Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 506/2026-10 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného prof. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., LL.M., advokátkou, Bernolákova 492/5, Modra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Urtost 2/2026 z 23. apríla 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu o postúpení jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu z krajského na okresný súd. 2. Nemecký súd sťažovateľovi uložil doživotný trest odňatia slobody. Pred účinnosťou zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) krajský súd tento nemecký rozsudok podľa Trestného poriadku uznal a okresný súd podľa § 521 ods. 2 Trestného poriadku nariadil jeho výkon na Slovensku. Krajský súd, na ktorom sťažovateľ požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu, uznesením z marca 2026 podľa § 521 ods. 4 Trestného poriadku postúpil žiadosť sťažovateľa okresnému súdu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť s tým, že v obdobnej veci najvyšší súd (2Ndt/10/2025) určil, že príslušným je podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. krajský súd. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyšší súd sťažnosť sťažovateľa zamietol s tým, že nemecký rozsudok bol uznaný a výkon trestu bol nariadený pred účinnosťou zákona č. 549/2011 Z. z., a preto okresný súd podľa § 521 ods. 4 Trestného poriadku rozhoduje aj o ďalších otázkach vykonávacieho konania, teda aj o žiadosti o podmienečné
prepustenie. K uzneseniu (2Ndt/10/2025) uviedol, že sa vzťahuje len na prípady, v ktorých krajský súd uznal a následne aj nariadil výkon trestu. 3. Podľa sťažovateľa strohé odôvodnenie uznesenia nespĺňa požiadavky ústavných práv, ktorých porušenie namieta, a neodpovedá na jeho argument uznesením najvyššieho súdu v obdobnej veci. Je toho názoru, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti sa má použiť účinný Trestný poriadok a zákon č. 549/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu k nemu špeciálnou úpravou. Vzhľadom na § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z., ktorý špecificky upravuje podmienky vykonávacieho konania vrátane podmienečného prepustenia z výkonu trestu, by sa tak mal použiť tento zákon. II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Právne závery všeobecných súdov sú predmetom kontroly zo strany ústavného sudu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (IV. US 43/04). K porušeniu ústavných práv sťažovateľa by tak mohlo dôjsť len vtedy, ak by pri výklade ustanovení zákona došlo k zjavnému právnemu omylu. 5. K tomu však nedošlo. Záver najvyššieho súdu zodpovedá jeho skorším rozhodnutiam (5Ndt/13/2019, 6Urtos/5/2017 5Ndt/5/2017), podľa ktorých ak bol rozsudok uznaný podľa Trestného poriadku ešte pred účinnosťou zákona č. 549/2011 Z. z., v ďalších otázkach vykonávacieho konania vrátane podmienečného prepustenia sa postupuje podľa § 521 ods. 2 a 4 Trestného poriadku, podľa ktorých výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva, a tento súd rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania. Na vec sťažovateľa nebol dôvod použiť ním uvádzané rozhodnutie (2Ndt/10/2025, správne 2Ndt/10/2015), keďže v tomto prípade k uznaniu cudzieho rozhodnutia došlo podľa zákona č. 549/2011 Z. z., a nie podľa Trestného poriadku. 6. Aj napriek prevažujúcej judikatúre odporujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (6Tost/26/2015) je ústavne udržateľný záver o tom, že na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu, ktorý bol uložený rozhodnutím uznaným podľa Trestného poriadku pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 549/2011 Z. z., sa použijú ustanovenia Trestného poriadku tak, že o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu je príslušný rozhodnúť okresný súd, ktorý nariadil výkon uznaného cudzieho rozhodnutia. Je tomu tak preto, že ustanovenia § 521 ods. 2 a 4 Trestného poriadku zostali účinné aj po účinnosti zákona č. 549/2011 Z. z. a tento zákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by intertemporálne vylučovali použitie ustanovení § 521 ods. 2 a 4 Trestného poriadku, ktorých použitie viedlo najvyšší súd k záveru, že o žiadosti sťažovateľa je príslušný rozhodnúť okresný súd. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2