Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 612/2026-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 46T/15/2024 takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . 2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní. V ústavnej sťažnosti žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 6 000 eur. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o ústavnej sťažnosti, keďže jeho finančné pomery mu neumožňujú zvoliť si právneho zástupcu na vlastné náklady.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo v roku 2020 začaté trestné stíhanie. Dňa 13. februára 2024 podal prokurátor okresnému súdu proti nemu obžalobu a ďalším dvom obžalovaným pre prečin krádeže spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. Okresný súd vydal 22. januára 2026 trestný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ odpor. Následne súd nariadil hlavné pojednávanie na 9. september 2026.
3. Sťažovateľ podal 23. marca 2026 predsedovi okresného súdu sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Stanovisko okresného súdu z 30. apríla 2026 bolo sťažovateľovi doručené 6. mája 2026. Podaním z 13. mája 2026 sťažovateľ oznámil, že na sťažnosti pre nečinnosť trvá.
4. Sťažnosť pre nečinnosť bola Krajskému súdu v Bratislave predložená 6. júna 2026. Uznesením sp. zn. 2Ntro/3/2026 z 11. júna 2026 krajský súd rozhodol, že sťažnosť je opodstatnená, a z dôvodu, že v čase rozhodovania o sťažnosti už boli úkony trestného konania vykonávané plynule, nepristúpil k určeniu lehoty na nariadenie hlavného pojednávania.
5. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že okresný súd v napadnutom trestnom konaní nekoná plynule a bez prieťahov, čím dochádza k porušovaniu označených práv podľa ústavy a dohovoru. V postupe okresného súdu došlo k viacerým obdobiam nečinnosti. Trestné stíhanie aktuálne trvá už šiesty rok. Po podaní obžaloby okresný súd nekonal dva roky a až v roku 2026 doručil sťažovateľovi trestný rozkaz. Sťažovateľ zdôrazňuje, že dlhodobé trestné stíhanie má pre neho závažné dôsledky v osobnom, rodinnom a pracovnom živote a spôsobuje mu značnú psychickú záťaž. Sťažovateľ sa domnieva, že dĺžka trestného konania v jeho veci je neprimeraná.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Sťažovateľ podal 20. apríla 2026 v poradí prvú ústavnú sťažnosť, namietajúc porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v tom istom trestnom konaní. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 277/2026-6 zo 7. mája 2026 skoršiu ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Dôvodom odmietnutia bola neprípustnosť skoršej ústavnej sťažnosti (predčasne podaná) pre nevyčerpanie prostriedku nápravy, ktoré sťažovateľovi poskytuje § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľ síce podal sťažnosť pre nečinnosť, avšak v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo nadriadeným súdom ešte rozhodnuté. Uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2026.
8. Ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, neznamená jeho samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom verejnej moci (napr. II. ÚS 217/2026).
9. Z podkladov aktuálne predbežne prerokúvanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 55 ods. 4 Trestného
2
poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej doručení a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. Podľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci, ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, no ak je sťažnosť opodstatnená, určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že dĺžka napadnutého trestného konania, v ktorom bol okresný súd nečinný, je neprimeraná. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že okresný súd postupoval v súlade s citovaným § 55 ods. 3 a 4 Trestného poriadku a pristúpil k vykonávaniu úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd z oficiálneho webového portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že v označenej trestnej veci sťažovateľa je ďalšie hlavné pojednávanie nariadené na 16. december 2026. Podanie samotnej sťažnosti pre nečinnosť z 23. marca 2026 viedlo v okolnostiach sťažovateľovej veci k náprave a samo osebe prinieslo ním sledovaný cieľ. Prostriedok nápravy, kvôli nevyčerpaniu ktorého bola skoršia ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá, sťažovateľ využil a jeho využitie splnilo práve ten účel, kvôli ktorému ho ústavný súd v odmietnutej skoršej ústavnej sťažnosti vyhodnotil ako účinný prostriedok nápravy sťažovateľom označených práv. Prihliadajúc na celkovú dĺžku konania od vznesenia obvinenia sťažovateľovi, je ústavný súd toho názoru, že okresný súd vykonaním a nariadením ďalšieho termínu hlavného pojednávania na základe sťažovateľovho účinného prostriedku nápravy poskytol ochranu jeho označeným právam, ktorá je v aktuálnom stave konania prebiehajúceho od roku 2020 dostatočná. Tým ústavný súd nijako nespochybňuje, že napadnuté trestné konanie nemohlo byť poznačené prieťahmi v konaní, avšak okolnosti veci v ich súhrne majú za následok, že intenzita prieťahov nedosahuje úroveň odôvodňujúcu ústavno-súdny prieskum. Ak by v aktuálnom procesnom stave žalovaného trestného konania ústavný súd k prieskumu postupu okresného súdu pristúpil, poprel by vlastný právny názor vyslovený v uznesení č. k. I. ÚS 277/2026-6 zo 7. mája 2026 o in abstracto účinnosti prostriedku podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá sa in concreto v sťažovateľovej veci aj potvrdila. Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).
11. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom odôvodnenej jeho nepriaznivou majetkovou situáciou je potrebné poukázať na právnu úpravu, podľa ktorej ústavný súd môže v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak (1) taká osoba o to požiada, (2) odôvodňujú to jej majetkové pomery a (3) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (III. ÚS 265/2014, III. ÚS 482/2025, I. ÚS 639/2025).
3
12. Vzhľadom na výsledok posúdenia ústavnej sťažnosti je evidentné, že v tejto veci ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto v danom prípade neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
4