Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-4Sa/20/2021 8021200485 18. 10. 2023 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2023:8021200485.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22. júla 2021 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 10434-3/2021 zo dňa 28. apríla 2021 takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22. júla 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 10434-3/2021 zo dňa 28. apríla 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: Stručný priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 29.12.2020 v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, žiadosť podľa § 272 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) o priznanie úrazovej renty pre poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.12.1984, ktorý utrpel ako družstevný roľník. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.04.2021 priznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu v sume 68,72 € mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaná Sociálna poisťovňa, rozhodujúca o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 22.07.2021 odvolanie zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia 4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil výpočet úrazovej renty tak, že vychádzal analogicky z § 293ao ZSP a ako zárobok žalobcu po vzniku škody zohľadnil polovicu zo 75% minimálnej mzdy platnej ku dňu 31.12.2003, pričom súčasne zohľadnil hrubý priemerný mesačný zárobok žalobcu pred vznikom škody v sume 3.821 Sk, tak, ako ho určil Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 10C/82/96-219 zo dňa 22.06.2000 právoplatný dňa 14.07.2000. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca odvolaním zo dňa 07.06.2021, kde namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko podľa žalobcu správny orgán neaplikoval ustanovenie § 34 ods. 2 Zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v zmysle ktorého mal byť jeho priemerný mesačný hrubý zárobok zvýšený o 17,5 %. Žalobca sa v odvolaní domáhal určenia sumy priemerného zárobku v sume 4.509 Sk. 5. Žalovaný v žalobe napadnutom rozhodnutí, ktorým zamietol odvolanie žalobcu k jeho tvrdeniam uviedol, že nie sú pravdivé, nakoľko hrubý priemerný mesačný zárobok poškodeného pred vznikom škody, bol v zmysle § 194 Zákona č. 65/1965 Zb. Okresným súdom Humenné v právoplatnom rozsudku určený na sumu 3.821 Sk a súd vypočítal, že priemerný mesačný zárobok ako u člena družstva, ktorému sa nezrážala daň zo mzdy, mesačne činí túto sumu. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Humenné žalovaný poznamenal, že v prípade ak žalobca nesúhlasil s takto určenou sumou pôvodného hrubého priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody, mal možnosť uvedené namietať pred Okresným súdom, v ktorého kompetencii bolo vykonať takýto výpočet. Ústredie však postupovalo správne, keď takto určenú sumu prevzalo a z nej pri prepočte sumy transformovanej úrazovej renty v dôsledku predmetného pracovného úrazu vychádzalo. Na základe uvedeného považoval žalovaný námietky poškodeného (žalobcu) za nedôvodné, resp. nespôsobilé spochybniť závery vyplývajúce z právoplatného rozsudku Okresného súdu Humenné. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej 6. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 09.09.2021 domáhal zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov, pričom zotrval na svojej doterajšej argumentácii predostretej v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe zdôraznil potrebu aplikácie § 34 ods. 2 Zákona č. 10/1993 Z. z., pričom sa odvolával na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné. 7. Ako novú skutočnosť v žalobe žalobca namietal výšku valorizácie od 01.07.1992, ktorú skutočnosť pred správnym orgánom nenamietal. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa a následne ani žalovaný nerešpektoval valorizáciu od uvedeného dátumu, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde je takýto výpočet uvedený (3. a 4. odsek str. 6 a posledný odsek str. 7). Priemerný hrubý zárobok žalobcu sa mal podľa neho valorizovať za obdobie od uvedeného dátumu do 31.12.1993 o 35,4 %, ďalej suma 4.509 Sk by sa mala valorizovať od roku 1994 do 2003, znížiť o čiastočný invalidný dôchodok, mieru zavinenia a o 1 zo 75% minimálnej mzdy. Podľa žalobcových výpočtov by mu mala byť priznaný nárok na úrazovú rentu v sume 154,54 €. 8. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.12.2021 vyjadril rovnakým spôsobom ako vo svojom zamietajúcom rozhodnutí (viď ods. 5 tohto odôvodnenia). 9. Žalobca v replike na podporu svojej argumentácie na doplnenie uviedol, že Okresný súd Humenné za jednotlivé obdobia počnúc 01.01.1994, až do 30.06.1999 vždy valorizoval priemerný hrubý zárobok pred vznikom škody tak, že základom pre výpočet valorizácie bola vždy suma 4.509 Sk. Na repliku žalobcu, žalovaný duplikou nereagoval. Právne posúdenie, citácia právnych predpisov 10. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach §199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť. 11. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania sa použije odo dňa účinnosti tohto zákona priemerný mesačný hrubý zárobok i v prípadoch, keď náhrada bola poskytnutá pred 1. januárom 1993. U členov poľnohospodárskeho družstva, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, sa priemerným hrubým mesačným zárobkom pred vznikom škody, ak k nej došlo pred 1. januárom 1993, rozumie skutočne zistený priemerný zárobok upravený podľa osobitných predpisov,14) zvýšený o 17,5 %. To platí i vtedy, ak bolo o výške náhrady právoplatne rozhodnuté.
Podľa § 272 ods. 1 ZCP Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Ods. 2 nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Ods. 3 veta prvá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Ods. 5 v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003. 13. Medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia nároku na úrazovú rentu či povinnosť žalovaného rentu vyplácať, jedinou spornou skutočnosťou zostala výška priemerného hrubého zárobku pred vznikom škody, ako základu pre určenie výpočtu úrazovej renty v nasledovnom období. Žalobca sa domáha aplikácie ustanovenia § 34 ods. 2 Zákona č. 10/1993 Z. z., naopak žalovaný poukazuje na ustálenie výšky priemerného zárobku rozsudkom Okresného súdu Humenné. 14. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 10C/82/96-219 zo dňa 22.06.2000 právoplatným dňa 14.07.2000, neurčil bývalým zamestnávateľom žalobcu povinnosť opakovane vyplácať mu náhradu za stranu na zárobku, takýto výrok predmetný rozsudok neobsahuje. Rovnako neobsahuje výrok, ktorým by bola určená suma priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Týmto rozsudkom okresný súd právoplatne rozhodol len o výške náhrady škody z pracovného úrazu. Keďže náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žalobcovi vyplácaná nebola a nebola mu vyplácaná ani náhrada za stratu na dôchodku, nemohlo dôjsť k transformácií úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 vety prvej ZCP k 31.12.2003. 15. Nebolo sporné, že ku dňu 31. 12. 2003 žalobca náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nepoberal. Pokiaľ mal za to, že na vyplácanie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má nárok, mal možnosť uplatniť si toto svoje právo postupom, uvedeným v ustanovení § 14 Zákonníka práce, pred civilným súdom. Tohto svojho právo však nevyužil, resp. nevyužil ho spôsobom, ktorý by viedol k úspešnému určeniu náhrady na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ako opakujúcej sa dávky (viď konanie pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 11C/2/2009). 16. Okresný súd Humenné II rozsudkom č. k. 10C/82/96-219 zo dňa 22.06.2000 zaviazal zamestnávateľa na zaplatenie náhrady straty na zárobku navrhovateľa za jednotlivé obdobia, nerozhodol však (logicky ani nemohol), že za rok 2003 vznikla žalobcovi náhrada na zárobku. Neexistoval teda ani nárok, ktorý by sa z náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pretransformoval na úrazovú rentu postupom podľa §272 ods. 3 veta prvá ZCP Žalobcovi sa totiž k 31. decembru 2003 nevyplácala žiadna náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. 17. Za aktuálneho stavu je v plne v právomoci Sociálnej poisťovne rozhodnúť o výške úrazovej renty, k čomu nakoniec aj v správnom konaní došlo vydaním napadnutých rozhodnutí. Správne orgány však vychádzali z rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia, ktoré podľa názoru súdu nemalo byť podkladom pre ich rozhodovanie.
18. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení argumentuje odôvodnením predmetného rozhodnutia, potom je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že toto odôvodnenie obsahuje na šiestej strane aj odsek: „Družstevní roľníci, pôvodne neplatili daň zo mzdy. Odmena za vykonanú prácu, nezdanená sa považovala za pôvodný priemerný mesačný zárobok do 31.12.1992. Počnúc 1.1.1993 ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 10/93 Z. z. pôvodný priemerný mesačný hrubý zárobok upravil tak, že ku pôvodnému mesačnému zárobku družstevného roľníka pripočítalo 17,5%. Toto ustanovenie má význam v prípade žalobcovom.“ Vychádzajúc z postupu žalovaného - ak by teda malo byť právne záväzné odôvodnenie predmetného rozsudku - potom nie je zrejmé, prečo by nemala byť pre žalovaného záväzná aj táto časť odôvodnenia. 19. Súd dáva za pravdu aj skutočnosti, ktorú žalobca uvádza v replike, t. j. že strata na zárobku za všetky v rozsudku rozpísané obdobia vychádza z priemerného hrubého zárobku pred vznikom škody vo výške 4.509 Sk, ktorý súd valorizoval podľa osobitných predpisov a upravoval vzhľadom na redukciu podľa zákonníka práce, výšku invalidného dôchodku a výšku jeho zavinenia. 20. V ďalšom konaní teda žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán opakovane rozhodne o nároku na úrazovú rentu, pričom pri svojom rozhodovaní vezme na zreteľ aj § 34 ods. 2 zákona č. 10/1993 Z. z. o fonde nezamestnanosti, ktorý je tak ako uvádza žalobca, naďalej platným a účinným právnym predpisom. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.