Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 604/2026-16 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 15CoPr/4/2025 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) [čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“)], na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vlastníckeho práva podľa čl. 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ,,charta“) a práv na spravodlivé súdne konanie a prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 47 charty) a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom krajského súdu v konaní o jej odvolaní.
II. 2. Sťažovateľka sa žalobou z roku 2014 proti žalovanému domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Okresný súd jej žalobe rozsudkami z októbra 2020 a júna 2021 vyhovel, no krajský súd rozsudkami zo septembra 2022 a júla 2023 tieto rozsudky zmenil a jej žalobu zamietol. Rozsudky krajského súdu boli na dovolanie sťažovateľky zrušené uzneseniami najvyššieho súdu zo septembra a decembra 2024. Odvolania boli znovu predložené krajskému súdu v apríli 2025, ktorý v novembri 2025 v ústavnou sťažnosťou namietanom konaní vykonal pojednávanie, na ktorom podal správu o konaní a zopakoval listinné dôkazy. Následne v januári 2026 na pojednávaní vypočul troch svedkov. Na pojednávaní vo februári 2026 vypočul
ďalšie dve svedkyne. Na pojednávaní v apríli 2026 vypočul ďalších dvoch svedkov s tým, že cez dožiadané súdy vypočuje ďalšie dve svedkyne. Na návrh oboch strán z júna 2026 krajský súd na tri mesiace konanie prerušil z dôvodu mimosúdnych rokovaní strán. 3. Už nálezom z októbra 2025 (II. ÚS 294/2025) ústavný súd vyslovil, že postupom mestského súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava I, v konaní o jej žalobe boli porušené jej ústavné práva namietané touto ústavnou sťažnosťou, mestskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 10 000 eur. Zároveň týmto nálezom nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti proti postupu krajského súdu v konaní o odvolaniach.
III. 4. Sťažovateľka zdôrazňuje význam svojho pracovného sporu a to, že už bolo vyslovené porušenie jej ústavných práv. Tvrdí, že krajský súd je v namietanom konaní nečinný a vysloveniu porušenia ústavných práv sa vyhol len tým, že v konaní o jej predchádzajúcej ústavnej sťažnosti uviedol, že rozhodne v druhej polovici roka 2025. Podľa sťažovateľky nečinnosť krajského súdu neospravedlňuje ani to, že na návrh oboch strán bolo konanie prerušené.
IV. 5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie ústavných práv (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). Krajský súd v období od posledného nálezu ústavného súdu (október 2025) a predloženia spisu na rozhodnutie (apríl 2025) o odvolaní v spore sťažovateľky koná priebežne tak, že vykonáva dôkazy zrejme s tým, aby vo veci sťažovateľky rozhodol inak ako zrušením rozhodnutí okresného súdu ešte z rokov 2020 a 2021. Krajský súd pritom vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a reflektoval návrh strán, teda aj sťažovateľky, na prerušenie konania na účely mimosúdneho vyriešenia sporu. Od predloženia spisu krajskému súdu uplynula doba niečo viac ako rok a od skoršieho rozhodnutia ústavného súdu ani nie rok, pričom toto obdobie bolo vyplnené účelnou procesnou činnosťou krajského súdu smerujúcou k definitívnemu rozhodnutiu o jej žalobe. Takýto postup krajského súdu vylučuje, že by jeho postupom došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky, ktorých porušenie už bolo vyslovené vo vzťahu k postupu mestského (okresného) súdu v konaní o jej žalobe.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
2