Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/54/2024 5024200076 09. 07. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:5024200076.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Janka Chorvátová, advokátka, so sídlom P. O. Hviezdoslava 68, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2024/052296-003 zo dňa 13.08.2024, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2024/052296-003 zo dňa 13.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. č. OU-ZA-OVVS2-2024/004694-022 zo dňa 14.05.2024 v celej výrokovej časti tak, že uznal obvineného z priestupku – žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví, keď dňa 25.11.2019, v čase okolo 16:30 hod., v byte na adrese C. XXXX/X E. D., kričal na B. F. G., nar. XXXX, slová „ty skurvená piča“ a dvakrát na ňu zakričal „zabijem ťa“. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a ust. § 12 Zákona o priestupkoch obvinenému z priestupku za spáchaný skutok uložil sankciu: pokarhanie. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch obvinenému z priestupku uložil povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške XX Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v podstate stotožnil so skutkovým a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. K zmenového výroku pristúpil žalovaný z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď do výrokovej časti svojho rozhodnutia, ktorou bola vyslovená vina obvineného z priestupku, opomenul uviesť aj ďalšie druhové označenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (okrem iného hrubého správania), a to aj vyhrážanie ujmou na zdraví, keďže obvinený z priestupku adresoval B. G. slová, že ju zabije, a to opakovane. Žalovaný mal za to, že z vykonaných dôkazov je bezpochybne preukázané, že obvinený sa skutku dopustil, a to najmä s odvolaním sa na výpoveď samotného obvineného z priestupku, ktorý na otázku prvostupňového správneho orgánu, či pri incidente svedkyni G. povedal slová „zabijem ťa“ a „ty skurvená piča“, obvinený odpovedal áno, myslím si, že mi to raz vykĺzlo. Boli to silné slová, nebolo to povedané s
úmyslom naplniť obsah tejto vyhrážky. Vyslovenie predmetných slov, ktoré tvoria podstatu jeho obvinenia boli takisto preukázané výpoveďou svedkýň B. G., B. H., ako aj výpoveďou svedka F. B. C., ktorý počul, ako jeho I. povedal F. G.: „zabijem ťa“. Svedkyňa F. J. C. počula, ako ich syn povedal F. G., že je piča, čo tu hľadá a nech im dá pokoj. Dôkaznú situáciu v neprospech obvineného z priestupku preukazuje aj zvukovo – obrazový záznam, z ktorého vyplýva, že obvinený z priestupku adresoval B. G. slová: ty skurvená piča“ a „zabijem, zabijem“. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri udelení sankcie za spáchaný priestupok obvineného z priestupku, ktorý doposiaľ nebol uznaný vinným za spáchanie obdobného priestupku, postupoval zákonne a takisto bolo prihliadnuté na vypätú situáciu, za ktorej k incidentu došlo s tým, že sankcia - pokarhanie by mala byť dostačujúcou k tomu, aby sa v budúcnosti takéhoto konania vyvaroval. Ohľadom odvolacej námietky pripustenia nezákonného dôkazu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď pripustil do konania obrazovo zvukový záznam, ktorý zachytáva protiprávne konanie obvineného z priestupku a vykonal test proporcionality. Vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného súkromnou osobou bez súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, alebo naopak súkromný priestor, intenzita prejavu) v správnom konaní prípustné. Prvostupňový správny orgán náležite vysvetlil, prečo do konania tento dôkaz pripustil a žalovaný sa s takýmto jeho postupom stotožnil. K odvolacej námietke, že skutkové závery prvostupňového správneho orgánu sú arbitrárne, nekomplexné, dostatočne nevysvetľujúce okolnosti, vznik a priebeh incidentu, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa zameral na meritum veci a s okolnosťami, za ktorých došlo ku konfliktnej situácii, sa zaoberal v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Ak sa obvinený z priestupku cítil byť bez právneho titulu subjektívne poškodený konaním B. G., ak vyhodnotil jej konanie za protiprávne, bolo potrebné túto situáciu riešiť civilizovane, v súlade s právom a nie brať „spravodlivosť do vlastných rúk“ a domáhať sa zjednania nápravy vlastným pričinením. K okolnostiam, ktoré viedli ku mimoriadne vypätej situácii medzi rodičmi mal. Ivanky, bolo prihliadnuté prvostupňovým správnym orgánom v rámci ukladania sankcie za spáchaný priestupok tak, ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, čo považoval žalovaný orgán za správne a zákonné. K odvolacej námietke procesného pochybenia správneho orgánu, ktorý v uvedenej veci nepripojil poručensky spis v záujme objektívneho zistenia pravdy a spravodlivej realizácie procesných práv obvineného, žalovaný uviedol, že v celej zápisnici z ústneho pojednávania vo veci priestupku neexistuje žiadna zmienka obvineného z priestupku, ani jeho právnej zástupkyne, že žiadajú do konania pripojiť poručenský spis ohľadne rodičovskej starostlivosti o ich maloletú dcéru. K odvolacej námietke, že prvostupňový správny orgán vypočul v konaní svedkov B. G. a p. H. bez prítomnosti zvoleného obhajcu, pričom o ani jednom termíne výsluchu neupovedomil ani obvineného, ani obhajcu, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nepredvolával samostatne svedkyne B. G. a p. H., všetci zúčastnení (obvinený z priestupku, jeho právna zástupkyňa, svedkovia) boli predvolaní na deň 04.12.2023, avšak na žiadosť B. G., aby nebola v prítomnosti obvineného z priestupku, boli svedkyne vypočuté samostatne. Výpovede svedkýň B. G. a p. H. boli prečítané pred obvineným z priestupku. Aj keď obvinený z priestupku nemal možnosť uplatniť svoje právo v súvislosti s § 33 ods. 1 Správneho poriadku - klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a došlo jednoznačne k procesnému pochybeniu zo strany prvostupňového správneho orgánu, toto procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu, kedy bolo právo na kladenie otázok obvinenému z priestupku znemožnené, nemalo vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, lebo jeho vina bola bezpochybne preukázaná. Konanie pred správnym súdom 2. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 28.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania náhrady trov konania. Žalobca namietal, že závery správneho orgánu, deklarované prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, sú arbitrárne, nekomplexné, dostatočne nevysvetľujúce okolnosti, vznik a priebeh incidentu tak, aby bolo následne v priestupkovom konaní možné objektívne posúdiť mieru jeho zavinenia, pričom obsah a skutkové a právne závery žalovaného prostredníctvom napadnutého rozhodnutia považoval vo svojom súhrne za nesprávne, nepreskúmateľné, nezákonné. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je daná najmä v súvislosti s odkazom na § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keďže v tejto právnej veci priestupkové konanie nebolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) b) c) alebo j) Zákona o priestupkoch.
Tvrdenie žalovaného o spoľahlivom zistení skutkového stavu je taktiež v kontexte napadnutého rozhodnutia nepreukázané a nie je bez dôvodných a bez zásadných pochybností. Žalovaný neprihliadol na vypätú situáciu, za ktorej k incidentu došlo. Nemá oporu v dotknutých právnych predpisov tvrdenie žalovaného, že na vypätosť situácie prihliadol pri ukladaní sankcie – pokarhania, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a skutočný, pretrvávajúci stav v samotnej veci ohľadne výkonu rodičovskej starostlivosti žalobcu a B. G. o mal. F. C.. Žalobca namietal, že žalovaný pochybenie prvostupňového správneho orgánu naprával prostredníctvom zmeny celého výroku napadnutého rozhodnutia, čím uprel žalobcovi právo na podanie odvolania proti takémuto zmenenému výroku prvostupňovému správnemu orgánu. Touto zmenou výroku žalovaným ako odvolacím orgánom nepredchádzal spravodlivý procesný postup a v tomto smere nebolo ani vykonané žiadne dokazovanie. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absolútne absentuje, ako sa žalovaný v intenciách zákonných zásad hodnotenia zhromaždených dôkazov - tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach – vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nekonal úmyselne. Žalobca nemôže súhlasiť so záverom, že za to, čo sa stalo v jeho byte a čo doložila poškodená na zmanipulovanom obrazovom zázname v mobilnom telefóne jej sestrenice, má byť priestupkovo zodpovedný. Napriek tomu, že to z obsahu napadnutého rozhodnutia explicitne nevyplýva, v zásade jediným dôkazom, na základe ktorého možno uvažovať o vine žalovaného v súvislosti s predmetným skutkom, je zvukovo – obrazový záznam vyhotovený súkromnou osobou svedkyňou H.. Správny orgán opätovne vychádzal pri svojom rozhodovaní zjavne len z účelovo a z kontextu vytrhnutých výpovedí svedkyne H. a B. G. v spojení s ich súkromným zvukovo – obrazovým záznamom, ktorý zjavne a preukázateľne nedokumentoval celý priebeh ich prepadu žalobcu v jeho vlastnom byte. Súkromný zvukovo – obrazový záznam svedkýň je protiprávny, neúplný, účelovo spracovaný, s čím sa správny orgán pri svojom rozhodovaní nijako nevysporiadal. Žalobca ďalej namietal, že skutkové okolnosti a samotný priebeh udalosti, opísaný vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, sa nezakladajú na pravde, zistený skutkový stav je popísaný nepravdivo, je neúplný a vykonané dokazovanie je vyhodnotené nezákonne. Nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a tým i nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je daná predovšetkým preto, že v tejto veci sú ďalej opomínané zásadné okolnosti tohto prípadu, ktorý neboli vôbec tak žalovaným, ako ani prvostupňovým správnym orgánom, vyhodnotené. Žalobca bol doma, vo vlastnom byte, s jeho maloletou dcérou prepadnutý B. G., ktorá neoprávnene vtrhla do bytu žalobcu po tom, čo fyzicky napadla matku žalobcu F. J. C. vo vchodových dverách do bytu spôsobom, že jej spolu so svedkyňou H. vykrúcali ruky, aby sa dostali násilím ku kľúčom od bytu, ktoré mala matka žalobcu pri sebe. Okrem toho, že napadla staršiu pani, matku žalobcu, v prítomnosti ešte aj jej manžela, teda otca žalobcu, ziapot B. G. v byte potvrdili svojimi výpoveďami aj svedkovia F. J. C. a F. B. C.. Títo svedkovia taktiež potvrdili ako B. G. vytrhla dcéru, hoci ju žalovaný utieral po okúpaní a popreli klamstvo B. G.. Žalobca sa len púhymi slovami bez úmyselného obsahového základu a dopadu bránil hyenizmu psychicky chorej matky ich dcéry, hyenizmu B. G., ktorá mokrú a nahú dcéru unášala von do chladného novembrového večera a zároveň žalobca svojimi slovami odsúdil teatrálne a afektované správanie B. G., ktorá sa rovnako hrubo slovne správala voči žalobcovi – čo už ale na vlastnej súkromnej zostrihanej zvukovej nahrávke úmyselne odstránila. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že obe svedkyne, B. G. a p. H., boli vypočuté prvostupňovým správnym orgánom bez prítomnosti žalobcu a/alebo obhajcu, čím bolo žalobcovi upreté právo klásť im otázky. Toto procesné právo bolo upreté aj jeho obhajcovi, ktorý nebol upovedomený o uskutočnení výsluchov. Priestupok je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku budú vzťahovať aj práva v tomto článku garantované. NS SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku je preto nevyhnutné poskytnúť aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. (Rozsudok NS SR zo dňa 19. decembra 2012, sp. zn. 2 Sžo 2/2012). Nesprávnym procesným postupom správneho orgánu nebola žalobcovi umožnená účasť na týchto procesných úkonoch. Takýto postup správneho orgánu nemá ale logické ani zákonné opodstatnenie. Bol porušený Európsky dohovor v čl. 6 ods. 3 písm. d). Prítomnosť obvineného/obhajcu obvineného pri výsluchu svedkov, ktorá žalobcovi bola upretá postupom správneho orgánu, súvisí so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp konania, za pravidlo procesného práva ovládajúci každý súdny proces, spolu s právom na obhajobu je jeho najzákladnejším princípom. Bez neho vôbec nemožno hovoriť o procese, keď podstatou procesu je konfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa, popierať návrhy, argumenty a dôkazy druhej strany a predkladať vlastné. Toto právo znamená, že obidvom stranám konania musí byť daná možnosť
zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť rozhodnutie. (Uznesenie NS SR zo dňa 19. apríla 2017, sp. zn. 3 Tdo 5/2017). Nestačí, aby sa obvinený z priestupku dozvedel o výpovedi svedkýň až na ústnom pojednávaní a k tejto výpovedi mal ex post zaujať stanovisko. Naplnením účelu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní je len taký postup správneho orgánu, kedy obvinenému umožní zúčastniť sa výsluchov svedkov a týmto klásť otázky. Žalobca apeloval na to, že správny orgán nebol motivovaný klásť svedkom také otázky, odpovede na ktoré by vinu obvineného z priestupku znižovali, resp. by ho viny celkom zbavovali – keďže vopred vedel, že rozhodne totožne, ako tomu bolo po postúpení veci zo súdu. Žalobca ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím bolo žalobcovi protiprávne upreté ďalšie jeho čiastkové právo ako obvineného, a to právo navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Toto právo využil apelujúc na správny orgán požiadavkou, aby pripojil celý poručenský spis ohľadne rodičovskej starostlivosti o maloletú dcéru, aby správnemu orgánu poukázal na časové súvislosti konania B. G. a zároveň aby žalobca preukázal správnemu orgánu, ktorý napadnutým rozhodnutím zasahuje veľmi vážne do jeho práv a právom chránených záujmov, že B. G. sa ho nikdy nebála a nebojí sa ho doteraz – dôkazom sú správy ÚPSVaR ako i samotné podania B. G. (ustanovenie § 34 ods. 2 Správneho poriadku). 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2025 k námietke, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je daná najmä v súvislosti s odkazom na § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, na ktorý žalovaný poukázal, nakoľko v tejto právnej veci priestupkové konanie nebolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) b) c) alebo j) Zákona o priestupkoch, uviedol, že úhrada trov konania podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch bola uložená žalobcovi, ako obvinenému z priestupku, ktorý bol uznaný za vinného. Úprava trov konania vyplýva z podstaty a charakteru konania o priestupku. Predstavuje pre páchateľa okrem sankcie aj ďalšiu represiu za spáchaný skutok, ktorá má mať zároveň preventívny účinok do budúcnosti. K námietke, že žalovaný neprihliadol na vypätú situáciu, za ktorej k incidentu došlo, žalovaný uviedol, že k okolnostiam, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, bolo prihliadnuté v rámci uloženej sankcie. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nijako nereflektuje na všetky známe skutočnosti ohľadne rodičovského vzťahu s p. G., žalovaný poukázal na to, že konanie B. G. vzniklo ako reakcia (hoc prehnaná) na to, že žalobca porušil rodičovskú dohodu tým, že nepriviedol mal. F. ráno do škôlky. B. G. nevstúpila do jeho obydlia bezdôvodne, ale za účelom prevziať si dcéru do jej osobnej starostlivosti, ktorou disponuje na základe rozhodnutia súdu. K námietke, že žalovaný zmenovým výrokom uprel žalobcovi právo na odvolacie konanie, žalovaný uviedol, že nezmenil celý výrok v enunciáte prvostupňového rozhodnutia, pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktorý opomenul uviesť, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (okrem iného hrubého správania) aj vyhrážaním ujmou na zdraví, odstránil odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-ZA-OVVS2-2024/004694-022, zo dňa 14.05.2024 zmenil v jeho celej výrokovej časti tak, aby bola zákonná, ale výlučne iba doplnil ďalšie druhové označenie priestupku. Ohľadom námietky, že v napadnutom rozhodnutí absentuje ako sa žalovaný vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nekonal úmyselne, žalovaný uviedol, že v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný pri popise obligatórnych znakov priestupku, ktorého sa žalobca dopustil, uviedol: „Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Minimálne konal obvinený z priestupku s nepriamym úmyslom, ktorý je definovaný ako situácia, keď vedel, že môže konať protiprávne spôsobom, akým koná, a súhlasil s tým v prípade, že sa to skutočne stane“. Ohľadom námietky, že súkromný zvukovo – obrazový záznam svedkýň je protiprávny, neúplný, účelovo spracovaný, s čím sa správny orgán pri svojom rozhodovaní nijako nevysporiadal, žalovaný poukázal na to, že v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, pripustenie zvukovo – obrazového záznamu, ktorý vytvorila svedkyňa H. a ktorý bol predložený svedkyňou B. G., prvostupňový správny orgán vysvetlil, pričom vykonal test proporcionality a keďže (aj len čiastočná) zvuková nahrávka bola v kontexte s priznaním žalobcu, žalovaný nemal dôvod túto nahrávku spochybňovať alebo sa dožadovať inej, úplnej verzie. S námietkou, že skutkové okolnosti a samotný priebeh udalosti, opísaný vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, sa nezakladajú na pravde, zistený skutkový stav je popísaný nepravdivo, je neúplný a vykonané dokazovanie je vyhodnotené nezákonne, sa žalovaný nestotožnil a zotrval na svojich argumentoch, ktoré uviedol v rámci odôvodnenia v žalobou napadnutom rozhodnutí. To, že sa obvinený z
priestupku (žalobca) necíti byť vinným, je pochopiteľné, avšak dôkazná situácia, aj napriek nepriaznivým okolnostiam, ktoré vyvolala matka mal. dcéry, je v neprospech obvineného z priestupku a jeho vina bola nadovšetkú pochybnosť preukázaná. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti vyjadrenie, ktoré uviedla jeho právna zástupkyňa v rámci podaného odporu proti trestnému rozkazu sp. zn. 36T/33/2021, zo dňa 16.06.2021: ,,pri zohľadnení uvedených kritérií určujúcich závažnosť samotného skutku možno prijať záver, že A. B. C. k uvedenému konaniu podnietili práve vyššie uvedené skutočnosti. Jeho konanie nie je v súlade s dobrými mravmi, rovnako ako konanie B. G., ktorá mu vtrhla do jeho bytu a totálne mu narušila súkromie a aj osobnú integritu spôsobom vyššie citovaným. Jeho konanie nie je v súlade s občianskym spolunažívaním a možno sa vymyká z rámca normálne reakcie, avšak v tomto konkrétnom prípade by závažnosť konania nedosahovala zákonom požadovanú intenzitu tak, aby ho bolo možné posúdiť ako trestný čin.“ K námietke žalobcu ohľadom procesného pochybenia, keď mu nebolo správnymi orgánmi umožnené priamo klásť otázky svedkyniam B. G. a p. H., žalovaný poukázal na to, že ako to uviedol v rámci odôvodnenia rozhodnutia, prvostupňový správny orgán nepredvolával samostatne svedkyne B. G. a p. H., všetci zúčastnení (obvinený z priestupku, jeho právna zástupkyňa, svedkovia) boli predvolaní na deň 04.12.2023, avšak na žiadosť B. G., aby nebola v prítomnosti obvineného z priestupku, boli svedkyne vypočuté samostatne. Výpovede svedkýň B. G. a p. H. boli prečítané pred obvineným z priestupku a hoci účastník konania má právo byť prítomný pri výpovediach a prednesoch všetkých zúčastnených na ústnom pojednávaní a počúvať ich v reálnom čase podľa § 21 ods. 2 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku, avšak z nijakého ustanovenia nemožno vyložiť, že ich nemôže počúvať v inom čase. Aj keď obvinený z priestupku nemal možnosť uplatniť svoje právo v súvislosti s § 33 ods. 1 Správneho poriadku - klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a došlo jednoznačne k procesnému pochybeniu zo strany prvostupňového správneho orgánu, výklad právnej normy ustanovenej v § 33 Správneho poriadku nemožno vykonať formalisticky, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti v každej individuálnej veci a z pohľadu odvolacieho správneho orgánu. Toto procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu, kedy bolo právo na kladenie otázok obvinenému z priestupku znemožnené, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, lebo jeho vina bola bezpochybne preukázaná. K žalobnej námietke, že žalovaný nepripojil poručenský spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/87/2017 v záujme objektívneho zistenia pravdy a v záujme spravodlivej realizácie procesných práv obvineného, žalovaný uviedol, že v celej zápisnici z ústneho pojednávania vo veci priestupku neexistuje žiadna zmienka obvineného z priestupku, ani jeho právnej zástupkyne, že žiadajú do konania pripojiť poručenský spis ohľadne rodičovskej starostlivosti o ich maloletú dcéru. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca v replike zo dňa 24.06.2025 nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a že konanie bolo vedené v súlade so zákonom, pretože počas správneho konania boli kľúčové svedkyne (B. G. a p. H.) vypočuté bez prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, čím bolo žalobcovi odňaté právo klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Takýto postup je v priamom rozpore s čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2 Sžo 2/2012). Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí riadne nezaoberal dôkaznými návrhmi žalobcu, najmä požiadavkou na pripojenie celého poručenského spisu týkajúceho sa rodičovskej starostlivosti o maloletú dcéru. V rozhodnutí absentuje akékoľvek vyporiadanie sa s touto žiadosťou, čím došlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán neprihliadol na okolnosti vypätej situácie, v ktorej k incidentu došlo, ani na skutočné pomery a vzťahy medzi účastníkmi, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), čím v kontexte uvedeného je daná nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení jednostranne interpretuje výpovede svedkov, pričom neberie do úvahy, že zvukový záznam predložený B. G. bol účelovo zostrihaný, neúplný a jeho autenticita nebola objektívne preskúmaná. Navyše, zo spisového materiálu vyplýva, že samotná B. G. po údajnom incidente uzavrela so žalobcom rodičovskú dohodu, čo spochybňuje tvrdenia o jej obavách z konania žalobcu, žalovaný teda nesprávne posúdil dôkazy. 5. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. 6. Na pojednávaní dňa 09.07.2026 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Právna zástupkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava správnej žaloby, pričom v prednese namietala, že správne konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, bolo zaťažené zásadnými procesnými vadami, kľúčové svedkyne G. a pani H. boli vypočuté bez prítomnosti
žalobcu alebo jeho právneho zástupcu. Týmto postupom bolo žalobcovi odobraté právo klásť svedkom otázky a bezprostredne reagovať na ich výpovede, čo je v priamom rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej poukázala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zmätočnosť samotného výroku. Žalovaný ako odvolací orgán pristúpil k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia, čím fakticky uprel žalobcovi právo na odvolanie proti tomuto novému zmenenému výroku. Napadnuté rozhodnutie sa vôbec nevysporiadalo s predloženými dôkaznými návrhmi žalobcu, najmä požiadavkou na pripojenie poručenského spisu, ktorý je nevyhnutný pre pochopenie kontextu a časových súvislostí incidentu. Absentuje v ňom objektívne vyhodnotenie dôkazov, konkrétnej, zostrihanej a účelovej nahrávky predloženej svedkyňami, ktorú správne orgány nekriticky prijali ako hlavný dôkaz viny. Správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, žalobca sa len bránil agresívnemu vniknutiu B. G. do jeho obydlia, čomu predchádzalo fyzické napadnutie matky žalobcu zo strany B. G.. Absencia náležitého zohľadnenia tejto vypätej situácie a osobných pomerov medzi účastníkmi, vedie k záveru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné Právny rámec 7. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. 8. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu. 9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 11. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 12. Podľa § § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku – 25.11.2019 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 13. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 14. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v rozhodnom znení (ďalej len ,,Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 15. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 16. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal na nariadenom pojednávaní správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu zo znenia právneho predpisu v znení účinnom v čase spáchania skutku), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nad rámec žalobných bodov na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 19. Žalobcom všeobecne vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní, z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu o vine a sankcii obvineného z priestupku vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Napadnuté rozhodnutie v inštančnom postupe spĺňa všetky formálne ako aj obsahové náležitosti. Protiprávne konanie žalobcu bolo vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vymedzené úplne a určite. Úhrada trov konania podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch bola uložená žalobcovi, ako obvinenému z priestupku, ktorý bol uznaný za vinného. 20. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný zmenovým výrokom uprel žalobcovi právo na odvolanie proti tomuto novému zmenenému výroku, správny súd uvádza, že nie každá zmena rozhodnutia odvolacím orgánom znamená odňatie práva na odvolanie. Zákon – Správny poriadok odvolaciemu orgánu výslovne umožňuje rozhodnutie zmeniť, ak sú na to splnené podmienky. K porušeniu dochádza najmä vtedy, ak odvolací orgán prvýkrát rozhodne o podstatných skutkových alebo právnych otázkach, ktoré neboli predmetom prvostupňového rozhodnutia alebo založí svoje rozhodnutie na nových dôvodoch bez možnosti účastníka sa k nim vyjadriť. Správny súd v tomto smere poukazuje na jednotu administratívneho konania, kedy je možné aj v odvolacom konaní o priestupku naprávať pochybenia prvostupňového právneho orgánu, pokiaľ žalovaný sám zásadným spôsobom nezmení skutkové alebo právne závery, čo nebol tento prípad. Žalovaný spresnením právnej kvalifikácie doplnením o ďalšie druhové označenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu okrem iného hrubého správania, a to aj o vyhrážanie ujmou na zdraví, prvýkrát nerozhodol o podstatnej skutkovej alebo právnej otázke, nešlo o úplne nový právny dôvod, ku ktorému sa žalobca nemohol v konaní vyjadriť, ani o prvýkrát vyriešenie podstatnej otázky rozhodujúcej pre výsledok veci. 21. Žalobca namietal, že závery správneho orgánu, deklarované prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, sú arbitrárne, nekomplexné, dostatočne nevysvetľujúce okolnosti, vznik a priebeh incidentu tak, aby bolo následne v priestupkovom konaní možné objektívne posúdiť mieru jeho zavinenia. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že skutkové zistenia, z ktorých správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a nevykazujú rozpory, ktoré by odôvodňovali záver o nesprávne alebo neúplne zistenom skutkovom stave. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania tak, ako ho popísal správny súd v konštatačnej časti žaloby. 22. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány vykonali dokazovanie výsluchom účastníkov konania- obvineného z priestupku- žalobcu a svedkyne poškodenej B. G., výsluchom svedkov - otca a matky žalobcu, B. C. staršieho a J. C. a sesternice poškodenej- B. H., ako aj obrazovo-zvukovým záznamom zachytávajúcim časť priebehu incidentu. Jednotlivé dôkazy nehodnotili izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach, pričom svoje úvahy o ich vierohodnosti a dôkaznej sile a v prípade obrazovozvukového záznamu aj prípustnosti, v odôvodnení rozhodnutí náležite vysvetlili. 23. Rozhodujúci význam mali výpovede svedkov, ktoré sú vo vzťahu k podstatným skutkovým okolnostiam vzájomne konzistentné, navzájom sa dopĺňajú a korešpondujú s obsahom obrazovo-
zvukového záznamu a usvedčujú obvineného z priestupku- žalobcu zo spáchania skutku vyslovenia vulgarizmu a vyhrážky ublíženia na zdraví. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplývajú také rozpory, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových záverov správnych orgánov. 24. Pokiaľ žalobca namietal, že sa skutku nedopustil, správny súd poukazuje aj na obsah jeho vlastnej výpovede na ústnom pojednávaní o priestupku zo dňa 15.01.2024. Hoci žalobca v rámci svojej procesnej obrany spáchanie skutku popieral, vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že predmetné výroky mu „vykĺzli z úst“. Následné popieranie spáchania skutku zo strany žalobcu nebolo vzhľadom na obsah jeho vlastnej výpovede, ako aj ostatné vykonané dôkazy spôsobilé vyvrátiť skutkové závery správnych orgánov a správny súd ho považoval za účelovú obranu. 25. Ani námietka žalobcu, že správne orgány nezohľadnili celý kontext konfliktnej situácie, nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou správnych orgánov nebolo rekonštruovať všetky okolnosti dlhodobého konfliktu medzi žalobcom a svedkyňou poškodenou B. G., ale spoľahlivo zistiť tie skutkové okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie, či konanie žalobcu naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Pokiaľ boli tieto rozhodujúce skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním, nemožno správnym orgánom vytýkať, že ďalším okolnostiam prípadu, ktoré nemali význam pre právne posúdenie veci, nepriznali rozhodujúcu relevanciu. 26. Keďže skutkové závery správnych orgánov vychádzajú zo vzájomne sa podporujúcich dôkazov, ktoré vytvárajú logický, presvedčivý a ucelený obraz o priebehu skutku, správny súd nezistil dôvod spochybniť hodnotenie vykonaných dôkazov ani záver správnych orgánov, že žalobca sa dopustil konania opísaného vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. 27. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu priestupkového konania boli kľúčové svedkyne G. a pani H. vypočuté bez jeho prítomnosti, v dôsledku čoho nemal možnosť byť prítomný pri ich výsluchu ani im klásť otázky, čím bolo porušená zásada kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Správny súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že časť svedeckých výpovedí bola vykonaná bez osobnej prítomnosti žalobcu, ešte neznamená porušenie jeho práva na obhajobu ani práva na spravodlivý proces. Právo obvineného zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky síce predstavuje významnú súčasť práva na obhajobu garantovaného § 33 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nejde však o právo absolútne. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozhodujúce je vždy posúdenie spravodlivosti konania ako celku. 28. Pri posudzovaní spravodlivosti konania Európsky súd pre ľudské práva dlhodobo vychádza z kritérií formulovaných najmä v rozsudku Veľkej komory Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z 15. decembra 2011, sťažnosti č. 26766/05 a 22228/06, a následne rozvinutých v rozsudku Veľkej komory Schatschaschwili proti Nemecku z 15. decembra 2015, sťažnosť č. 9154/10, podľa ktorých je potrebné skúmať, či existoval dostatočný dôvod, pre ktorý nebolo umožnené vykonať kontradiktórny výsluch svedka, aký význam mala výpoveď takéhoto svedka pre rozhodnutie vo veci a či existovali dostatočné procesné záruky kompenzujúce obmedzenie práv obhajoby. Čím významnejšiu úlohu zohráva výpoveď neprítomného svedka pri rozhodovaní o vine, tým intenzívnejšie musia byť procesné záruky poskytované obvinenému. 29. V posudzovanej veci však výpovede svedkov vykonané bez prítomnosti žalobcu nepredstavovali jediný ani rozhodujúci dôkaz, na ktorom boli založené skutkové závery správnych orgánov. Tieto závery vychádzali zo súboru navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, predovšetkým zo štyroch vzájomne konzistentných svedeckých výpovedí, z toho dvoch v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi (svedok C. st., svedkyňa C.), z obrazovo-zvukového záznamu zachytávajúceho časť priebehu incidentu, ako aj z výpovede samotného žalobcu. Správne orgány preto nevychádzali výlučne z výpovedí svedkov, pri ktorých žalobca nebol prítomný, ale hodnotili všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach. 30. Po vykonaní predmetných výsluchov boli zápisnice o výpovediach svedkov na ústnom pojednávaní oboznámené a žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k ich obsahu, namietať ich vierohodnosť a predniesť vlastnú verziu skutkového deja. Hoci takýto postup nemôže plnohodnotne nahradiť právo osobne klásť
otázky svedkom, v okolnostiach prejednávanej veci predstavoval jednu z procesných záruk, ktoré je potrebné hodnotiť spolu s ostatnými okolnosťami prípadu. 31. Za rozhodujúce správny súd považoval, že zvolený procesný postup správnymi orgánmi vypočuť svedkyne samostatne bez prítomnosti žalobcu nemal za následok oslabenie procesného postavenia žalobcu v takej miere, aby bolo možné dospieť k záveru o porušení jeho práva na spravodlivý proces. Výpovede svedkýň nepredstavovali jediný ani rozhodujúci dôkaz o vine žalobcu a ich obsah bol podporený ďalšími dôkazmi. Skutkové závery správnych orgánov preto neboli založené na dôkaze, ktorého vierohodnosť by žalobca nemal žiadnu reálnu možnosť spochybniť, ale na komplexnom hodnotení všetkých vykonaných dôkazov. 32. Námietku žalobcu, že nezabezpečením poručenského (opatrovníckeho) spisu došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, správny súd nepovažoval za dôvodnú. Predmetom priestupkového konania bolo posúdenie, či sa žalobca dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom správne orgány boli povinné zisťovať skutkové okolnosti rozhodné pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného priestupku. V súlade so zásadou materiálnej pravdy vykonali dokazovanie v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci a zamerali sa na dôkazy, ktoré boli relevantné pre posúdenie konania žalobcu. Rozsah vykonaného dokazovania bol primeraný povahe veci a postačoval na spoľahlivé zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. 33. Skutočnosť, že predmetný incident vznikol na pozadí dlhodobejšieho sporu medzi žalobcom a jeho bývalou partnerkou týkajúceho sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, správne orgány vzali na vedomie ako širší kontext vzájomných vzťahov účastníkov. Tento kontext však nebol rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie samotného skutku, ktorý bol predmetom priestupkového konania. Účelom priestupkového konania nebolo posudzovanie rodinnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi ani správnosti výkonu rodičovských práv a povinností. Z tohto dôvodu nebolo potrebné zabezpečiť poručenský spis, keďže jeho obsah by nemal význam pre zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa konania žalobcu počas predmetného incidentu. Dôkazy nachádzajúce sa v tomto spise by smerovali k okolnostiam presahujúcim predmet priestupkového konania a neboli spôsobilé ovplyvniť záver o tom, či sa žalobca dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, teda podľa správneho súdu neboli právne významné pre posúdenie naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty priestupku. 34. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že z tohto spisu by bolo možné zistiť, že svedkyňa poškodená B. G. v poručenskom konaní opakovane prichádza do kontaktu so žalobcom a je v jeho prítomnosti, čím teda žalobca spochybňoval tvrdenie tejto svedkyne, že má z neho strach, správny súd uvádza, že nemožno takto pomerovať konfrontačné ústne pojednávanie v konaní o priestupku a prítomnosť matky nariadenú alebo aprobovanú súdom pri stretnutiach otca s maloletou. V kontexte skutku, z ktorého bol žalobca obvinený, že sa dopustil voči inej osobe vulgárnych urážok a vyhrážok, a dôvodov uvádzaných svedkyniam, ktoré požiadali o umožnenie podať svedeckú výpoveď bez prítomnosti obvineného pre obavu vypovedať v jeho prítomnosti s poukazom na zlé vzťahy, strach a v prípade svedkyne H. aj maloleté dieťa, podľa správneho súdu existoval dostatočný a objektívne odôvodnený dôvod, pre ktorý svedok nevypovedal za prítomnosti obvineného. 35. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 36. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy. 37. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Banskej Bystrici 9. júla 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová predsedníčka senátu JUDr. Peter Molčan člen senátu Z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti nemohol člen senátu vyhotovenie rozhodnutia podpísať – § 141 Správneho súdneho poriadku JUDr. Katarína Petráň Vinczeová členka senátu