Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 523/2026-14 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava, zastúpeného LMH Legal, s.r.o., Moyzesova 314/39, Modra, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 40Ca/9/2022 zo 6. júla 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mestský súd koná o žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanému domáha zaplatenia 732,84 eur. Do konania na stranu sťažovateľa vstúpil intervenient, no jeho vstup namietol intervenient na strane žalovaného. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením mestský súd vstup intervenienta na stranu žalujúceho sťažovateľa napriek jeho súhlasu nepripustil. 2. Sťažovateľ namietané porušenie ústavných práv identifikuje v tom, že návrh na nepripustenie intervenienta nepodal žalovaný, ale druhý intervenient, a o návrhu bolo rozhodnuté pred uplynutím lehoty na vyjadrenie k návrhu. Okrem toho je uznesenie mestského súdu nesprávne, arbitrárne a rozporné s právnym názorom v obdobnej veci (III. ÚS 233/2025). Podľa sťažovateľa proti uzneseniu mestského súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, nemá žiaden iný opravný prostriedok. 3. Tak tomu nie je. O porušení ústavných práv sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením mestského súdu bude môcť na jeho odvolanie proti rozsudku mestského súdu rozhodnúť krajský súd. Ústavná sťažnosť je tak proti uzneseniu mestského súdu podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) neprípustná, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súdu odmietnutá. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku možno odvolanie strany proti rozhodnutiu vo veci samej odôvodniť aj vadou právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej
a ktorého vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V takomto prípade je odvolanie strany proti rozhodnutiu vo veci samej právnym prostriedkom podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde vylučuje prípustnosť ústavnej sťažnosti strany proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o prípustnosti vstupu intervenienta do konania (PLz. ÚS 3/2022). 4. Nie je dôvod tento záver nevztiahnuť aj na rozhodnutie o nepripustení vstupu intervenienta na stranu žalujúceho sťažovateľa, ktorý v prípade neúspechu v spore bude môcť namietať nesprávnosť ústavnou sťažnosťou namietaného uznesenia mestského súdu odvolaním proti jeho rozsudku. Situácia sťažovateľa je odlišná od jeho situácie v obdobnej veci (III. ÚS 233/2025), kedy k vstupu intervenienta na jeho stranu došlo potom, ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe sťažovateľa, a preto nesprávnosť uznesenia o nepripustení intervenienta na jeho stranu nebolo možné uplatniť v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2