Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 519/2026-13 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, proti uzneseniam Okresného súdu Humenné č. k. 8P/51/2024-497 zo 14. apríla 2026 a č. k. 8P/190/2025-148 zo 17. júna 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní včas a riadnymi okolnosťami neospravedlní. 2. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením vyššej súdnej úradníčky zo 14. apríla 2026 okresný súd sťažovateľovi uložil pokutu za to, že sa so svojou takmer desaťročnou dcérou nedostavil k znalkyni. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresný súd ústavnou sťažnosťou nenamietaným uznesením z 3. augusta 2026 zamietol. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu zo 17. júna 2026 okresný súd sťažovateľovi uložil pokutu 200 eur za to, že napriek 19. mája 2026 doručenej výzve nezabezpečil účasť dcéry na pojednávaní 17. júna 2026 a na otázky súdu uviedol, že dcéra je na výlete a do poslednej chvíle si myslel, že na pojednávanie príde. 3. Sťažovateľ opisuje priebeh konania, ktoré sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k jeho maloletej dcére. K druhému namietanému uzneseniu uvádza, že sa mu dcéru na pojednávanie zabezpečiť nepodarilo, hoci mu to skôr prisľúbila, no na poslednú chvíľu si to rozmyslela
a nedokázal to ovplyvniť a ani súd požiadať o odročenie pojednávania. Je toho názoru, že túto situáciu súdu vysvetlil, no napriek tomu mu bola uložená pokuta, hoci to ani matka nežiadala. Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd uložil aj iné pokuty napriek tomu, že sa snažil byť súčinný. Zastáva názor, že okresný súd uloženie pokuty zdôvodnil nedostatočne a formálne, hoci sa snažil zabezpečiť účasť dcéry na pojednávaní, no ona to odmietla a nemohol voči nej konať nasilu. II. 4. O porušení základných práv sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením vyššej súdnej úradníčky zo 14. apríla 2026 bol na jeho odvolanie príslušný rozhodnúť sudca okresného súdu. Ústavná sťažnosť je tak proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) neprípustná, a preto bola v tomto rozsahu podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súdu odmietnutá. 5. Proti uzneseniu okresného súdu zo 17. júna 2026 je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty môže neprípustne zasiahnuť do základných práv, a preto podlieha prieskumu z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu (I. ÚS 41/2015, IV. ÚS 562/2018). Na rozhodovanie súdov o uložení pokút sú primerane kladené požiadavky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutia musia mať zákonný podklad a nemôžu byť prejavom arbitrárneho prístupu. 6. Tak tomu v prípade sťažovateľa nie je. Zákonným podkladom sťažovateľovi uloženej pokuty je § 102 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní včas a riadnymi okolnosťami neospravedlní. Skutkovým základom uloženia poriadkovej pokuty je procesná skutočnosť spočívajúca v tom, že sťažovateľ napriek doručenej výzve nezabezpečil účasť dcéry na pojednávaní a na otázky súdu uviedol, že dcéra je na výlete a do poslednej chvíle si myslel, že na pojednávanie príde. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neúčasť dcéry na pojednávaní odôvodnil inou skutočnosťou, ako uviedol na pojednávaní. Namiesto toho, že dcéra šla na výlet, v ústavnej sťažnosti uvádza, že dcéra mu účasť na pojednávaní prisľúbila, no potom si to rozmyslela. Táto skutočnosť však v konaní na okresnom súde, ale ani v ústavnej sťažnosti nebola nijak osvedčená. Ide len o tvrdenie sťažovateľa, z ktorého nemožno dospieť k záveru, že nesplnenie procesnej povinnosti sťažovateľom možno ospravedlniť. Uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi tak nie je prejavom arbitrárneho prístupu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2