Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/8/2022 7022200060 23. 07. 2026 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200060.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: M law firm s.r.o., so sídlom Žižkova č. 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 563811/2021 zo dňa 07.12.2021, takto rozhodol: I.
Správny súd v Košiciach žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 09.02.2022, doručenou pôvodne miestne a vecne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu dňa 10.02.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 563811/2021 zo dňa 07.12.2021, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2021/255524/MK/B/2021/00217663/43 zo dňa 03.09.2021, ktorým bol podľa ust. § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov“), daňového poriadku a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. XXX o miestnom poplatku za rozvoj, vyrubený poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj za stavbu povolenú stavebným povolením č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV zo dňa 14.05.2021, právoplatným dňa 19.05.2021, v sume 3 133,90 eur, t. j. daňovému subjektu A. B. B., C. D. X, XXX XX E., číslo daňovníka: 938663. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia horeuvedených rozhodnutí orgánov verejnej moci (oboch inštancií) a zároveň si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou tohto zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. I. Administratívne konanie
4. Mesto Košice, pracovisko Košice – Západ, vydalo dňa 14.05.2021 stavebné povolenie č. MK/ A/2021/11007-04/II/VOV, ktorým bola povolená stavba „Novostavba záhradnej chatky“ na pozemku parcelné č. 5519/4 v k. ú. F., stavebníkom. Stavebné povolenie zo dňa 14.05.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2021. Stavebný úrad v IV. ods. odôvodnenia na 6. strane stavebného povolenia zo dňa 14.05.2021 uviedol, že pre účely aplikácie zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumárna veľkosť nadzemnej časti podlahovej plochy tejto stavby je 149,54 m2. 5. Následne správca dane, Mesto Košice, vydal dňa 03.09.2021 rozhodnutie č. MK/B/2021/255524/MK/ B/2021/00217663/43, ktorým daňovému subjektu (žalobcovi) - JUDr. Miroslavovi Majerníkovi (§ 9 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov – jednému z manželov), vyrubil na základe právoplatného stavebného povolenia zo dňa 14.05.2021 miestny poplatok za rozvoj v sume 3 133,90 eur, a to za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby vo výmere 149,54 m2 (základ poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), zníženej podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov o 60 m2 na 89,54 m2, a to za použitia sadzby poplatku za rozvoj za stavbu vo výške 35 eur/m2. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2021. 6. Daňový subjekt (žalobca) podal proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie osobne dňa 01.10.2021. V danom odvolaní menovaný namietal predovšetkým skutočnosť, že v lokalite, kde sa nachádza „Novostavba záhradnej chatky“, nedochádza zo strany samosprávy k žiadnym aktivitám, ktoré by viedli k takému rozvoju, aký má na mysli zákon č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom ho tam nemožno vzhľadom na charakter lokality ani predpokladať. Podľa názoru odvolateľa sa vzhľadom na ústavné limity ukladania poplatkových povinností a na materiálny prístup k výkladu zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa predmetný zákon na „Novostavbu záhradnej chatky“ nemá vzťahovať a k vyrubeniu miestneho poplatku za rozvoj nemalo dôjsť. Spoplatnenie realizovanej stavby preto odvolateľ pociťuje ako neprimeranú tvrdosť, ktorá môže byť odstránená materiálnym výkladom príslušných pravidiel pre vyrubovanie poplatku za rozvoj. Daňový subjekt preto žiadal odvolací orgán, aby k výkladu právnych predpisov, na ktoré odvolaním napadnuté rozhodnutie odkazuje, pristupoval nielen z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Odvolateľ žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 7. Finančného riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 563811/2021 zo dňa 07.12.2021, podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2021/255524/MK/B/2021/00217663/43 zo dňa 03.09.2021 v celom rozsahu, poukazujúc na to, že poplatok za rozvoj bol správcom dane napadnutým rozhodnutím vyrubený v súlade so skutkovým stavom, v zmysle platnej legislatívy a platného všeobecne záväzného nariadenia. Námietky daňového subjektu (žalobcu) v podanom odvolaní druhostupňový správny orgán vyhodnotil ako neopodstatnené, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci. II. Správna žaloba 8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a priznať mu plnú náhradu trov konania voči žalovanému. 9. Žalobca v žalobe poukázal predovšetkým na zásadu zákonnosti, zakotvenej v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyplývajúcej taktiež z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, vyjadrenom v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že orgány verejnej moci, a teda aj správcovia miestnych daní, musia nielen rešpektovať právo, ale dbať aj o to, aby jeho výklad a aplikácia smerovali k spravodlivému výsledku. Žalobca tiež uviedol, že pri výklade právnej normy je potrebné vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, spis. zn. Pl. ÚS 21/96). 10. Ako ďalej dôvodil žalobca, podľa konštantnej judikatúry súdov nemožno orgánom verejnej moci, a následne ani všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že
povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, spis. zn. Pl. ÚS 34/09). Preto žalobca žiadal o práve takéto hodnotenie záverov pre povinnosť zaplatiť miestny poplatok za rozvoj, a to v zmysle žiadaného výkladu zákona a VZN, a aj o vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sú relevantné pre aplikáciu zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov a na neho nadväzujúceho VZN Mesta Košice č. XXX. 11. Podľa žalobcu sa zákon č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov nevzťahuje na ním realizovanú stavbu. Zdôraznil, že stavba „Novostavba záhradnej chatky“, ktorej výstavba bola povolená rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko E., sa vykonáva v záhradkárskej oblasti bez perspektívy stavebného rozvoja. Uvedené vyplýva aj zo zaradenia samotnej záhrady evidovanej v registri „C“ ako pozemku, na ktorom sa pestuje zelenina, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, pričom pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. V lokalite, kde dochádza k výstavbe chatky, nedochádza zo strany samosprávy k aktivitám, ktoré by viedli k rozvoju. 12. Podľa názoru žalobcu preto vzhľadom na vyššie uvedené, k ústavným limitom ukladania poplatkových povinností a vzhľadom na materiálny prístup k výkladu zákona o miestnom poplatku za rozvoj, sa predmetný zákon na „Novostavbu záhradnej chatky“ nevzťahuje a k vyrubeniu miestneho poplatku za rozvoj nemalo dôjsť. Spoplatnenie realizovanej výstavby žalobca pociťuje ako neprimeranú tvrdosť, ktorá môže byť odstránená vyššie žiadaným výkladom príslušných pravidiel pre vyrubovanie poplatku za rozvoj. 13. Žalobca preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách zrušil. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2022 k správnej žalobe, doručeným správnemu súdu toho istého dňa, uviedol nasledujúce stanovisko. 15. Uviedol, že žalobca v správnej žalobe žiadnym spôsobom nereagoval na žalobou napadnuté rozhodnutie, pričom žaloba je obsahovo totožná s odvolaním žalobcu. Žalobné dôvody sú absolútne zhodné s námietkami žalobcu (daňového subjektu), s ktorými sa žalovaný už ako odvolací orgán rozsiahlym spôsobom vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalovaný neuvádza opakovane jeho obsah. Všetky skutočnosti, ktoré mali za následok vydanie v žalobe označených rozhodnutí správnych orgánov sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. 16. Žalovaný ešte zopakoval, že správca dane, Mesto Košice, vyrubil poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV zo dňa 14.05.2021, právoplatného dňa 19.05.2021, v dôsledku ktorého žalobcovi (daňovému subjektu) vznikla poplatková povinnosť (§ 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. poplatok za rozvoj vyrubil v súlade so skutkovým stavom, v zmysle platnej legislatívy, Štatútu Mesta Košice (v znení platnom k 26.10.2020 – v čase vzniku poplatkovej povinnosti), a taktiež podľa v tom čase platného znenia Všeobecne záväzného zariadenia Mesta Košice č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj. Žalovaný preto námietky žalobcu (daňového subjektu), uvedené v odvolaní a totožne aj v správnej žalobe, vyhodnotil ako neopodstatnené. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika 18. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 08.06.2022, doručenom správnemu súdu dňa 09. 06. 2022, zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, nakoľko má za to, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné a v rozpore so skutkovým stavom, čo má za následok
ich nezákonnosť. Žalobca poukázal predovšetkým na „územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košíc“, ktorým mesto chystá zmeny územného plánu, a to konkrétne na jeho bod 171, z ktorého ako vyplýva, že predmetná oblasť v ktorej sa nachádza spoplatnená nehnuteľnosť, sa nebude rozvíjať, resp. rozvoj v zmysle nového územného plánu je v nej výrazne obmedzený. Preto vyrubený poplatok za rozvoj podľa jeho názoru nemá opodstatnenie. V súlade s uvedeným žalobca navrhol, aby správny súd žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. V. Duplika 19. Žalovaný podal k horeuvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadrenie (dupliku) dňa 30.06.2022. Zdôraznil, že žalobca v replike, rovnako ako v podanej správnej žalobe, a v odvolaní zo dňa 30.09.2021, neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj v znení neskorších predpisov, ktoré malo byť porušené rozhodnutím správcu dane, Mesta Košice, ako aj rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu. Ako sa už žalovaný predtým vyjadril, ešte zopakoval, že správca dane, Mesto Košice, vyrubil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV zo dňa 14.05.2021, právoplatného dňa 19.05.2021, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi (daňovému subjektu) poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. Správca dane poplatok vyrubil v súlade so skutkovým stavom a v zmysle platnej legislatívy, Štatútu Mesta Košice (v znení platnom k 26.10.2020 – v čase vzniku poplatkovej povinnosti) a taktiež podľa v tom čase platného znenia VZN Mesta Košice č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj. Žalobca k replike predložil návrh územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice a poukázal na navrhovanú zmenu č. 171 územného plánu, avšak ani v tomto prípade neuviedol konkrétne ustanovenie zákona č. 447/2015 Z. z., ktoré by vylučovali obligatórnu povinnosť správcu dane vyrubiť žalobcovi poplatok za rozvoj za stavbu „Novostavba záhradnej chatky“, na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. F., stavebníkom ktorej je žalobca, povolenú stavebným povolením č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV zo dňa 14.05.2021, právoplatným dňa 19.05.2021. 20. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon č. 447/2015 Z. z. v celom svojom znení a ani ďalšie uvedené právne normy nepojednávajú o nemožnosti vyrubiť poplatok za rozvoj z dôvodu, že obec reguluje výstavbu v záhradkárskych oblastiach. Žalovaný preto ani nezisťoval, či a s akým výsledným obsahom bol schválený návrh „územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice“, ktorý žalobca priložil k replike. Mal za to, že žalobca ani replikou nevyvrátil správnosť a zákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, ako odvolacieho orgánu. Správca dane, Mesto Košice, i žalovaný, postupovali pri rozhodovaní s platnou legislatívou. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania. VI. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov - v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon č. 447/2015 Z. z.), poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v a) právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len "stavebné povolenie"), b) oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, c) právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, d) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. 23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.
24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatným rozhodnutí dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinnosti stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka, to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu. 25. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z., sadzbu poplatku za rozvoj podľa ods. 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak. 26. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatok za rozvoj obec vyrubí rozhodnutím v lehote podľa osobitného predpisu (týmto osobitným predpisom sa v zmysle poznámky pod čiarou rozumie Daňový poriadok). 28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta. 29. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z., výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti, v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením 2) určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť sa použije v inom katastrálnom území alebo v inej jednotlivej časti obce. 30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. 31. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z., na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis (Daňový poriadok) ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak. 32. Podľa § 1 Všeobecne záväzného nariadenia /VZN/ Mesta Košice č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj (účinné 01.01.2020), týmto všeobecne záväzným nariadením sa ustanovuje na území mesta Košice miestny poplatok za rozvoj. 33. Podľa § 3 ods. 1 VZN Mesta Košice č. 211, výnos z poplatku za rozvoj možno použiť výlučne na účely ustanovené osobitným právnym predpisom. 34. Podľa § 3 ods. 2 VZN Mesta Košice č. 211, výnos z poplatku za rozvoj možno použiť aj v inom katastrálnom území ako v katastrálnom území, v ktorom sa nachádza stavba podliehajúca poplatkovej povinnosti. VII. Právne posúdenie a dôvody rozhodnutia správneho súdu 35. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 107 SSP a na základe záveru, že preskúmavané rozhodnutia nevykazujú známky nezákonnosti a neboli nimi porušené subjektívne práva žalobcu, správnu žalobu zamietol podľa ust. § 190 SSP.
36. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v danom prípade bolo, či žalobcovi vznikla poplatková povinnosť ako poplatníkovi určenému v zmysle § 5 ods. 1 a 4 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj či orgány verejnej správy v predmetnej veci rozhodli v súlade so zákonom č. 447/2015 a VZN Mesta Košice č. 211, a či na daný prípad správne aplikovali zákonné ustanovenia, na základe ktorých žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli. 37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 38. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom, správny súd dospel k záveru, že postup, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákona č. 447/2015 Z. z. ani iného právneho predpisu. 39. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že v konaní boli vykonané potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a jeho zistenie na právne posúdenie veci považuje za dostačujúce a za nesporné tak, ako ho v podrobnostiach opísali orgány verejnej správy v oboch inštanciách v ich rozhodnutiach. 40. Z predložených listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnych spisoch jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu došlo k naplneniu podstaty vzniku poplatkovej povinnosti k miestnemu poplatku za rozvoj podľa zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojitosti s VZN Mesta Košice č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj v znení neskorších zmien a doplnkov. Správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval správne v súlade so zákonom, keď žalobcovi podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyrubil rozhodnutím miestny poplatok za rozvoj v sume 3 133,90 eur. 41. Z predloženého spis. materiálu mal správny súd za preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu vydania právoplatného stavebného povolenia na stavbu „Novostavba záhradnej chatky“ č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV, právoplatného dňa 19.05.2021, t. j. naplnenie podstaty vzniku skutkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za jednoznačne preukázané, že realizácia stavby „Novostavba záhradnej chatky“ bola stavebným povolením zo dňa 14.05.2021 povolená na pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území F. v mestskej časti Košice – Západ, ustanovenej v § 2 ods. 2 bod 13. Štatútu Mesta Košice. Stavebné povolenie zo dňa 14.05.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2021, pričom týmto dňom nesporne podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi určenému § 5 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. Zároveň správny súd konštatuje, že k zavedeniu poplatku za rozvoj obec, resp. mesto oprávňuje ust. § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území alebo jednotlivej časti všeobecne záväzným nariadením, pričom je na rozhodnutí obce, či uvedený poplatok zavedie alebo nie. Keďže Mesto Košice ustanovilo vo VZN č. 211 na svojom území poplatok za rozvoj, potom ak boli splnené zákonné podmienky pre vyrubenie tohto poplatku, bolo Mesto Košice oprávnené tento poplatok vyrubiť. Ďalej správny súd dodáva, že nie je možnosť obce, resp. mesta nerozhodnúť o nevyrubení, resp. ho nevyrubiť, v rozpore s účinným VZN, pretože takýto postup by bol jasne v rozpore so zákonom. 42. Taktiež správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že mesto ako správca poplatku (orgán verejnej moci) za rozvoj nemal žiadnu možnosť zohľadniť žalobcom namietané skutočnosti o vyrubení poplatku za rozvoj, vzhľadom na okolnosti a obligatórny zákonný postup, ktorým k jeho vyrubeniu došlo. Zákon č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov nepozná a ani nepredpokladá žiadne výnimky, odklady, odpustenia a tieto neobsahuje ani VZN a ani Mesto Košice nemôže udeľovať žiadne výnimky, odklady, odpustenia a je povinný poplatok za rozvoj aplikovať okamžite od nadobudnutia účinnosti označeného VZN. Keďže stavebné povolenie č. MK/A/2021/11007-04/II/VOV, ktoré vydalo
Mesto Košice, pracovisko Košice – Západ ako stavebný úrad, nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2021, teda v deň, v ktorom už bolo prijaté a účinné VZN Mesta Košice č. XXX podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, poplatníkovi (daňovému subjektu), ktorý je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, vznikla poplatková povinnosť. Výška poplatku bola preto správne určená ako násobok výmery podľa § 6 v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov vynásobeného sadzbou stanovenou VZN. Teda predmetným rozhodnutím Mesto Košice vyrubilo poplatok poplatníkovi v sume 3 133,90 eur za výmeru XX,XX m2 (základ poplatku XXX,XX m2 znížený o 60 m2), pričom pri jeho výpočte bola správne použitá sadzba poplatku 35,00 eura/ m2, ktorú v II. kategórii (k. ú. F.) pre ostatné stavby ustanovilo Mesto Košice v § 2 ods. 2 písm. e) VZN č. XXX o miestnom poplatku za rozvoj vo výške 35,00 eura/m2. 43. Vo veci námietky, ktorú aj samotný žalobca považoval za nosnú a podľa jeho názoru samu o sebe odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia, a síce, že zákon č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nemá vzťahovať na ním realizovanú stavbu „Novostavba záhradnej chatky“, ktorej výstavba bola povolená rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ, nakoľko výnos z poplatku za rozvoj sa nemôže použiť v záhradkárskej oblasti kde sa stavba nachádza, pretože je bez perspektívy stavebného rozvoja, správny súd uvádza nasledujúce stanovisko. K zavedeniu poplatku za rozvoj mesto resp. obec oprávňuje ust. § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území alebo jednotlivej časti všeobecne záväzným nariadením, pričom je na rozhodnutí obce, či uvedený poplatok zavedie alebo nie. Keďže Mesto Košice ustanovilo vo VZN č. 211 na svojom území poplatok za rozvoj, potom ako boli splnené podmienky pre vyrubenie tohto poplatku, bolo Mesto Košice povinné tento poplatok vyrubiť. Vzhľadom na skutočnosť, že Mesto Košice v § 41a ods. 1 Štatútu Mesta Košice ustanoveným v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov určilo, že sa 50 % z výnosu použije mesto, t. j. aj v jednotlivých iných častiach obce (mesta), ktorými môžu byť iné mestské časti, uvedené v § 2 ods. 2 body 1. – 22. Štatútu Mesta Košice (teda nielen v bezprostrednej lokalite), a 50 % z výnosu z poplatku sa použije v mestskej časti, na území ktorej sa nachádza stavba podliehajúca poplatkovej povinnosti, nie je dôvodná námietka žalobcu, týkajúca sa nemožnosti použiť výnos z poplatku za rozvoj, ktorý mu bol vyrubený napadnutým rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že aplikácia práva ako jedna z obligatórnych foriem realizácie práva orgánom verejnej správy je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva – individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. 44. Ani ďalšie námietky žalobcu v uvedenom smere neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré ako už vyššie súd uviedol, považoval za vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. Preto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné. 45. Správny súd uzatvára, že mal preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu vydania právoplatného stavebného povolenia na stavbu, t. j. naplnenie podstaty vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti s VZN Mesta Košice č. 211 o miestnom poplatku za rozvoj. 46. Na základe vyššie uvedeného, keďže neboli naplnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd považuje rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.