Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 514/2026-16 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 23Csp/1/2023 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom okresného súdu. 2. Sťažovateľka (spotrebiteľka) sa žalobou z januára 2023 proti žalovanej nebankovej spoločnosti domáhala finančného zadosťučinenia 1 200 eur za to, že ako neprijateľná bola zastavená proti nej na základe rozhodcovského rozsudku vedená exekúcia v prospech žalovanej. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v máji 2023 odpor. Pojednávanie v novembri 2023 bolo odročené kvôli predloženiu ďalších dôkazov sťažovateľkou. Na druhom pojednávaní okresný súd rozsudkom z februára 2024 žalobe v časti o 1 000 eur vyhovel a sťažovateľke priznal proti žalovanej náhradu trov konania. O zamietnutí žaloby v časti o 200 eur rozhodol dopĺňacím rozsudkom z decembra 2024. Na odvolanie žalovanej krajský súd rozsudok okresného súdu rozsudkom z augusta 2025, ktorý sa stal právoplatným 12. septembra 2025, zmenil tak, že sťažovateľke priznal len 100 eur, vo zvyšku jej žalobu zamietol. Sťažovateľke proti žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. 3. Sťažovateľka porušenie svojich ústavných práv vyvodzuje z toho, že doteraz nie je rozhodnuté o výške priznanej náhrady trov konania. Pritom poukazuje na to, že o tom malo byť rozhodnuté do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o náhrade trov konania, rozhodovanie o náhrade trov
konania nie je práve zložité (III. ÚS 568/2024, III. ÚS 206/2025) a rozhodovanie v dĺžke viac ako roka je ústavné problematické (III. ÚS 331/2023). II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00), no nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). 5. Tak je to aj v prípade sťažovateľky, v ktorom bolo o jej žalobe rozhodnuté do približne 32 mesiacov od jej podania a sťažovateľke bolo priznané finančné zadosťučinenie 100 eur a vo zvyšnej časti (1 100 eur) bola jej žaloba zamietnutá. Vec sťažovateľky nevykazuje osobitný význam a bol nastolený stav právnej istoty o tom, či vôbec a v akej výške jej má byť priznané finančné zadosťučinenie za to, že žalovaná sa proti nej neprípustne domáhala výkonu rozhodcovského rozsudku. Hoci už tento postup okresného súdu nebol optimálny, k prieťahom zrejme dochádza aj pri rozhodovaní o výške sťažovateľke priznanej náhrady trov konania. 6. Vo veciach podobných veci sťažovateľky bolo vyslovené porušenie ústavných práv za situácie, keď (i) súd nerozhodol o výške náhrady trov po 18 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku a po viac ako piatich rokoch trvania sporu, v ktorom šlo o zaplatenie 60 000 eur (III. ÚS 568/2024), (ii) vyšší súdny úradník rozhodol o výške náhrady trov po 11 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku a potom o sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol sudca po ďalších 12 mesiacoch, pričom sťažovatelia tieto trovy vyčíslili bezprostredne po právoplatnosti rozsudku, ktorým im bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť ich rodičov pri dopravnej nehode (19 100 a 22 900 eur) a opakovane sťažnosťami namietali prieťahy v rozhodovaní o výške náhrady (III. ÚS 206/2025) a (iii) súd nerozhodol o výške náhrady trov po 13 mesiacov od ich vyčíslenia (6 590,24 eur) v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy k bytu, ktorý trval viac ako štyri a pol roka a sťažovateľka sťažnosťou predsedovi súdu neúspešne namietala, že o výške trov malo byť rozhodnuté aj napriek podanému dovolaniu (III. ÚS 331/2023). 7. Závažnosť zistených prieťahov okresného súdu veci sťažovateľky je z viacerých hľadísk nižšia ako v už uvedených prípadoch. Oproti týmto veciam ide v prípade sťažovateľky o v zásade banálnu otázku náhrady trov konania v spore, v ktorej jej bolo priznaných proti žalovanej nebankovej spoločnosti len 100 eur. To naznačuje, že i výška náhrady trov konania bude omnoho nižšia ako v uvedených veciach. Okrem toho z tvrdení sťažovateľky na rozdiel od už uvedených vecí nevyplýva nielen to, že by sa na prieťahy v rozhodovaní sťažovala, ale ani nevyplýva, že si náhradu trov vyčíslila. Napokon je zrejmé, že o žalobe sťažovateľky bolo rozhodnuté za omnoho kratšiu dobu, ako to bolo v konaniach, v ktorých bolo vyslovené porušenie ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote. V rozhodovaní o výške sťažovateľke priznanej náhrady trov konania nepochybne dochádza k prieťahom
2
a k nerešpektovaniu zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie. S ohľadom na význam rozhodnutia o výške náhrady trov vo veci sťažovateľky a jej doterajší postup pri presadzovaní rozhodnutia o výške náhrady však zistené prieťahy nedosahujú intenzitu porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
3