Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/45/2024 0924100489 30. 06. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100489.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: JUDr. PhDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, IČO: 31 965 539, s miestom podnikania Masarykova 2, 040 01 Košice, právne zastúpeného: JUDr. PhDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, ADVOKÁT s.r.o. so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/1, 040 11, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania a o preskúmanie zákonnosti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného Mestskou políciou mesta Košice pod č. MK/E/2024/14065 zo dňa 11.05.2024, takto, rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 26.07.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného Mestskou políciou mesta Košice pod č. MK/E/2024/14065 zo dňa 11.05.2024 (ďalej aj ako „Rozkaz“), ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 78 Eur, za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej aj ako „Zákon o cestnej premávke“). Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.06.2024 odpor. Žalovaný upovedomením č. MK/E/2024/14065 zo dňa 30.03.2024 (ďalej aj ako „Opatrenie“) odmietol odpor žalobcu podľa § 139d ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke, pričom ho odôvodnil nedostatkom predpísaných náležitosti. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s uvedeným procesným postupom a mal za to, že odpor bol podaný zákonným spôsobom. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.10.2024 uviedol, že preskúmaním priebehu administratívneho konania zistil, že opatrenie č. MK/E/2024/14065 zo dňa 30.06.2024 o odmietnutí odporu žalobcu je nezákonné, keďže žalovaný mal za preukázané, že odpor obsahoval všetky predpísané náležitosti, a preto jeho odmietnutie podľa § 139d ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke bolo nedôvodné. Zároveň, žalovaný uviedol, že opatrenie obsahuje chybu v písaní v dátume jeho vydania, ktoré však bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky 30.06.2024, z čoho bolo možné logicky vyvodiť, že došlo iba ku administratívnej chybe, preto táto námietka žalobcu v správnej žalobe je nedôvodná. Žalovaný v závere vyjadrenia ku správnej žalobe uviedol, že nesprávnym procesným postupom v administratívnom konaní bolo žalobcovi odňaté právo zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedených skutočností, žalovaný navrhol, aby správny súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. 3. Žalovaný vo vyjadrení ku dožiadaniu správneho súdu zo dňa 11.03.2025 uviedol, že v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie č. MK/E/2024/14065 zo dňa 18.10.2024, právoplatné dňa 22.11.2024, ktorým bolo zrušené Opatrenie žalovaného zo dňa 30.06.2024. Zároveň žalovaný vo vyjadrení ku dožiadaniu uviedol, že z dôvodu podania odporu žalobcu dňa 03.06.2024, konanie o správnom delikte držiteľa
vozidla bolo prerušené rozhodnutím o prerušení konania o správnom delikte držiteľa vozidla č. MK/ E/2024/14065 zo dňa 02.12.2024 v súlade s § 139d ods. 7 v spojení s § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, ktorého sa mal dopustiť vodič vozidla A. B.. Z toho dôvodu bola vec postúpená na konanie podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „Zákon o priestupkoch“). 4. Podľa § 139d ods. 1 Zákona o cestnej premávke, ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty. Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak v odseku 10 nie je uvedené inak. Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj dôkaz o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s dôkazom o spáchaní správneho deliktu držiteľa vozidla. Ak ide o držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla evidovaného v inom členskom štáte Európskej únie, rozkaz sa zašle aj v jednom z úradných jazykov členského štátu Európskej únie, v ktorom je vozidlo evidované; rozkaz, ktorý sa ani po opakovanom doručení nepodarilo doručiť držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky orgánu Policajného zboru považuje za nevydaný. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou. 5. Podľa § 139d ods. 2 Zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. 6. Podľa § 139d ods. 3 písm. a) Zákona o cestnej premávke, Orgán Policajného zboru alebo obec odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti. 7. Podľa § 139d ods. 4 Zákona o cestnej premávke, o odmietnutí odporu sa držiteľ vozidla upovedomí. 8. Podľa § 139d ods. 5 Zákona o cestnej premávke, podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje a orgán Policajného zboru podľa odseku 1 postúpi vec príslušnému orgánu Policajného zboru, ktorý pokračuje v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak; ak ide o rozkaz vydaný obcou, v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla pokračuje obec, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak. 9. Podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), správny súd uznesením konanie zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 10. Podľa § 99 písm. d) SSP správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu. 11. Správny súd k uvedenému uvádza, že žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť Rozkaz. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že voči Rozkazu podal žalobca odpor, ktorý bol pre nedostatok predpísaných náležitostí odmietnutý Opatrením. Opatrenie však bolo zrušené v rámci obnovy konania rozhodnutím č. MK/E/2024/14065 zo dňa 18.10.2024 (právoplatné dňa 22.11.2024), na základe čoho sa žalobcom podaný odpor považoval za podaný zákonným spôsobom a na základe uvedeného došlo podľa § 139d ods. 5 Zákona o cestnej premávke k zrušeniu rozkazu zo zákona. 12. Správny súd mal teda za preukázané, že rozhodnutím č. MK/E/2024/14065 zo dňa 18.10.2024 (právoplatné dňa 22.11.2024) došlo jednak k zrušeniu Opatrenia a následne došlo zo zákona aj k zrušeniu rozkazu, odpadol teda dôvod na pokračovanie v predmetnom konaní, na základe čoho dospel správny súd k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie predmetného konania podľa § 99 písm. g) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 13. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že vzhľadom na to, že žalobca v petite správnej žaloby žiadal zrušiť Rozkaz a nie Opatrenie a k zrušeniu Rozkazu došlo zo zákona a nie na základe mimoriadneho opravného prostriedku, aj keď v príčinnej súvislosti s mimoriadnym opravným prostriedkom (v danom
prípade obnovou konania), správny súd mal za to, že v danom prípade nešlo o prípad podľa § 99 písm. d) SSP, preto konanie zastavil postupom podľa § 99 písm. g) SSP. 14. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 15. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 16. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 18. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania správny súd uvádza, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady však existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci ktorej sa z hľadiska procesného skúma otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak je preukázané, že zastavenie konania bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval zmysle žalobnej požiadavky, pričíta sa procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. V posudzovanej veci sa žalobca v zásade domohol toho, čo podaním správnej žaloby žiadal, pretože po podaní správnej žaloby došlo k zrušeniu Rozkazu. Dôvodom zrušenia Rozkazu bol nesprávne zvolený postupu žalovaného v administratívnom konaní, ktorým tento nezákonne odmietol podaný odpor pre nedostatok predpísaných náležitostí. S prihliadnutím na vyššie uvedené vysvetlenie správny súd konštatuje, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Nárok na náhradu trov konania by podľa uvedeného ustanovenia mal byť priznaný žalobcovi. 19. V danom prípade však správny identifikoval dôvod osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, na základe ktorého náhradu trov konania nepriznal ani žalobcovi. Dôvodom na tento postup správneho súdu bol spôsob právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní, kedy bol žalobca ako advokát právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., IČO: 36 861 324, ktorej je on sám ako advokát jediným konateľom. V tejto súvislosti na podporu uvedeného záveru správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/9/2023 zo dňa 30.08.2023, ktorým okrem iného v uvedenej veci sťažovateľovi nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde s odôvodnením, že: „Opodstatnenosť takéhoto postupu vidí najvyšší správny súd v tom, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá teda žalobcu zastupovala a v jeho mene, na jeho účet vykonávala jednotlivé úkony právnej služby, pričom jediným konateľom a spoločníkom advokátskej kancelárie bol práve žalobca. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca bol v podstate v konaní de facto zastúpený samým sebou s tým, že aj úkony, ktoré v priebehu konania realizoval, museli mať zároveň rovnakú kvalitatívnu úroveň aj v prípade, ak by zastúpený nebol. Týmto teda došlo k popretiu samotnej podstaty právneho zastúpenia, ktoré primárne spočíva v poskytovaní právnej pomoci osobám pri efektívnom uplatňovaní, prípadne bránení ich práv, či už formou podávania návrhov, zastupovaním na pojednávaniach alebo inou zákonom predpísanou formou; účel právneho zastúpenia spočíva v zabezpečení zastúpenia „kvalifikovanejšou“ formou, pri ktorom možno predpokladať lepšie uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. V predmetnej veci však právne zastúpenie žalobcu postráda takto vymedzenú primárnu funkciu. Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že aj advokát ako sporová strana má právo dať sa zastúpiť, no je úlohou všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách osobitne posudzovať účelnosť a dôvodnosť výdavkov spojených so zastúpením. Kategória účelnosti trov vychádza zo všeobecných zásad efektivity, primeranosti a pri jej aplikácii treba zohľadniť praktickú a logickú rovnováhu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. mája 2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023). Zastúpenie advokátom v súdnom konaní je jeho ústavným právom a jeho zastúpenie advokátom nie je možné vylúčiť. V predmetnej veci toto právo žalobcu porušené nebolo,
keď jeho zastúpenie advokátskou kanceláriou bolo akceptované a s ňou ako s právnym zástupcom vo veci bolo konané. Nepriznanie nároku na náhradu trov je však následkom vyhodnotenia týchto trov ako neúčelne a nedôvodne vynaložených s primárnym akcentom na ten fakt, že žalobca je osoba s právnickým vzdelaním, ktorú v konaní zastupuje advokátska kancelária - obchodná spoločnosť, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je samotný žalobca. S ohľadom na takto vymedzené dôvody a tiež s odkazom na dikciu § 163 SSP, podľa ktorej trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde, najvyšší správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej nepriznal.“ 20. S prihliadnutím na príslušnú právnu úpravu a odôvodnenie uvedené v bode č. 19 tohto uznesenia rozhodol správny súd o trovách konania podľa § 170 písm. b) v spojení s § 171 ods. 1 SSP a § 167 ods. 3 písm. a) SSP, tak že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.