Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5S/22/2024 0924100171 25. 08. 2026 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100171.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 5S/22/2024 Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a z členiek senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy K?rtvélyovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-PLO1-2024/000255-160 zo dňa 03.01.2024, takto rozhodol: 5S/22/2024 I. Žalobu
zamieta.
II. Účastníkom konania
nepriznáva
právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 5S/22/2024 I. Priebeh administratívneho konanie 1. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „žalovaný“) ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“) v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách vykonávaných v časti katastrálneho územia C. (ďalej ako „D. C., E. F.“) začatom na základe žiadosti obce C. rozhodol rozhodnutím číslo: OU-PO-PLO1-2024/000255-160 zo dňa 03.01.2024 (preskúmavané rozhodnutie alebo aj napadnuté rozhodnutie) tak, že: 1) podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom do 31.08.2022 schvaľuje vykonanie projektu JPÚ C., lokalita F. v súlade s rozdeľovacím plánom vo forme geometrického plánu vyhotoveného 27.11.2023 G. G. H., autorizačne overeného 27.11.2023 G. D. D. a úradne overeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom 21.12.2023 pod č. G2- 13/2023 G. H. I. (ďalej ako „rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu“), realizovaným na podklade rozdeľovacieho plánu ako
umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu zo dňa 24.05.2023 schváleného rozhodnutím číslo OU-POPLO1-2023/000241-152 zo dňa 13.06.2023 právoplatným dňa 17.07.2023. Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. 2) Podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu. 3) Podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia nadobúdajú osoby uvedené v zozname vyrovnaní v peniazoch právo na vyrovnanie v peniazoch v súlade so zoznamom vyrovnaní v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu ako umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu zo dňa 24.05.2023. Zoznam vyrovnaní v peniazoch tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. 4) Podľa § 8d ods. 5 zákona o pozemkových úpravách je žiadateľka, obec C. J. J. K. XX, XXX XX C., povinná do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia uskutočniť vyrovnanie v peniazoch v súlade so zoznamom vyrovnaní v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu ako umiestňovacieho o vytyčovacieho plánu zo dňa 24.05.2023. 5) Podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách v spojení s § 11 ods. 20 zákona ukladá Okresnému úradu Sabinov, katastrálnemu odboru, vyznačiť obmedzenie spočívajúce v zákaze scudzenia a zaťaženia pozemkov označených ako parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 2362 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 127 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1029 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1080 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1409 m2, č. XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 241 m2 a č. XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 117 m2, určených projektom D. C., E. F., na spoločné zariadenia a opatrenia. 6) V zmysle § 14 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách nahrádza projekt D. C., E. F., rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č, 245/2003 Z. z, o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 220/2004 Z. z.“), a to pre výstavbu spoločných zariadení a opatrení na pozemkoch označených ako parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 2362 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 127 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1029 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1080 m2, č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 1409 m2, č. XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 241 m2 a č. XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 117 m2. 7) Podľa § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom. 2. Správne konanie začalo na základe žiadosti zo dňa 25.04.2017 žiadateľky, obce C., vtedy konajúcej D. L., starostom obce. Správny orgán podľa § 7 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách listom č. OU-PO-PLO-2017/021113 - 2/BJ zo dňa 03.05.2017 nariadil konanie o začatí D. C., E. F. (prípravné konanie) z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pozemkových úpravách, teda z dôvodu, že je potrebné usporiadať pozemky vzhľadom na ich budúce použitie na iné účely, ako je hospodárenie na pôde. V prípravnom konaní správny orgán vykoná zisťovanie v rozsahu zodpovedajúcom účelu projektu D. C., E. F., zabezpečil vyjadrenie príslušných orgánov štátnej správy, preveril skutkový stav popísaný žiadateľkou žiadosti, vykonal prieskum záujmu o JPÚ a po doručení zákonom stanoveného dokumentu týkajúce sa financovania projektu D. C., E. F. (zmluvy o dielo, rozhodnutím číslo OU-POPLO-2018-002926-49/NM zo dňa 15.01.2014 právoplatným 05.02.2018 v zmysle § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách spojení s § 8d zákona o pozemkových úpravách povolil D. C., E. F., z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pozemkových úpravách. Na podklade znaleckého posudku číslo 74/2018 bol vyhotovený register pôvodného stavu, ktorý bol v zmysle § 10 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách zverejnený na úradnej tabuli obce C., doručený Združeniu účastníkov D. C., E. F. a výpisy z registra pôvodného stavu boli doručené účastníkom konania, ktorých pobyt je známy. Register pôvodného stavu pre D. C., E. F. bol schválený 13.03.2019. Po schválení registra pôvodného stavu zverejnil zmysle § 10 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, správny orgán návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia obvode projektu JPÚ C., lokalita F.. Zároveň súlade s § 10 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách oznámil príslušným orgánom štátnej správy, že návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia sa prerokúva. Po prerokovaní podaných námietok proti návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia správny orgán rozhodnutím číslo OUPO-PLO1-2020/001647-090 zo dňa 15.05.2020 právoplatným dňa 22.06.2020 podľa § 10 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách schválil všeobecné zásady funkčného usporiadania územia pre projekt D. C., lokalita F..
3. Následne boli prerokované návrhy a požiadavky vlastníkov na určenie nových pozemkov. Návrh zásad umiestnenia nových pozemkov bol v zmysle § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách zverejnený verejnou vyhláškou a doručený známym vlastníkom do vlastných rúk a nakoľko s týmto návrhom súhlasili účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery pozemkov v obvode projektu JPÚ C., lokalita F., oznámil správny orgán listom číslo OU-PO-PLO1-2021-000356-112 zo dňa 15.02.2021 jeho platnosť. Na základe vyjadrení vlastníkov bol pripravený v zmysle § 12 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách návrh nového usporiadania pozemkov a z rokovaní sa vyhotovili zápisy. Na základe vyjadrení vlastníkov bol pripravený v súlade s § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch zo dňa 17.12.2021, taktiež bol vyhotovený aj Plán spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení zo dňa 17.12.2021. 4. Rozdeľovací plán bol v zmysle § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách zverejnený a jednotlivým účastníkom konania, ktorých miesto pobytu bolo známe, bolo doručované podľa výpisu z rozdeľovacieho plánu (výpisy z registra nového stavu a výpisy z umiestnenia nových pozemkov). Po prerokovaní a rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov o námietkach proti výpisu z rozdeľovacieho plánu správny orgán rozhodnutím číslo OU-PO-PLO1-2023/000241-152 zo dňa 13.06.2023 právoplatným dňa 17.07.2023 rozdeľovací plán pre projekt D. C., E. F., schválil. 5. Listom číslo OU-PO-PLO1-2023/000241-155 zo dňa 14.09.2023 nariadil správny orgán vykonanie D. C., lokalita F., ktoré spočívalo vo vytýčení hraníc nových pozemkov v teréne vrátane dočasnej stabilizácii podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov, odovzdaní nových pozemkov vlastníkom priamo v teréne 11.10.2023 a následnom vyhotovení geometrického plánu, ktorý správny orgán, spolu s týmto rozhodnutím a príslušnou dokumentáciou predložil Okresnému úradu Sabinov, katastrálnemu odboru, na zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že všetky predchádzajúce etapy projektu JPÚ C., lokalita F., boli právoplatne ukončené. 6. Správny orgán po schválení rozdeľovacieho plánu v zmysle § 13 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových úpravách v nadväznosti na § 13 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách nariadil vykonanie projektu JPÚ C., lokalita F., podľa § 14 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách spočívajúce vo vytýčení nových pozemkov. Po vykonaní projektu JPÚ C. lokalita F., prevzal od projektanta správny orgán dokumentáciu o rozdelení parciel registra „C“ hranicou obvodu projektu JPÚ a požiadal o zápis rozdelenia parciel do katastra nehnuteľností, dokumentáciu z vytýčenia a označenia podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov projektu JPÚ, v súlade s § 14 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, aktualizovaný register pôvodného stavu projektu JPÚ, rozdeľovací plán projektu JPÚ a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu. Dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nadobúdajú vlastníci uvedení v registri nového stavu vlastnícke právo k novým pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu vyhotoveného na podklade rozdeľovacieho plánu a zanikajú pôvodné vlastnícke vzťahy k pôvodným pozemkom tvoriacim obvod projektu D. C., lokalita F.. Vlastníci pôvodných pozemkov uvedených v zozname o vyrovnaní v peniazoch nadobudnú dňom právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia právo na vyrovnanie v peniazoch podľa zoznamu vyrovnaní v peniazoch. Správny orgán uložil povinnosť vyznačiť obmedzujúcu poznámku k pozemkom určeným projektom D. C., lokalita F., na spoločné zariadenia a opatrenia. V poučení žalovaný uviedol, že proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav bolo oznámené verejnou vyhláškou okresným úradom. II. Správna žaloba 7. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, keďže mala za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov, keďže napadnutým rozhodnutím dochádza k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav. Jednoduché pozemkové úpravy v katastrálnom území C., lokalita F. neboli vykonané vo verejnom záujme, čím bol porušený § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.
8. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka parciel KN E č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX M. XXX/XXX, k.ú. C.. Keďže uvedených parciel sa dotkli JPÚ, bola účastníčkou konania o JPÚ, v rámci, ktorého opakovane poukazovala na to, že v súčasnosti svoju parcelu využíva na poľnohospodárske účely ako ornú pôdu, ktorú obrába a obhospodaruje a tým aj zlepšuje kvalitu. Realizáciou JPÚ došlo k zmene tvaru pozemku a zmene druhu pozemku, ktorý jej bude na novo prikázaný do vlastníctva. Takouto zmenou je, ale žalobkyni znemožnené pokračovať vo využívaní pozemku na poľnohospodárske účely, keďže podľa schváleného projektu JPÚ jej patrí parcela, ktorá bola vytvorená z parcely, dovtedy neobhospodarovanej, teda išlo o parcelu nižšej bonity aj kvality. Zároveň, podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, účelom vykonania projektu JPÚ C., lokalita F., je zabezpečiť pozemky pre realizáciu individuálnej bytovej výstavby (výstavby rodinných domov) a preto dôjde k zmene hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov a nové pozemky budú ich vlastníci povinní obhospodarovať súlade s evidovaným druhom pozemku. Uvedeným je preukázané, že žalobkyňa bude ukrátená na svojich právach, keďže stratí možnosť využívať svoju nehnuteľnosť tak, ako doposiaľ, t.j. na poľnohospodársku činnosť. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na § 11 ods. 3 zákona, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. 9. V závere žalobkyňa zhrnula, že v celom procese zhotovenia JPÚ neboli rešpektované jej námietky a akejkoľvek námietky boli vybavené bez riadneho odôvodnenia a reálne bez toho, aby sa nimi správny orgán zaoberal. Argumentácia správneho orgánu, že rozdeľovací plán schválili účastníci, ktorí vlastnia 2/3 výmery pozemkov nemôže obstáť. Rozhodovanie takýmto „väčšinovým“ princípom odníma žalobkyni právo držať a nakladať so svojimi nehnuteľnosťami, a to proti jej vôli. Žalobkyňa taktiež namietala, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí ani v predchádzajúcich rozhodnutiach riadne neodôvodnili v čom je daný verejný záujem na pozemkových úprav v danej lokalite. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona je možné vykonať JPÚ len vo verejnom záujme, ktorý musí byť odôvodnený a v danom prípade bol projekt JPÚ realizovaný len záujme pôvodného starostu obce a proti vôli dotknutých vlastníkov, naviac bez zohľadnenia akýchkoľvek námietok. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: OU-PO-PLO1-2024/000255-160 zo dňa 03.01.2024 v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.05.2004 uviedol, že napadnutým rozhodnutím je rozhodnutie, ktorým žalovaný schválil vykonanie projektu JPÚ C., lokalita F.. Napadnuté rozhodnutie je tzv. schvaľovacím rozhodnutím a základom pre vykonanie projektu je rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, ktorý sa v zmysle § 13 zákona o pozemkových úpravách schvaľuje rozhodnutím. Predmetným rozhodnutím o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho projektu D. C., lokalita F. bolo rozhodnutie číslo OU-POPLO1-2023/000241-152 zo dňa 13.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2023. Proti rozhodnutiu o schválení rozdeľovacieho plánu žalobkyňa nevyužila zákonnú možnosť podať v lehote odvolanie. Žalobkyňa v obidvoch bodoch žaloby namieta, že projekt D. C., lokalita F. nebol vykonaný vo verejnom záujme a nebol riadne zdôvodnený, pričom dané tvrdenia nepreukázala žiadnymi právne relevantnými argumentmi a dôkazmi. 11. Žalovaný k bodu ohľadne nespokojnosti žalobkyne s projektom JPÚ C., lokalita F. (nemožnosť obhospodarovať pôvodný pozemok označený ako parcela registra „E“ č. XXX/XXX, ktorý vlastnila v podiele 2/3) uviedol, že budúci účel využitia pozemkov v obvode projektu D. C., lokalita F., je podľa platného územného plánu obce C. definovaný ako objekty a plochy rodinných domov. Takýmto funkčným využitím pozemkov bol žalovaný v konaní viazaný. Uvedená lokalita teda nie je funkčne určená na poľnohospodárske využitie, preto ani samotný projekt D. C., lokalita F., nesledoval usporiadanie
pozemkového vlastníctva na poľnohospodárske účely. Z podstaty konania z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pozemkových úpravách vyplýva, že sa nezostávajú ani pôvodné vlastnícke vzťahy ani pôvodné hranice pozemkov, pretože vlastníctvo sa nanovo usporiada a vlastníci vstúpia do nových vlastníckych vzťahov k novovytvoreným pozemkom. Racionálne priestorové usporiadanie vlastníctva pri dôvode uvedenom v § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pozemkových úpravách predstavuje aj v prípade D. C., lokalita F., vytvorenie územia s pozemkami, čo najideálnejších tvarov a rozmerov, vhodnými na jeho zastavenie rodinnými domami (vrátane komplexnej infraštruktúry) a nie vytvorenia územia usporiadaním pozemku na poľnohospodárske činnosti. Požiadavkami žalobkyne sa žalovaný niekoľko krát v priebehu konania zaoberal, pričom ich prerokovával aj na zasadnutiach predstavenstva Združenia účastníkov D. C., lokalita F.. Proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu JPÚ C., lokalita Dujava podala žalobkyňa námietku zo dňa 07.02.2022 evidovanou žalovaným, na ktorú žalovaný odpovedal. Žalobkyňa s vyhodnotením námietky nesúhlasila preto doručila žalovanému vyjadrenie zo dňa 12.06.2022, ktoré žalovaný postúpil na vybavenie Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov. Námietka žalobkyňa bola vyhodnotená listom číslo OU-PO-OOP6-2023/004550-002 zo dňa 13.03.2023 ako neopodstatnená. Žalovaný navrhuje, aby Správny súd v Košiciach žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. IV. Replika žalobkyne, duplika žalovaného 12. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 15.08.2024 uviedla, že rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu JPÚ bolo doručené len vo forme verejnej vyhlášky, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke Okresného úradu a obce. Na úradnej tabulu obce C. zverejnené nebolo. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a na to, že správny orgán je povinný poskytovať účastníkom pomoc a poučenie. Žalobkyňa uviedla, že aj rozhodnutie o schválení vykonania projektu JPÚ je rozhodnutím preskúmateľný súdom a hoci nadväzuje na rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu je potrebné skúmať, či ide o rozhodnutie vydané v súlade so zákonom predovšetkým, či je vydané v súlade s verejným záujmom tak, ako to predpokladá § 1 ods. 1 zákona. Žalobkyňa trvá na svojej námietke, že nebol daný verejný záujem na vykonaní JPÚ. Žalobkyňa poukázala na to, že JPÚ bol realizovaný na základe podnetu bývalého starostu obce a primárne v jeho záujme, keďže starostovi ako vlastníkovi bol pridelený pozemok č. XXX/XX, ktorý z väčšej časti pozostáva z parcely, ktorú pôvodne užívala a obhospodarovala žalobkyňa. Žalobkyňa v závere zotrvala na podanej správnej žalobe. 13. Žalovanému bola replika žalobkyne zaslaná na dupliku, ktorý na ňu reagoval duplikou zo dňa 17.09.2024. Žalovaný v duplike uviedol, že rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu JPÚ C., lokalita F., číslo N./XXXXXX-XXX zo dňa 13.06.2022, právoplatné dňa 17.07.2023 bolo doručené v súlade s § 13 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách. Podľa názoru žalovaného to, že zákonodarca zvolil formu doručovania rozhodnutia o schválení rozdeľovacieho plánu formou verejnej vyhlášky vyplýva zo skutočnosti, že od momentu zverejnenia rozdeľovacieho plánu na obvyklom mieste v obci alebo doručenie výpisu z rozdeľovacieho plánu každému účastníkovi konania, ktorého miesto pobytu alebo sídlo je známe, do vlastných rúk, má účastník konania možnosť realizovať svoje oprávnenie stanovené v § 13 ods. 2 zákona, teda podať námietku a vyvolá tým konanie, ktorého predmetom bude posúdenie obsahu námietky aj nasledovné vyhodnotenie. Povinnosť žalovaného poskytovať účastníkom konania pomoc a poučenie, aby pre neznalosť zákona neutrpeli ujmu, spočíva v tejto etape konania o PÚ v tom, že upovedomí účastníka konania o možnosti podať námietku a o lehote, v ktorej ju môže podať a to z dôvodu, že práve námietkové konanie je konaním, o ktorom účastník konania prioritne realizuje svoje oprávnenia súvisiace s umiestnením nových pozemkov. O tomto zákonnom oprávnení bola žalobkyňa poučená súčasne s doručením výpisu z rozdeľovacieho plánu a tiež v liste Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, čísel OU-PO-OOP6- 2023/004550-002 zo dňa 13.03.2023, v ktorom bola informovaná o výsledku prešetrenia jej námietky a tiež poučená o procese vyhodnocovania námietok a schvaľovania rozdeľovacieho plánu citáciou § 13 ods. 6 zákona, teda o ďalšom postupe žalovaného. K otázke verejného záujmu žalovaný uvádza, že sa k nej vyjadril vo vyjadrení sa k správnej žaloby. K ostatným skutočnostiam žalovaný uviedol, že posudzovanie atribútu bonity vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sú povolené PÚ z dôvodu ich usporiadania na iný účel, ako je hospodárenie na pôde nemá
opodstatnenie, keďže všetky pozemky v obvode projektu JPÚ C., lokalita F., sú posudzované s ohľadom na budúci účel súladný s platným územným plánom obce a nie je podľa ich súčasného hospodárskeho stavu alebo bonity, nakoľko nové usporiadanie pozemkov sleduje výstavbu rodinných domov a nie poľnohospodársku výrobu. Žalovaný opakovane navrhuje, aby Správny súd v Košiciach žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 14. Duplika žalovaného bola zaslaná žalobkyni na vedomie dňa 22.11.2024. V. Konanie na správnom súde 15. Správny súd v Košiciach oznámil postupom podľa § 31 Správneho súdneho poriadku, že dňa 04.03.2024 bola na tunajšom súde podaná žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, č. OU-PO-PLO1-2024/000255-166 zo dňa 03.01.2024, čím bolo dňa 04.03.2024 začaté konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo v administratívnom konaní doručované účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli žalovaného dňa 03.01.2024 a zvesená 23.01.2024 a rozhodnutie sa považuje za doručené účastníkom konania dňa 18.01.2024. Dňom zverejnenia tohto oznámenia na úradnej tabuli súdu sa považuje žalobu za doručenú účastníkom konania, ktorým bolo rozhodnutie doručované v administratívnom konaní verejnou vyhláškou (§ 75 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). 16. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 25.08.2026 rozsudok, ktorým zamietol žalobu. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 17. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 4 a § 32 ods. 4 a 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd v záhlaví rozsudku označil účastníkov konania - žalobcu a žalovaného a neoznačil ďalších účastníkov konania vzhľadom k tomu, že žiaden z ďalších účastníkov konania nepodal žiadosť o vstup do konania (§ 32 ods. 5 Správneho súdneho poriadku). Predmetný rozsudok správneho súdu bude po právoplatnosti v súlade so zákonom zverejnený. VI. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona po schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav okresný úrad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. 21. Podľa § 14 ods. 2 zákona pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav okresný úrad určí termín, ku ktorými sa aktualizuje register pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Na vykonanie aktualizácie registra pôvodného stavu a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu pozastaví správa katastra na základe výzvy okresného úradu zápisy do katastra nehnuteľností v obvode projektu pozemkových úprav
na 90 dní pred predpokladaným termínom schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. Lehotu podľa druhej vety môže okresný úrad primerane skrátiť pri jednoduchých pozemkových úpravách. 22. Podľa § 14 ods. 3 zákona ak to vyžaduje verejný záujem a nezmarí sa tým účel pozemkových úprav, môže okresný úrad po schválení projektu pozemkových úprav meniť alebo dopĺňať rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, zmeny sa prerokúvajú s účastníkmi, ktorých sa zmena týka. Na riešenie zmien a doplnkov sa primerane použijú ustanovenia § 12. 23. Podľa § 14 ods. 4 zákona dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú za ukončené. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou okresný úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať. 24. Podľa § 14 ods. 5 zákona projekt pozemkových úprav je záväzný pre: a) všetkých účastníkov pozemkových úprav, b) rozhraničenie pozemkov medzi lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou, c) zmeny druhu pozemku. 25. Podľa § 14 ods. 6 zákona projekt pozemkových úprav je podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a tvorbu lesných hospodárskych plánov. Pre výstavbu spoločných zariadení a opatrení uvedených v § 12 ods. 4 písm. a) až d) nahrádza schválený projekt pozemkových úprav rozhodnutie o využívaní územia, rozhodnutie o umiestnení stavby, vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a rozhodnutie o vyňatí lesného pozemku. 26. Podľa § 14 ods. 8 zákona dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam a registrácia vinohradov podľa osobitného predpisu. Ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy o nájme pôvodných nehnuteľností, má právo na uzavretie zmluvy o nájme nových pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku za podmienok, ktoré sú dohodnuté pri nájme pôvodných nehnuteľností, a to na výmeru nových pozemkov zodpovedajúcu výmere pôvodných prenajatých nehnuteľností, upravenú podľa § 13 ods. 1. 27. Podľa § 11 ods. 20 zákona pozemky určené na spoločné zariadenia a opatrenia nemožno scudziť ani zaťažiť. Možno ich použiť len na účely upravené osobitným predpisom. Toto obmedzenie sa vyznačí v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Okresný úrad môže rozhodnutím obmedzenie zrušiť, ak je to potrebné pre rozvoj územia a v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; podmienkou je zachovanie prístupu k pozemkom a zachovanie funkcií vodohospodárskych zariadení. Obmedzenie sa nevzťahuje na zaťaženie pozemkov, ak ide o budovanie inžinierskych sietí, pričom zaťaženie z tohto dôvodu nesmie obmedziť účel spoločného zariadenia a opatrenia: to platí aj pre územia, kde boli pozemkové úpravy vykonané. VII. Právny názor správneho súdu 28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 29. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-PLO1-2024/000255-160 zo dňa 03.01.2024, ktorý žalovaný schválil vykonanie projektu JPÚ C., lokalita F., v súlade s rozvíjajúcim sa plánom vo forme geometrického plánu a úradne overeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, dňa 21.12.2023 pod č. G2-13/2023, realizovaným na podklade rozdeľovacieho plánu ako umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu zo dňa 24.05.2023 schváleného rozhodnutím číslo OU-PO-PLO1-2023/000241-152 zo dňa 13.06.2023 právoplatným dňa 17.07.2023. Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu tvorí neoddeliteľnú súčasť preskúmavaného rozhodnutia. 30. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“ a preto je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „16. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ S.s.p.). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 S.s.p. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 17. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Azs/134/2005). 18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005).
19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). 20. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4As3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. 21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. 23. Kasačný súd pripomína, že správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 S.s.p. sa v správnom súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby.“ 31. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP. Správny súd bol preto povinný podrobiť napadnuté rozhodnutie súdnemu prieskumu len v rozsahu námietok, ktoré boli žalobkyňou vymedzené riadne a včas v správnej žalobe. Nebol však povinný podrobovať napadnuté rozhodnutie ex offo a postačujúce nebolo ani formálne poukázanie na príslušné ustanovenia zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu 7Svk/61/2022 zo dňa 25. septembra 2024, bod 20). 32. Správny súd vychádzajúc z ustanovení zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách uvádza, že podstatou jednoduchých pozemkových úprav spočíva v rýchlom a účelovom usporiadaní vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a taktiež k zjednoteniu rozdrobenej pôdy, sprístupnenie pozemkov a prispôsobenie územia potrebám výstavby, obhospodarovania, či verejných záujmov. Jednoduché pozemkové úpravy majú niekoľko etáp, ktoré sa končia rozhodnutiami, pričom ukončenie jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia etapy nasledujúcej. Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami jednoduchých pozemkových úprav má vo vzťahu k správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci súdneho prieskumu vydaného v určitej etape, nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape pozemkových úprav. 33. Žalobkyňa v správnej žalobe pod bodmi I. a II. opísala výrok napadnutého rozhodnutia, následne v bodoch III. a IV. žalobkyňa namietala, že došlo k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov, keďže došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích právach. Žalobkyňa poukázala na to, že parcely v ktorých je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka využíva na poľnohospodárske účely ako ornú pôdu a realizáciou JPÚ došlo k zmene tvaru pozemku a zmene druhu pozemku. Žalobnou námietkou uvedenou v bode V. namietala, že neboli rešpektované jej námietky v celom procese JPÚ a poslednom bode VI. namietala, že správne orgány riadne neodôvodnili verejný záujem. 34. Po posúdení obsahu žaloby správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa mala v predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo rozhodnutie o schválení vykonania projektu JPÚ C., lokalita F., považuje za nezákonné. Žalobkyňa žiadne takéto konkrétne dôvody v žalobe
neuviedla. Žalobné námietky žalobkyne, ktoré uviedla mali byť uplatnené voči rozhodnutiu o schválení rozdeľovacieho plánu číslo OU-PO-PLO1-2023/000241-152 zo dňa 13.06.2023 (rozhodnutie, ktorým vlastníci pozemkov nadobudli originárne vlastníctve právo k novým pozemkov v obvode projektu D. C., lokalita F.). Proti rozhodnutia žalobkyňa nevyužila zákonnú možnosť a nepodala odvolanie. Žalobkyňa síce v replike uviedla, že rozhodnutie o schválení rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu JPÚ bolo doručené len formou verejnej vyhlášky, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Okresného úradu a obce, čo však nie je pravdivé tvrdenie, keďže súd má za preukázané, že bolo zverejnené aj na úradnej tabuli obce C. (nachádza sa v administratívnom spise). V správnom konaní nestačí len všeobecne spochybňovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia s abstraktným poukazom na zákonné ustanovenia zákona o pozemkových úpravách bez jasnej konkretizácie ich aplikácie na súdenú vec. Správna žaloba je podľa názoru správneho súdu neurčitá, neobsahujúca konkrétne skutkové a právne skutočnosti, ktoré podľa názoru žalobkyne mali spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia o schválení vykonania projektu JPÚ Krivany, lokalita Dujava. 35. Aj napriek vyššie uvedenému považuje správny súd za potrebné vyjadriť sa k žalobkyňou uvádzanej námietke ohľadne nezdôvodnenia verejného záujmu. Podľa správneho súdu žalovaný v konaní o JPÚ C., lokalita F., odôvodnil verejný záujem a to konkrétne v rozhodnutí o povolení D. C., lokalita F., číslo: OU-PO-PLO 2018/0002926-49/NM z 15.01.2018 právoplatnom 05.02.2018 (súčasťou administratívneho spisu) nasledovne: „Za verejný záujem pri vykonávaní JPÚ v tejto lokalite považuje OÚ PO, PLO majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod budúcou cestou. Vytvorením novej cestnej siete sa sprístupnia pozemky individuálnych vlastníkov. Verejný záujem okrem toho spočíva aj vo vysporiadaní podielového spoluvlastníctva a následnom vytvorení nových parciel vo výlučnom vlastníctve, čo má veľký význam pre posilnenie právnej istoty a právneho postavenia účastníkov konania.“ Navyše v zápisnici o vyhodnotení prieskumu záujmu účastníkov konania o JPÚ C., lokalita F., číslo: OU-PO-PLO 2017/021113-4/BJ z 11.07.2017 vyplýva, že o konanie o JPÚ C., lokalita F., prejavilo záujem 67 % vlastníkov, nezáujem prejavili 4 % vlastníkov a nevyjadrilo sa 29 % vlastníkov, takže v zmysle § 7 ods. 2 písm. c) zákona o pozemkových úpravách bol verejný záujem preukázaný. Žalobkyňa v správnej žalobe uvádza, že nebol preukázaný verejný záujem, čo sa nejaví ako dôvodné tvrdenie, keďže o projekt prejavilo záujem 67 % vlastníkov pozemkov a subjektívne ponímanie žalobkyne o tom, že sa konalo len v záujme pôvodného starostu a proti vôli dotknutých vlastníkov žiadnym relevantným dôkazom nepodložila. Vzhľadom na uvedené je predmetná žalobná námietka nedôvodná. 36. Námietka žalobkyne ohľadne nerešpektovania námietok v celom konaní je nedôvodná, keďže nie je spôsobilá na to, aby spôsobila nezákonnosť preskúmaného rozhodnutia a navyše proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu JPÚ C., lokalita F., podala žalobkyňa námietku zo dňa 07.02.2022 evidovanú žalovaným pod číslom OU-PO-PLO1-2022/000168-133, na ktorú žalovaný odpovedal listom číslo OU-PO-PLO1-2022/000168-139 zo dňa 05.05.2022. Žalobkyňa s vyhodnotením námietky nesúhlasila, preto doručila žalovanému vyjadrenie zo dňa 12.06.2022 evidované žalovaným pod číslom OU-PO-PLO1-2022/000168-143, ktoré žalovaný postúpil na vybavenie Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov - námietka žalobkyne bola vyhodnotená listom číslo OU-POOOP6-2023/004550-002 zo dňa 13.03.2023 ako neopodstatnená. Na základe uvedeného sa žalovaný riadne vysporiadal s námietkami žalobkyne. 37. Na dôvažok správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že podľa platného územného plánu obce C. je účel využitia pozemkov v obvode projektu D. C., lokalita F., definovaný ako objekty a plochy rodinných domov (nie je určená na poľnohospodárske účely) a preto nové usporiadanie sledovalo účel vytvorenia územia s pozemkami, čo najideálnejších tvarov a rozmerov vhodnými na zastavanie rodinnými domami. Žalobkyňa pritom poukazovala, že rokmi zvýšila bonitu svojho poľnohospodárskeho pozemku, čo ale vzhľadom na platný územný plán nemá opodstatnenie, keďže na pozemkoch budú postavené rodinné domy a pozemky sa nebudú využívať na poľnohospodárku činnosť. 38. Záverom správny súd odkazuje na konštantnú judikatúru najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít kedy súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39]. 39. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 5S/22/2024 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.