Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 512/2026-11 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Jánom Gálikom, advokátom, Jablonská 301/7, Myjava, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tpo/47/2026-58 z 24. júla 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na „riadne odôvodnené a preskúmateľné súdne rozhodnutie“ podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením krajského súdu z 24. júla 2026 o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 26. júna 2026, ktorým bol vzatý do väzby po jeho zadržaní 23. júna 2026 a uznesení z 24. júna 2026, ktorým mu bolo vznesené obvinenie z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. 2. Namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ vyvodzuje z toho, že krajský súd (i) sa nedostatočne vysporiadal s ponukou nahradenia väzby, (ii) napriek tomu, že v konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie, formuloval hodnotiace závery k jeho duševnému stavu, (iii) nevyrovnal sa s tým, že trestné konanie bolo začaté pre iné zločiny, a (iv) písomné vyhotovenie uznesenia má viaceré formálne nedostatky. 3. Namietané porušenie ústavných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru sťažovateľ vyvodzuje z toho, že krajský súd o jeho sťažnosti z 26. júna 2026, ktorú jeho obhajca zdôvodnil 3. júla 2026, rozhodol až 24. júla 2026 a nedodržal tak lehotu podľa § 192 ods. 3 Trestného poriadku. Okrem toho krajský súd spis vrátil okresnému súdu 30. júla 2026 a jeho uznesenie bolo doručené jeho obhajcovi 7. augusta 2026. Konanie o jeho sťažnosti tak trvalo až 42 dní, čo je podľa sťažovateľa neprimeraná doba.
II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bolo podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. 5. Nedôvodná je námietka porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru zahŕňa základné hmotné a procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe. Preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe použiteľné ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 dohovoru, a nie ustanovenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. ústavy (III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09). V dôsledku nedostatočného alebo nesprávneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu tak nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. 6. Nedôvodná je námietka porušenia ústavných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením krajského súdu z dôvodu, že konanie na krajskom súde o sťažnosti sťažovateľa trvalo podľa sťažovateľa neprimerane dlhú dobu. Je tomu tak z dôvodu, že k porušeniu ústavných práv sťažovateľa nemohlo dôjsť uznesením krajského súdu, ale ústavnou sťažnosťou v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu neoznačeným, domnele prieťahmi postihnutým postupom krajského súdu. K tomu treba doplniť, že ústavná sťažnosť neobsahuje dostatok skutkových dôvodov, pre ktoré by bolo možno dospieť k záveru, že krajský súd konal o sťažnosti sťažovateľa ústavne neudržateľnú dobu. V ústavnej sťažnosti totiž absentuje akýkoľvek údaj o tom, kedy bola sťažnosť sťažovateľa predložená krajskému súdu, a teda za aké časové obdobie rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa je zodpovedný krajský súd. Je len zrejmé, že kedy krajský súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol a kedy spis vrátil okresnému súdu. Z ústavnej sťažnosti však vôbec nevyplýva, kedy bola vec predložená krajskému súdu. 7. Hoci konanie o sťažnosti sťažovateľa trvalo 42 dní, nie je dôvod na to, aby celé toto obdobie bolo pričítané krajskému súdu, keďže toto obdobie nezodpovedá dobe, kedy sa spis nachádzal na krajskom súde. Doba rozhodovania krajského súdu, hoc aj od predloženia odôvodnenia sťažnosti obhajcom sťažovateľa (3. júla 2026) do vrátenia spisu okresnému súdu (30. júla 2026), tak nemohla prekročiť jeden mesiac, čo vylučuje, že by ústavnou sťažnosťou nenamietaným postupom krajského súdu a už vôbec nie jeho rozhodnutím došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
2