Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 614/2026-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Danube Industries, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, zastúpenej Advokátska kancelária Hlavatá - Janík s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/162/2026 z 28. mája 2026 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na verejné prerokovane veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd platobným rozkazom z 27. februára 2026 uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13 284,00 eur s príslušným úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Platobný rozkaz spolu s prílohami bol doručený sťažovateľke v elektronickej podobe márnym uplynutím úložnej lehoty 19. marca 2026. Lehota na podanie odporu uplynula sťažovateľke 7. apríla 2026. 3. Sťažovateľka podala 14. mája 2026 odpor proti platobnému rozkazu a zároveň návrh na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie, ktorý odôvodnila tým, že jej konateľ v rozhodnom období (do skončenia lehoty) na podanie odporu nebol objektívne schopný zabezpečiť ani realizovať procesné úkony smerujúce k podaniu odporu z dôvodu zdravotných komplikácií. V tejto
súvislosti uviedla, že 2. apríla 2026 sa konateľ sťažovateľky dostavil do zdravotníckeho zariadenia pre intenzívne bolesti v oblasti driekovej chrbtice a podbrušia, kde po vykonanom vyšetrení bola stanovená diagnóza podozrenia na prítomnosť močového kameňa v močovode. Keďže zdravotné ťažkosti pretrvávali a ich intenzita sa nezmierňovala, konateľ sťažovateľky opätovne vyhľadal lekársku pomoc a 6. apríla 2026 absolvoval ďalšie vyšetrenie, ktoré uvedenú diagnózu potvrdilo. Následne z dôvodu zistenej diagnózy absolvoval konateľ sťažovateľky ďalšie kontrolné vyšetrenia 14. a 20. apríla 2026. Jeho zdravotný stav si preto vyžadoval opakované lekárske kontroly a liečbu. Ochorenie bolo sprevádzané bolesťami v takom veľkom rozsahu, že štatutára výrazne obmedzovali v bežných životných činnostiach. Tento stav pretrvával až do 4. mája 2026, keď bol zdravotný stav konateľa stabilizovaný. Okolnosti zhoršenia zdravotného stavu konateľa sťažovateľky mali za následok, že nebol schopný riadne sledovať elektronickú schránku ani zabezpečovať administratívne a právne záležitosti. 4. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Dospel k záveru, že sťažovateľka nepreukázala splnenie podmienok na vyhovenie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na právnu úpravu [§ 122 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], ako aj na podmienky, za ktorých súd môže posúdiť návrh na odpustenie zmeškania lehoty ako dôvodný. Dlhšiu dobu trvajúci nepriaznivý zdravotný stav konateľa nemôže byť bez ďalšieho prijatý ako jediný relevantný argument pre zmeškanie lehoty na uskutočnenie procesného úkonu obchodnou spoločnosťou, bez preukázania ďalších relevantných skutočností – konkrétnych, náhlych, závažných a nepredvídaných prekážok brániacich vo vykonaní procesného úkonu v súdnom konaní v určitom časovom úseku. Takouto skutočnosťou by mohlo byť napr. náhle (a nepredvídané) zhoršenie zdravotného stavu vedúce k hospitalizácii či pripútaniu na lôžko alebo iným závažným zdravotným komplikáciám v spojení s tým, že by sťažovateľka preukázala, že zdravotný stav konateľa jej až do 4. mája 2026 nedovoľoval vo veci konať. Z predložených lekárskych potvrdení však takéto zhoršenie zdravotného stavu nevyplynulo. 5. Zhoršenie zdravotného stavu konateľa nemôže byť dôvodom na úplnú a dlhodobú rezignáciu na zabezpečenie plnenia bežných povinností štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti. Platobný rozkaz bol doručený fikciou 19. marca 2026, pretože ho konateľ počas úložnej lehoty zo schránky sťažovateľky neprevzal. Aj keď zhoršený zdravotný stav konateľa zasiahol do konca lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu, avšak konateľ bežne (aj bez existencie zdravotných problémov) pristupoval k preberaniu elektronickej pošty v dlhších časových obdobiach a do elektronickej schránky sa prihlasoval približne jedenkrát za mesiac. 6. V nadväznosti na tieto skutočnosti okresný súd vyhodnotil tvrdenia sťažovateľky ako účelové, produkované s cieľom zakryť vlastné subjektívne pochybenie pri preberaní elektronickej pošty. Ak by konateľ pravidelne prehliadal elektronickú schránku spoločnosti, k zmeškaniu lehoty by nedošlo.
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Sťažovateľka považuje úvahy súdu o závažnosti zdravotného stavu konateľa a jeho schopnosti vykonávať pracovné či administratívne úlohy za medicínske závery, ktoré nemajú oporu
2
vo vykonanom dokazovaní. Uvedené hodnotenie platí do sféry medicínskej odbornosti a okresný súd nebol oprávnený svojvoľne posudzovať charakter zdravotných komplikácií. Okresný súd posudzoval závažnosť zdravotného stavu konateľa iba z hľadiska toho, či došlo k hospitalizácii, operácii či pripútaniu na lôžko. Tento záver okresného súdu je arbitrárny, pretože takéto kritérium pre opodstatnenosť návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku. 8. Sťažovateľka tiež namieta časť odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, že konateľ mal zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby preberanie písomností určených sťažovateľke. Takáto povinnosť je bez legálneho základu, navyše prekračuje rámec právneho posudzovania intenzity zdravotných ťažkostí konateľa. Prijatím takto argumentácie by sa ustanovenie § 122 CSP stalo prakticky nepoužiteľným, pretože každý účastník by v prípade omeškania mohol byť odmietnutý s tým, že si mal zabezpečiť náhradu. 9. Prístup okresného súdu k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty považuje sťažovateľka za formalistický. V dôsledku toho nebola zohľadnená námietka nepriaznivého zdravotného stavu jej konateľa a nemožnosti preberať elektronickú schránku.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. 11. V súvislosti s vymedzeným predmetom ústavnej sťažnosti je potrebné najskôr uviesť, že podstata označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018). 12. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05). 13. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu, aby v kontexte jeho obsahu posúdil, či odôvodnenie napadnutého uznesenia signalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem a s tým spojené možné porušenie práv sťažovateľky alebo,
3
naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery okresného súdu v ňom uvedené je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená. 14. V prejednávanej veci bol relevantným § 122 CSP upravujúci podmienky, za ktorých súčasného splnenia môže súd odpustiť zmeškanú zákonnú lehotu. Zmyslom tohto ustanovenia je ochrana práv strany sporu. Zároveň ide o mimoriadny úkon, pretože odpustením zmeškania lehoty sa narušuje právna istota sporových strán, ktorých sa rozhodnutie týka. Posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškali zákonnú lehotu, je plne v dispozícii všeobecného súdu a dôvod sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Na odpustenie zmeškania lehoty nie je právny nárok. Dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu zmeškania lehoty, ako aj včasnosti podania predmetnej žiadosti, zaťažuje žiadateľa. 15. Po preskúmaní relevantných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa náležitým spôsobom zaoberal existenciou ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na podanie odporu zo strany sťažovateľky. V rámci sťažovateľkou predloženej argumentácie sa zameral na posúdenie toho, či zdravotné ťažkosti jediného konateľa sťažovateľky boli takého charakteru, že mu neumožňovali prehliadať elektronickú schránku sťažovateľky a včas uskutočniť potrebný procesný úkon – odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd tieto tvrdenia overil a konštatoval, že z listinných dôkazov nevyplýva, že by konateľ bol pripútaný na lôžko či uznaný práceneschopným. Z lekárskych potvrdení tiež nevyplývalo, že by zdravotný stav vylučoval konateľa z vykonávania akýchkoľvek pre konanie relevantných úkonov. Z toho okresný súd vyvodil záver, že predložené dôkazy preukazujú zdravotné problémy, avšak nie v takej intenzite a relevancii k súdnemu konaniu, ako tvrdila sťažovateľka. Nemožno preto súhlasiť s námietkou sťažovateľky, že okresný súd založil rozhodnutie na vlastných medicínskych úvahách a v rozpore s predloženými dôkazmi. 16. Podstatnou skutočnosťou pre zamietnutie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty však boli okolnosti preberania elektronických úradných správ konateľom sťažovateľky. Okresný súd preskúmal okolnosti doručenia platobného rozkazu sťažovateľke so zistením, že platobný rozkaz bol do elektronickej schránky doručený 27. februára 2026 (vyše mesiac pred vznikom zdravotných komplikácií konateľa, pozn.), avšak súdna zásielka sa doručila fikciou doručenia 19. marca 2026, pretože konateľ písomnosť neprevzal. Pritom posledné prihlásenie do schránky pred vydaním platobného rozkazu vykonal 22. januára 2026. Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sťažovateľka zmeškala lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu, nebolo ochorenie konateľa, ktoré nastalo 14. deň lehoty na jeho podanie (ktorá sa predĺžila o veľkonočné sviatky, pozn.), ale to, že konateľ prehliadal elektronickú schránku nepravidelne, v značných časových intervaloch. V dôsledku prístupu konateľa sa sťažovateľka oboznámila s platobným rozkazom až potom, keď nastali účinky jeho doručenia. 17. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania lehoty sa vždy posudzuje so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom je potrebné hodnotiť subjektívnu stránku, či účastník nemohol prekážku predvídať, prípadne ju odvrátiť, tak ako to v danom prípade vyhodnocoval i okresný súd. Rovnako je potrebné dostatočne posúdiť, či prekážka bola takého charakteru, že mohla účastníkovi, resp. strane sporu znemožniť vykonať úkon v príslušnej lehote. Ako už bolo uvedené, pri rozhodovaní je potrebné prihliadať aj na to, že odpustenie zmeškania lehoty je opatrením výnimočným, pretože narušuje právnu istotu ostatných účastníkov a orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka. V okolnostiach
4
tu preskúmavanej veci považuje ústavný súd závery okresného súdu za dostatočne odôvodnené a nevykazujúce žiadne znaky svojvôle. 18. Prípady ospravedlniteľných dôvodov v judikatúre všeobecných súdov sa týkajú práve situácií, ktoré sú nezlučiteľné s vykonaním určitého úkonu (napr. náhla hospitalizácia, nepredvídaná pracovná cesta). Na druhej strane nemôže byť tento inštitút zneužitý na legitimizáciu nedbanlivosti procesnej strany. Rozhodne nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi. Tieto obmedzenia a ich výklad však nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu, a preto je potrebné sa pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania vyhnúť prepiatemu formalizmu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu určitých procesných pravidiel. 19. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd vzal do úvahy viacero vzájomne prepojených skutočností a dôkazov a neposudzoval „ospravedlniteľný dôvod“ pre odpustenie zmeškania lehoty izolovane. Možno dodať, že predloženie lekárskej správy alebo potvrdenia nemôže automaticky a bez ďalšieho viesť k záveru o tom, že bola splnená podmienka existencie ospravedlniteľného dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 122 CSP. Príčinou zmeškania lehoty bolo podľa súdu to, že konateľ elektronickú schránku prehliadal nepravidelne, pričom nepriaznivý zdravotný stav tomu mohol brániť len po určitú nevyhnutnú dobu. Právny záver okresného súdu, že za takýchto okolností neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, nie je svojvoľný. 20. Okresný súd v súvislosti s prístupom konateľa k preberaniu zásielok z elektronickej schránky poukázal na jeho povinnosť vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§ 135a Obchodného zákonníka). Nešlo o samoúčelné vyjadrenie. Ide o požiadavku svedomitého plnenia povinností štatutára, ktorou je okrem iného aj zabezpečiť riadne preberanie zásielok určených právnickej osobe. To možno zabezpečiť aj udelením oprávnenia na prístup do elektronickej schránky ďalšej osobe. 21. Bolo len na úvahe súdu, akým spôsobom vyhodnotí stranou uvádzané skutočnosti potenciálne zakladajúce ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškanej lehoty, a úvaha okresného súdu vyplývajúca z napadnutého uznesenia rešpektovala zákonné limity a bola v ňom náležite odôvodnená. Ústavný súd nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. 22. Aj v tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je mimoriadnou opravnou inštanciou a nemôže nahrádzať právomoc všeobecných súdov a že jeho úlohou nie je nanovo vyhodnocovať skutkové a právne okolnosti prípadu a nahradiť závery všeobecných súdov svojím vlastným názorom, ale presvedčiť sa, že závery všeobecných súdov nie sú prejavom svojvôle, ktorá by mohla mať za následok porušenie práv sťažovateľa. Sumarizujúc už uvedené, nebolo v danej veci zistené, že by posudzované uznesenie okresného súdu bolo svojvoľné alebo v rozpore (nesúlade) s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené. 23. V prejedávanej veci okresný súd pri svojom rozhodovaní nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená námietka o ústavnej neudržateľnosti
5
napadnutého uznesenia nemá opodstatnenie, a tak odmietol ústavnú sťažnosť v celom rozsahu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
6