Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 445/2026-30 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Petrom Martiškom, advokátom, Jilemnického 2, Trenčín, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. 34Em/8/2023 takto
rozhodol:
1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. 34Em/8/2023 b o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní sp. zn. 34Em/8/2023 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur a tieto zaplatiť jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 6 ústavy a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní o výkon rozhodnutia vo veci jeho maloletej dcéry. Sťažovateľ žiada okresnému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a tiež priznať mu finančné zadosťučinenie 7 000 eur. II. 2. V roku 2014 narodená dcéra sťažovateľa bola rozsudkom z apríla 2019 zverená matke s tým, že sťažovateľ sa s ňou bude pravidelne stretávať. V decembri 2023 sťažovateľ podal návrh na výkon tohto rozhodnutia. Uviedol, že dovtedy sa s dcérou pravidelne stretával, avšak za posledný rok mu ju matka viackrát na stretnutia neodovzdala. K tomu matka vo februári 2024 uviedla, že dcére v stretávaní so sťažovateľom nebráni, no rešpektuje jej vôľu nestretávať sa s ním. Sťažovateľ v apríli a júni 2024 urgoval súd o konanie vo veci, keďže sa s dcérou stále nestretával. Následne opatrovník maloletej doručil súdu obsah pohovoru s maloletou, podľa ktorého sa maloletá s otcom rada stretávala, no od posledného stretnutia sa ho bojí, pretože na ňu kričal, keď sa nesprávala podľa jeho predstáv. 3. Súd na prvom pojednávaní v októbri 2024 vypočul rodičov a opatrovníka, ktorý uviedol, že táto situácia je vyvrcholením dlhoročného rodičovského konfliktu. Po tomto pojednávaní súd neodkladným opatrením so súhlasom rodičov uložil rodičom i maloletej povinnosť absolvovať polročné odborné poradenstvo na obnovenie otcovského vzťahu. Opatrovník súdu vo februári 2025 oznámil, že z pohovoru s maloletou zistil, že naďalej odmieta kontakt s otcom, ktorý po nej kričí, aby prestala jesť sladkosti. Súdu bola vo februári 2025 doručená správa o priebehu poradenstva, podľa ktorej sa uskutočnilo šesť individuálnych sedení s rodičmi a dve s maloletou. Na pojednávaní vo februári 2025 rodičia vyjadrili ochotu zúčastňovať sa spoločných sedení. Pre pokračovanie v poradenstve bolo toto pojednávanie odročené na jún 2025. 4. Ďalšia správa o priebehu poradenstva bola súdu doručená v máji 2025. Bolo dohodnutých päť termínov spoločných sedení, no žiadne sa neuskutočnilo. Raz pre pracovné dôvody sťažovateľa a štyri sedenia zrušila matka. Keďže rodičia aktívne vzájomne nespolupracujú, poradenstvo nedokáže naplniť svoj cieľ, a preto bolo ukončené. Následne sťažovateľ požiadal súd, aby prijal opatrenia k obnoveniu jeho kontaktu s dcérou a predsedníčke súdu sa sťažoval na prieťahy v konaní. Pojednávanie nariadené na 20. jún 2025 bolo zrušené z dôvodu, že spis (58 listov) bol pripojený k spisu o zmene úpravy styku sťažovateľa s dcérou a spolu s ním bol zapožičaný znalcovi. Predsedníčka súdu na sťažnosť sťažovateľa odpovedala 25. júna 2025. Po preštudovaní elektronickej verzie spisu konštatovala, že sudkyňa postupuje s náležitou dôslednosťou a opatrnosťou. Okresný súd si v máji 2026, deň po tom, ako ho ústavný súd požiadal o chronológiu úkonov, vyžiadal správu o priebehu poradenstva. Poradňa mu obratom odpovedala, že túto správu doručila už pred rokom. III. 5. Sťažovateľ namietané porušenie základných práv vyvodzuje nielen z neefektívneho postupu okresného súdu do júna 2025, no predovšetkým zdôrazňuje, že súd je už viac ako rok nečinný,
2
hoci sa o jeho návrhu malo rozhodnúť do šiestich mesiacov od začatia konania. Konanie o jeho návrhu však trvá už 30 mesiacov. Sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho vzťah s dcérou sa v dôsledku toho, že sa nestretávajú, deformuje a v budúcnosti to bude možné len ťažko napraviť. To zasahuje do jeho ústavou chránených rodičovských práv. Sťažovateľ poukazuje na to, že posudkami boli zistené prvky manipulácie dcéry matkou, a ak by súd konal efektívnejšie, mohli byť tieto prvky eliminované. Výšku finančného zadosťučinenia odôvodňuje intenzitou zásahu do základných práv. 6. Okresný súd uviedol, že koná dôsledne a opatrne, čo si tento typ konania vyžaduje. Podľa súdu nebolo v najlepšom záujme maloletej nútene realizovať jej styk so sťažovateľom. Konanie o zmene úpravy styku sťažovateľa s maloletou nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Ak bude rozhodnuté o zmene úpravy styku, dôjde aj k zmene exekučného titulu.
IV. 7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) správania účastníka, (ii) právnej a faktickej zložitosti veci a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam konania pre sťažovateľa. 8. Sťažovateľ svojím správaním k celkovej dĺžke konania neprispel. Rozhodovanie o nariadení personálnej exekúcie patrí do bežnej agendy súdov. Vec sťažovateľa nie je právne a ani skutkovo zložitá. Všetci účastníci konania zhodne tvrdia, že styk sťažovateľa s maloletou sa nerealizuje. Úlohou súdu bolo a je posúdiť, či dôvody odmietania styku so sťažovateľom, ktoré maloletá uviedla len opatrovníkovi (keďže súd s ňou pohovor nerealizoval), možno objektívne považovať za natoľko závažné, aby odôvodňovali zamietnutie sťažovateľovho návrhu na výkon rozhodnutia. 9. Zákon stanovuje polročnú lehotu na rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na nariadenie výkonu rozhodnutia. Nedodržanie tejto lehoty neznamená bez ďalšieho prieťahy v konaní. Pri jej nedodržaní treba prihliadnuť na konkrétne okolnosti. Súd má možnosť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nariadiť neodkladné opatrenie o povinnosti absolvovať odborné poradenstvo, ak zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na tomto poradenstve. Tak tomu vo veci sťažovateľa bolo, keďže obdobné poradenstvo už v minulosti pomohlo k zlepšeniu realizácie styku sťažovateľa s maloletou. No ak súd toto poradenstvo nariadi ešte pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, musí tak urobiť čo najskôr po začatí konania. Nie až po roku. To preto, aby do pol roka mohol vyhodnotiť, či je spôsobilé splniť svoj účel. V takomto prípade nemusí poradenstvo nariaďovať na obdobie odporúčané poradňou (vo väčšine prípadov je to minimálne pol roka), pretože aj za kratší čas možno zistiť, či sú účastníci vôbec ochotní aktívne spolupracovať na splnení cieľa, ktorý sa má týmto poradenstvom dosiahnuť. Súdu nič nebráni predĺžiť trvanie poradenstva nariadeného na čas kratší ako pol roka, ak zistí, že plní svoj účel. A to aj po rozhodnutí o nariadení výkonu rozhodnutia, po ktorom nemusí nevyhnutne nasledovať nútený výkon, keďže zákon uprednostňuje fázu, v ktorej môže súd vykonať úkony smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Dôvody, ktorými okresný súd ospravedlňuje dĺžku konania, neobstoja. To preto, lebo zákon výslovne stanovuje, že súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul nebol právoplatne
3
zmenený. A ak aj bol zmenený, tak súd v konaní pokračuje, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým oprávnený súhlasí. 10. Rozhodujúce je, že okresný súd ani po dva a trištvrte roku nerozhodol o návrhu sťažovateľa na nariadenie výkonu rozhodnutia o jeho styku s dcérou. Z tejto dĺžky je akceptovateľné obdobie ôsmich mesiacov. Mesiac od začatia konania do vyjadrenia matky k návrhu sťažovateľa a sedem mesiacov, počas ktorých sa realizovalo odborné poradenstvo. Zvyšné dva roky bol súd nečinný. Túto nečinnosť sprevádzal aj laxný prístup okresného súdu. Predsedníčka súdu vybavila sťažnosť sťažovateľa na prieťahy po oboznámení sa s elektronickým spisom, no súd pojednávanie zrušil, dôvodiac, že nemá spis. Súd si po ročnej nečinnosti, a to len v nadväznosti na žiadosť ústavného súdu, vyžiadal správu o rok ukončenom poradenstve, ktorá mu bola doručená už pred rokom. Postupom okresného súdu tak bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 11. Postup okresného súdu zasiahol aj do súkromného a rodinného života sťažovateľa a jeho základného práva na starostlivosť o dieťa. Sťažovateľ sa takmer tri roky nestretol so svojou dcérou. Treba vnímať, že vo vývoji detí dochádza k dynamickým zmenám vnímania rodičov, ktoré môžu viesť k prehlbovaniu ich odcudzenia voči rodičovi, s ktorým nemajú kontakt a styk. To väčšmi platí u detí v období dospievania. Ak treba urýchlený postup vyžadovať vo vzťahu ku konaniam, ktoré sa týkajú maloletých detí, ešte vyššiu efektivitu treba očakávať v konaniach, v ktorých má dôjsť k výkonu rozhodnutí, ktoré sa týkajú stretávania rodiča s deťmi. Opačný prístup môže viesť k nezvratným následkom. Okresný súd nezabezpečil účinné opatrenia na dodržiavanie styku sťažovateľa s dcérou. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovené a okresnému súdu prikázané konať bez zbytočných prieťahov. 12. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). S prihliadnutím na postup súdu, celkovú dĺžku konania, no najmä význam konania pre sťažovateľa bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 3 000 eur s tým, že vo zvyšku nebolo jeho návrhu vyhovené. 13. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu okresný súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
4