Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 522/2026-12 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1/ , a 2/ , zastúpených Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 37P/72/2025 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovatelia (otec a ním zastúpený maloletý syn) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. augusta 2026 domáhajú vyslovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v rodinnoprávnom konaní. 2. Starí rodičia sa návrhom z mája 2025 domáhajú úpravy styku s maloletým sťažovateľom. Ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mestský súd vylúčil na samostatné konanie a v časti mu vyhovel uznesením z júna 2025 tak, že upravil styk navrhovateľov so sťažovateľom 2 každú druhú nedeľu na jednu hodinu za prítomnosti sťažovateľa 2. Sťažovateľ 1 sa k návrhu vyjadril v októbri 2025. Prvé pojednávanie sa konalo v novembri 2025 a bolo odročené na január 2026. To sa nekonalo a bolo odročené. Pojednávania nariadené na apríl a máj 2026 boli odročené na žiadosť navrhovateľov. Ani pojednávanie nariadené na 7. júl 2026 sa nekonalo. 3. Sťažovatelia namietajú, že konanie od mája 2025 nie je skončené v dôsledku opakovaného odročenia pojednávaní. To vedie k prieťahom v citlivom konaní, ktoré vyžaduje rýchly postup v záujme maloletého. Sťažovatelia poukazujú na nález ústavného súdu, ktorým bolo vyhovené matke sťažovateľa 2 (III. ÚS 359/2024). Tvrdia, že ich vec nie je skutkovo a právne zložitá, ide o bežnú agendu súdov, v ktorej sa rozhoduje v podstatne v kratších lehotách.
II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00), no nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu možno prihliadnuť len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významne ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). 5. Tak je to aj v prípade sťažovateľov. Celková dĺžka konania v trvaní 16 mesiacov na rodinnoprávnu vec nie je optimálna, no v okolnostiach veci sťažovateľov neodôvodňuje záver o porušení ústavných práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote. Niet dôvod pochybovať o tom, že vo veci sťažovateľov už mohlo byť rozhodnuté. Rovnako treba súhlasiť s tým, že ide o rodinnú vec, ktorá vyžaduje osobitne starostlivý prístup súdu. Z hľadiska posúdenia porušenia uvedených ústavných práv je z pohľadu významu veci pre sťažovateľov rozhodujúce, že konanie neprebieha na ich návrh a ide o rodinnoprávnu vec, ktorá sa netýka priamo zabezpečenia osobnej starostlivosti a výživy o maloletého. Ide o otázku menšieho významu, ktorá sa týka úpravy styku maloletého so starými rodičmi. Okrem toho určitá miera právnej istoty bola nastolená neodkladným opatrením mestského súdu z júna 2025, ktorým bol styk navrhovateľov upravený s ohľadom na zjavne narušené vzťahy rodičov maloletého a sťažovateľa 1 s navrhovateľmi. Predovšetkým však treba uviesť, že mestský súd nebol celkom nečinný, vo veci uskutočnil jedno a nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli zmarené žiadosťami navrhovateľov. 6. Neobstojí odkaz sťažovateľov na nález (III. ÚS 359/2024), kde rozhodujúcim prvkom záveru o dôvodnosti ústavnej sťažnosti matky sťažovateľa 2 bolo to, že konanie o rozvod manželstva v dôsledku zmien miestnej príslušnosti súdov trvá štyri roky a sedem mesiacov, a nie to, že konanie na definitívne miestne príslušnom súde menej ako jeden rok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2