Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 642/2026-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/85/2012 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd označeným postupom mestského súdu. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 21 500 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ má postavenie obžalovaného v napadnutom trestnom konaní, ktoré začalo podaním obžaloby Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky 5. novembra 2012. Sťažovateľ je obžalovaný z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. a) a § 138 písm. i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 a 3 písm. a) a c) a § 138 písm. i) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/85/2012 zo 16. novembra 2015 bol sťažovateľ sčasti uznaný vinným a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a sčasti bol spod obžaloby oslobodený.
3. O podaných odvolaniach rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2To/101/2017 z 23. novembra 2017 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie v celom rozsahu. Spis bol okresnému súdu doručený 14. decembra 2017. 4. Mestský súd uznesením z 12. decembra 2024 zastavil trestné stíhanie proti jednému zo spoluobžalovaných (deviatich, pozn.) z dôvodu jeho úmrtia. 5. Na opakované sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní reagoval predseda okresného súdu listami z 15. januára 2020, 30. októbra 2024 a 18. júla 2025, v ktorých upozornil právneho zástupcu sťažovateľa, že v trestnom konaní je na riešenie nečinnosti upravený osobitný procesný inštitút (sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku), čo vylučuje oprávnenie predsedu súdu rozhodovať o sťažnosti proti nečinnosti s poukazom na § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek uvedenému vo vybavení sťažností informoval sťažovateľa o stave konania a jednotlivých vykonaných úkonoch. 6. Dňa 8. januára 2026 sťažovateľ v predmetnej trestnej veci podal sťažnosť na prieťahy podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku priamo nadriadenému krajskému súdu. Listom z 26. januára 2026 krajský súd odstúpil túto sťažnosť predsedovi mestského súdu na ďalší procesný postup podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku (predloženie stanoviska súdu a predsedu súdu, ako aj trestného spisu). Stanovisko mestského súdu k tejto sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené 19. februára 2026, v ktorom súd konštatoval, že sťažnosť považuje za nedôvodnú, a to s poukazom na to, že posudzovaná vec je právne a skutkovo náročná, keďže k tejto veci boli postupne spojené na spoločné konanie ďalšie štyri obžaloby a rozsah veci predstavuje 70 zväzkov a 35 000 strán. Podaním z 26. februára 2026 sťažovateľ uviedol, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. 7. Sťažnosť pre nečinnosť (z 26. februára 2026) bola krajskému súdu predložená 7. mája 2026. Uznesením sp. zn. 3Ntro/2/2026 zo 14. mája 2026 krajský súd rozhodol, že sťažnosť je opodstatnená, a mestskému súdu určil lehotu na určenie termínu hlavného pojednávania do 14. augusta 2026. 8. Po vydaní uznesenia krajského súdu zo 14. mája 2026 bol spis mestskému súdu vrátený 23. júna 2026. Mestský súd 21. júla 2026 vydal opatrenie podľa § 360 Trestného poriadku o konaní proti ušlému (ďalšiemu obvinenému, pozn.) a zároveň nariadil termíny hlavného pojednávania na 24. november 2026 a 17. december 2026. II. Argumentácia sťažovateľa 9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že okresný súd, resp. jeho nástupca mestský súd, v napadnutom konaní spôsobili neprimerané prieťahy. Sťažovateľ poukazuje na to, že v jeho trestnej veci neboli od vrátenia veci vykonávané žiadne procesné úkony. Iba doručenie kasačného uznesenia právnemu zástupcovi trvalo okresnému súdu do 14. januára 2020, čo sťažovateľ dvomi sťažnosťami (z 11. septembra 2019 a 2. decembra 2019) na prieťahy adresovanými predsedovi okresného súdu urgoval. Od zrušenia rozsudku a vrátenia veci ubehlo 8 rokov bez jediného hlavného pojednávania. Celková dĺžka súdneho konania predstavuje 12 rokov. Uvedené považuje sťažovateľ za porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.
2
10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že v napadnutom konaní riadne vyčerpal dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv. Svojím správaním nespôsobil prieťahy v konaní, vždy bol aktívny a súčinnostný. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 12. Sťažovateľ podal 24. februára 2026 v poradí prvú ústavnú sťažnosť, namietajúc porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom mestského súdu v tom istom trestnom konaní. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 217/2026-13 z 1. apríla 2026 skoršiu ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Dôvodom odmietnutia bola neprípustnosť skoršej ústavnej sťažnosti (predčasne podaná) pre nevyčerpanie prostriedku nápravy, ktoré sťažovateľovi poskytuje § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľ síce podal sťažnosť pre nečinnosť, avšak v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo nadriadeným súdom ešte rozhodnuté. Uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 24. apríla 2026. 13. Z podkladov aktuálne predbežne prerokúvanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej doručení a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci, ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, no ak je sťažnosť opodstatnená, určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu. 14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti kritizuje predovšetkým otáľanie s nariadením hlavného pojednávania v jeho trestnej veci. Z vyjadrení súdu a oficiálneho webového portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ústavný súd zistil, že mestský súd postupoval v súlade s citovaným § 55 ods. 3 a 4 Trestného poriadku a nariadil sťažovateľom očakávaný termín hlavného pojednávania, teda pristúpil k vykonávaniu úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej. Prostriedok nápravy, kvôli nevyčerpaniu ktorého bola skoršia ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá, sťažovateľ využil a jeho využitie splnilo práve ten účel, kvôli ktorému ho ústavný súd v odmietnutej skoršej ústavnej sťažnosti vyhodnotil ako účinný prostriedok nápravy sťažovateľom označených práv. Prihliadajúc na celkovú dĺžku konania od podania obžaloby sťažovateľovi, a aj krajským súdom konštatovanú zložitosť a rozsiahlosť trestnej veci, je ústavný súd toho názoru, že mestský súd nariadením termínu hlavného pojednávania na základe sťažovateľovho účinného prostriedku nápravy poskytol ochranu označeným právam sťažovateľa, ktorá je v aktuálnom stave konania dostatočná. Tým ústavný súd nijako nespochybňuje, že žalované trestné konanie môže byť
3
poznačené prieťahmi, avšak okolnosti veci v ich súhrne majú za následok, že intenzita prieťahov nedosahuje úroveň odôvodňujúcu ústavno-súdny prieskum. Ak by v aktuálnom procesnom stave žalovaného trestného konania ústavný súd k prieskumu postupu mestského súdu pristúpil, poprel by vlastný právny názor vyslovený v uznesení č. k. II. ÚS 217/2026-13 z 1. apríla 2026 o in abstracto účinnosti prostriedku podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá sa in concreto v sťažovateľovej veci aj potvrdila. Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. 15. V súvislosti s právnym zastúpením sťažovateľa ústavný súd ešte podotýka, že na účely konania pred ústavným súdom ho nepovažoval za kvalifikovane právne zastúpeného advokátom, aj keď predložil „splnomocnenie“. Toto plnomocenstvo udelené 19. januára 2026 bolo priložené k predchádzajúcej ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 217/2026-13 z 1. apríla 2026. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa ku každému návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom. Predloženie splnomocnenia súvisiace s vecou, o ktorej už ústavný súd konal a rozhodol, nespĺňa požiadavky naň kladené citovaným ustanovením a nie je spôsobilým založiť účinky začatia konania pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 50/02, III. ÚS 129/2017, II. ÚS 294/2019, II. ÚS 136/2023, II. ÚS 498/2023). Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako zjavnej neopodstatnenej ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na predloženie nového splnomocnenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2026
Robert Šorl predseda senátu
4