Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-2Sa/18/2022 8022200467 25. 10. 2024 JUDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200467.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavol Dorič, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUPO-OVBP2-2022/032824-002 zo dňa 04.08.2022, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj súd) dňa 09.09.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2022/032824-002 zo dňa 04.08.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia obce E. B. č. 1652/2019/PR/III. zo dňa 12.04.2022 alternatívne žalobkyňa navrhla, aby správny súd podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP zmenil výšku sankcie jej znížením a uložil sankciu pri dolnej hranici trestnej sadzby. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. I. Priebeh administratívneho konania 2. Obec E. B. (ďalej len prvostupňový správny orgán) ako príslušný stavebný úrad podľa § 117ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydal rozhodnutie o priestupku pod číslom 1652/2019 zo dňa 07.02.2020. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo Okresným úradom Prešov odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OU-POOVBP2-2020/027449-002 zo dňa 12.06.2020 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní stavebný úrad vydal dňa 13.08.2020 nové rozhodnutie o priestupku pod č. 1652/2019, ktoré bolo odvolacím orgánom - Okresným úradom Prešov odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OU-PO-OVBP2-2021/03468-002 zo dňa 15.01.2021 zrušené a vec bola opätovne vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po opätovnom prejednaní priestupku stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 1652/2019/PR/II. dňa 15.03.2021, ktoré bolo Okresným úradom Prešov odborom výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OVBP2-2021/020528-002 zo dňa 25.06.2021 zrušené a vec bola opätovne vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako správny poriadok), rozhodnutím č. 1652/2019/PR/III. zo dňa
12.04.2022, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), Žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania tým, že ako stavebník realizovala predmetnú stavbu v rozpore so stavebným povolením vydaným prvostupňovým správnym orgánom, pod č. 19/2015 zo dňa 18.06.2015 a v rozpore s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o zmene rozostavanej stavby pred jej dokončením, pod č. 36/2015 zo dňa 29.09.2015. Žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 6.650,- eur. 4. Prvostupňový správny orgán uskutočnil výkon štátneho stavebného dohľadu (ďalej ŠSD) - povereným zamestnancom obce Veľký Slavkov dňa 21.11.2019 na pozemku parc. č. KN C XXX/XX v kat. území E. B.. Pri miestnej obhliadke bolo zistené, že obvinená uskutočňuje novú stavbu „Rekreačný dom na pozemku parc. č. KN-C 699/74 v k. ú. E. B., lokalita: rekreačná osada D. F. v rozpore so stavebným povolením č. 19/2015 zo dňa 18.06.2015 vydaným obcou E. B. a v rozpore s rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením vydaného obcou E. B. pod č. 36/2015 dňa 29.9.2015 tým, že zmenila zastavanú plochu rekreačného domu zo 126 m2 na zastavanú plochu o výmere 273.80 m2, čo je viac ako dvojnásobok povolenej max. zastavanej plochy stavby podľa platného stavebného povolenia, rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením a platného územného rozhodnutia č. 6/2010 zo dňa 06.04.2010 vydané obcou E. B. a jeho podmienkami pre danú lokalitu. Stavebný úrad ďalej zistil, že stavba bola začatá v roku 2015, ku dňu výkonu štátneho stavebného dohľadu (ďalej len ŠSD) bola rozostavaná v rozsahu: hrubej stavby, prestrešená, osadené okná, napojená na NN sieť, plyn, vodu zo studne. Pri výkone ŠSD dňa 21.11.2019 orgán ŠSD - poverený zamestnanec obce E. B. ústne vyzval stavebníčku, aby v zmysle § 102 ods. 5 stavebného zákona bezodkladne zastavila práce na stavbe. Daná skutočnosť je zaznamenaná aj v predmetnom zázname, ktorý je podpísaný stavebníckou. Obvinená nespochybňovala zistenia orgánu ŠSD pri výkone ŠSD. Následne stavebníčka podala na stavebný úrad dňa 28.11.2019 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby: Rekreačný dom E. B., rekreačná časť "D. F." pozemku pare. č. XXX/XX v k. ú. E. B.. Priestupok bol prejednaný na ústnom pojednávaní dňa 16.01.2020. 5. Pri prehliadke dňa 02.02.2021 vykonali príslušní zamestnanci v rámci vlastnej činnosti šetrenie, prieskum terénu (rekognoskáciu) na mieste stavby (z verejne prístupného miesta) na predmetnom pozemku a zistili, že žalobkyňa nerešpektuje zákaz stavebných prác zo dňa 29.11.2019, pokračuje v stavebných prácach naďalej. Zistené štádium rozostavanosti: stavba pred ukončením, ukončená fasáda, zrealizované zábradlie na balkóne, začaté murované oplotenie, terénne úpravy, spevnené plochy. Miestne šetrenie bolo uskutočnené bez prítomnosti stavebníčky. Na základe vykonaného dokazovania, a to vykonaným štátnym stavebným dohľadom, ústnym prerokovaním priestupku, miestnym šetrením stavebného úradu, v danej veci stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré bolo následne na základe odvolania stavebnícky zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu späť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. V novom prejednaní priestupku stavebný úrad v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu rozhodol o nevyhnutnosti vykonať miestnu obhliadku rozostavanej stavby a pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. E. B. a zároveň nariadil ústne pojednávanie. Oboch procesov sa žalobkyňa odmietla zúčastniť zaslaním SMS a emailu 20 minút pred konaním miestnej obhliadky z dôvodu pozitívneho testu na COVID19 (zisteného 29.11.2021) a telefonickým oznámením, že je v karanténe. Následne hodinu pred prehliadkou zaslal požiadavku na zmenu termínu aj právny zástupca stavebníčky z dôvodu, že o výkone miestnej obhliadky sa dozvedel až v určený deň. Preto stavebný úrad opätovne nariadil miestnu obhliadku a určil jej termín na deň 17.01.2022. Zo strany žalobkyne, jej priateľa pána G. (v tom čase bez predloženia plnej moci) a právneho zástupcu žalobkyne, povereným pracovníkom stavebného úradu nebola umožnená miestna obhliadka, bol umožnený vstup len za bráničku v dvornej časti pozemku. Z pohľadu stavebného úradu bolo zjavné, že objekt rekreačného domu je pred dokončením. Pred garážou je zrealizovaný prístrešok od fasády domu až po oplotenie. V prednej časti pozemku bolo zrealizované oplotenie. Bolo evidentné, že objekt je užívaný. Ďalšie zistenia nebolo možné vykonať i napriek výzve stavebného úradu, keďže zúčastnenými bolo bránené vykonať obhliadku za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a tak stav rozostavanosti bol zistený len z dvornej časti a z časti pred oplotením (z verejného priestranstva). Stav rozostavanosti v interiéri domu a zadnej dvornej časti teda nebolo možné zistiť. Fotodokumentácia z exteriérovej prednej časti stavby bola zrealizovaná z pozemku pred predmetnou stavbou i napriek nesúhlasu zúčastnených. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie pod č. 1652/2019/ZSP dňa 18.01.2022 o okamžitom zastavení všetkých stavebných prác na predmetnej stavbe a pozemku. Rozhodnutie bolo stavebníčkou prevzaté dňa 27.01.2022 a následne jej právnym zástupcom dňa 09.02.2022.
6. Prvostupňový správny orgán v rámci opätovného prejednania priestupku predvolal stavebníčku na ústne pojednávanie, ktoré nariadil na deň 31.01.2022. Právny zástupca stavebníčky dňa 29.1.2022 emailom požiadal o zmenu termínu z dôvodu neprimeraného času na prípravu ústneho pojednávania a následne dňa 31.01.2022 požiadal o odročenie ústneho pojednávania. Stavebný úrad oznámil nový termín ústneho pojednávania na deň 14.02.2022, ktorého sa zúčastnili právny zástupca na základe písomného predvolania a p. H. G., Pri ústnom pojednávaní právny zástupca uviedol, že skutok už nemožno prejednať, keďže žalobkyňa ukončila všetky stavebné práce resp. zastavila práce ku dňu 21.11.2019 čím došlo k uplynutiu zákonnej lehoty. Vykonanú miestnu obhliadku považuje za nezákonnú z dôvodu, že stavebný úrad bol oboznámený, že účastníčka využíva právo odoprieť svoju povinnosť umožniť obhliadku. K ďalším skutočnostiam ohľadom miestnej obhliadky sa odmietol vyjadriť keďže mu bolo odmietnuté právo nahliadnuť do spisu a opätovne požiadal o zastavenie konania. Na otázky stavebného úradu právny zástupca odmietol odpovedať, na termín ukončenia stavebných prác odpovedal, že stavebné práce ešte nie sú ukončené. Po novom prejednaní priestupku stavebný úrad dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že obvinená svojim konaním od roku 2015 do 17.01.2022 naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. I napriek tomu, že splnomocnení zástupcovia stavebníčky stavebnému úradu tvrdili, že stavebníčka prestala uskutočňovať stavebné práce dňom 21.11.2019. 7. Prvostupňový správny orgán k námietkam žalobkyne uviedol: - k nezistenej lehote spáchania priestupku z dôvodu zániku zodpovednosti za spáchaný priestupok: v odôvodnení tohto rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že sa jedná o trvajúci priestupok a prekluzívna lehota začne plynúť dňom ukončenia protiprávneho stavu t.j. v danom prípade dňom nadobudnutia právoplatnosti dodatočného povolenia stavby resp. zastavením stavebných prác zo strany stavebníčky. K čomu ani v jednom prípade doteraz nedošlo, - k nedostatočnému zdôvodneniu výšky sankcie vzhľadom na jej extrémnu výšku, pre stavebnícku likvidačnú a nedostatočne odôvodnenú - odôvodnenie výšky pokuty vzhľadom na osobu a ďalšie okolnosti stavebníčky je uvedené podrobnejšie vyššie v odôvodnení, - k porušeniu povinnosti stavebného úradu vo veci vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, oznámenia začatia konania účastníkom konania - stavebný úrad v danej veci vedie samostatné konanie podľa §88 stavebného zákona a momentálne je stavebníčka vyzvaná na predloženie dokladov, ktorými je povinná preukázať, že nelegálna stavba je v súlade s verejnými záujmami podľa osobitných predpisov, samotné konanie v danej veci je v súčasnosti prerušené, je stanovená lehota na doloženie dokladov. Stavebníčka doposiaľ na výzvu nereagovala žiadnym spôsobom - k nemožnosti vyjadriť sa k skutočnostiam miestnej obhliadky zo strany právneho zástupcu z dôvodu neumožnenia nahliadnutia do spisového materiálu stavebný úrad uvádza, že právny zástupca požiadal o nahliadnutie do spisu pri ústnom pojednávaní priestupku, nerešpektujúc pri tom, že stavebný úrad termín ústneho pojednávania určil opakovane na základe požiadavky právneho zástupcu a preto mal za to, že právny zástupca mal dostatok času na požiadanie na nahliadnutie do spisu pred vytýčeným termínom ústneho pojednávania. Stavebný úrad umožnil právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu ihneď po ukončení ústneho pojednávania, čo právny zástupca aj využil. Po nahliadnutí do spisu neuplatnil žiadne ďalšie námietky, ani neuviedol žiadne iné nové skutočnosti. 8. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala že predmetné napadnuté rozhodnutie bolo vydané po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom č. OU-PO-OVBP2-2021/020528-002 zo dňa 25.06.2021. Namietala, že z uvedeného rozhodnutia stále nie je zrejmý dátum spáchania priestupku, ktorý je nevyhnutný z dôvodu zániku zodpovednosti za spáchaný priestupok. Žalobkyňa konštatuje, že prvostupňový orgán sa s jej námietkami uvedenými v odvolaní zo dňa 29.04.2021 nezaoberal, nedostatky v prvostupňovom konaní neodstránil a vydal nové rozhodnutie, ktoré je obsahovo totožné s predchádzajúcim zrušeným rozhodnutím, navyše bez predchádzajúceho konania, čím prvostupňový správny orgán hrubo porušil príslušné ustanovenia správneho poriadku, zákona o priestupkoch a stavebného zákona, a tým aj práva obvinenej z priestupku.) Žalobkyňa uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe, prečo správny orgán ukladal pokutu v tejto výške, keď sám konštatuje, že obvinená nemala žiadne námietky, nespochybňovala zistenia stavebného úradu ani pri výkone štátneho stavebného dohľadu a prejavila snahu o legalizáciu stavby formou zmeny stavby pred jej dokončením a žiadosťou o dodatočné stavebné
povolenie. Namieta, že správny orgán vôbec neprihliadol na fakt, že obvinená nebola doposiaľ za priestupky na tomto úseku riešená a nezohľadnil dôvody, ktoré ju k rozšíreniu zastavanosti viedli. Podľa žalobkyne samotná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, nemá vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov, všetky dotknuté orgány s touto stavbou vyjadrili súhlas, bolo na ňu vydané stavebné povolenie. Ďalej uvádzala, že žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením a žiadosť o dodatočné stavebné povolenie boli podané pred začatím konania o priestupku, veľkú časť zastavanej plochy tvorí garáž a terasa a obvinená vyvinula sama iniciatívu na riešenie vzniknutej situácie. Podľa žalobkyne mal správny orgán tieto okolnosti pri rozhodovaní zohľadniť a žalobkyňa má za to, že správny orgán vyhodnotil dôkazy a okolnosti zásadne v jej neprospech. Uvádza, že správny orgán opätovne opomenul fakt, že konaním obvinenej nevznikla žiadna škoda a že obvinená v postavení stavebníčky podala žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením a taktiež dňa 28.10.2019 podala žiadosť o dodatočné povolenie stavby, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, čo je v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Taktiež zdôrazňuje, že správny orgán žiadnym spôsobom neupovedomil účastníka konania o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Ďalej uvádzala, že správny orgán podrobne a presvedčivo neodôvodnil, na ktoré okolnosti prihliadol pri ukladaní sankcie a na ktoré nie, opätovne neprihliadol na osobu obvinenej, jej vek, pohnútky a na to, či obvinená spáchala priestupok prvýkrát alebo opakovane, či jej konaním vznikla škoda a či spáchaný priestupok vyvolal ohrozenie záujmov chránených spoločnosťou. Ďalej poukazuje na kritériá, ktorými sa stavebný úrad nezaoberal, čím prekročil zákonom stanovené medze správnej úvahy. 9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2022/032824-002 zo dňa 04.08.2022 zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie obce E. B. č. 1652/2019/PR/III. zo dňa 12.04.2022, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), ktorého sa dopustila tým, že realizovala novú stavbu „Rekreačný dom“ na pozemku registra C KN parc. č XXX/XX, k. ú. E. B. vo výmere 989 m2, vo vlastníctve žalobkyne, v lokalite: rekreačná osada D. F., v rozpore so stavebným povolením vydaným obcou Veľký Slavkov pod č. 19/2015 dňa 18.06.2015 a v rozpore s rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením, vydaného obcou E. B. pod č. 36/2015 dňa 29.09.2015 tým, že zmenila zastavanú plochu zo 126 m2 na zastavanú plochu 273,80 m2. 10. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri určení výšky pokuty bol stavebný úrad zároveň viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vyjadrenom v ním vydanom rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-2021/020528-002 zo dňa 25.06.2021 vo vzťahu k vadám posúdenia jej výšky v predchádzajúcom rozhodnutí o priestupku. Pri jej určení vychádzal zo skutkových zistení, a to, že žalobkyňa začala uskutočňovať stavbu v rozpore so stavebným povolením č. 19/2015 zo dňa 18.06.2015 a v rozpore s rozhodnutím č. 36/2015 zo dňa 29.09.2015 o zmene stavby pred dokončením, v roku 2015, tým, že zmenila zastavanú plochu rekreačného domu zo 126 m2 na 273,80 m2, čo je viac ako dvojnásobok max. povolenej zastavanej plochy predmetnej stavby. Stavebný úrad zároveň pri určení výšky pokuty tiež prihliadal na ekonomické pomery stavebníčky a jej prístup k vyriešeniu veci, prihliadal na tzv. poľahčujúce okolnosti, a to, že konaním stavebníčky nedošlo k vzniku škody, že svoju vinu stavebníčka nepopierala, že priestupku takéhoto charakteru sa dopustila v k. ú. E. B. prvýkrát a že predložila žiadosť o dodatočné povolenie stavby, čím preukázala snahu o legalizáciu stavby. Výška uloženej pokuty je uložená v spodnej hranici možnej sadzby, vo výške jednej pätiny z tejto sadzby, s poukazom na skutočnosť, že stavebný zákon určuje výlučne hornú hranicu sadzby pokuty za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, vznesené počas ústneho prejednania priestupku dňa 14.02.2022, stavebný úrad sa nimi zaoberal a vyrovnal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne smerujúcich k výške uloženej pokuty odvolací orgán uvádza, že stavebný úrad pri uložení výšky pokuty prihliadal na osobu páchateľky, na jej vek a pohnútky, posúdil závažnosť priestupku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, prihliadal na druh stavby a na prístup stavebníčky v priebehu celého konania o priestupku. Zároveň zdôvodnil, že výška uloženej pokuty bola diferencovaná a individualizovaná na osobu stavebníčky na základe správnej úvahy stavebného úradu, ako aj s ohľadom na už uložené sankcie za priestupky obdobného charakteru v obci. 11. Ďalej žalovaný k námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyňa, predložila stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby bez výzvy stavebného úradu, odvolací orgán uvádza, že podanie predmetnej žiadosti by malo byť jej snahou, ako porušiteľky stavebného zákona, o zlegalizovanie
nezákonného stavu, ktorým je uskutočňovanie stavby bez právoplatného stavebného povolenia, resp. v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Ide však o samostatné konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného zákona, ktoré nie je predmetom preskúmania v tomto odvolacom konaní. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa podanej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie odvolací orgán uvádza, že nečinnosť stavebného úradu vo veci ňou podanej žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby nie je dôvodom na svojvoľné uskutočňovanie stavby bez právoplatného dodatočného povolenia. Voči nečinnosti stavebného úradu, príp. ňou vzniknutej ujme bola žalobkyňa oprávnená podať v administratívnom konaní viaceré zákonné opatrenia (napr. sťažnosť, podnet na prokuratúru, žalobu), nie však v danom priestupkovom konaní. Tu je potrebné zároveň s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/46/2019 zo dňa 24.06.2019 uviesť, že nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia vo veci samej nemá vplyv na jeho zákonnosť a nie je dôvodom na jeho zrušenie. V zmysle uvedeného rozsudku, nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia správneho orgánu, nie je takým procesným pochybením, ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Ide o formálne pochybenie správneho orgánu, ktoré nie je dôvodom na kasáciu jeho rozhodnutia. K ostatným námietkam týkajúcich sa konania o dodatočnom povolení stavby odvolací orgán uviedol, že v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by už nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodovanie v inej veci. Je potrebné si uvedomiť, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie. 12. V závere žalovaný uviedol, že nakoľko žalobkyňa svoje práva v konaní mala možnosť využiť prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v 2. rade, ňou podané námietky v odvolaní, týkajúce sa výšky pokuty, nemajú svoje opodstatnenie. Tu je zároveň potrebné uviesť, že výška pokuty je výsledkom správnej úvahy stavebného úradu a tento ju definitívne určí až vo výroku meritórneho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného, námietky žalobkyne vo vzťahu k neprimeranej výške pokuty nemajú svoje opodstatnenie, ani oporu v zákone a stavebný úrad výšku pokuty riadne odôvodnil v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom prihliadal na závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), spôsob, čas trvania a následkov protiprávneho konania, ako aj na rozsah stavby rekreačného domu a skutočnosť, že žalobkyňa v stavbe pokračovala aj po výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu na bezodkladné zastavenie prác na stavbe zo dňa 21.11.2019. Odvolací orgán zároveň poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade stavebný zákon určuje výlučne hornú hranicu sadzby pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a v danom prípade uložená pokuta je vo výške jednej pätiny z predmetnej sadzby pokuty. K námietkam žalobkyne, ktorými namieta nezákonnosť vykonanej miestnej obhliadky odvolací orgán uvádza, že predmetná miestna obhliadka bola vykonaná za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci, najmä stavu rozostavanosti stavby, pre potreby porovnania stavu rozostavanosti stavby zistenej predošlou miestnou obhliadkou vykonanou dňa 29.11.2019, s ňou spojeným zastavením stavebných prác a na nich nadväzujúce určenie času ukončenia protiprávneho konania žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v zmysle § 38 ods. 2 správneho poriadku odoprela povinnosť podrobiť sa obhliadke, skutkový stav veci bol stavebným úradom zistený z verejného priestranstva, bez porušenia práv žalobkyne. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade išlo o zistenie stavu rozostavanosti stavby realizovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením a overenie rešpektovania rozhodnutia o zastavení stavebných prác zo dňa 29.11.2019. Napriek uvedenému stavebný úrad zistil, že žalobkyňa i napriek zákazu stavebných prác v stavebných prácach naďalej pokračuje, a tak rozhodnutím č. 1652/2019/ZSP zo dňa 18.01.2022 opätovne s okamžitou platnosťou podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil všetky stavebné práce na stavbe predmetného rekreačného domu a zároveň určil deň výkonu miestnej obhliadky ako deň ukončenia protiprávneho konania žalobkyne. K námietke žalobkyne týkajúcej sa neumožnenia nahliadnuť do spisu odvolací orgán uvádza, že súčasťou predloženého spisového materiálu je záznam zo dňa 14.02.2022 spísaný za účelom nahliadnutia do predmetného spisu, v ktorom je uvedené, že právny zástupca žalobkyne si z uvedeného spisu robil fotokópie vlastným mobilným telefónom. Vzhľadom na uvedené je predmetná námietka neopodstatnená. Na základe rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. II. Správna žaloba
13. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-POOVBP2-2022/032824-002 zo dňa 04.08.2022, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa o priestupku č. 1652/2019/PR/II. zo dňa 12.04.2022, správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne žalobkyňa navrhuje, aby súd zastavil konanie. V súvislosti s určením výšky pokuty, žalobkyňa navrhuje, aby súd zmenil výšku sankcie jej znížením, a uložil pokutu pri dolnej hranici trestnej sadzby. Zároveň žalobkyňa navrhuje, aby jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne o priznaní odkladného účinku správnej žaloby. 14. V správnej žalobe v dôvodoch správnej žaloby uviedla, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami vznesenými v konaní a pred začatím ústneho pojednávania, neumožnil žalobkyni nahliadnuť do spisu, čím hrubo porušil základné procesné práva žalobkyne, keďže nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu, a tým nemala žalobkyňa možnosť relevantne sa vyjadriť ku zisteniam stavebného úradu. Uvedeným procesným pochybením sa prvostupňový správny orgán dopustil porušenia základného práva podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. 15. Žalobkyňa v správnej žalobe namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa uskutočnenia inštitútu voľnej úvahy pri určení výšky pokuty. Podľa žalobkyne žalovaný vychádzal len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok a neprihliadal na mieru zavinenia a závažnosť protiprávneho konania. Žalobkyňa namieta, že žalovaný uložil sankciu neprimerane, najmä s ohľadom na jej účel a individuálnosť prípadu. Žalovaný tiež neprihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Podľa žalobkyne, za priťažujúcu okolnosť nemožno považovať to, že žalobkyňa neukončila stavebné práce na predmetnej stavbe. Podľa uvedeného je výška pokuty neprimeraná a neobjektívna. 16. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe namieta procesný postup prvostupňového orgánu spočívajúci vo vykonaní výsluchu splnomocneného zástupcu žalobkyne, H. G., v procesnom postavení svedka, ktorý prvostupňový správny orgán vykonal bez jeho zákonného poučenia. Rovnako, žalobkyňa v správnej žalobe konštatuje, že prvostupňový správny orgán dňa 02.02.2021 vykonal miestnu obhliadku nezákonným spôsobom, pričom zo zistení z miestnej obhliadky vychádzal pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. 17. Žalobkyňa namieta správnou žalobou výšku pokuty, pretože podľa jej názora prvostupňový správny orgán stanovenie výšky pokuty prispôsobil sadzbe poplatku za rozvoj obce. Na základe uvedeného žalobkyňa v správnej žalobe konštatuje, že takýto príjem obce sa prvostupňový správny orgán snaží zabezpečiť ukladaním pokút stavebníkom. 18. Na základe uvedeného žalobkyňa považuje v intenciách uvedených flagrantné porušenie ustanovení upravujúcich správne konanie ako aj konanie o priestupkoch a taktiež ho považuje za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, nespravodlivé a predovšetkým nezákonné, priečiace sa základným pravidlám Správneho poriadku, Stavebnému zákonu a zákona o priestupkoch, ktoré vo vyspelom demokratickom štáte, za ktorý sa Slovenská republika nepochybne považuje, nemožno akceptovať. Navyše žalovaný sa svojím rozhodnutím v potrebnej miere nevysporiadal s žalobkyňou vytýkanými nedostatkami a úplne ich ignoruje. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.11.2022. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu uvádza, že zo spisového je zrejmé, že v danom prípade prvostupňový správny orgán vykonal miestnu obhliadku na predmetnom stavebnom pozemku, na základe tejto obhliadky bolo preukázateľne zistené, že žalobkyňa uskutočňuje stavbu rekreačnej chaty v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Vychádzajúc z uvedeného, v predmetnom konaní nebolo sporné, že zo strany žalobkyne došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Zároveň, žalovaný konštatuje, že v priebehu celého konania nenamietala, spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že žalobkyňa prestala vykonávať stavebné práce dňa 21.11.2019, od ktorého ráta lehotu podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, čím nie je priestupok možné prejednať, ani uloženú sankciu, prípadne jej zvyšok, vykonať. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový správny orgán správne uvádza čas spáchania priestupku „...od roku 2015 do 17.01.2022...“. Prvostupňový správny orgán uvedený čas trvania protiprávneho konania žalobkyne, odôvodnil tým, že miestnou obhliadkou dňa 17.01.2022 bolo zistené, že žalobkyňa pokračovala v stavebných prácach aj po 21.11.2019. Vychádzajúc z uvedeného, prvostupňový správny orgán prejednal priestupok v zákonnej lehote, keďže protiprávne konanie bolo zo strany žalobkyne ukončené dňom 17.01.2022, kedy boli ukončené práce na predmetnej stavby. 21. Žalovaný k námietke nezákonnosti výšky pokuty a nedostatočného odôvodnenia jej výšky uvádza, že podľa § 12 zákona o priestupkoch, pri určovaní druhu a výšky sadzby sa prihliada na závažnosť priestupku, s prihliadnutím na spôsob spáchania, jeho následky, zavinenie, ale aj na osobu páchateľa. Žalovaný odkazuje na jednotnosť v rozhodovaní orgánov štátnej správy (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn.43SA/27/2017 o dňa 21.05.2018 v spojení s rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Asan/37/2018 zo dňa 19.06.2019), podľa ktorej je povinnosťou žalobkyne, nie len povinnosť tvrdiť, ale najmä svoje tvrdenia preukázať. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali nesprávne stanovenú výšku sankcie. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu na spodnej hranici možnej sadzby, vo výške jednej pätiny z tejto sadzby, pričom správne vychádzal z skutočnosti, že žalobkyňa začala uskutočňovať stavbu v rozpore so stavebným povolením, pričom zmenila zastavanú plochu rekreačného zo 126 m2 na 273,80 m2 – čo predstavuje prekročenie o viac ako dvojnásobok povolenej zastavanej plochy. Žalovaný tiež konštatuje, že prvostupňový správny orgán, pri určovaní výšky pokuty, prihliadol na majetkové pomery žalobkyne a jej prístup k vyriešeniu veci. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že s výškou stanovenej pokuty môže dôjsť k zásadnému zásahu do jej majetkových práv. 22. Rovnako, žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že prvostupňový správny orgán prihliadol aj na tzv. poľahčujúce okolnosti, predovšetkým, že konaním žalobkyne nedošlo ku vzniku škody, a to, že žalobkyňa svoju vinu nepopierala. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že podanie žiadosti žalobkyňou o dodatočné povolenie stavby, nie je možné považovať za tzv. poľahčujúcu okolnosť v priestupkovom konaní, keďže jej podanie je povinnosťou stavebníčky, ak má záujem na tom, aby tzv. nelegálna stavba mohla byť dodatočne zlegalizovaná v zmysle stavebného zákona, v opačnom prípade je stavebný úrad povinný nariadiť odstránenie nelegálnej stavby v zmysle § 88a a §88 stavebného zákona. 23. K námietke žalobkyne, týkajúcej nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, žalovaný uvádza, že rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho orgánu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 1652/2019/PR/III. zo dňa 12.04.2022, že predmetné rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia, v zmysle § 47 správneho poriadku, vrátane ich odôvodnenia. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými námietkami žalobkyne. Žalobný dôvod správnej žaloby je z tohto hľadiska neopodstatnený. 24. Pokiaľ ide o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, žalovaný uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí byť odôvodnený osobitnými okolnosťami konkrétneho prípadu, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať existenciu možnej ujmy, respektíve hrozby tvrdenej v návrhu žalobkyne. 25. V závere žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou a tvrdenia žalobkyne, žalovaný pokladá za účelové a právne nepodložené. Na základe uvedeného žalovaný konajúcemu súdu navrhuje, aby v súlade s ustanovením § 190 správneho súdneho poriadku, žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal trovy konania. IV. Replika 26. V replike zo dňa 06.12.2022 žalobkyňa uviedla, pokiaľ ide o presné určenie času spáchania priestupku, vrátane zistenia doby, kedy žalobkyňa prestala vykonávať stavebné práce, že žalovaný zakaždým zaviazal prvostupňový správny orgán, aby zistil a určil časový úsek spáchaného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, pričom sa prvostupňový správny orgán s tým
nevysporiadal. Žalobkyňa v replike uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, na ktoré sa žalovaný vo vyjadrení ku správnej žaloby nemá povahu judikátu a uvádzané skutočnosti sú vytrhnuté z kontextu, preto nie je možné aplikovať toto rozhodnutie na prejednávanú vec. V súvislosti s dôkazným bremenom žalobkyňa uvádza, že je povinnosťou žalovaného riadne zistiť majetkové pomer žalobkyne. 27. V súvislosti so zásadou spolupráce so správnym orgánom žalobkyňa uvádza, že podľa § 3 ods. 3 právneho poriadku, predovšetkým správny orgán je povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Žalobkyňa tiež poukazuje a to, že je povinnosťou správneho orgánu poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rovnako, žalobkyňa odkazuje na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku tým, že správny orgán je povinný rozhodovať o skutkovo zhodných prípadoch alebo podobných prípadoch jednotne, aby nevznikali nedôvodné rozdiely. Žalobkyňa k voľnej úvahe správneho orgánu pri ukladaní pokuty uvádza, že správny orgán by pri ukladaní sankcie mal brať ohľad na konkrétny prípad, s ohľadom na jej účel a primeranosť. Výška uloženej sankcie musí byť v každom rozhodnutí odôvodnená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, o tom, že takáto výška sankcie zodpovedá konkrétnym okolnostiam. Žalobkyňa tiež namieta, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol účelovo vyhodnotený v neprospech žalobkyne, respektíve nie je zrejme ako bol ich pomer vyhodnotený s ohľadom na stanovenie výšky sankcie. Podľa žalobkyne správny orgán neprihliadol na osobu žalobkyne, jej vek, pohnútky, či žalobkyňa spáchala priestupok prvýkrát alebo opakovane, či jej konaním vznikla škoda, a či spáchaný priestupok vyvolal ohrozenie záujmov chránených spoločnosťou. Pokuta bola opätovne uložená v neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom, ako aj k ekonomickej situácii žalobkyne. Týmito kritériami sa, podľa žalobkyne, správny orgán nezaoberal, a tým prekročil medze správnej úvahy. Žalobkyňa tiež konštatuje, že odôvodnenie sankcie je absurdné, nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže nie sú zrejme majetkové a príjmové pomery žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že uložená sankcia by sa mala znížiť, vzhľadom na odstup času, keďže klesla spoločenská nebezpečnosť činu. 28. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 09.01.2023 na vedomie. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval. V. Konanie na správnom súde 29. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 30. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. PO-2Sa/18/2022-66 zo dňa 07.03.2023 bol zamietnutý návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2023. 31. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 25.10.2024 na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobkyne, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a uviedol, že navrhuje už z dôvodov uvedených v žalobe predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť celú vec na ďalšie konanie a rozhodnutie žalovanému, alternatívne zastaviť konanie prebiehajúce ohľadom priestupkového konania a prípadne navrhuje, aby súd využil svoje moderačné oprávnenie a znížil udelenú sankciu a udelil túto tesne pri dolnej hranici trestnej sadzby a v rámci záverečnej reči poukazoval v celom rozsahu na odôvodnenie žaloby a na už uvádzané petity a navrhol jedným z nich rozhodnúť. Žalovaný pred pojednávaním dňa 25.10.2024 telefonicky kontaktoval správny súd s tým, že splnomocnený zástupca za žalovaného, ktorý sa mal zúčastniť pojednávania, sa z vážnych zdravotných dôvodov nemôže tohto pojednávania zúčastniť a z dôvodu krátkosti času nebolo možné zabezpečiť jeho zastúpenie a zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 32. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, s nariadením ústneho pojednávania (v
súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), vyhlásil dňa 25.10.2024 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. VI. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich práv. 37. Podľa § 181 ods. 1 SSP lehota na podanie správnej žaloby sú dva mesiace od oznámenia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V prejednávanom prípade bola lehota na podanie správnej žaloby zachovaná. 38. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné obdobné protiprávne konanie. 39. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgán verejnej správy pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 40. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) priestupku sa dopustí a pokutou sa potresce ten kto uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním. VII. Právny názor správneho súdu 41. Predmetom prieskumu správnych orgánov bolo rozhodnutie č. 1652/2019/PR/III. zo dňa 12.04.2022 Obce E. B., ktorým rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Týmto prvostupňovým rozhodnutím uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, Žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania tým, že ako stavebník realizovala predmetnú stavbu v rozpore so stavebným povolením vydaným prvostupňovým správnym orgánom, pod č. 19/2015 zo dňa 18.06.2015 a v rozpore s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o zmene rozostavanej stavby pred jej dokončením, pod č. 36/2015 zo dňa 29.09.2015. Žalobkyni bola uložená pokuta vo výške 6.650,- eur. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2022/032824-002 zo dňa 04.08.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie obce E. B. č. 1652/2019/PR/III. zo dňa 12.04.2022, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustila tým, že realizovala novú stavbu „Rekreačný dom“ na pozemku registra C KN parc. č XXX/XX, k. ú. E. B. vo výmere 989 m2, vo vlastníctve žalobkyne, v lokalite: rekreačná osada D. F., v rozpore so stavebným povolením vydaným obcou E. B. pod č. 19/2015 dňa 18.06.2015 a v rozpore s rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením, vydaného obcou E.
B. pod č. 36/2015 dňa 29.09.2015 tým, že zmenila zastavanú plochu zo 126 m2 na zastavanú plochu 273,80 m2. 42. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. 43. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžo/40/2016 zo dňa 19.04.2017 súd uvádza, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru správneho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii žalobkyne. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom považuje správny súd za primeranú. Vo sfére žalobkyne, vinnej z priestupku, má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Správny súd, s prihliadnutím na rozsah stavby a jej rozpočtový základ, dospel k záveru, že pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t. j. od nepovolenej stavbe nad rámec právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy. 44. Správny orgán je povinný zisťovať dôkazy v prospech aj v neprospech žalobkyne počas celého priestupkového konania. Vyšetrovacia zásada nebráni žalobkyni, aby označovala, zadovažovala a predkladala vlastné dôkazy. V prípade, že jedinou procesnou stratégiou žalobkyne je spochybnenie zistení správneho orgánu, je práve na žalobkyni, aby správnemu orgánu preukázal, či označil dôkazy podporujúce jej tvrdenia, ak sú jej známe. Ak žalobkyňa na podporu svojich tvrdení neoznačí žiadne dôkazy, možno hovoriť, že si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, a správny orgán tento dôkaz nezahrnie do svojho hodnotenia pri úvahe o rozhodnutí. 45. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. 46. Správny súd konštatuje, že správny orgán v priestupkovom konaní zabezpečil dostatok dôkazov na jednoznačné preukázanie adekvátnosti výšky uloženej pokuty. Ak sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia vo svoj prospech, a v rámci obrany tvrdila, že sa správny orgán pri svojom rozhodovaní nezaoberal objektívnymi skutočnosťami prípadu a nezohľadnil individuálne okolnosti (ako napríklad vek, príjmovú, výdavkovú situáciu žalobkyne), bola povinná svoje tvrdenia podložiť dôkazmi. 47. Správny súd nedospel k záveru, že o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako rozhodli správne orgány. Pri posudzovaní výšky uloženej pokuty skúmal správny súd závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (úmyselné), rozsah stavby rekreačného domu (dvojnásobok povolenej zastavanej plochy), skutočnosť, že žalobca v stavbe pokračoval aj po doručení uznesenia o zastavení stavby, skutočnosť, že žalobca nerešpektovaním zákonného postupu predchádzajúcemu uskutočňovaniu stavby, obmedzil pôsobnosť príslušných správnych orgánov (nesprístupnenie pozemku na účely miestnej obhliadky dňa 17.01.2022).
48. Zároveň správny súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/63/2010 zo dňa 02.06.2011 zdôrazňuje, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. Prvostupňový správny orgán stanovil výšku pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), v takom prípade, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil. Inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správny súd konštatuje, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. V danom prípade správny súd nepovažuje návrh žalobkyne na rozhodnutie prostredníctvom sankčnej moderácie za odôvodnené, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod na zníženie uloženej sankcie a taktiež nepreukázala dôvod pre ktorý by došlo k upusteniu od uloženia sankcie. 49. K námietke žalobkyne týkajúcej sa posúdenia prekluzívnej dvojročnej lehoty, podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, správny súd konštatuje, že v prejednávanom prípade ide o tzv. trváci správny delikt. U trváceho správneho deliktu ide o konanie, ktorým žalobkyňa vyvolala protiprávny stav, ktorý následne udržuje, a teda protiprávny stav stále trvá a je udržiavaný zo strany žalobkyne. Ak ide o trvajúci priestupok začína plynúť prekluzívna lehota, a to momentom odstránenia protiprávneho stavu alebo jeho zánikom. Zákon u trvajúceho priestupku sankcionuje práve udržiavanie protiprávneho stavu. Tiež je charakteristický tým, že trváci správny stavebný delikt trvá dlhšie časové obdobie a u stavieb to môže byť doslova i niekoľko rokov, tak ako to bolo v prípade žalobkyne. Kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu, bude dôležitou a rozhodujúcou skutočnosťou otázka, že kedy dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Z uvedeného vyplýva, že keďže bolo miestnou obhliadkou zo dňa 17.12.2022 preukázané, že žalobkyňa ukončila protiprávne konanie, za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty bude považovaný deň 17.12.2022. Správny súd konštatuje, že zákonná lehota podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch bola zachovaná. 50. Správne konanie (vrátane konania stavebného) je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou materiálnej pravdy, kedy je na správnom orgáne (tento má zákonom určenú povinnosť), aby si zabezpečil všetky relevantné podklady nevyhnutné na rozhodnutie, a to aj v prípade, ich účastníci nenavrhnú alebo nepredložia a je v možnostiach správneho orgánu takýto dôkaz zabezpečiť. Všeobecné kritériá účastníka sú definované tak, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola upovedomená o konanej obhliadke, avšak prvostupňový orgán nariadil náhradné termíny miestnej obhliadky, nemohla mať vplyv na jeho informovanosť o úkonoch a skutočnostiach prednesených v konaní, nebol teda ukrátený na svojich právach ako účastník územného konania. Táto skutočnosť následne nemohla mať vplyv na zákonnosť samého rozhodnutia vo veci. Z hľadiska dôvodov žaloby a následne aj odvolania je táto námietka nedôvodná. 51. Správny súd k námietke týkajúcej sa nepoučenia zúčastnenej osoby pred spísaním zápisnice, uvádza, že v správnom konaní je nevyhnutné rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Súd zároveň konštatuje, že podania informácií zo strany splnomocnených zástupcov žalobkyne, nie sú totožné s výsluchom svedkov v správnom konaní, a preto sa na nevzťahuje ustanovenie § 35 správneho poriadku. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z prejednávaného prípadu nie je zrejme, že účastník konania (II. splnomocnenec, H. G. –v postavení účastníka konania) mal ku zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 14.02.2022 námietky. Svoj súhlas s obsahom zápisnice potvrdil svojím podpisom.
52. Ku porušeniu práva na nazeranie do spisu v administratívnom konaní správny súd uvádza, že žalobkyni, rovnako aj jej právnemu zástupcovi bolo umožnené realizovať právo vyjadriť sa k predmetu konania, rovnako aj ďalšie procesné právo nahliadnutia do administratívneho spisu v priebehu konania. Súčasťou predloženého spisového materiálu je záznam zo dňa 14.02.2022 spísaný za účelom nahliadnutia do predmetného spisu, v ktorom je uvedené, že právny zástupca žalobkyne si z uvedeného spisu robil fotokópie vlastným mobilným telefónom. Uvedené nahliadnutie do spisu bolo právnemu zástupcovi žalobkyne umožnené bezprostredne po spísaní zápisnice z ústneho prejednania priestupku dňa 14.02.2022, pri ktorom právny zástupca žalobkyne požiadal o nahliadnutie do spisu, ktoré správny orgán prvého stupňa považoval za nevhodné v čase ústneho prejednania priestupku, keďže pred ústnym prejednaním neuplatnil túto požiadavku. Zároveň správny orgán prvého stupňa v zápisnici uviedol, že pre nahliadnutie do spisu bude určený termín, pokiaľ na tom bude trvať. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po nahliadnutí do spisu neboli zo strany žalobkyne vznesené žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, a nenamietala nesprávnosť skutkových zistení, preto súd nepovažuje túto námietku za také porušenie procesných práv žalobkyne, ktoré by zakladalo nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a to aj vzhľadom na skutočnosť že medzi nahliadnutím do spisu a vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v tejto veci uplynulo obdobie dvoch mesiacov, kedy mohla žalobkyňa navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, resp. namietať nesprávnosť skutkových zistení. Súd nezistil, že by bolo žalobkyni, či jej právnemu zástupcovi alebo jej II. splnomocnenému zástupcovi upreté právo oboznámiť sa s obsahom zistení prvostupňového správneho orgánu. Právo žalobkyne podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku teda nebolo opomenuté. Žalobkyňa, rovnako aj jej právny zástupca a splnomocnený zástupca, mala možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, miestnej obhliadke, vyjadriť sa k zápisnici, ako aj uplatniť podanie námietky voči skutkovým zisteniam, prípadne navrhnúť dôkazy. Správny súd poukazuje na § 21 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje medzi obligatórnym ústnym pojednávaním, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy a medzi fakultatívnym ústnym pojednávaním, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. 53. Vzhľadom na uvedené správny súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaní v súlade s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže umožnil, aby sa žalobkyňa mohla pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a teda nemožno považovať za procesné pochybenie postup žalovaného, keď nahliadnutie do spisu bolo právnemu zástupcovi žalobkyne umožnené bezprostredne po spísaní zápisnice z ústneho prejednania priestupku dňa 14.02.2022. Výklad právnej normy ustanovenej v § 33 správneho poriadku nemožno vykonať formalisticky, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti v každej individuálnej veci. 54. Žalobkyňa v správnej žalobe nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov vyvrátili, jej námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a preto správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).