Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 588/2026-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , Nový Salaš 79, zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 61Cos/1/2024 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. 1. Sťažovatelia (maloletý zastúpený matkou a matka) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. septembra 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) [čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“)] a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom mestského súdu. 2. Sťažovatelia, ktorých mestský súd v júni 2024 oslobodil od súdnych poplatkov, sa žalobou (32 strán) z marca 2024 proti žalovanej škole domáhajú ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy (25 000 a 5 000 eur), náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sťažovateľa v čiastke určenej súdom ustanoveným znalcom (najmenej však 50 000 eur) a náhrady liečebných nákladov 2 000 eur (s výhradou ich doplnenia) v súvislosti s úrazom sťažovateľa na korčuliarskom kurze. Na prvom pojednávaní v decembri 2024 mestský súd vec predbežne posúdil a vypočul riaditeľku žalovanej. Ďalšie pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka a dvaja svedkovia, sa po zrušení dvoch termínov konalo 14. apríla 2025 a bolo pre účely výsluchu svedkov odročené na 30. jún 2025. Sudkyňa však bola pridelená na iný súd a ďalšie pojednávanie sa po zmene sudkyne v septembri 2025 konalo 16. februára 2026. Mestský súd vypočul dvoch svedkov a pojednávanie odročil na 11. máj 2026 s tým, že žalovaná zabezpečí účasť dvoch svedkov a súd predvolá ďalšiu svedkyňu. Pojednávanie nariadené na 11. máj 2026 mestský súd pre školenie sudkyne odročil na 15. jún 2026. I to však bez uvedenia dôvodu zrušil. V júni 2026 podpredsedníčka mestského súdu ako dôvodnú vyhodnotila sťažnosť sťažovateľov na prieťahy
v konaní s tým, že konanie bude ďalej sledovať. Mestský súd nariadil pojednávanie na september 2026. 3. Sťažovatelia zdôrazňujú, že vo veci sa konali len tri pojednávania a medzi poslednými dvoma uplynulo viac ako desať mesiacov. Osobitne namietajú, že posledné dve pojednávania boli odročené bez uvedenia dôvodu a z dôvodu na strane súdu. Okrem toho aj vedenie súdu konštatovalo, že v ich veci dochádza k prieťahom. Podľa sťažovateľov konanie o žalobe v súvislosti s poškodením zdravia vyžaduje osobitnú rýchlosť a efektívnosť, no o ich žalobe súd koná už dva a pol roka a vzhľadom na priebeh dokazovania nemožno očakávať skoré rozhodnutie. Sťažovatelia pripúšťajú, že vo veci treba vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, no na strane druhej uvádzajú, že ich vec si vyžaduje efektívny postup súdu, a preto náročnosť dokazovania neospravedlňuje doterajšiu dĺžku konania. Zdôrazňujú, že k predĺženiu konania nijak neprispeli.
II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00), no nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). 5. Tak je to aj v prípade sťažovateľov, a to aj napriek tomu, že postup mestského súdu v konaní o ich žalobe nie je optimálny. Postup mestského súdu je spojený s nedostatočnou koncentráciou vykonávania jednotlivých dôkazov, o čom svedčí to, že vo veci sa konali tri pojednávania, na ktorých boli vypočutí dosiaľ len štyria svedkovia. K odstupu medzi jednotlivými pojednávaniami prispela aj zmena sudkyne v polovici roka 2025. Dovtedy mestský súd aj napriek odročeniu viacerých pojednávaní postupoval priebežne. K prieťahom začalo dochádzať až po zmene sudkyne, od kedy sa vo veci konalo len jedno pojednávanie a dva termíny boli zrušené z neospravedlniteľných dôvodov na strane súdu. Napriek tomu však konanie na mestskom súde netrvá viac ako tri roky a mestský súd nie je celkom nečinný. Stále možno očakávať, že v pomerne skutkovo zložitejšej veci sa rozhodne do troch rokov od začatia konania. K tomu treba doplniť, že potreba znaleckého dokazovania v prípade zistenia dôvodnosti základu nároku vyplýva z toho, že sťažovateľ k žalobe nepriložil zákonom predpokladaný posudok svojho ošetrujúceho lekára na určenie bodového ohodnotenia náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Táto okolnosť je spôsobilá prispieť k zbytočnému predĺženiu konania. S ohľadom na tieto okolnosti zistené prieťahy nedosahujú intenzitu porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2