Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 527/2026-13 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. 82D/15/2024 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní o dedičstve. 2. Okresný súd poveril notára konaním o dedičstve po otcovi sťažovateľky, ktorý zomrel v januári 2024. Prvé pojednávanie bolo v marci 2024. Notár oboznámil súpis majetku a dlhov poručiteľa a druhá dedička (jeho manželka) prejavila záujem nadobudnúť pozemky poručiteľa (8 714 m2) s tým, že sťažovateľku vyplatí. Sťažovateľka uplatnila započítanie daru poručiteľa manželke. Manželka si uplatnila náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Ďalšie pojednávanie bolo v júli 2025. Na ňom notár oboznámil dar poručiteľa manželke a šetrenie majetku poručiteľa v Taliansku. Dedičia prejavili záujem uzavrieť dohodu. Notár ich vyzval na predloženie odborných vyjadrení na určenie hodnoty pozemkov. Sťažovateľka vyjadrenie zabezpečila. 3. Ďalšie pojednávanie bolo v novembri 2025. Notár na ňom uviedol, že pozemky poručiteľa nemožno nadobudnúť do podielov, a ak sa dedičia nedohodnú, uloží im zložiť preddavok na dôkaz znalcom na určenie hodnoty pozemkov. Sťažovateľka vzhľadom na vyjadrenie obce, že pozemky možno zastavať, uviedla, že ich dedičia môžu nadobudnúť do podielov, a predložila stanovisko o ich trhovej hodnote. Zároveň navrhla doplniť dokazovanie o daňové podklady poručiteľa, zistenie jeho pohľadávky zo sociálnej dávky a dožiadanie bánk na stav účtov poručiteľa. Notár následne
sťažovateľke na jej urgenciu doručil stanovisko úradu k nemožnosti nadobudnutia pozemkov do podielov s nesúhlasom manželky so stanoviskom o hodnote pozemkov a s návrhom na znalecké dokazovanie. Uznesením z apríla 2026 notár nariadil dôkaz znalcom na určenie hodnoty pozemkov a dedičom uložil zložiť preddavok. Na odvolanie sťažovateľky okresný súd uznesením z mája 2026 uznesenie notára zrušil a sťažovateľku oslobodil od zloženia preddavku na trovy znalca. 4. Podľa sťažovateľky postup notára nezodpovedá požiadavke na plynulé, efektívne a hospodárne vedenie súdneho konania, keďže notár mal skôr, najneskôr v júli 2025 identifikovať potrebu dôkazu znalcom. Namieta odstup medzi predložením stanoviska o hodnote pozemkov a nariadením dôkazu znalcom v kontexte celkovej dĺžky konania. Je toho názoru, že postup notára nesmeroval k skorému odstráneniu spornej otázky a skončeniu dedičského konania. Okrem toho k predĺženiu konania prispelo aj to, že jej nesprávne bolo uložené zloženie preddavku na trovy znalca, hoci súdu muselo byť známe, že študuje na vysokej škole, je odkázaná na výživu matky a dedičské konanie na ňu má neprimeraný psychický dopad, keďže sa týka smrti jej otca. II. 5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00), no nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu možno prihliadnuť len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významne ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). 6. Tak je tomu aj v prípade sťažovateľky. Celková dĺžka konania v trvaní viac ako dva a pol roka na konanie o dedičstve nie je optimálna, no v okolnostiach veci sťažovateľky neodôvodňuje záver o porušení jej ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. Niet dôvod pochybovať o tom, že vo veci sťažovateľky už mohlo byť rozhodnuté. Z hľadiska posúdenia namietaného porušenia ústavných práv je z pohľadu významu veci pre sťažovateľku rozhodujúce, že v konaní ide len mimosporové určenie rozsahu jej dedičského práva. Predovšetkým však treba uviesť, že okresný súd nebol celkom nečinný a v konaní o dedičstve prostredníctvom notára konal. Vykonal súpis majetku a dlhov poručiteľa, zisťoval jeho majetok v cudzine a aktívne riešil otázku možnosti dedenia pozemkov do podielov dedičov. Nemožno opomenúť ani to, že sťažovateľka až po približne dvoch rokoch od začatia konania navrhla vykonanie ďalších dôkazov na zistenie možného majetku poručiteľa. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2