Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/55/2023 7023200271 29. 10. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200271.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: DI-MA Trans s.r.o., so sídlom Pri Majeri 1401/47 982 01 Tornaľa, Slovenská republika, IČO: 47638141, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 43023096, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 04001 Košice, Slovenská republika, IČO: 00166405 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. O-117/2023 zo dňa 10.05.2023 (číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3428), vo veci uloženia pokuty a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-117/2023 zo dňa 10.05.2023 a vec vracia Národnému inšpektorátu práce na ďalšie konanie II.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou dňa 17.05.2023 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach ( ďalej aj „pôvodný správny súd“ ), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. O - 117/2023 zo dňa 10.05.2023 ( ďalej „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“ ). Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“, ktorý vo veci rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach Priebeh a výsledky administratívneho konania 3. Inšpektorát práce v Košiciach (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu v období od 04.08.2022 do 04.10.2022 zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych povinností zo strany zamestnávateľa a dodržiavania predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri výkone inšpekcie zistil prvostupňový správny orgán porušenie predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli zaznamenané v protokole o výsledku kontroly zo dňa 04.10.2022, kde okrem iných nedostatkoch zistil, že podľa zoznamu pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“) a evidenčnej karty pridelených OOPP, žalobca neposkytol bezplatne
zamestnancovi A. B. (ďalej len „zamestnanec žalobcu“) prostriedky na základe vypracovaného dokumentu o posúdení rizika a zoznamu poskytovaných OOPP, teda neboli zamestnancovi žalobcu poskytnuté ochranné pracovné rukavice päťprstové kožené (ďalej len „ochranné pracovné rukavice“), ochranná obuv s oceľovou špičkou, ochranná prilba a ochranné okuliare, čím došlo k rozporu s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b) zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Predmetný protokol bol žalobcovi doručený podľa tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobca sa k protokolu nevyjadril. 4. Na podklade zistených skutočností obsiahnutých v protokole o výsledku kontroly, začal prvostupňový správny orgán dňa 02.03.2023 správne konanie voči žalobcovi. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril tak, že žalobca tvrdil, že odovzdal zamestnancovi žalobcu OOPP a zamestnanec žalobcu bol zaujatý vo vzťahu k žalobcovi, ktorému mal spôsobiť škodu. 5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.03.2023 rozhodnutie (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. b.) bod 1/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o a zmene a doplnení zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) uložil pokutu vo výške 2500,- EUR za porušenie § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP - porušenie povinnosti neposkytnutia OOPP na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancovi žalobcu, konkrétne žalobca nemal poskytnúť ochranné pracovné rukavice, ochrannú obuv s oceľovou špičkou, ochrannú prilbu a ochranné okuliare. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal kontrolu, pričom žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu listinné dôkazy, konkrétne pracovnú zmluvu, zoznam poskytovaných OOPP, písomný dokument o posúdení rizika, evidenčnú kartu pridelených OOPP a vychádzal zo zistení z protokolu o vykonanej kontrole. Prvostupňový správny orgán zistil, že z písomného dokumentu o posúdení rizika (dokument BOZP/05.0) poskytovanie osobných ochranných pracovných pomôcok, kde bolo okrem iného uvedené, že zamestnávateľ má poskytovať osobné ochranné prostriedky podľa zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorý mal byť vypracovaný na základe vykonanej analýzy rizík vyplývajúcich z pracovných procesov. Podľa tohto zoznamu mal žalobca zamestnancovi žalobcu poskytnúť OOPP, tak ako bolo uvedené vyššie. Z evidenčnej karty pridelených OOPP pre zamestnanca žalobcu malo vyplývať, že tieto prostriedky mal poskytnúť 09.05.2022, avšak na tomto dokumente absentoval podpis zamestnanca žalobcu. Z uvedeného mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca porušil povinnosť a za porušenie povinností prvostupňový správny orgán mohol uložiť pokutu od 1000,-EUR do 200 000,-EUR. Samotnú výšku pokuty (2500,-EUR) prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že zohľadnil predovšetkým závažnosť zisteného porušenia, počtu zamestnancov zamestnávateľa a rizík, ktoré vyplývajú z činností, skutočnosti, či porušenie povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce alebo ide len o ojedinelý výskyt nedostatku, či sa jednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku a či sankcia splní požiadavku represie ako aj preventívny účel. Prvostupňový správny orgán poukázal, že žalobca mal poskytnúť tieto prostriedky, ktoré mali slúžiť na ochranu života a zdravia zamestnancov, ďalej žalobca mal ku dňu 01.08.2022 - 19 zamestnancov, teda išlo o tzv. „malý podnik“, išlo o prevádzku s vyššou mierou rizika, v ktorej sa vykonávala nákladná cestná doprava s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony a pri kontrole boli zistené aj iné porušenia povinností podľa zákona o BOZP. Výšku pokuty uložil prvostupňový správny orgán na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. 6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 30.03.2023, ktoré odôvodnil tým, že zamestnancovi žalobcu boli poskytnuté osobné ochranné prostriedky, pričom pri ich poskytnutí boli prítomné aj ďalšie osoby, ktoré z dôvodu nedostatočného dokazovania neboli vypočuté a poukázal na to, že zamestnanec žalobcu tieto prostriedky dostal, odmietol však podpísať preberací protokol, preto žalobca nedokázal v konaní listinnými dôkazmi preukázať prevzatie týchto prostriedkov. Ďalej žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť výroku o výške pokuty, pričom žalobcovi nebolo zrejmé prečo prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2500,-EUR, keď spodná hranica sadzby pokuty bola 1000,-EUR, pričom mu nebola uložená pokuta napr. 1000,-EUR alebo 3000,-EUR a nebolo možné z odôvodnenia výroku prvostupňového správneho orgánu o výške pokuty bez uvedenia kvantifikačných faktorov overiť uloženú výšku pokuty. Z uvedených dôvodov považoval výrok o výške pokuty za nezákonný, arbitrárny. Nesúhlasil ani s mierou hodnotenia rizík prác u žalobcu, keď prvostupňový správny orgán vychádzal z výpisu z obchodného registra k predmetom
podnikania žalobcu, pričom prvostupňový správny orgán sa nezaoberal reálnou príčinnou súvislosťou medzi predmetom podnikania žalobcu a druhom prác, ktorý mal vykonávať konkrétny zamestnanec žalobcu, pri ktorom došlo k porušeniu povinností na úseku BOZP. Žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu. 7. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.05.2023 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, čo v danom prípade nastalo, keďže išlo o správny delikt žalobcu ako zamestnávateľa a bolo na zodpovednosti žalobcu, aby sa tejto zodpovednosti zbavil, za predpokladu, že by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že daný delikt nespáchal. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, vychádzal z listín a dôkazov predložených žalobcom, t.j. z protokolu o vykonaní kontroly u žalobcu. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v konaní dôkazy o skutočnom pridelení OOPP zamestnancovi žalobcu, teda mal za to, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. Vo vzťahu k výške pokuty poukázal na priťažujúce okolnosti u žalobcu, najmä žalobca zamestnával väčší počet zamestnancov - 19, išlo teda o „malý podnik“, vykonával činnosti s vyššou mierou rizika, pri vykonaní kontroly bolo zistených až 10 nedostatkov, teda mal za to, že výška pokuty je primeraná porušenej povinnosti. Prvostupňový správny orgán sledoval jej výchovné aj preventívne pôsobenie, teda uložená výška pokuty mala by mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Žalovaný zdôraznil, že zistený skutkový stav jednoznačne potvrdil skutočnosť, že žalobca spáchal správny delikt, výška pokuty bola primeraná, rozhodnutie bolo dostatočne určité, konkretizované a odôvodnené. Konanie pred správnym súdom 8. Žalobca podal proti žalovanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 16.05.2023 z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP. V správnej žalobe, žalobca argumentoval jednak nepreskúmateľnosťou žalovaného rozhodnutia, ako i nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Žalobca poukázal, že už v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že žalobca poskytol zamestnancovi žalobcu ochranné prostriedky, pričom pri poskytnutí boli prítomní ďalší zamestnanci a žalobca nemal možnosť preukázať uvedené skutočnosti iným spôsobom, pretože zamestnanec žalobcu odmietol podpísať preberací protokol a nemohol zamestnanca žalobcu nútiť k podpísaniu tohto preberacieho protokolu. Rovnako poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k výške pokuty, kedy žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2500,-EUR, pričom mu nebolo zrejmé na základe akých objektivizujúcich kvantifikácií bola určená, tak aby si ju vedel nezaujatý pozorovateľ „vyrátať“. Žalobca v podanej správnej žalobe taktiež namietal, že pri určení priťažujúcich okolností žalovaný vychádzal z výpisu z obchodného registra, kde sa nachádzali aj iné predmety podnikania, pričom nevychádzal z konkrétneho druhu činnosti, ktorú mal zamestnanec žalobcu pre žalobcu vykonávať. Žalobca nesúhlasil ani s výškou uloženej pokuty vo vzťahu k jej preventívnemu charakteru, pretože rozhodnutia žalovaného sa nezverejňovali a teda nemohli sa s týmto rozhodnutím oboznámiť aj iné subjekty. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pri kontrole boli zistené aj iné nedostatky, pričom tieto nedostatky neboli v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného uvedené, nemohol sa s nimi oboznámiť, o týchto nedostatkoch sa mohol dozvedieť iba z administratívneho spisu, čo považoval za neprípustné. Mal za to, že rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.10.2023 v ktorom uviedol, že žalované rozhodnutie považuje za správne a zákonné, navrhol žalobu zamietnuť. V podanom vyjadrení poukázal na to, že povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa bolo vykonať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri zdravia zamestnancov pri práci. Žalobca ako zamestnávateľ predložil počas kontroly písomné dokumenty, pričom žalobca mal povinnosť poskytnúť zamestnancovi žalobcovi OOPP a počas inšpekcie práce, ani v priebehu správneho konania žalobca nepredložil nijaký doklad, ktorý by preukázal, že OOPP poskytol zamestnancovi žalobcu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že prvostupňový správny orgán využil inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, kedy žalovaný poukázal, že prvostupňovému správnemu orgánu postačovalo dokázať len porušenie právnej povinnosti žalobcu. Žalobca ako zamestnávateľ zodpovedal za uvedené porušenie bez ohľadu na to, či išlo o zavinené konanie alebo opomenutie. Žalovaný nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili porušenie právnej povinnosti a zistený stav vychádzal jednak z listín,
ktoré boli predložené počas výkonu inšpekcie práce a porušenie bolo preukázané aj protokolom. Žalovaný zdôraznil, že námietka vo vzťahu k neumožneniu vypočutiu zamestnancov bola nedôvodná, pretože žalobca v priebehu kontroly, ako i v priebehu správneho konania nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz na vykonanie alebo doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol, že odôvodnenie pokuty bolo riadne zdôvodnené a výška pokuty plnila nielen preventívnu, výchovnú ale aj represívnu funkciu. 10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika zo dňa 27.10.2023) zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej, pretože žalovaný na nedostatky vytýkané v správnej žalobe podľa jeho názoru nereagoval, odkázal len na svoje predošlé rozhodnutie. 11. Žalovaný dupliku k podanej replike nepodal. 12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 29.10.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 22.10.2025. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 493e SSP „ Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 15. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ „2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 16. Podľa § 195 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“ 17. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.“ 18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce „Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov,2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.“ 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.“ 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci“. Právny názor správneho súdu 21. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované rozhodnutie, i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. 22. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne trestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.03.2009) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je potrebné poukázať na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu zásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Z toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty. 23. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestania a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty, ustanovením jej dolnej hranice. 24. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázkou porušenia povinnosti poskytnúť zamestnancovi žalobcu OOPP, kedy žalobca predložil evidenčnú kartu pridelených OOPP a zároveň v odvolaní, ako i v žalobe argumentoval tým, že zamestnancovi žalobcu poskytol OOPP, pričom tento zamestnanec odmietol podpísať prevzatie pridelených OOPP, žalovaný vychádzal z premisy neposkytnutia (nepreukázania poskytnutia) OOPP. Rovnako medzi stranami bola aj sporná otázka výšky sankcie za porušenie právnej povinnosti, žalobca jej výšku považoval nepreskúmateľnú a arbitrárnu. 25. Správny súd v tomto ohľade poukázal na dve nosné námietky žalobcu, kedy jednak spochybňoval samotné porušenie právnej povinnosti, pričom žalobca tvrdil, že odovzdal OOPP a odovzdanie nevedel
preukázať a namietal nepreskúmateľnosť výšky sankcie, ktorá bola uložená prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným za porušenie právnej povinnosti. 26. V danom prejednávanom prípad správny súd podrobil zistené skutočnosti v administratívnom spise listín, protokolu o výsledku kontroly testu splnenia podmienok porušenia právnej povinnosti – poskytnutia OOPP zamestnancovi žalobcu, teda či je jednoznačne a určite bez pochýb preukázané, že sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Správny súd v tomto ohľade vychádzal z povinnosti uloženej žalobcovi, ktorá je uvedená v § 6 ods. 2 písm. b) zákona BOZP, kedy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezodkladne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Zákonnom stanovená právna povinnosť ukladá osobe, ktorá je v pozícii zamestnávateľa nasledovné povinnosti : 1) povinnosť bezplatne poskytnúť zamestnancom účinné ochranné prostriedky, u ktorých to vyžaduje ochrana ich zdravia alebo života, 2) povinnosť viesť evidenciu o ich poskytnutí, pričom porušenie zákonnej povinnosti uvedenej v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP môže byť sankcionované pri nesplnení, čo i len jednej z vyššie uvedených povinností. Žalobca v zmysle právnych povinností uložených zákonom o BOZP bol povinný spracovať dokument, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, ktorý nebol zo strany účastníkov konania namietaný, kedy žalobca zabezpečoval bezpečnostno-technickú službu pre svojich zamestnancov, zisťoval nebezpečenstva ohrozenia, posudzoval riziká a vypracoval písomný dokument o posúdení rizika. Na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev konkrétneho zamestnaneckého miesto, vypracoval zoznam poskytovaných OOPP, ktoré sa majú poskytnúť tomu-ktorému zamestnancovi na konkrétnej pracovnej pozícii. Zo zoznamu poskytovaných OOPP pre profesiu vodič/strojník bolo určené poskytnutie ochranných pracovných rukavíc, ochrannej obuvi s oceľovou špičkou, ochrannej prilby a ochranných okuliarov. V administratívnom spise sa zároveň nachádza dokument označený ako „evidenčná karta pridelených OOPP“ pre zamestnanca žalobcu v pracovnej profesii vodič s označením pridelených OOPP, konkrétne sú v nej uvedené ochranné pracovné rukavice, ochranná obuv s oceľovou špičkou, ochranná prilba, ochranné okuliare s uvedením dňa. V poznámke je uvedené, že bolo vykonané poučenie zamestnanca žalobcu a zároveň pri podpise je uvedená hviezdička, kde v poznámke v spodnej časti dokumentu je napísaná poznámka „podpis odmietol“. 27. Správny súd z odôvodnenia rozhodnutia, z podkladov zistených v administratívnom spise a s poukazom na uloženú právnu povinnosť uvedenú v § 6 ods. ods. 2 písm. b) zákona o BOZP sa správny súd nestotožnil so záverom žalovaného (ako i prvostupňového správneho orgánu), že žalobca v danom stave dokazovania porušil právnu povinnosť uloženú v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP, pretože žalobca okrem písomných dokumentov ktorými vyhodnotil rizika tej- ktorej profesie, predložil písomný dokument evidenčnú kartu pridelených OOPP. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca predložil doklady o poskytovaní OOPP a predložil evidenciu o ich poskytnutí, vzhľadom na rozpor nie je jednoznačne bez ďalšieho uzavrieť záver, ktorý tvrdí žalovaný, že OOPP neboli poskytnuté. Skutočnosť, že zamestnanec žalobcu odmietol podpísať nie je možné v tomto ohľade bezd ďalšieho dokazovania (resp. vyhodnotenia dôkazov) vyhodnotiť tak, že nedošlo k poskytnutiu OOPP. Správny súd môže v tomto stave vykonaného dokazovania len polemizovať dôvodoch nepodpísania zo strany zamestnanca žalobcu (neboli poskyntuté v rozsahu deklarovanom žalobcom, boli posynuté v nevhodnej kvalite, veľkosti, nebol dostatočne poučený, resp. samotný dôkaz zo strany žalobcu je nevierohodný a pod....). V odôvodnení rozhodnutia nie je zo strany prvostupňového správneho orgánu alebo žalovaného tento listinný dôkaz jednoznačne spochybnený, rovnako z administratívneho spisu sa nedá vyvodiť záver, že by OOPP zamestnancovi žalobcu neboli poskytnuté alebo žalobca neviedol evidenciu o poskytnutí OOPP. 28. Správny súd nespochybňuje, že uvedená povinnosť je objektívnou zodpovednosťou žalobcu, na strane druhej však právnej definície uloženej povinnosti žalobcovi, ktorá je zakotvená v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP, nemožno ustáliť záver o porušení tejto povinnosti žalobcom. Je práve aj povinnosťou žalovaného vyhodnotiť listinné dôkazy, prípadne vykonať dokazovanie, aby bolo možné odstrániť pochybnosti vo vzťahu či boli prostriedky pridelené alebo nie (napríklad vypočuť ostatných zamestnancov žalobcu, prípadne vypočuť zamestnanca žalobcu), prípadne vyhodnotiť konkrétny listinný dôkaz. Uvedené správny súd uviedol príkladmo, na lepšie pochopenie úvah senátu
správneho súdu, v čom videl konkrétne nedostatky, teda uvedené nie je dopĺňaním odôvodnenia rozhodnutia, pretože úlohou správneho súdu, je cez žalobné námietky posúdiť zákonnosť žalobu napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už pred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci. Správny súd preto námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vzhliadol ako dôvodnú. 29. Správny súd rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt zrušil ako celok teda bol zrušený ako samotný výrok „o vine“, tak i výrok „o treste (uložení pokuty)“, okrajovo sa pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia zaoberal aj argumentáciou vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti výroku o výške pokuty, i keď v tomto ohľade uvedená námietka je už bezpredmetná. Vo vzťahu ku sankcii a jej výške, správny súd uvádza, že ako zdôvodnenie, tak i výška sankcie neprekračuje správnu úvahu a nie je možné ju chápať ani ako neprimerane prísnu. Zákonodarca stanovil zákonný rozsah za porušenie povinností v žalovanom prípade so spodnou hranicou 1000,-EUR a sumu 200 000,-EUR, ktorá predstavuje hornú hranicu. Prvostupňový orgán uložil sankciu v spodnej hranici sadzby, teda v relatívnom vyjadrení k maximálnej hranici v rozsahu 1,25% maximálnej hranice sadzby. jej výšku odôvodňoval väčším počtom zamestnancov (zamestnával 19 ľudí), zisteniami ďalších nedostatkov. Ďalšie nedostatky uvedené v protokole neboli namietané (so správnej žaloby to nie je zrejmé), taktiež relatívnou zvýšenou mierou rizika pracovnej pozície na ktorej zamestnanec žalobcu pracoval. Správny súd v tomto ohľade vo vzťahu k výške pokuty a jej prípadnej moderácii poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11.12.2019 úloha správneho súdnictva je definovaná v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je ňou nahrádzanie kompetencií správnych orgánov, teda rozhodovanie vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho orgánu automaticky, ale len keď je uložená sankcia zjavne neprimeraná, či dokonca likvidačná. Musí teda ísť o vyššiu mieru neprimeranosti. Zo samotnej skutočnosti, že v minulosti bola sťažovateľke uložená za obdobný delikt nižšia pokuta, nevyplýva, že novo uložená pokuta je (zjavne) neprimeraná. Správne trestanie je založené na individualizácii sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že priestupok či správny delikt bol spáchaný opakovane, pričom v minulosti uložené sankcie za obdobné delikty neviedli k náprave, a nesplnili teda svoju preventívnu a odstrašujúcu funkciu. Likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu. 30. Rovnako je potrebné aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, pretože ide o vec správneho trestania, a je potrebné vyhodnotiť súčasný stav dokazovania a podkladov na rozhodnutie za nepostačujúci na udržanie záveru pre uloženie pokuty žalobcovi za spáchaný správny delikt. Správny súd v žiadnom prípade neurčuje žalovanému, ako má rozhodnúť, ale poukazuje na skutočnosť, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aby sa mohol jednoznačne ustáliť o existencii správneho deliktu, resp. vysporiadať sa s existujúcimi dôkazmi v rámci odôvodnenia rozhodnutia a vytýkanými nedostatkami žalobcu v odvolaní. Na podporu svojho rozhodnutia správny súd odkazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Asan/7/2017 zo dňa 10. 04. 2018, konkrétne bod 4.21 cit. : „Podľa názoru kasačného súdu, keďže sa nepodaril odstrániť predmetný rozpor, je na mieste v tomto prípade uplatniť zásadu in dubio pro reo. Kasačný súd súhlasí s argumentom sťažovateľa, že pri posúdení znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona a nie ako neprítomnosť znaku. Kasačný súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní.“ 31. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému, pričom bude práve na žalovanom, akým spôsobom vyhodnotí súčasný stav dokazovania, či doplní dokazovanie sám,
respektíve vyhodnotí súčasnú dôkaznú situáciu a vysporiada sa s odvolacími námietkami alebo vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu. Úlohou žalovaného bude teda v ďalšom konaní alebo doplniť dokazovanie, tak aby bolo možné jednoznačne ustáliť či došlo k porušeniu právnej povinnosti žalobcu (napríklad vypočutím zamestnanca žalobcu prípadne iných zamestnancov žalobcu), respektíve kvalitatívne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a s listinnými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise na ktoré žalobca poukazoval. 32. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy podľa 195 SSP, ktorá však v danom prípade nebola priaznivejšia. 33. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. e.) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 34. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde“. 35. Podľa § 167 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech“. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.(§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).