Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/8/2025 0825100156 08. 01. 2026 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100156.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2025/015477-002 zo dňa 3. februára 2025, takto rozhodol: I.
Žalobu v časti o preskúmanie výroku o zastavení priestupkového konania o d m i e t a.
II. Žalobu v časti o preskúmanie výroku o trovách priestupkového konania z a m i e t a. III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) Rozhodnutím č. OU-ZA-OVVS2-2024/055078-005 zo dňa 4. októbra 2024 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) zastavil konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o slobode informácií“) vedené voči osobe: E. B. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., ktorého sa mal dopustiť tým, že ako osoba vybavujúca žiadosť o informácie adresovanú Slovenskému rybárskemu zväzu od žiadateľa A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (žalobcu), mal v odpovedi na túto žiadosť odmietnuť poskytnúť žiadateľovi požadované informácie, čím mal porušiť ustanovenia Zákona o slobode informácií. Orgán verejnej správy prvého stupňa konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“) s odôvodnením, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Súčasne bola druhým výrokom prvostupňového rozhodnutia žalobcovi uložená podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že právomoc správneho orgánu konať o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám je daná až vtedy, ak by porušenie zákona konštatoval odvolací orgán povinnej osoby alebo príslušný súd. Na vyslovenie viny vo veci spáchania takéhoto priestupku pritom musí existovať rozhodnutie, kde odvolací orgán alebo súd konštatuje porušenie ustanovení Zákona o slobode informácií. Je neprípustné, aby sa žalobca dožadoval
revízie postupu povinnej osoby pri vybavovaní jeho žiadosti o informáciu v rámci priestupkového konania, keď existuje pre neho možnosť domáhať sa revízie súdnou cestou. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa tak žalobca musí prednostne využiť právne prostriedky, ktoré mu poskytuje Zákon o slobode informácií, teda nevyhovenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií napadnúť opravným prostriedkom, prípadne sa následne obrátiť na súd. Až takéto rozhodnutie súdu konštatujúce porušenie povinnosti povinnou osobou je potom podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či bol spáchaný priestupok. Orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že žalobca relevantný právny titul preukazujúci porušenie ustanovení Zákona o slobode informácií nepredložil, a preto postupom podľa § 76 ods. 1 Zákona o priestupkoch konanie zastavil. V súvislosti s úhradou trov spojených s prejednaním priestupku bol žalobca zaviazaný na ich úhradu paušálnou sumou určenou podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z. z. vo výške 16 eur. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2025/015477-002 zo dňa 3. februára 2025 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenil v jeho výrokovej časti nasledovne: Priestupkové konanie vedené voči obvinenému z priestupku (E. B. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.), ktorý sa mal dopustiť priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b) Zákona o slobode informácií tým, že ako osoba vybavujúca žiadosť o informácie adresovanú Slovenskému rybárskemu zväzu od žiadateľa A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., doručenú dňa 10. júla 2024, mal v odpovedi na túto žiadosť odmietnuť poskytnúť žiadateľovi požadované informácie, a teda mal iným opatrením zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie informácií, podľa § 76 ods. 1 Zákona o priestupkoch zastavuje, keďže skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Zároveň sa v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch ukladá navrhovateľovi A. B. povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur, ktoré je povinný uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 4. Žalovaný uviedol, že považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za vecne správne, ale pristúpil k zmene výroku rozhodnutia z dôvodu, že vo výrokovej časti absentovalo druhové označenie priestupku v zmysle ust. § 21a ods. 1 Zákona o slobode informácií, ako aj z dôvodu nesprávnej formulácie v prípade zastavenia priestupkového konania podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stručne opísal priebeh administratívneho konania a obsah predloženého administratívneho spisu. Uviedol, že konanie vo veci sprístupňovania informácií nemožno stotožňovať s priestupkovým konaním, v ktorom orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok začne konať na základe návrhu na prejednanie priestupku a odvolací orgán následne rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku. Orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok nemá právomoc zisťovať, či informácia bola, resp. mala byť sprístupnená alebo či bola poskytnutá pravdivá informácia, keďže jeho úlohou je len zisťovať, či boli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku. Ku konštatovaniu o naplnení všetkých obligatórnych znakov priestupku v zmysle § 21a ods. 1 písm. b) Zákona o slobode informácií môže pritom orgán verejnej správy dospieť len na základe existencie relevantného právneho titulu, t.j. na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu alebo odvolacieho orgánu. Keďže v prípade obvinenia E. B. F. takýto právny titul absentuje, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa konanie vedené voči obvinenému zastaviť. Správna žaloba 5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Konštatoval, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, keďže bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať dôkaz, ktorý žalobca opakovane navrhoval. Žalobca navrhoval vykonať ako dôkaz Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 1 KO/16/2019, v ktorom sa konštatuje, že občianske združenie Slovenský rybársky zväz Žilina (ďalej aj „SRZ Žilina“) je povinnou osobou v zmysle Zákona o slobode informácií. Na občianske združenie SRZ Žilina je prenesená časť výkonu verejnej správy a z tohto dôvodu je povinné na požiadanie podať žalobcovi informácie, ktorými disponuje. Nevykonanie riadneho dokazovania v konaní pred orgánmi verejnej správy, ako aj porušenie základných ustanovení o priebehu správneho konania (nespracovanie zápisnice, keď orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal výsluch navrhovateľa a výsluch obvineného z priestupku), žalobca namietal aj v rámci podaného odvolania, avšak tieto skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom nezohľadnil v napadnutom rozhodnutí.
6. Uznesením správneho súdu zo dňa 26. marca 2025 bol žalobca vyzvaný, aby špecifikoval dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa trov priestupkového konania za nezákonné. V predmetnom uznesení správny súd poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022. Žalobca na výzvu uviedol, že trvá na zrušení rozhodnutia žalovaného, t.j. trvá na zrušení obidvoch výrokov. Podľa žalobcu nebolo zastavenie priestupkového konania zákonné, orgán verejnej správy mal konať a žalobca nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, preto navrhol, aby ju správny súd zamietol. Zotrval na právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a nestotožnil sa s námietkami žalobcu v podanej správnej žalobe. Žalovaný považoval skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Uviedol, že so všetkými odvolacími námietkami žalobcu sa náležite vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K argumentácii žalobcu, ktorý v podanej správnej žalobe konštatoval, že orgány verejnej správy obidvoch stupňov nezistili skutočný stav veci, žalovaný uviedol nasledovné. Skutočný stav veci bol v priebehu priestupkového konania náležite zistený tak, ako to má na zreteli ust. 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý zrejme mal na mysli zisťovanie skutočného stavu vo veci sprístupnenia požadovanej informácie, žalovaný opätovne zdôraznil, že konanie vo veci sprístupňovania informácií, kde o žiadosti rozhoduje povinná osoba a o odvolaní odvolací orgán povinnej osoby (resp. súd), nemožno stotožňovať s priestupkovým konaním, v ktorom správny orgán prejednávajúci priestupok začne konať na základe návrhu na prejednanie priestupku a odvolací orgán následne rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku. Žalovaný v predmetnej veci nedisponuje právomocou zisťovať, či informácia bola, resp. mala byť sprístupnená alebo či bola poskytnutá pravdivá informácia, nakoľko jeho úlohou je „len“ zisťovať, či boli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový orgán nespracoval zápisnicu podľa ustanovení Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že tá bola spísaná v súlade s ust. § 22 Správneho poriadku a boli tak splnené zákonné predpoklady kladené na jej náležité spísanie. Okrem toho z podanej správnej žaloby nevyplýva, v čom konkrétne mal prvostupňový orgán verejnej správy pochybiť v rámci zabezpečenia výpovedí účastníkov konania. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že obaja účastníci konania boli pred vypočutím náležite poučení, ich výpovede sú riadne spísané a taktiež i verifikované vlastnoručnými podpismi účastníkov konania a zo zápisnice je evidentné i to, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval ako i samotný predmet konania. K tvrdeniu žalobcu, že orgány verejnej správy bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať dôkaz, ktorý žalobca opakovane navrhoval, žalovaný uviedol, že zo Zápisnice o ústnom prejednaní priestupku zo dňa 4. októbra 2024 vyplýva, že žalobca na ústnom pojednávaní žiadne ďalšie vykonanie dôkazov nenavrhoval, iba zotrval na podanom návrhu a poukázal na existenciu rozhodnutia NS SR sp. zn. 1KO/16/2019. Taktiež ani v podanom odvolaní žalobca nenavrhoval doplnenie dokazovania. Replika žalobcu 8. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v správnej žalobe. Poukázal na ust. § 24 ods. 5 písm. f) Stanov Slovenského rybárskeho zväzu z októbra 2022, v zmysle ktorých je SRZ Žilina oprávnený prijímať štátne príspevky poskytnuté na plnenie úloh prenesených na zväz orgánmi štátnej a verejnej správy. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že SRZ Žilina vykonáva činnosť vo verejnom záujme a nakladá s verejnými prostriedkami, čím napĺňa znaky povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o slobode informácií. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil právne postavenie SRZ Žilina, keď odmietol uznať jeho povinnosť poskytovať informácie podľa Zákona o slobode informácií. Skutočnosť, že SRZ Žilina prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a vykonáva prenesené kompetencie orgánov štátnej správy, jednoznačne zakladá jeho povahu povinnej osoby. 9. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22. decembra 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. januára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 21a ods. 1 a 3 Zákona o slobode informácií (1) Priestupku sa dopustí ten, kto: a) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c) poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. (3) Priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. 15. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 16. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom. 17. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 18. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 19. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Správny súd považoval za prvoradé vyriešiť otázku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu. V predmetnom konaní je nesporné, že správna žaloba žalobcu smeruje proti celému napadnutému rozhodnutiu, avšak oba výroky napadnutého rozhodnutia (výrok o zastavení priestupkového konania a výrok o povinnosti náhrady trov konania) sú vo svojej podstate samostatne preskúmateľné. Správny súd preto posudzoval aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby vo vzťahu k obom výrokom rozhodnutia žalovaného samostatne.
22. Zákonná úprava správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“), podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom Ústava SR umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch dotknutý alebo ukrátený. Správne súdnictvo totiž nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 23. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d) v spojení s ust. § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a o uložení sankcie voči tretej osobe, a týmto rozhodnutím o zastavení priestupkového konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nebol žalobca ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Navrhovateľ (žalobca), ktorý bol účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je preto osobou oprávnenou na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Uvedený záver predstavuje dlhodobú, resp. ustálenú prax najvyšších súdnych autorít. Konkrétne správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 166/2011-12 zo dňa 9. júna 2011: „Ústavný súd sa v tejto otázke v plnom rozsahu stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, že rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry sťažovateľa a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia“ a č. k. II. ÚS 259/2011-34 zo dňa 4. júla 2012: „V danom prípade sa v priestupkovom konaní rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie ...., pričom rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu sťažovateľa“. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 1SVs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022 konštatoval, že: „podávateľ podnetu, resp. navrhovateľ (v priestupkovom konaní) nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby na prieskum meritórneho výroku rozhodnutia o priestupku....rozhodnutím o zastavení priestupkového konania sa nevstupuje do právnej sféry podávateľa podnetu, resp. navrhovateľa (v priestupkovom konaní). Veľký senát v tejto súvislosti dopĺňa, že v procesnom postavení podávateľa podnetu (oznamovateľa priestupku) a navrhovateľa (v prípade návrhových priestupkov) nepochybne existuje kvalitatívny rozdiel, tento však nie je takej povahy, že by negoval právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami spojené s tým, že rozhodnutím o priestupku (vrátane zastavenia konania) sa nevstupuje do práv a právom chránených záujmov týchto subjektov“. 24. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca nemá vo vzťahu k výroku o zastavení priestupkového konania aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby (aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia v časti výroku o zastavení priestupkového konania). Správny súd preto správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v časti rozhodnutia o zastavení priestupkového konania odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 25. Pokiaľ ide o aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v časti rozhodnutia o uložení povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania, správny súd opäť poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022, ktorý uviedol, že: „absencia aktívnej legitimácie na strane sťažovateľky na prieskum rozhodnutia správneho orgánu v časti o zastavení priestupkového konania bez ďalšieho nediskvalifikuje sťažovateľku z možnosti účinne žiadať správnou žalobou o súdny prieskum v tej časti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorou sa jej uložila povinnosť zaplatiť trovy konania“. Akcesorickosť rozhodnutia orgánu verejnej správy o trovách konania vo vzťahu k výroku o zastavení priestupkového konania nemôže byť vykladaná absolútne, keďže v tomto prípade
uložením povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania štátu dochádza k vstupu do majetkovej sféry žalobcu ako podávateľa podnetu, resp. navrhovateľa v priestupkovom konaní. Správny súd preto pristúpil k súdnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalobcovi na úhradu trov priestupkového konania. 26. Žalobca bol zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 16 eur z dôvodu zastavenia priestupkového konania začatého na jeho návrh. Vyššie uvedená suma predstavuje paušálnu sumu vyjadrujúcu všetky trovy, ktoré orgánu verejnej správy vznikli v súvislosti s konaním o priestupku. Paušálna výška náhrady trov priestupkového konania je upravená vo vyhláške MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z.z, ktorá v ods. 1 písm. a) účinného v čase vydania rozhodnutia žalovaného, predstavovala sumu 16 eur. Z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch vyplýva, že orgán verejnej správy obligatórne uloží povinnosť náhrady trov konania osobe, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, ako aj navrhovateľovi začatia priestupkového konania. Zákon o priestupkoch v ust. § 79 ods. 3 síce upravuje aj tzv. moderačné právo - orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok môže od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania celkom alebo čiastočne upustiť, ide však o fakultatívnu možnosť za predpokladu, že sa preukážu dôvody hodné osobitného zreteľa, ako napríklad ťažká sociálna situácia, nezamestnanosť, a iné. Žalobca v administratívnom konaní preukázateľne takéto dôvody netvrdil, orgán verejnej správy preto zákonným postupom v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania, ktoré bolo zastavené s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch. 27. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k povinnosti žalobcu uhradiť trovy priestupkového konania teda dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti uloženia povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania je vecne správne, vydané v súlade so znením ust. § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch, výška trov bola stanovená v sume určenej vyhláškou MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z.z. Preto správny súd žalobu žalobcu vo vzťahu k druhému výroku rozhodnutia žalovaného podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.