Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 603/2026-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa STAVIT Ing. František Víťazka, spol. s r. o., Krížna 795/12, Žiar nad Hronom, zastúpeného FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 28Up/599/2025 o oznámení dôvodov zaujatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Straku takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. Rvp 2296/2026.
Odôvodnenie:
1. Ústavná sťažnosť bola ako sudcovi spravodajcovi pridelená sudcovi ústavného súdu Petrovi Strakovi, členovi II. senátu ústavného súdu, ktorý oznámil dôvod svojho vylúčenia z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti. Ten má spočívať v tom, že jeho dcéra pracuje v advokátskej kancelárii zastupujúcej sťažovateľa a oznámila mu, že na veci spolupracovala. 2. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a čl. IV bodu 1 písm. c) a čl. II bodu 3.3 rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v II. senáte ústavného súdu rozhoduje III. senát ústavného súdu. Podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. 3. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, keďže nestrannosť sudcu má význam pre dôveru verejnosti v súdnictvo [Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) z 5. 2. 2005, bod 57]. Pri teste subjektívnych okolností sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu alebo jeho záujem vo veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto opakom môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo alebo neznášanlivosť. Pri teste objektívnych okolností je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie sa zaujatosti, teda či sú dané okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu (Daktaras proti Litve, sťažnosť
č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami dôvera verejnosti v rozhodovanie (II. ÚS 36/2012). 4. Z hľadiska subjektívneho niet pochýb o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. Z hľadiska objektívneho je zrejmé, že sudca je vo vzťahu k advokátskej kancelárii, ktorá zastupuje sťažovateľa, a to prostredníctvom svojej dcéry, ktorá v tejto kancelárii nielenže pracuje, ale spolupracovala aj na veci sťažovateľa, a to mu oznámila. Takýto, hoc aj sprostredkovaný vzťah k zástupcovi sťažovateľa je u nezaujatého pozorovateľa spôsobilý vyvolať objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu, ktorý sa pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti bude musieť vysporiadať s právnou argumentáciou s vedomím, že na jej tvorbe sa zúčastnila jeho dcéra. To zakladá dôvod na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
2