvodov. Pri posudzovaní rozdielov v mentalite obyvateľov patrí rozdelenie medzi „Horniakov“ a „Dolniakov“ medzi zásadné faktory, ktoré je potrebné brať do úvahy. Z toho dôvodu zakresľujeme navrhované obvody na pozadí geografickej mapy.
Za Hornotrenčiansky región možno z hľadiska nárečí považovať územie okresov Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Bytča a Žilina. Ponúka sa preto možnosť spoločného obvodu. Okres Ilava sme však napriek tomu ponechali v obvode Okresného súdu Trenčín (Dolnotrenčiansky obvod) z dôvodov, že (i) je tomu tak aj dnes a súčasný stav sme chceli meniť len pokiaľ k tomu existujú z nášho pohľadu vážnejšie dôvody, (ii) existencia horskej bariéry s regionálnym deliacim efektom na hranici okresov Púchov a Považská Bystrica (Mapa 7), ktorá začleňuje okres Ilava (aj okres Púchov) k Trenčínu skôr ako k Žiline, (iii) väčší súlad s regionalizáciou cestovného ruchu, ktorá taktiež zaraďuje okres Ilava k Trenčínu a okres Púchov k Považskej Bystrici. Do Hornotrenčianskeho obvodu navrhujeme preto začleniť vyššie spomínané okresy (charakterizované hornotrenčianskymi nárečiami) bez okresu Ilava (t.j. Púchov, Považská Bystrica, Bytča a Žilina).
Do Hornotrenčianskeho obvodu navrhujeme začleniť aj ďalší výrazný slovenský región, ktorým sú Kysuce (okresy Kysucké Nové mesto a Čadca). A to i napriek tomu, že bol tento špecifický región identifikovaný aj v rámci regionalizácie cestovného ruchu a je na hranici plniteľnosti kritéria minimálnych počtov sudcov na agendu. Okrem hraničnej veľkosti, ktorá by mohla spôsobiť nedostatok špecializovaných sudcov, bol hlavný dôvod začlenenia pomerne dobrá dostupnosť Čadce do Žiliny. Hoci je v súčasnosti úsek medzi Žilinou a Čadcou kvôli kamiónovej doprave smerujúcej po tomto hlavnom ťahu do Poľska silne vyťažený, medzi oboma mestami existuje kvalitné železničné prepojenie a spolu s autobusmi tam cez pracovné dni premáva denne až 55 priamych spojov s dĺžkou trvania od 21 minút (Mapa 5). Navyše pokiaľ by začlenený nebol, predpokladané centrum Žilina by sa bez kysuckých okresov ocitlo v tesnej blízkosti hraníc svojho obvodu, čo taktiež nie je želateľné pre optimálnu dostupnosť do centra. Časť územia Kysúc (okres Kysucké Nové Mesto) patrí do obvodu Okresného súdu Žilina aj dnes. Navrhovaný Hornotrenčiansky súdny obvod bude tak pozostávať zo súčasných obvodov Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Žilina a Okresného súdu Považská Bystrica.
Dolnotrenčiansky obvod sa navrhuje riešiť zlúčením súčasných obvodov Okresného súdu Trenčín a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Hoci aj medzi nimi možno vidieť prírodnú horskú bariéru s dominantným členiacim efektom, celý Dolnotrenčiansky región leží v prirodzenom priesmyku na hranici dvoch geomorfologických celkov: Považského Inovca z juhozápadnej strany a Strážovských vrchov zo severovýchodnej strany. To bol dôvod, prečo sa tam vytvorilo jedno spoločné nárečie, a tým aj jedna spoločná kultúra. Medzi oboma mestami existuje vysoký pohyb obyvateľov za prácou.
Ďalším prirodzeným regiónom je región vymedzený považskými nárečiami. Aj v ňom preto pre zabezpečenie minimálnej veľkosti súdov navrhujeme vytvoriť spoločný Považský obvod. Pozostával by so súčasných obvodov Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.
Obdobne sa navrhuje vytvoriť Trnavský obvod (vymedzený trnavskými nárečiami), do ktorého spadá územie obvodov súčasných súdov Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Pezinok a okres Senec (pôvodne pričlenený k obvodu jedného z bratislavských súdov).
Záhorský región je známy obzvlášť výraznou identitou, jazykom a kultúrou. Ide o ucelené územie ohraničené Malými Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou. Navrhovaný Záhorský súdny obvod sa skladá z obvodov Okresného súdu Malacky, Okresného súdu Senica a Okresného súdu Skalica. Z navrhovaných centier je možné uvažovať medzi mestami Malacky a Senica. Obidve spomínané mestá majú podobné parametre dostupnosti pre priemerného obyvateľa obvodu. Mesto Malacky je na tom časovo o niečo lepšie (27,4 min oproti 30,2 min.) vzhľadom na blízkosť diaľnice D1, avšak z hľadiska počtu najazdených kilometrov (31,3 km) je zase na tom o niečo lepšie mesto Senica (30,8 km). Pretože však mesto Senica patrí do hierarchicky vyššieho stupňa sídiel SR (V. stupeň oproti VI. stupňu) a ide tiež o väčšie mesto (20 tisíc obyvateľov oproti 17 tisíc obyvateľov), navrhujeme, aby sa centrom Záhorského súdneho obvodu stalo mesto Senica. Vzhľadom na kapacitné možnosti súdov ako aj blízkosť k väznici v Bratislave však v meste Malacky navrhujeme zriadiť regionálne pracovisko OS pre trestnú agendu.
Súdny obvod s ďalším prirodzeným regiónom je Oravský obvod, skladajúci sa z obvodov súdov Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Dolný Kubín. Rýchly pohľad na dennú dochádzku obyvateľov za prácou svedčí o tom, že územia obidvoch obvodov možno považovať za prirodzené spádové regióny. A hoci do Námestova dochádzajú obyvatelia z väčšieho územia a toto mesto je aj z hľadiska centrálnejšej polohy po cestnej sieti o niečo dostupnejšie pre priemerného obyvateľa (21,6 min a 20,4 km) ako Dolný Kubín (28,1 min a 27,5 km), navrhovaným centrom celého Oravského súdneho obvodu je mesto Dolný Kubín. Dôvodom pre toto rozhodnutie bola veľkosť a hierarchicky vyššie umiestnenie mesta Dolný Kubín, čo zaručuje lepšie predpoklady pre rozvoj infraštruktúry a služieb, ktoré budú využívať aj návštevníci súdu.
Ďalším podobným kultúrne výrazným a zároveň geograficky ohraničeným prirodzeným regiónom je Liptovský obvod, skladajúci sa s obvodov Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Ružomberok. V tomto obvode je navrhovaným centrom Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie a so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde preto navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Liptovský súdny obvod je však príkladom, keď pracovisko trestného súdu navrhujeme zriadiť mimo centra – v tomto prípade v Ružomberku, pretože je tam umiestnený ústav na výkon trestu odňatia slobody. Prítomnosť alebo aspoň blízkosť zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže je dôležitá kvôli transportu osôb na pojednávania. Dôležitá je tiež blízkosť prokuratúry a polície, čo sa však nachádza v každom súčasnom súdnom obvode, a nie je preto relevantná pri rozhodovaní sa medzi dvomi sídlami súčasných okresných súdov.
Územie navrhovaného Horehronského obvodu tvorí územie súčasných obvodov Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Brezno s navrhovaným centrom v Banskej Bystrici. OS Banská Bystrica je už dnes kauzálne príslušný na exekučné konanie pre celé územie Slovenska. Aj preto navrhujeme vzhľadom na kapacitné možnosti budov zriadiť v Brezne regionálne pracovisko OS. Na celom území Horehronského obvodu prevládajú zvolenské nárečia.
Obvod Okresného súdu Veľký Krtíš možno z hľadiska novohradských nárečí zaradiť k obvodu Okresného súdu Lučenec, čím vznikne navrhovaný Novohradský obvod. Pochopiteľne, s výnimkou južných častí (pod hrubšou čiarou na mape), ktoré sa považujú za „slovenské a maďarské nárečia“. Ich hranica sa však tiahne pozdĺž celého územia južného Slovenska, a nemožno preto uvažovať o spoločnom súdnom obvode. Obdobná situácia existuje pri „goralských nárečiach“ (na severe od Čadce po Starú Ľubovňu) a „slovenských a ukrajinských nárečiach“ (na severe zvyšného Východného Slovenska). V prospech spojenia Okresného súdu Veľký Krtíš s Okresného súdu Lučenec svedčí aj hospodárska orientácia Veľkého Krtíša smerom na Lučenec.
Smerom na východ od novohradského regiónu sa rozprestiera ďalší veľký kultúrny región, z hľadiska nárečí ako aj regionalizácie cestovného ruchu známy pod názvom Gemer. Historicky zodpovedá územiu Gemersko-Malohontskej župy a je tvorený územím súčasných obvodov Okresného súdu Rimavská Sobota, Okresného súdu Rožňava a Okresného súdu Revúca. Z nich však len Okresný súd Rožňava a Okresný súd Revúca neplnia podmienku minimálnej veľkosti. Navrhuje sa preto ich zlúčenie do jedného obvodu. Obvod Okresného súdu Rimavská Sobota sa navrhuje ponechať nezmenený. Keďže Rimavská Sobota bola historicky centrom tzv. Malohontu, zlúčený obvod (Okresný súd Rožňava a Okresný súd Revúca) možno nazvať Gemerským obvodom.
Ďalším veľkým tradičným regiónom východného Slovenska je región Spiš. Aj v tomto prípade sa navrhuje kvôli dostatočnej veľkosti a lepšej dostupnosti až dva súdne obvody. Južnú časť tvorí nezmenené územie obvodu Okresného súdu Spišská Nová Ves. Severnú časť navrhujeme zlúčiť do jedného Severospišského obvodu, ktorý by pozostával z území Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Kežmarok a Okresného súdu Stará Ľubovňa. Ani jeden z uvedených súdov nespĺňal podmienku minimálneho počtu troch špecializovaných sudcov v rodinnej agende, najmenšími boli v tomto ohľade Okresný súd Stará Ľubovňa a Okresný súd Poprad. Navrhovaným centrom je mesto Poprad.
Obdobne by sme mohli uvažovať aj v ďalšom prirodzenom regióne Šariš, ktorý pozostáva z doteraz nedostatočne veľkého Okresného súdu Bardejov a Okresného súdu Prešov. Aj tam je doprava medzi sídlami spomínaných okresných súdov vzhľadom na vlakové spoje veľmi dobrá (34 priamych spojov od 44 minút). Väčším problémom sa však javí situácia je v meste Svidník, z ktorého neexistuje železničné spojenie v smere akéhokoľvek súdu. Ide tu o jeden z najmenších súdov. Pozostáva z dvoch okresov, z čoho prvý Svidník (so silným ukrajinským rečovým prvkom) sa zvykne zaraďovať do Šarišského regiónu a druhý Stropkov do regiónu Horný Zemplín. Situáciu by bolo možné vyriešiť zlúčením OS Svidník s OS Vranov nad Topľou. Toto na jednu stranu predĺžené územie by však nebolo najoptimílnejšie z hľadiska dostupnosti. A keďže samotní obyvatelia mesta Svidník pociťujú kultúrnu blízkosť s Bardejovom a nie s Vranovom nad Topľou, priklonili sme sa k zlúčeniu obvodov súdov OS Bardejov a OS Svidník do jedného obvodu, ktorý budeme nazývať Severošarišským.
Situáciu v nedostatočne veľkom obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou navrhujeme riešiť pričlenením k OS Humenné. Keďže ho do určitej miery možno stotožniť s tradičným slovenským regiónom Horný Zemplín, pôjde o Hornozemplínsky obvod.
Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu ani k jednému z novokreovaných obvodovo okresných súdov nedochádza k tomu, že by sa stali pre účastníkov (v tomto smere prioritne fyzické osoby) ťažko dostupnými štandardnou verejnou dopravou.
(Mapa 3: Dostupnosť okresných súdov automobilom pri návrhu 30 okresných súdov)
(Mapa 4: Dostupnosť okresných súdov automobilom pri súčasných 54 okresných súdoch)
(Mapa 5: Dostupnosť okresných súdov verejnou dopravou pri návrhu 30 okresných súdov)
(Mapa 6: Dostupnosť okresných súdov verejnou dopravou pri súčasných 54 okresných súdoch)