Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/79/2024 z 13. 5. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 2S/79/2024 0824101037 13. 05. 2026 JUDr. Mgr. Katarína Haviarová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101037.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: ARDEO Energy, a.s., so sídlom Kamenná 20, 010 01 Žilina IČO: 50 470 833, právne zastúpený: Samec & partners, s. r. o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518 563, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O. BOX 29, 827 99 Bratislava 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0193/99/2024 zo dňa 12. novembra 2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Dňa 06.09.2021 boli na Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj doručené materiály D-4/2021, odstúpené z Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, žiadajúce preveriť plnenie povinností žalobcom v zmysle biocídnej legislatívy. Dňa 27.9.2021 bola na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Predmestská 71, 011 79 Žilina (ďalej len „ISOI Žilina“ alebo „prvostupňový orgán“) začatá kontrola žalobcu, ktorá bola ukončená v sídle žalobcu spísaním inšpekčného záznamu zo dňa 27.01.2023. 2. Na základe predmetnej kontroly žalobcu bolo zistené, že žalobca ako právnická osoba naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „biocídny zákon“), podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak nezabezpečí, aby biocídny výrobok bol klasifikovaný, balený a označovaný v súlade s požiadavkami podľa osobitného predpisu, t. j. podľa Článku 69 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (ďalej len „nariadenie EP a Rady č. 528/2012“); tiež naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) biocídneho zákona, podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak sprístupní na trh biocídny výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky podľa biocídneho zákona a osobitného predpisu (nariadenie EP a Rady č. 528/2012) a ktorému nebola na tento biocídny výrobok udelená výnimka podľa osobitného predpisu (Článok 55 nariadenia EP a Rady č. 528/2012); a zároveň naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho

zákona, podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak sprístupňovanie biocídneho výrobku podporuje reklamou, ktorá je v rozpore s osobitným predpisom, a to s Článkom 72 nariadenia EP a Rady č. 528/2012. V inšpekčnom zázname zo dňa 27.01.2023 boli žalobcovi uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Všetky skutočnosti a z nich vyvodené závery ohľadom porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a), c) a e) biocídneho zákona boli zaznamenané v inšpekčnom zázname zo dňa 27.01.2023. Keďže žalobca neprijal nápravné opatrenia počas vykonávania predmetnej kontroly, boli žalobcovi v inšpekčnom zázname zo dňa 27.01.2023 zároveň nariadené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 3. Dňa 18.05.2024 prvostupňový orgán začal správne konanie o uložení pokuty za porušenie biocídnej legislatívy žalobcom (zistené v rámci vyššie uvedenej kontroly žalobcu) doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 02.05.2024 žalobcovi. Následne prvostupňový orgán v predmetnom správnom konaní rozhodnutím č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.07.2024 uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 4 000,- Eur pre naplnenie skutkovej podstaty troch správnych deliktov, a to: i) pre porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) biocídneho zákona, v zmysle ktorého sa právnická osoba, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, dopustí správneho deliktu, ak nezabezpečí, aby biocídny výrobok bol klasifikovaný, balený a označovaný v súlade s požiadavkami čl. 69 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, podľa ktorého musia držitelia autorizácií zabezpečiť, aby etikety neboli zavádzajúce, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z výrobku pre zdravie ľudí, zdravie zvierat, alebo pre životné prostredie, alebo pokiaľ ide o jeho účinnosť, a v žiadnom prípade na nich nesmie byť označenie „biocídny výrobok s nízkym rizikom“, „netoxický“, „neškodný“ „prírodný“, „šetrný k životnému prostrediu“, „šetrný k zvieratám“ alebo podobné označenia, keď bolo kontrolou dodržania povinností v zmysle biocídneho zákona a nariadenia č. 528/2012, vykonanou dňa 27.9.2021, 18.11.2021, 13.9.2022, 7.10.2022, 23.1.2023 a 27.1.2023 na správnom orgáne a v sídle žalobcu zistené, že žalobca dňa 18.11.2021 a dňa 27.1.2023 ponukou na svojom webovom sídle A. a v období odo dňa 19.11.2021 do dňa 13.9.2022 dodaním 4 odberateľom sprístupnil na trh jeden druh biocídneho výrobku: RUVIREX Gél- tekuté rukavice (obsahujúci účinné látky: striebro (EC č. 231-131-3, CAS č. 7440-22-4), meď (EC č. 231-159-6, CAS č. 7440-50-8), geraniol (EC č. 203-377-1, CAS č. 106-24-1), levanduľový olej (EC č. 294-470-6, CAS č. 91722-69-9), ktoré sa preskúmavajú ako biocídne účinné látky (podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 o pracovnom programe na systematické skúmanie všetkých existujúcich účinných látok v biocídnych výrobkoch uvedených v nariadení EP a Rady č. 528/2012; ďalej ako „nariadenie č. 1062/2014“), avšak ani jedna z nich sa nehodnotí pre PT1 (t. z. pre osobnú hygienu človeka), t. j. účinné látky nie sú povolené pre PT1, a teda predmetný výrobok obsahuje nelegálne biocídne účinné látky s deklaráciou biocídnych tvrdení o antimikrobiálnych účinkoch, u ktorého nezabezpečil, aby bol balený a označený v súlade s požiadavkami čl. 69 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, nakoľko na etikete tohoto výrobku, ktorý bol predložený prvostupňovému orgánu dňa 18.11.2021, sa nachádzalo zakázané označenie: „prírodný“. ii) pre porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. c) biocídneho zákona, v zmysle ktorého sa právnická osoba, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, dopustí správneho deliktu, ak sprístupní na trh biocídny výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona a nariadenia EP a Rady č. 528/2012 a ktorému nebola na tento biocídny výrobok udelená výnimka podľa čl. 55 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď bolo vyššie uvedenou kontrolou, vykonanou so žalobcom zistené, že žalobca sprístupnil na trhu dva druhy biocídnych výrobkov: RUVIREX Gél - tekuté rukavice a RUVIREX AIR, ktoré nespĺňali požiadavky biocídneho zákona a nariadenia EP a Rady č. 528/2012, nakoľko dané výrobky neboli zapísané v registri biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike a nebola na ne udelená ani výnimka podľa čl. 55 nariadenia EP a Rady č. 528/2012: a/ RUVIREX Gél- tekuté rukavice - žalobca sprístupnil na trhu tento biocídny výrobok dňa 18.11.2021 a dňa 27.01.2023 ponukou na svojom webovom sídle A., a v období odo dňa 19.11.2021 do dňa 13.09.2022 aj jeho dodaním 4 odberateľom, pred jeho zápisom do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike (pričom biocídne výrobky sa môžu sprístupňovať na trhu najskôr v nasledujúci deň po zápise do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike) a bez toho, aby na daný biocídny výrobok bola udelená výnimka podľa čl. 55 nariadenia č. 528/2012 b/ RUVIREX AIR (obsahujúci účinnú látku: striebro (EC č. 231-131-3, CAS 7440-22-4 -PT2dezinfekčné prostriedky a algicídy, ktoré nie sú určené na priamu aplikáciu na ľudí a zvieratá) - žalobca sprístupnil na trhu tento biocídny výrobok dňa 18.11.2021 ponukou na svojom webovom sídle A. napriek

tomu, že mu dňa 30.07.2021 skončila platnosť výnimky na sprístupňovanie daného výrobku na trhu (na základe rozhodnutia MH SR zo dňa 01.02.2021, ktorým bolo povolené sprístupňovanie daného biocídneho výrobku RUVIREX AIR na trhu a/alebo použitie podľa čl. 55 nariadenia EP a Rady č. 528/2012 do 30.07.2021) a predmetný biocídny výrobok ešte nebol zapísaný do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike (čo nastalo až dňa 30.05.2022 rozhodnutím MH SR zn.: 09047/2022-4320-68705, ref. číslo: bio/2146/O/22/RM o zápise biocídneho výrobku RUVIREX AIR do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike podľa § 20 ods. 2 biocídneho zákona (s pridelením registračného čísla bio/4005/D/21/CCHLP), pre typ výrobku PT:02, pre kategóriu užívateľov: pre spotrebiteľa a na profesionálne použitie) iii) pre porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. e/ biocídneho zákona, v zmysle ktorého sa právnická osoba, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, dopustí správneho deliktu, ak sprístupňovanie biocídneho výrobku podporuje reklamou, ktorá je v rozpore s čl. 72 ods. 1 (podľa ktorého musí každá reklama biocídnych výrobkov, okrem toho, že je v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej ako „nariadenie CLP“) obsahovať vety: „Používajte biocídny výrobok bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“; tieto vety musia byť jasne odlíšené od ostatných častí reklamy a čitateľné; a čl. 72 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 528/2012 (podľa ktorého sa v reklamách na biocídne výrobky nesmie výrobok prezentovať spôsobom, ktorý je zavádzajúci, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z výrobku pre zdravie ľudí, zdravie zvierat, alebo pre životné prostredie, alebo pokiaľ ide o jeho účinnosť, za žiadnych okolností sa v reklame na biocídny výrobok neuvádza označenie „biocídny výrobok s nízkym rizikom“, „netoxický“, „neškodný“ „prírodný“, „šetrný k životnému prostrediu“, „šetrný k zvieratám“ alebo podobné označenie), keď bolo vyššie uvedenou kontrolou zistené, že žalobca podporoval sprístupňovanie na trhu dvoch druhov biocídnych výrobkov: RUVIREX Gél- tekuté rukavice a RUVIREX AIR, reklamou, ktorá bola v rozpore s čl. 72 ods. 1 a čl. 72 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 528/2012. Podľa prvostupňového orgánu: a/ RUVIREX Gél- tekuté rukavice - žalobca podporoval sprístupňovanie tohoto biocídneho výrobku reklamou: - dňa 18.11.2021 a dňa 27.1.2023 prostredníctvom svojho webového sídla A., ktorá bola v rozpore s čl. 72 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď neobsahovala vety: „Používajte biocídny výrobok bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“ - prostredníctvom informačného letáku (doručeného prvostupňovému orgánu žalobcom dňa 18.11.2021 a ktorý sa stal prílohou inšpekčného záznamu zo dňa 18.11.2021), ktorý bol rovnako v rozpore s čl. 72 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď neobsahoval vety: „Používajte biocídny výrobok bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“ - dňa 18.11.2021 a dňa 27.1.2023 prostredníctvom svojho webového sídla A., ktorá bola v rozpore s čl. 72 ods. 3 nariadenia EP Rady č. 528/2012, keď na dotknutom webovom sídle boli uvedené zakázané označenia: „bezpečný dotyk, prírodný, prírodné zloženie, bezpečná, nedráždivá, vyživujúce, absolútna bezpečnosť, nezaťažuje životné prostredie, nemá žiadne dráždivé a škodlivé účinky,...“, - prostredníctvom informačného letáku (doručeného prvostupňovému orgánu žalobcom dňa 18.11.2021 a ktorý sa stal prílohou inšpekčného záznamu zo dňa 18.11.2021), ktorý bol tiež v rozpore s čl. 72 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď v ňom boli uvedené zakázané označenia: „prírodný, bezpečný, nedráždivý, nezaťažuje životné prostredie, nemá žiadne dráždivé a škodlivé účinky, netoxický....“ b/ RUVIREX AIR - účastník konania podporoval sprístupňovanie tohoto biocídneho výrobku reklamou: - dňa 18.11.2021 prostredníctvom svojho webového sídla A., ktorá bola v rozpore s čl. 72 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď neobsahovala vety: „Používajte biocídny výrobok bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“ - dňa 18.11.2021 prostredníctvom svojho webového sídla A., ktorá bola v rozpore s čl. 72 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď na dotknutom webovom sídle boli uvedené zakázané označenia: „prírodné zloženie, ekologická dezinfekcia, 100% šetrný k životnému prostrediu a k ľuďom“ - prostredníctvom informačného letáku (doručeného prvostupňovému orgánu žalobcom dňa 29.11.2021 a ktorý sa stal prílohou inšpekčného záznamu zo dňa 07.10.2022), ktorý bol tiež v rozpore s čl. 72 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 528/2012, keď v ňom boli uvedené zakázané označenia: „prírodný ochranný systém zdravia, prostriedok pre trvalú prírodnú dezinfekciu priestorov, prírodné zloženie, nezaťažuje životné prostredie, prírodné zloženie“.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ISOI Žilina tiež uviedol, prečo uložil žalobcovi za porušenie vyššie uvedených ustanovení biocídneho zákona pokutu vo výške 4 000,- Eur. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle biocídneho zákona nemá možnosť, ale povinnosť uložiť za dané správne delikty pokutu v rozmedzí 1 000,- Eur až 70 000,- Eur. Zároveň konštatoval, že žalobca za zistené porušenie povinností vyplývajúcich z biocídneho zákona, nesie objektívnu zodpovednosť. Ďalej uviedol, že pri určení výšky sankcie zobral do úvahy všetky vyjadrenia žalobcu k zisteným nedostatkom, ako aj doručené doklady, pričom skutočnosť, že dané výrobky boli sprístupnené na trhu v období mimoriadnej situácie, vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, bolo podľa prvostupňového orgánu možné vnímať ako priťažujúcu okolnosť, pretože v čase kritickej situácie a nedostatku biocídnych výrobkov žalobca deklaroval biocídne účinky daných výrobkov, u ktorých nemal legislatívne splnené požiadavky na ich sprístupnenie na trhu. Zároveň zohľadnil, že žalobca bol postihovaný, pri aplikácii absorpčnej zásady, po prvý krát. ISOI Žilina výšku pokuty odôvodnil tak, že aplikoval pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. uložil pokutu za viaceré delikty v zmysle ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Uviedol tiež, že po zvážení a vyhodnotení všetkých podkladov rozhodnutia, s prihliadnutím na všetky okolnosti riešenej záležitosti, s dôrazom na relevanciu ochrany používateľov biocídnych výrobkov a spotrebiteľov, ktorých rozsah práv bol konaním žalobcu znížený, považoval prvostupňový orgán stanovenú sankciu za primeranú, plniacu preventívnu i represívnu funkciu. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. SK/0193/99/2024 zo dňa 12.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania, uviedol dôvody odvolania žalobcu a opísal skutkový stav veci, pričom dospel k záveru, že skutky, ktoré sú predmetom daného konania, boli presne a spoľahlivo zistené a správne právne kvalifikované. Zároveň, po preskúmaní obsahu prvostupňového rozhodnutia, mal žalovaný za to, že prvostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vyrovnal s tvrdeniami žalobcu, ktoré vyplývali z obsahu daného administratívneho spisu. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že ISOI Žilina spoľahlivo zistil skutkový stav, výrok prvostupňového rozhodnutia dostatočne odôvodnil a pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s § 46, § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“). Z obsahu prvostupňového rozhodnutia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona, a teda prvostupňový orgán konal plne v súlade so zákonom, keď prihliadnuc na ustanovenie § 17 písm. f) biocídneho zákona rozhodol o uložení pokuty za zistené porušenia biocídneho zákona. Konštatoval, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase porušenia povinnosti (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“), ktorý ustanovuje pôsobnosť SOI pri kontrole vnútorného trhu. Predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného stavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI oprávnená kontrolovať. Postup inšpektorov SOI pri výkone kontrolnej činnosti vrátane pôsobnosti SOI a oprávnení inšpektorov SOI, upravuje zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý bol podľa názoru žalovaného pri výkone kontroly dodržaný. Žalovaný dospel k záveru, že z inšpekčného záznamu zo dňa 18.11.2021, zo dňa 07.10.2022 a zo dňa 27.01.2023 bolo zrejmé zameranie kontroly, ako aj zistený skutkový stav. Inšpektori spísali inšpekčný záznam z vykonanej kontroly, postupovali pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzali len z vlastných zistení, objektívne zistili a posúdili skutkový stav. Z tohto pohľadu je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly, z ktorého jednoznačne vyplýva porušenie povinností v zmysle vyššie uvedených ustanovení biocídneho zákona. Žalovaný mal tiež za to, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké povinnosti boli žalobcom porušené a na základe akých zákonných ustanovení je žalobcovi uložená povinnosť, spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že hlavným podkladom rozhodnutia bola kontrola začatá dňa 27.09.2021 na ISOI Žilina spísaním predvolania zo dňa 27.09.2021 na dostavenie sa štatutára účastníka konania na správny orgán dňa 21.10.2021 so žiadanými dokladmi

a bola ukončená dňa 27.01.2023 v sídle žalobcu spísaním inšpekčného záznamu. Výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam zo dňa 27.01.2023. 7. Žalovaný sa tiež vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. Žalobca v odvolaní namietal: i) preklúziu lehoty na začatie konania o uložení pokuty, ii) rozhodnutie vydal správny orgán, o predpojatosti zamestnancov ktorého nebolo právoplatne rozhodnuté, iii) nesprávny procesný postup správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania a iv) nesprávne zistený skutočný stav. 8. K námietkam týkajúcim sa uplynutia dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty žalovaný uviedol, že pre posúdenie začiatku plynutia lehoty na začatie konania o uložení pokuty možno považovať až moment, kedy orgán štátnej správy na základe skutkových zistení získa vedomosť (dozvie sa) o porušení povinnosti ustanovenej zákonom. Moment „dozvedenia sa“ o porušení povinnosti nie je ale možné viazať na deň začatia kontroly, ale až na deň, kedy orgán štátnej správy na základe získaných podkladov, t. j. na základe objektívnych skutočností minimálne získa dôvodné podozrenie, že k porušeniu povinnosti došlo. V predmetnom prípade inšpektori SOI začali výkon kontroly dňa 27.09.2021 na ISOI Žilina spísaním predvolania zo dňa 27.09.2021. Kontrola bola ukončená dňa 27.01.2023 v sídle žalobcu za účasti štatutára účastníka konania spísaním inšpekčného záznamu zo dňa 27.01.2023 so zistením nedostatkov, za ktoré zodpovedá v plnom rozsahu žalobca ako právnická osoba, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok. Žalovaný konštatoval, že až po získaní a preskúmaní uvedených dokumentov, posúdení ich obsahu a následnom vyhodnotení skutkového stavu ich bolo možné považovať za objektívny podklad pre vypracovanie inšpekčného záznamu obsahujúceho súhrn kontrolných zistení, vo vzťahu k predmetu kontroly. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že je nevyhnutné začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za delikt viazať práve k dátumu začatia kontroly 27.09.2021 a k preklúzii lehoty na začatie konania došlo dňa 27.09.2023, žalovaný uviedol, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Poukázal na to, že dňa 27.09.2021 prvostupňový orgán len začal svoju kontrolu bez toho, aby sa dozvedel alebo zistil, či bola porušená povinnosť žalobcom alebo nie, a to spísaním predvolania zo dňa 27.09.2021 na dostavenie sa štatutára účastníka konania na správny orgán dňa 21.10.2021 so žiadanými dokladmi. Prvostupňový orgán získal informáciu o porušení zákona dňa 27.01.2023 (inšpekčný záznam zo dňa 27.01.2023) a správne konanie začal dňa 18.05.2024 doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 02.05.2024 žalobcovi. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 6 As 75/2007 zo dňa 04.11.2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžp/19/2012 zo dňa 31.07.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/110/2014 zo dňa 07.05.2015. Žalovaný preto dospel k záveru, že začatie správneho konania o uložení pokuty bolo uskutočnené v zákonom stanovenej lehote. K návrhu žalobcu na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku z dôvodu preklúzie lehoty na začatie konania žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nezistil dôvod na zastavenie správneho konania v zmysle uvedeného ustanovenia správneho poriadku. 9. K námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie vydal správny orgán, o nepredpojatosti zamestnancov ktorého nebolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný uviedol, že po doručení námietky predpojatosti voči všetkým zamestnancom ISOI Žilina vo vyjadrení žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 28.05.2024, postúpil prvostupňový orgán spis nadriadenému orgánu na rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnancov ISOI Žilina z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Nadriadený orgán, ktorým je Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave, vydal dňa 08.07.2024 rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov ISOI Žilina z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku, ani z dôvodov podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2024. Prvostupňový orgán dňa 17.07.2024 vydal prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty, a to v záujme dodržania zákonnej lehoty 60 dní na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Podľa žalovaného, vydanie prvostupňového rozhodnutia pred dňom 22.07.2024 automaticky nezakladá nezákonnosť daného rozhodnutia vo veci. 10. K bodu odvolania žalobcu, v ktorom tento namieta, že prvostupňový orgán nepostupoval procesne správne pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania, žalovaný uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu prerušiť konanie, ak existuje dôvod, pre ktorý nemôže správny orgán objektívne v konaní pokračovať a nemôže realizovať procesné úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia vo veci

samej. Prvostupňový orgán obdržal od žalobcu námietku zaujatosti voči všetkým zamestnancom prvostupňového orgánu so zreteľom na ich pomer k veci, a preto nastala situácia, keď bolo správnemu orgánu objektívne znemožnené pokračovať v konaní pre nemožnosť realizácie procesných úkonov, smerujúcich k vydaniu kvalifikovaného rozhodnutia vo veci. Podľa žalovaného tak s poukazom na § 9 správneho poriadku bolo nutné prerušiť správne konanie. Z uvedeného dôvodu vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o prerušení správneho konania č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.06.2024 a postúpil spis nadriadenému orgánu – Ústrednému inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave na rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci. Podľa žalovaného išlo v danom prípade o predbežnú otázku. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že rozhodnutie o prerušení správneho konania vydal zamestnanec, voči ktorému bola rovnako vznesená námietka predpojatosti, pričom nejde o úkon, ktorý neznesie odklad, žalovaný uviedol, že nakoľko prvostupňový orgán považoval námietku zaujatosti za predbežnú otázku, kedy do času, kým sa o nej nerozhodne, nemožno vydať rozhodnutie vo veci, považoval prvostupňový orgán za neodkladné nielen postúpenie veci nadriadenému orgánu, ale aj ošetrenie plynutia lehôt. Z uvedeného dôvodu zamestnanec prvostupňového orgánu konanie vedené pod č. G/0227/05/2021 prerušil vydaním rozhodnutia zo dňa 17.06.2024, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.06.2024. Zamestnanec prvostupňového orgánu tak vykonal úkon, ktorý nepripúšťal odklad. Žalovaný záverom poukázal na to, že dňa 26.06.2024 bol Krajskej prokuratúre Žilina postúpený podnet žalobcu na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.06.2024 o prerušení konania. Krajská prokuratúra Žilina však podnet žalobcu odložila, o čom informovala prvostupňový orgán listom zo dňa 05.09.2024, ktorý bol doručený prvostupňovému orgánu dňa 11.09.2024. 11. Žalovaný tiež uviedol, že povinnosťou žalobcu ako právnickej osoby, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako ich ukladá zákon a osobitné predpisy. Vykonanou kontrolou bolo podľa žalovaného dostatočne a spoľahlivo preukázané porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona. Kontrola zo strany ISOI Žilina bola vykonaná zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý ustanovuje pôsobnosť SOI pri kontrole vnútorného trhu. Podľa žalovaného, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správny orgán v danom prípade postupoval aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa prvostupňový orgán pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia náležite zdôvodnil. Prvostupňový orgán nekonal ani v rozpore so zásadou súčinnosti v správnom konaní, splnil si všetky svoje zákonné povinnosti a žalobcovi neuprel možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keď mu počas celého výkonu kontroly i počas celého vedenia správneho konania poskytol priestor na vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, čo žalobca aj využil a prvostupňový orgán na dané adekvátne zareagoval. Žalovaný poukázal na to, že žalobca za zistené porušenie povinností vyplývajúce z biocídneho zákona nesie objektívnu zodpovednosť. 12. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nenašiel dôvod na zníženie výšky postihu, resp. na zrušenie uloženej sankcie. Mal za to, že pokuta bola uložená v rámci stanovených kritérií, v zákonom stanovenej sadzbe od 1 000,- Eur do 70 000,- Eur. Pre správny orgán je relevantné, že došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona, a teda v súvislosti s biocídnymi výrobkami došlo zo strany žalobcu k naplneniu celkovo 3 osobitných skutkových podstát správneho deliktu. Žalovaný postupoval pri ukladaní výšky pokuty v zmysle § 17 písm. f) biocídneho zákona, v zmysle ktorého príslušný orgán štátnej správy uloží pokutu od 1 000,- Eur do 70 000,- Eur, ak ide o správny delikt podľa § 16 ods. 1 písm. c), d), e) a § 16 ods. 4 písm. a). Samotný zákon pritom neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. Prvostupňový orgán tak bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Podľa žalovaného, prvostupňový orgán riadne odôvodnil ako zákonnosť, tak aj výšku uloženej sankcie s prihliadnutím na proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute. Žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty z vlastných zistení a uváženia správneho orgánu aplikujúceho zákon. Jednotlivé dôkazné prostriedky zhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona. Uviedol, že hodnotil

dôkazy z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti a pravdivosti pre rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach. S prihliadnutím na kritériá pre určenie výšky postihu, hlavne na závažnosť a následky protiprávneho konania, žalovaný považoval výšku uloženej pokuty za primeranú zisteným nedostatkom. Konštatoval, že vzhľadom na to, že porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona bolo preukázané, SOI si splnila svoju zákonnú povinnosť, v konaní postupovala v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a uložila pokutu po zohľadnení všetkých zákonných kritérií. Následne žalovaný podrobne zdôvodnil výšku uloženej pokuty, pričom zároveň uviedol všetky skutočnosti, na ktoré pri jej ukladaní a určení jej výšky prihliadal. Uviedol, že trvá na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 18.11.2021, zo dňa 07.10.2022 a zo dňa 27.01.2023, pričom za zistené nedostatky zodpovedá žalobca v plnom rozsahu. Zhrnutie žalobnej argumentácie žalobcu - žalobné body 13. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 14. Žalobca v žalobe uviedol 4 žalobné námietky. V bode 1/ namietal preklúziu lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Uviedol, že už v priebehu administratívneho konania namietal preklúziu lehoty na začatie konania o uložení pokuty (podanie zo dňa 28.5.2024). Na uvedenej námietke zotrval i v rámci odvolacieho konania, pričom per analogiam poukázal na právnu vetu a odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011: „Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt, je skutočnosť, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona. Lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.“ S poukazom na § 18 ods. 3 biocídneho zákona uviedol, že zákonodarca v uvedenej právnej norme ustanovuje subjektívnu lehotu, v ktorej úrad môže začať konanie o uložení pokuty ako zákonnú podmienku tak, že úrad môže začať konanie o uložení pokuty do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona. Z uvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre začatie správneho konania úradu o uložení pokuty ako zákonný predpoklad pre uloženie pokuty v súlade so zákonom. Podľa žalobcu, prvá objektívna možnosť, kedy sa v danom prípade správny orgán dozvedel o porušení povinností žalobcu, za ktoré mu následne bola uložená sankcia, bol podnet - odstúpenie materiálov D-4/2021 Inšpektorátu SOI Žilina na došetrenie z Inšpektorátu SOI Nitra, na základe ktorých sa začala kontrola dňa 27.9.2021. Podľa žalobcu sa najneskôr v tento deň správny orgán dozvedel o porušení povinnosti. Deň skončenia kontroly (27.1.2023) nie je podľa žalobcu pre posúdenie začatia plynutia prekluzívnej lehoty vôbec relevantný. Žalobca mal za to, že začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za delikt treba viazať práve k dátumu 27.9.2021 a k preklúzii lehoty na začatie konania došlo dňa 27.9.2023. Konanie o uložení pokuty za správny delikt (vydaním oznámenia o začatí správneho konania doručenom účastníkovi konania v mesiaci máj 2024), tak správny orgán podľa žalobcu začal po uplynutí dvojročnej prekluzívnej lehoty. Správny orgán tak podľa názoru žalobcu nebol oprávnený konanie ani začínať z dôvodu preklúzie lehoty na jeho začatie. Okrem uvedeného žalobca uviedol, že následne uplynula i objektívna lehota na uloženie pokuty, nakoľko od porušenia povinnosti do právoplatného uloženia pokuty uplynuli viac ako tri roky (k porušeniu povinnosti došlo pred 27.9.2021, rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané 12.11.2024). 15. V druhej námietke žalobca namietal, že rozhodnutie vydal správny orgán, o námietke nepredpojatosti zamestnancov ktorého nebolo právoplatne rozhodnuté. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 17.7.2024, pričom rozhodnutie žalovaného sp. zn. SK/0109/99/2024 zo dňa 8.7.2024, ktorým nadriadený orgán rozhodol, že zamestnanci ISOI Žilina nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku, ani z dôvodov podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku, bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2024, kedy nadobudlo právoplatnosť. Podľa žalobcu je preto nepochybné, že prvostupňové rozhodnutie vydal správny orgán, o námietke predpojatosti zamestnancov ktorého nebolo v čase jeho vydania právoplatne rozhodnuté, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že

vydanie prvostupňového rozhodnutia pred dňom 22.07.2024 automaticky nezakladá jeho nezákonnosť, avšak nezdôvodnil, prečo. 16. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal nesprávny procesný postup správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.06.2024, ktorým prvostupňový orgán podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil správne konanie o uložení pokuty za nedostatky zistené pri uvedení a sprístupnení 2 druhov biocídnych výrobkov na trhu (RUVIREX Gél- tekuté rukavice a RUVIREX AIR), ktoré bolo začaté dňa 18.5.2024 doručením Oznámenia o začatí správneho konania G/0227/05/2021 zo dňa 2.5.2024, proti žalobcovi do doby rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ako nadriadeného orgánu inšpektorátu vo veci námietky predpojatosti voči všetkým zamestnancom Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, so zreteľom na ich pomer k veci, vznesenej v písomnosti, doručenej inšpektorátu dňa 28.5.2024. Rozhodnutie bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 17.6.2024. Žalobca uviedol, že v danom prípade ako dôvod obligatórneho prerušenia konania prvostupňový orgán uviedol začatie konania o predbežnej otázke, ktorou má byť rozhodovanie nadriadeného orgánu o námietke predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu. Uviedol, že predbežnou otázkou sa rozumie otázka, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania. Rozhodnutie o námietke predpojatosti podľa žalobcu nie je rozhodnutím o predbežnej otázke, nakoľko sa nevzťahuje k samotnej veci, ale k osobám, ktoré majú/môžu vo veci rozhodovať. Neexistuje teda podľa neho dôvod podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku a prerušenie konania je tak neúčinné. Okrem samotnej absencie zákonného dôvodu na obligatórne prerušenie konania, poukázal žalobca na ust. § 11 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa žalobcu v danom prípade zamestnanec správneho orgánu, ktorý rozhodnutie o prerušení konania vydal a voči ktorému bola rovnako vznesená námietka predpojatosti (B. C. D., riaditeľka Inšpektorátu SOI v Žiline), prekročil svojou činnosťou rámec tzv. nutných úkonov a takýto procesný postup prekračujúci rámec je kvalifikovaný ako nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Táto námietka podľa žalobcu zostala bez relevantného stanoviska žalovaného. 17. V štvrtej námietke žalobca namietal nesprávne zistený skutočný stav. Uviedol, že podstatnými námietkami k nesprávnemu zisteniu skutočného stavu sú: - v prípade produktu RUVIREX GÉL sa jedná o tzv. hraničný výrobok (s biocídnou i kozmetickou funkciou) a nie o „nepochybne“ biocídny výrobok, ako tvrdí správny orgán. V takomto prípade je podľa názoru žalobcu posúdenie funkcie výrobku otázkou odbornou, ktorej zodpovedanie patrí do kompetencie znalca (§ 36 správneho poriadku), nie samotného správneho orgánu. Pri hraničných výrobkoch je rozhodujúcim posúdenie, ktorá funkcia výrobku je primárna a ktorá sekundárna, prípadne, či jedna z funkcií je neoddeliteľnou súčasťou tej druhej. Pri výrobku RUVIREX GÉL – tekuté rukavice je biocídna funkcia (dezinfekčná) neoddeliteľnou súčasťou ochrannej (kozmetickej) funkcie, resp. primárna funkcia výrobku je kozmetická ako to vyplýva z tvrdenia na internetovej stránke žalobcu ako: „hydratačný gél s antimikrobiálnymi účinkami bez alkoholu s eukalyptovým olejom. Vhodný pre denné použitie. Je bezpečný, netoxický, nedráždi sliznicu, bez voľných radikálov a nedráždi oči.“ Z vymedzenia hraničného výrobku podľa Nariadení (EÚ) č. 528/2012 a č. 1223/2009 vyplýva, že v prípadoch výrobkov, ktorých biocídna funkcia je neoddeliteľnou súčasťou kozmetickej funkcie, alebo sa biocídna funkcia považuje za druhotné tvrdenie kozmetického výrobku, nie je možné na takýto výrobok aplikovať Nariadenie (EÚ) č. 528/2012. V prípade výrobku RUVIREX GÉL sa nejedná ani o výrobok, pri ktorom sa uplatňuje tzv. duálna regulácia. Príkladom takýchto výrobkov sú napr. výrobky na ochranu zdravia pred slnečným žiarením, ktoré sú zároveň insekticídmi alebo repelentmi, ktoré musia spĺňať jednak požiadavku kozmetickej legislatívy na zloženie a tvrdenia a pre ich repelentný účinok i požiadavku biocídnej legislatívy. Žalobca má za to, že postupoval v súlade s platnou tzv. kozmetickou legislatívou (nariadenie č. 1223/2009) a podal dňa 1.12.2020 Oznámenie výrobku RUVIREX GÉL v portáli EK - Cosmetic Product Notification Portál (CPNP, kód: 3518154, ako kozmetického výrobku. Správny orgán nezistil skutočný stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci, keď presvedčivo nezdôvodnil funkciu výrobku RUVIREX GÉL. Vzhľadom ku klasifikácii výrobku RUVIREX GÉL ako hraničného výrobku, ktorý sa v danom prípade posudzuje podľa tzv. kozmetickej legislatívy, sú opatrenia uložené žalobcovi na strane 8. inšpekčného záznamu zo dňa 27.1.2023 a potvrdené zamietnutím námietok žalobcu v bode 1/, 2/, 3/ a 4/ nezákonné, nakoľko správny orgán ukladá žalovanému povinnosti podľa právneho predpisu (nariadenia EP a Rady č. 528/2012), ktorý sa na daný výrobok nevzťahuje;

- v prípade produktu RUVIREX AIR správny orgán primárne žalobcovi v bode 3/ a 4/ inšpekčného záznamu nevytýka neoprávnené sprístupňovanie výrobku RUVIREX AIR na trh a/alebo jeho neoprávnené použitie (v krátkom období roku 2021), ale označené pochybenia smerovali k rozporu reklamy výrobku na internete a v tlačených materiáloch s osobitným predpisom a k zabezpečeniu súladu reklamy s požiadavkami podľa článku 72 nariadenia EP a Rady č. 528/2012. Na internetovej stránke https://ruvirex.sk/ruvirex-air/ je červenou farbou uvedené upozornenie: „Používajte biocídy bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku“, čím je nepochybne splnená požiadavka čl. 72 ods. 1 Nariadenia č. 528/2012. Žalobca uvedené upozornenie doplnil na internetovú stránku https://ruvirex.sk/ruvirex-air/ za účelom odstránenia nedostatkov uvedených na strane 8. inšpekčného záznamu zo dňa 27.1.2023 ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 16.2.2023 č. 354/2023. Výrobok RUVIREX AIR, ktorý žalobca používal výlučne pri plnení svojich záväzkov zo zmlúv o dielo (pri montážach klimatizácie), nebol v čase vykonania kontroly voľne dostupný (nebolo ho možné samostatne kúpiť), takže objektívne nemohlo dôjsť ani k ohrozeniu zdravia, či života spotrebiteľov. Jediný nákup cez internetovú stránku sa inšpektorom podaril pri výrobku RUVIREX Gél, ktorý však nie je biocídnym, ale kozmetickým výrobkom. Uvedené upozornenie žalovaný pred vydaním rozhodnutia zo dňa 16.02.2023 č. 354/2023 doplnil i do tlačeného informačného letáku na výrobok RUVIREX AIR. - na internetovej stránke A. je ďalej možné otvoriť odkaz „Certifikát – zápis do registra bionických výrobkov“ (stránka E. F.), na ktorej sa nachádza Rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 30.5.2022 zn. 09047/2022-4320-68705 o zápise výrobku RUVIREX AIR do registra bionických výrobkov, čím je nepochybne splnená požiadavka čl. 72 ods. 2 Nariadenia č. 528/2012. Rovnako má žalobca za to, že výrobok neprezentoval zavádzajúcim spôsobom, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z výrobku pre zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo pre životné prostredie alebo pokiaľ ide o jeho účinnosť. Naopak k prezentácii výrobku sú na stránke A. okrem odkazu na rozhodnutie o zaradení výrobku do registra bionických výrobkov, odkazy na ďalšie protokoly o skúškach kontroly účinnosti dezinfekčného roztoku vykonaných Regionálnym ústavom zdravotníctva v Žiline a o skúškach virulocídnej účinnosti prípravku vykonanej Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied, čo možno považovať za naplnenie požiadavky čl. 72 ods. 3 Nariadenia č. 528/2012. Z uvedených dôvodov žalobca považuje reklamu výrobku RUVIREX AIR za súladnú s článkom 72 nariadenia EP a Rady č. 528/2012. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podstate zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom zotrval na argumentoch v ňom uvedených. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika) 19. Žalobca v replike len opätovne stručne zopakoval námietky uvedené v správnej žalobe. Žalovaný dupliku k podanej replike žalobcu nepodal. Konanie pred správnym súdom 20. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.05.2026, kde právny zástupca žalobcu zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe, pričom mal za to, že nie je možné na vec aplikovať rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/33/2025 zo dňa 23.02.2026. Poverený zástupca žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. Správny súd na predmetnom pojednávaní rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a trovy konania žalobcovi ani žalovanému nepriznal. 21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 22. Podľa § 8 písm. a) biocídneho zákona; Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole predaja a poskytovania služieb spotrebiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov) kontroluje

dodržiavanie podmienok na sprístupňovanie biocídnych výrobkov a ošetrených výrobkov na trh podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) biocídneho zákona; Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak nezabezpečí, aby biocídny výrobok bol klasifikovaný, balený a označovaný v súlade s požiadavkami podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) biocídneho zákona; Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak sprístupní na trh biocídny výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona a osobitného predpisu a ktorému nebola na tento biocídny výrobok udelená výnimka podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona; Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá sprístupní na trh biocídny výrobok, sa dopustí správneho deliktu, ak sprístupňovanie biocídneho výrobku podporuje reklamou, ktorá je v rozpore s osobitným predpisom. 26. Podľa § 20 ods. 5 biocídneho zákona; Biocídne výrobky, ktoré sa môžu sprístupňovať na trhu Slovenskej republiky podľa odseku 2, sa môžu uviesť na trh najskôr v nasledujúci deň po zapísaní do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike a po zverejnení zápisu na svojom webovom sídle podľa odseku 3; toto opatrenie sa nevzťahuje na biocídne výrobky sprístupnené na trh podľa odseku 1. 27. Podľa Článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; Biocídne výrobky“ sú látky alebo zmesi vo forme, v ktorej sa dodávajú používateľovi, ktoré pozostávajú z jednej alebo viacerých účinných látok, obsahujú takéto látky, alebo ich vytvárajú a sú určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením; látky alebo zmesi vyrobené z látok alebo zmesí, na ktoré ako také sa nevzťahuje prvá zarážka, ale sú určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením. Ošetrený výrobok, ktorý má primárne biocídnu funkciu, sa považuje za biocídny výrobok. 28. Podľa Článku 3 ods. 1 písm. i) Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; Sprístupnenie na trhu je akékoľvek dodanie biocídneho výrobku alebo ošetreného výrobku v rámci obchodnej činnosti na distribúciu alebo používanie, či už za úhradu alebo bezplatne. 29. Podľa Článku 3 ods. 1 písm. y) Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; Reklama je spôsob podpory predaja alebo používania biocídnych výrobkov prostredníctvom tlačených, elektronických alebo iných médií. 30. Podľa Článku 69 ods. 2 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; Držitelia autorizácií okrem uplatňovania odseku 1 zabezpečia, aby etikety neboli zavádzajúce, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z výrobku pre zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo pre životné prostredie, alebo pokiaľ ide o jeho účinnosť, a v žiadnom prípade na nich nesmie byť označenie „biocídny výrobok s nízkym rizikom“, „netoxický“, „neškodný“, „prírodný“, „šetrný k životnému prostrediu“, „šetrný k zvieratám“ alebo podobné označenia. ... . 31. Podľa Článku 72 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; Každá reklama biocídnych výrobkov okrem toho, že je v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, musí obsahovať vety: „Používajte biocídy bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku.“ Tieto vety musia byť jasne odlíšené od ostatných častí reklamy a čitateľné. 32. Podľa Článku 72 ods. 3 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012; V reklamách na biocídne výrobky sa výrobok nesmie prezentovať spôsobom, ktorý je zavádzajúci, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z výrobku pre zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo pre životné prostredie alebo pokiaľ ide o jeho účinnosť. Za žiadnych okolností sa v reklame na biocídny výrobok neuvádza označenie „biocídny výrobok s nízkym rizikom“, „netoxický“, „neškodný“, „prírodný“, „šetrný k životnému prostrediu“, „šetrný k zvieratám“ ani žiadne iné podobné označenie.

33. Podľa § 17 písm. c) biocídneho zákona; Príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) alebo písm. j) uloží pokutu od 1 000 eur do 16 500 eur, ak ide o správny delikt podľa § 16 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 4 písm. b). 34. Podľa § 17 písm. f) biocídneho zákona; Príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) alebo písm. j) uloží pokutu od 1 000 eur do 70 000 eur, ak ide o správny delikt podľa § 16 ods. 1 písm. c), d), e) a § 16 ods. 4 písm. a). 35. Podľa § 18 ods. 1 biocídneho zákona; Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne najmä na závažnosť správneho deliktu, spôsob, čas trvania, následky protiprávneho konania a hodnotu ekonomickej výhody, ktorá v dôsledku správneho deliktu vznikla alebo mala vzniknúť. Pokuta za správny delikt sa ukladá v takej výmere, aby presiahla neoprávnenú ekonomickú výhodu, ktorá bola v dôsledku správneho deliktu získaná. Orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) alebo písm. j) prihliadne aj na to, či sa osoba, ktorej sa pokuta ukladá, dopustila správneho deliktu opakovane do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 36. Podľa § 18 ods. 3 biocídneho zákona; Konanie o uložení pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. e), f), h) alebo písm. j) o porušení povinnosti dozvedel. Pokutu nemožno uložiť, ak od porušenia povinnosti uplynuli tri roky. 37. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku; Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 38. Podľa § 11 ods. 2 správneho poriadku; Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. 39. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 40. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku; Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 41. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie ISOI Žilina, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 4 000,- Eur podľa § 17 písm. f/ biocídneho zákona pre naplnenie skutkovej podstaty správnych deliktov podľa § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona, ktoré spôsobil žalobca sprístupnením dvoch biocídnych výrobkov na trh (RUVIREX Gél - tekuté rukavice a RUVIREX AIR), pričom nezabezpečil, aby spĺňali požiadavky biocídnej legislatívy (biocídny zákon a nariadenie EP a Rady č. 528/2012). 42. Žalobca v prvom rade namietal preklúziu lehoty na začatie správneho konania o uložení pokuty. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty nedošlo a prvostupňový orgán začal správne konanie v zákonnej lehote. Z ust. § 18 ods. 3 biocídneho zákona vyplýva, že konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. e), f) h) alebo písm. j) dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že momentom začatia plynutia lehoty na začatie správneho konania o uložení pokuty je deň,

keď sa orgán štátnej správy dozvedel o porušení povinnosti. Názory žalobcu a žalovaného sa v tomto prípade rozchádzajú v tom, čo sa považuje za dozvedenie sa o porušení povinnosti, a tým aj čo sa považuje za začiatok plynutia lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Správny súd v tejto otázke poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd 1/2012 zo dňa 25.04.2013 (ktorý možno analogicky použiť aj na tu preskúmavanú vec), v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že: „Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu. Na výkon dozoru podľa Zákona je potrebné primerane aplikovať ustanovenia zák. o kontrole. S poukazom na § 13 ods. 1 zák. o kontrole je potrebné uviesť že o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje aj opis preukázaných kontrolných zistení. Pokiaľ sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa o kontrole záznam. Práve z obsahu protokolu vyplývajú nedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené.“ Z uvedeného vyplýva, že dozvedenie sa o porušení, resp. zistenie porušenia povinnosti, nemožno považovať za obyčajnú vedomosť prvostupňového orgánu o nejakom porušení povinnosti, a teda v danom prípade nemôže ísť o moment, keď bol prvostupňovému orgánu dňa 06.09.2021 doručený podnet - odstúpenie materiálov D-4/2021 od Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Nitre pre Nitriansky kraj na došetrenie a na základe ktorých sa začala kontrola žalobcu prvostupňovým orgánom dňa 27.9.2021. Začatie kontroly neznamená automaticky aj zistenie porušenia povinností žalobcom. Výsledkom vykonávanej kontroly môže byť zistenie porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona, ale na základe vykonanej kontroly môže správny orgán tiež dospieť k záveru, že k porušeniu zákonných povinností nedošlo. Je preto potrebné vychádzať z výsledku vykonanej kontroly a nie zo skutočnosti, kedy táto kontrola začala, pretože až pri ukončení kontroly správny orgán ustáli, či k porušeniu zákona došlo alebo nie. V predmetnej veci prvostupňový orgán konal okamžite po obdržaní podnetu z ISOI Nitra, keď začal kontrolu dňa 27.09.2021 spísaním predvolania zo dňa 27.09.2021 na dostavenie sa štatutára účastníka konania na správny orgán dňa 21.10.2021 so žiadanými dokladmi. Kontrola bola ukončená dňa 27.01.2023 v sídle žalobcu za účasti štatutára žalobcu spísaním inšpekčného záznamu zo dňa 27.01.2023 so zistením nedostatkov, ktoré v ňom sú uvedené. Je teda zrejmé, že až v inšpekčnom zázname zo dňa 27.01.2023 prvostupňový orgán na základe všetkých získaných dôkazov zodpovedne preukázal a ustálil, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správnych deliktov podľa § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona, ktoré spôsobil nezákonným sprístupnením dvoch biocídnych výrobkov na trh (RUVIREX Gél - tekuté rukavice a RUVIREX AIR), a že teda došlo k porušeniu konkrétnych ustanovení biocídneho zákona žalobcom, pričom mu boli zároveň uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov). V rámci vykonávanej kontroly ide o dlhodobý proces, počas ktorého môže byť vydaných viacero inšpekčných záznamov, ako tomu bolo aj v tomto prípade, čo zákon umožňuje, avšak až vydaním posledného z nich, v ktorom je ustálené porušenie zákona aj pôvodca tohto porušenia, v tomto prípade od inšpekčného záznamu zo dňa 27.01.2023, je možné počítať začiatok plynutia lehoty. Keďže správne konanie o uložení pokuty sa začalo dňa 18.05.2024 doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 02.05.2024 žalobcovi, čo vyplýva z administratívneho spisu, má správny súd za to, že predmetné konanie o uložení pokuty bolo začaté v zákonnej lehote dvoch rokov podľa § 18 ods. 3 biocídneho zákona. 43. Uvedený záver správneho súdu podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/19/2012: „Jednoročná subjektívna prekluzívna lehota teda v zmysle § 38 ods. 13 zákona č. 478/2002 Z. z. plynie od dozvedenia sa žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa o porušení povinnosti zo strany konkrétneho subjektu. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okamih dozvedenia sa o porušení povinnosti, na rozdiel od krajského súdu, sa odvíja od ukončenia kontroly v zmysle § 35 zákona č. 478/2002 Z. z. Až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu a prijať primerané opatrenia alebo uložiť pokutu. Kontrola vykonávaná podľa zákona č. 478/2002 Z. z. sa v zmysle ustanovení § 37 ods. 4 citovaného zákona v spojení s § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z. považuje za ukončenú prerokovaním protokolu. Zákon č. 10/1996 Z. z. v ustanovení § 13 ods. 8 v druhej a tretej vete upravuje spôsoby prerokovania protokolu a teda skončenia kontroly - prerokovanie protokolu, absencia zástupcu subjektu na prerokovaní protokolu, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, odmietnutie podpísania zápisnice o prerokovaní protokolu.“ Z uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR možno analogicky vyvodiť, že momentom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti v prípade kontroly porušenia biocídnej legislatívy dozvedel, je dátum ukončenia tejto kontroly, čo v danom prípade

nastalo až spísaním inšpekčného záznamu zo dňa 27.01.2023 (so zistením porušení konkrétnych ustanovení biocídneho zákona žalobcom, a uložením opatrení na odstránenie zistených nedostatkov). Predmetná námietka žalobcu o uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty na začatie konania o pokute preto nie je dôvodná. 44. Rovnako nie je dôvodná ani námietka ohľadom uplynutia trojročnej objektívnej lehoty na uloženie pokuty. Je potrebné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde v rámci odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal na čas trvania protiprávneho konania ohľadom porušenia ust. § 16 ods. 1 písm. a), c) a e) biocídneho zákona, keď uviedol: „Z hľadiska času trvania protiprávneho konania, pokiaľ ide o porušenie § 16 ods. 1 písm. a) biocídneho zákona, odvolací orgán zohľadnil obdobie od 18.11.2021 do súčasnosti, nakoľko správnemu orgánu nebolo preukázané odstránenie nedostatku, zisteného na etikete výrobku - RUVIREX Gél – tekuté rukavice. Čas trvania protiprávneho konania možno vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. c) biocídneho zákona datovať u výrobku – RUVIREX AIR na deň 18.11.2021, (kedy bol daný biocídny výrobok sprístupňovaný na webovom sídle účastníka konania A. bez toho, aby bol zapísaný v registri biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike, alebo aby mu bola udelená výnimka podľa Článku 55 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012) do 30.05.2022, (kedy bol daný výrobok rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zapísaný do registra biocídnych výrobkov sprístupnených na trhu v Slovenskej republike). Čo sa týka výrobku - RUVIREX Gél – tekuté rukavice tu možno dané porušenie datovať na obdobie od 18.11.2021 do súčasnosti, nakoľko správnemu orgánu nebolo preukázané odstránenie zisteného nedostatku a účastník konania tvrdí, že u daného výrobku nemusí byť dodržaný biocídny zákon ani Nariadenie EP a Rady č. 528/2012. Čas trvania protiprávneho konania možno vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 písm. e) biocídneho zákona datovať u výrobku – RUVIREX AIR, v súvislosti v Článkom 72 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012, na obdobie od 18.11.2021 do času pred vydaním rozhodnutia o námietkach č. 354/2023 zo dňa 16.02.2023, keď v správnej žalobe účastník konania konštatoval doplnenie žiadaných informácií v zmysle horeuvedeného článku. V súvislosti s Článkom 72 ods. 3 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012 nedostatok u výrobku – RUVIREX AIR spadá do obdobia odo dňa 18.11.2021 do súčasnosti, nakoľko správnemu orgánu nebolo preukázané odstránenie zisteného nedostatku. Čo sa týka výrobku - RUVIREX Gél – tekuté rukavice, tu možno dané porušenie, v súvislosti s Článkom 72 ods. 1 a Článkom 72 ods. 3 Nariadenia EP a Rady č. 528/2012 datovať na obdobie odo dňa 18.11.2021 do súčasnosti, nakoľko správnemu orgánu nebolo preukázané odstránenie zistených nedostatkov.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojím konaním preukázateľne porušoval biocídny zákon a nariadenie EP a Rady č. 528/2012 od 18.11.2021 sústavne, ešte aj v čase správneho konania o uložení pokuty a vydania napadnutého rozhodnutia, nemožno súhlasiť so žalobcom, že k porušeniu povinnosti došlo len pred 27.09.2021, a teda napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 12.11.2024 bolo vydané po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty na uloženie pokuty. Z administratívneho spisu a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že k porušovaniu povinností žalobcom dochádzalo v dlhšom časovom úseku, a to aj v čase konania o uložení pokuty. 45. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie vydal správny orgán, o námietke nepredpojatosti zamestnancov ktorého nebolo právoplatne rozhodnuté. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 28.05.2024 námietku zaujatosti voči všetkým zamestnancom prvostupňového orgánu, o ktorej nadriadený orgán – žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SK/0109/99/2024 zo dňa 08.07.2024, tak, že zamestnanci ISOI Žilina nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku, ani z dôvodov podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku. Toto rozhodnutie bolo doručené prvostupňovému orgánu, ktorý ihneď potom vydal dňa 17.07.2024 prvostupňové rozhodnutie, kde aj uviedol, že o nepredpojatosti zamestnancov bolo nadriadeným orgánom dňa 08.07.2024 rozhodnuté (str. 17 prvostupňového rozhodnutia). Právnemu zástupcovi žalobcu však bolo predmetné rozhodnutie o námietke zaujatosti doručené až dňa 22.07.2024, kedy nadobudlo právoplatnosť. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán síce vydal prvostupňové rozhodnutie pred právoplatnosťou rozhodnutia nadriadeného orgánu o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov prvostupňového orgánu, avšak po vydaní tohto rozhodnutia zo dňa 08.07.2024 a po jeho doručení prvostupňovému orgánu. Je teda zrejmé, že vo veci nerozhodoval vylúčený zamestnanec prvostupňového orgánu. Správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej zrušenie rozhodnutia len z dôvodu, aby sa zopakoval proces, ktorého výsledkom bude rovnaké rozhodnutie, nie je účelné. Žalobca vydaním prvostupňového rozhodnutia 5 dní pred doručením rozhodnutia zo dňa 08.07.2024 nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach. Prvostupňový orgán rozhodoval v predmetnej veci potom, čo mal doručené rozhodnutie o námietke zaujatosti, voči

ktorému nebolo prípustné odvolanie, a teda bolo konečné. Vydanie prvostupňového rozhodnutia pred dňom 22.07.2024 teda nezakladá jeho nezákonnosť. Uvedená námietka žalobcu preto nie je dôvodná. 46. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal nesprávny procesný postup správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.06.2024, ktorým prvostupňový orgán podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil správne konanie o uložení pokuty, ktoré bolo začaté dňa 18.5.2024 doručením Oznámenia o začatí správneho konania G/0227/05/2021 zo dňa 2.5.2024, proti žalobcovi do doby rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ako nadriadeného orgánu inšpektorátu vo veci námietky predpojatosti voči všetkým zamestnancom Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, so zreteľom na ich pomer k veci, vznesenej v písomnosti, doručenej inšpektorátu dňa 28.5.2024. Rozhodnutie o námietke predpojatosti podľa žalobcu nie je rozhodnutím o predbežnej otázke, nakoľko sa nevzťahuje k samotnej veci, ale k osobám, ktoré majú/môžu vo veci rozhodovať. Tiež namietal, že o prerušení konania rozhodol predpojatý zamestnanec správneho orgánu. Správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že rozhodnutie o námietke predpojatosti nie je rozhodnutím o predbežnej otázke. Predbežnou otázkou rozumieme otázku, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Správny súd má za to, že námietku predpojatosti voči všetkým zamestnancom správneho orgánu, ktorý má v danej veci rozhodnúť, možno považovať za predbežnú otázku, keďže rozhodnúť o nej je potrebné pred rozhodnutím vo veci samej, nakoľko od vyriešenia tejto otázky, resp. rozhodnutia o predpojatosti zamestnancov správneho orgánu, ktorý rozhoduje vo veci, je potrebné pre ďalší postup v predmetnej veci tak, aby vo veci rozhodol príslušný správny orgán (ktorý nie je z rozhodovania danej veci vylúčený). Pokiaľ by totiž rozhodnutie vo veci samej vydal zamestnanec prvostupňového orgánu vylúčený z rozhodovania veci, bolo by takéto rozhodnutie nezákonné. Správny súd tiež poukazuje na ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Vzhľadom na to, že námietka predpojatosti voči všetkým zamestnancom prvostupňového orgánu, ktorý rozhodoval vo veci, je tak závažnou otázkou, ktorá musí byť rozhodnutá pred rozhodovaním vo veci samej, správny súd považuje postup prvostupňového orgánu, keď z dôvodu predloženia námietky predpojatosti prerušil konanie vo veci, za správny. Námietku žalobcu preto považuje správny súd za nedôvodnú. Rovnako tak považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že o prerušení konania rozhodol namietnutý zamestnanec prvostupňového orgánu. V zmysle § 11 ods. 2 správneho poriadku predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. V danom prípade išlo práve o taký úkon, ktorý nezniesol odklad. Bolo potrebné rozhodnúť o námietke predpojatosti a spis musel prvostupňový orgán postúpiť nadriadenému orgánu z dôvodu rozhodovania o podanej námietke, preto bolo nevyhnutné konanie prerušiť do rozhodnutia o podanej námietke nadriadeným orgánom. Takýto úkon bez ďalšieho nemožno považovať za neplatný. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď po podaní námietky predpojatosti voči všetkým zamestnancom prvostupňového orgánu vydal rozhodnutie č. G/0227/05/2021 zo dňa 17.06.2024, ktorým podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil správne konanie o uložení pokuty žalobcovi do doby rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ako nadriadeného orgánu inšpektorátu vo veci námietky predpojatosti voči všetkým zamestnancom ISOI Žilina, so zreteľom na ich pomer k veci, vznesenej v písomnosti, doručenej inšpektorátu dňa 28.05.2024. Ani táto žalobná námietka tak podľa správneho súdu nie je dôvodná. 47. V rámci štvrtej námietky žalobca namietal nesprávne zistený skutočný stav (ako je uvedený v bode 17 tohto rozsudku). Správny súd ohľadom tejto námietky poukazuje na skutočnosť, že totožné námietky už boli predmetom súdneho prieskumu na správnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. ZA-32S/29/2023, v ktorom bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 354/2023 zo dňa 16.02.2023, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach žalobcu voči inšpekčnému záznamu zo dňa 27.01.2023. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-32S/29/2023 zo dňa 06.02.2025 správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. O podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. 4Svk/33/2025 zo dňa 23.02.2026 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. V predmetnom rozsudku kasačný súd uviedol: „45. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním Najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa

názoru Najvyššieho správneho súdu námietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa správny súd nebol vysporiadal a ktorými by sťažovateľka preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv. Najvyšší správny súd zastáva názor, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa správny súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu. 46. Sťažovateľka na niekoľkých miestach v kasačnej sťažnosti uvádza, že rozhodnutie správneho súdu je zmätočné. Kasačný súd toto tvrdenie nepovažuje za pravdivé. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho súdu je dostatočné, zrozumiteľné, logické a konzistentné. Zároveň dáva odpovede na všetky relevantné námietky obsiahnuté v správnej žalobe. 47. Z čl. 3 nariadenia č. 528/2012 vyplýva: „biocídne výrobky sú: - látky alebo zmesi vo forme, v ktorej sa dodávajú používateľovi, ktoré pozostávajú z jednej alebo viacerých účinných látok, obsahujú takéto látky, alebo ich vytvárajú a sú určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením, - látky alebo zmesi vyrobené z látok alebo zmesí, na ktoré ako také sa nevzťahuje prvá zarážka, ale sú určené na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením. Ošetrený výrobok, ktorý má primárne biocídnu funkciu, sa považuje za biocídny výrobok.“ 48. Z čl. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch vyplýva: „kozmetický výrobok je každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasové systémy, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány) alebo so zubami a sliznicou ústnej dutiny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu.“ 49. V popise výrobku, ktorý sa nachádza na webstránke http://ruvirex.sk/pruduct/ruvirex-gel/ je uvedené: „Hydratačný gél alebo “tekuté rukavice“ s antimikrobiálnymi účinkami, s vyživujúcim eukalyptovým olejom, bez alkoholu, vhodný pre denné použitie. RUVIREX GÉL je prírodná, bezpečná a nedráždivá ochrana určená pre kompletnú čistotu pokožky. Základ gélu tvoria ióny striebra Ag+ a medi Cu+, ktoré prirodzene ničia a zabraňujú rozmnožovaniu baktérií a vírusov.“ 50. Z tohto popisu je jednoznačne zrejmé, že v prípade výrobku REVIREX GÉL ide o biocídny výrobok. Svedčí o tom slovné spojenie s antimikrobiálnymi účinkami (Antimikrobiálne účinky sú schopnosti látok ničiť mikroorganizmy alebo zastaviť ich rast a rozmnožovanie.) a následne posledná veta: „Základ gélu tvoria ióny striebra Ag+ a medi Cu+, ktoré prirodzene ničia a zabraňujú rozmnožovaniu baktérií a vírusov.“ Ide o výrobok, ktorý má bezpochyby biocídny účinok a ióny striebra a medi sú biocídnymi látkami, a preto podlieha biocídnej legislatíve. Aj keď je REVIREX GÉL prezentovaný ako hydratačný gél toto konštatovanie neznamená, že ide o kozmetický výrobok, práve kvôli zvyšným tvrdeniam a samozrejme kvôli samotnému zloženiu výrobku. Žalovaný či už v Inšpekčnom zázname a následne aj v rozhodnutí o námietkach sťažovateľky podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil, prečo ide v tomto prípade o biocídny výrobok a správny súd sa s týmto jeho názorom správne stotožnil. Žalovaný bral do úvahy označenie výrobku, sprievodné informácie poskytnuté výrobcom v súvislosti s ich zložením, funkciu i účel použitia. Vychádzal z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, získaných počas kontroly, svoje skutkové zistenia riadne opísal v odôvodnení rozhodnutia a všetky hodnotené dôkazy a zistenia sú konzistentné, neodporujú si a preukazujú, že v prípade výrobku RUVIREX GÉL ide o biocídny výrobok podliehajúci regulácii podľa biocídnej legislatívy. 51. Biocídne výrobky podliehajú prísnejšej kontrole oproti výrobkom kozmetickým. V zmysle nariadenia č. 528/2012 sa práve takouto reguláciou zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia. Takisto proces schvaľovania a zápisu do registra biocídnych výrobkov je zložitejší a nákladnejší, ako je to pri registri kozmetických výrobkov. Ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, skutočnosť, že výrobok bol oznámený v portáli EK – Cosmetic Product Notificaton Porta neznamená jeho automatické zaradenie medzi kozmetické výrobky. Zápis do tohto zoznamu nepodlieha schvaľovaciemu konaniu, ide o oznámenie. V prípade výrobku REVIREX GÉL, ktorý deklaruje biocídne účinky je potrebná jeho regulácia v zmysle biocídnej legislatívy. 52. Kasačný súd považuje aj námietku potreby znaleckého dokazovania za nedôvodnú. Súhlasí s názorom žalovaného i správneho súdu, že zo samotného zloženia, opisu i sprievodných informácií

jednoznačne vyplýva, že výrobok RUVIREX GÉL je biocídny výrobok. Neexistuje v tejto otázke rozpor. Preto nie je potrebné nariadiť vyhotovenie znaleckého posudku. 53. Kasačný súd súhlasí aj s konštatovaním správneho súdu ohľadom toho, že skutočnosť, že žalobca vykonal čiastočnú nápravu (doplnenie informácie – Používajte biocídny výrobok bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku – na webové sídlo a do informačného letáku ohľadom výrobku RUVIREX AIR) v čase po kontrole, ale pred vydaním rozhodnutia nie je právne významná pri rozhodovaní o opodstatnenosti opatrení, ktoré boli uložené v čase vykonania kontroly. Je zrejmé, že v čase kontroly nepochybne existoval protiprávny stav a na jeho odstránenie boli opatrenia uložené. 54. Ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná. Sťažovateľka tu namietala, že žalovaný v administratívnom konaní nezistil skutočný stav veci, čo malo za následok vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru na nedostatočne zistený skutkový stav veci aplikoval žalovaný nesprávnu právnu normu a aplikáciu nesprávnych právnych noriem si osvojil i správny súd. Ako už vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, správny orgán zistil skutkový stav správne a na vec aplikoval správne právne normy. Je jednoznačne preukázané, že v prípade oboch preskúmavaných výrobkov ide o výrobky biocídneho charakteru a je tu potrebné aplikovať biocídny zákon v spojení s nariadením č. 528/2012.“ Správny súd v rozsudku č. k. ZA-32S/29/2023 zo dňa 06.02.2025 ako aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Svk/33/2025 zo dňa 23.02.2026 dospeli k rovnakým záverom ohľadom zistenia skutočného stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom v predmetnej veci, ktorý bol podľa nich zistený správne, považovali za jasne preukázané, že sa v danej veci jedná o biocídne výrobky, musí sa na ne aplikovať biocídny zákon a prvostupňový orgán a žalovaný správne dospeli k záveru, že žalobca porušil biocídny zákon a nariadenie EP a Rady č. 528/2012. Správny súd sa v plnej miere stotožňuje s vyslovenými právnymi závermi uvedenými v týchto rozsudkoch, v plnej miere na ne odkazuje a nemá dôvod sa od nich odchýliť. 48. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný správne vyhodnotili závažnosť spáchania správnych deliktov a uvedenú výšku úhrnnej pokuty určili v dolnej hranici možného uloženia pokuty, ktorá môže byť v zmysle § 17 písm. c) v spojení s § 17 písm. f) biocídneho zákona uložená od 1 000,Eur do 70 000,- Eur. Prvostupňový orgán, čo potvrdil aj žalovaný, uviedol, akými úvahami sa pri ukladaní predmetnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter. Na základe vyššie uvedeného má správny súd, za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty postupovali v súlade s ustanoveniami biocídneho zákona, keď pri ukladaní pokuty prihliadli na závažnosť správneho deliktu, spôsob, čas trvania, následky protiprávneho konania a hodnotu ekonomickej výhody, ktorá v dôsledku správneho deliktu vznikla alebo mala vzniknúť. Prihliadli tiež na to, či sa žalobca dopustil správneho deliktu opakovane do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 49. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že prvostupňový orgán a žalovaný správne aplikovali ustanovenia biocídneho zákona a správneho poriadku, a že ich správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že výška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj prvostupňový orgán pri jej ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 51. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Preto správny súd ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.