Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/16/2025 0925100726 05. 06. 2026 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100726.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, B., právne zastúpený: AK MAZANEC, s. r. o., IČO: 53 494 920, so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1281802702025 zo dňa 19.09.2025 takto rozhodol: I. Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania. II. Z a m i e t a žalobu. III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1281802702025 zo dňa 19.09.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 1281802702025 zo dňa 27.08.2025 (ďalej aj „upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok“). 2. Žalovaná začala viesť voči žalobcovi konanie vo veci vymáhania pohľadávky na poistnom [poistné na nemocenské poistenie; poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity] celkovo vo výške 805,33 Eur, ktoré bolo žalobcovi predpísané za obdobie mesiacov jún 2012 až september 2012 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2711580025 zo dňa 10.06.2025 [právoplatné a vykonateľné dňa 05.08.2025] (ďalej aj „exekučný titul“ a „pohľadávka na poistnom“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 36235-2/2025-BA zo dňa 30.06.2025. 3. Žalovaná doručila žalobcovi upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, voči ktorému podal žalobca odvolanie [§ 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)]. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. 4. Žalobca v správnej žalobe: (i) poukázal na genézu administratívneho konania, kedy došlo k zrušeniu rozhodnutí, ktoré predchádzali exekučnému titulu, namietal nezákonnosť exekučného titulu, pričom uviedol, že ním namietané vady bránili vymáhaniu exekučného titulu, (ii) namietal predčasnosť vydania upovedomenia o vymáhaní pohľadávok ako aj predčasnosť vedenia príslušného administratívneho konania, (iii) namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, (iv) namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.
5. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobné body nepovažuje za dôvodné, pričom vo veci boli splnené podmienky na vymáhanie pohľadávky na poistnom (vyjadrenie žalovanej zo dňa 30.12.2025). 6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe (vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.02.2026). 7. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 05.06.2026, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalobca a poverená zástupkyňa žalovaného. Títo zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach vo veci. Žalobca bližšie popísal dôvody, pre ktoré by mal byť exekučný titul nezákonný. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní navrhol prerušiť súdne konanie do skončenia súdneho konania vedeného na správnom súde vo veci preskúmania zákonnosti exekučného konania. Na tomto pojednávaní správny súd vyhlásil tento rozsudok. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 8. Podľa § 225b zákona o sociálnom poistení Exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. 9. Podľa § 225d ods. 1 až ods. 4 zákona o sociálnom poistení Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávok. (2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok. (3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí účastník konania preukázať. (4) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, účinky úkonov, ktoré vykonala, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok nie je určené inak. 10. Podľa § 225e ods. 1 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo, d) pohľadávka bola uspokojená, e) nemožno uplatniť ani jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona, f) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať. 11. Podľa § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. III. Posúdenie správnym súdom 12. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutý rozhodnutím, administratívnym konaním ktorého jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej prejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným záverom. 13. K žalobnému bodu (i) správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza písomné vyhotovenie exekučného titulu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti ku dňu
05.08.2025 [teda ku dňu, ktorý predchádzal vydaniu upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok]. Žalobca v tomto žalobnom bode vytýka nesprávne právne posúdenie a vnútornú rozpornosť exekučného titulu. Námietky voči exekučnému titulu prezentované žalobcom [vrátane tých, ktoré predniesol na pojednávaní] teda nemajú taký charakter, aby spochybnili procesné podmienky pre vznik právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu [nejedná sa napríklad o námietky voči účinnému doručeniu tohto rozhodnutia žalobcu]. Správny súd preto nemal za preukázané, že žalobca účinne spochybnil doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačené vlastnosti príslušného exekučného titulu. Teda žalobca neprodukoval také argumenty, ktoré by viedli súd k záveru, že v čase vydania upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok neboli splnené procesné podmienky pre takýto procesný postup. Zároveň žalobca nepoukázal na také skutočnosti, ktoré by mali viesť k zániku exekučného titulu do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, prípadne predstavovali inú procesnú prekážku v konaní o vymáhaní pohľadávok [§ 225d v spojení s § 225e zákona o sociálnom poistení]. Žalobca nenamietal premlčanie práva na vymáhanie pohľadávok a ani nepreukázal, že takúto námietku do skončenia administratívneho konania vzniesol [§ 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení]. Prítomnosť takýchto okolností vo veci nezistil správny súd ani z úradnej moci nad rámec žalobných bodov [§ 203 ods. 2 SSP]. Vo veci teda neboli prítomné také okolnosti, ktoré by v čase vydania napadnutého rozhodnutia bránili realizovať vymáhanie príslušnej pohľadávky na poistnom. 14. V žalobnom bode (ii) žalobca poukazoval na genézu administratívneho konania a argumentoval, že za týchto okolností bolo vymáhanie pohľadávky na poistnom predčasné. Správny súd poukazuje na to, že exekučný titul je individuálnym správnym aktom, ktorý má prezumpciu správnosti [až do momentu svojho zrušenia riadnym procesným postupom]. Prípadné zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré predchádzali jeho vydaniu, nespochybňuje zákonnosť samotného exekučného titulu. Ani prípadný subjektívny nesúhlas žalobcu so závermi tohto rozhodnutia nezbavuje toto rozhodnutie právnych účinkov. Medzi tieto patrí aj spôsobilosť slúžiť ako exekučný titul, a teda vystupovať ako zákonná podmienka pre účely vymáhania pohľadávky na poistnom. Nie je pravdou, že žalobca nemal možnosť brániť sa voči tomuto exekučnému titulu, pričom jednou z možností jeho procesnej obrany bolo podať správnu žaloba vo veci preskúmania jeho zákonnosti. V rámci takéhoto súdneho konania mohol žalobca navrhnúť, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok [§ 185 a nasl. SSP], a takto sa pokúsiť zamedziť vymáhaniu pohľadávky na poistnom. Žalobca vo svojom odvolaní netvrdil a ani v súdnom konaní nepreukázal, že takýto odkladný účinok správnej žaloby bol súdom voči exekučnému titulu priznaný. Predčasnosť, na ktorú žalobca poukazuje, teda nie je relevantnou právnou kategóriou, keďže žalobná argumentácia nie je spôsobilá spochybniť splnenie podmienok na vedenie príslušného administratívneho konania. 15. K žalobným bodom (iii) a (iv) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné, prípadne konštatovať, že vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie správne poukázalo na to, že vo veci je daný právoplatný a vykonateľný exekučný titul a sú splnené podmienky na vedenie tohto typu administratívneho konania [vyjadruje sa teda dostatočne k skutkovým okolnostiam veci]. Napadnuté rozhodnutie správne uvádza, že podanie správnej žaloby voči exekučnému titulu samo o sebe nemá vplyv na jeho vykonateľnosť [na uvedené sa vyžaduje priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tak ako to správny súd uviedol vyššie]. Napadnuté rozhodnutie teda adresne reaguje na odvolaciu námietku týkajúcu sa predčasnosti vydania oznámenia o vymáhaní pohľadávok. Zároveň napadnuté rozhodnutie hodnotí za splnené zákonné náležitosti u oznámenia o vymáhaní pohľadávok. Napadnuté rozhodnutie je teda preskúmateľné, keďže poskytuje dostatočné odpovede na žalobcom vznesené odvolacie námietky a zároveň primerane vysvetľuje dôvody, pre ktoré je možné viesť takýto typ konania. 16. Pokiaľ žalobca iba vo všeobecnosti namietal niektoré ďalšie vady napadnutého rozhodnutia, na ktoré pamätá zákon v § 191 ods. 1 SSP, tak správny súd taktiež iba vo všeobecnosti odpovedá, že takýmito vadami napadnuté rozhodnutie netrpí. 17. Žalobca na pojednávaní navrhol prerušiť toto súdne konanie do skončenia súdneho konania vedeného na správnom súde o správnej žalobe, v ktorom je preskúmavaná zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu v tomto súdnom konaní je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia [§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP]. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol exekučný titul právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Jeho prípadné zrušenie v následnom súdnom konaní teda nie je právnou
skutočnosťou, na ktorú by mohol súd v tomto súdnom konaní prihliadať. Nápravu takéhoto následného stavu môže prípadne žalobca dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, mimo rámca tohto súdneho konania. Predmetom príslušného súdneho konania [na ktoré žalobca poukázal] nebola taká otázka, ktorá by mohla mať význam pre toto súdne konanie. Z tohto dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania I. výrokom zamietol [a contrario § 100 ods. 2 písm. a) SSP]. 18. Správny súd nepovažoval žiaden zo žalobných bodov za dôvodný, a preto žalobu II. výrokom zamietol [§ 190 SSP]. 19. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario § 167 SSP]. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať [§ 168 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.