Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/31/2023 0823106301 29. 07. 2025 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106301.2
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Partizánske, so sídlom Februárová 157, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Mesto Partizánske, so sídlom Nám. SNP 4, 958 01 Partizánske, IČO: 00 310 905, o vyslovenie nesúladu ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia mesta so zákonom, takto rozhodol: I. Správny súd v y s l o v u j e n e s ú l a d čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného – Mesta Partizánske č. 3/2015 o podmienkach požívania alkoholických nápojov na území Mesta Partizánske, prijatého dňa 24.02.2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, schválenej dňa 25.04.2023, účinnej od 11.05.2023 s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s ustanovením § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté všeobecne záväzné nariadenie 1. Mesto Partizánske (ďalej ako „žalovaný“) prijalo na zasadnutí mestského zastupiteľstva podľa § 2 ods. 4, ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej ako „zákon č. 219/1996 Z. z.“) dňa 24.02.2015 Všeobecne záväzné nariadenie mesta Partizánske č. 3/2015 o podmienkach požívania alkoholických nápojov na území mesta Partizánske, účinné od 11.03.2015 (ďalej ako „Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2015“). V čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, žalovaný upravil zákaz požívania alkoholických nápojov denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod. nasledujúceho dňa: a) na detských ihriskách, b) v parkoch mesta A. – A. B. C. D., A. E. F. G., H. I. J. J. G., c) v chránenom prírodnom areáli – Bielické Bahná v k. ú. J. G.. Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2015, bolo následne zmenené aktualizáciou č. 1 zo dňa 23.08.2022, účinnou od 08.09.2022 a aktualizáciou č. 2 zo dňa 21.02.2023, účinnou od 09.03.2023, na základe ktorých došlo k zmene čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení „Požívanie alkoholických nápojov je zakázané denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod. nasledujúceho dňa: a) na detských ihriskách, b) v parkoch mesta A. – A. B. C. D., A. E. F. G., A. K. A., A. F. L., c) J. M. A. F. – G. G. v k. ú. J. G., d) na N. O..“ K ďalšej zmene Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 došlo aktualizáciou č. 3 zo dňa 25.04.2023, účinnou od 11.05.2023 (ďalej ako „aktualizácia č. 3 zo dňa 25.04.2023“), ktorou došlo taktiež k zmene čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení „Požívanie alkoholických nápojov je zakázané denne v čase od 7:00 hod. do 5:00 hod. nasledujúceho dňa: a) na detských ihriskách, b) v parkoch B. A. – A. B. C. D., A. E. F. G., A. K. A., A. F. L., c) J. M. A. F. – G. G. v k. ú. J. G., d) na N. O., e) J. O. D..“ Uvedenou aktualizáciou došlo tiež k zmene čl.
4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, upravujúceho kontrolu dodržiavania a sankcie, kde pôvodné znenie „Na pokuty a sankcie sa vzťahuje § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.“, bolo nahradené znením „Porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Proti pôvodnému zneniu článku 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 bol podaný protest prokurátora č. Pd 28/23/3305-3 zo dňa 04.05.2023, ktorým bolo navrhnuté zrušiť ustanovenie čl. 4 ods. 2. Protest prokurátora bol dňa 30.05.2023 vzatý späť, z dôvodu zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023. Dňa 02.06.2023 bol proti čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023 podaný protest prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305, z dôvodu, že v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 bol porušený zákon v ustanoveniach § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 372/1990 Zb.“). Mestské zastupiteľstvo žalovaného na zasadnutí konanom dňa 22.08.2023 uznesením č. 165/VIII/2023, protestu prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305 nevyhovelo a žalobcovi bolo dňa 25.08.2023 doručené oznámenie žalovaného č. 2680/2023/33182-3 zo dňa 25.08.2023 o nevyhovení protestu prokurátora. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 2. Žalobca včas podanou správnou žalobou navrhol, aby správny súd v zmysle § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) vyslovil nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023, s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb. 3. Žalobca uviedol, že orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 a čl. 71 Ústavy SR a v § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Poukázal na znenie § 2 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 2, 3 zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1, § 30 ods. 1, 2 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb., z ktorých vyplýva, že zodpovednosť za priestupok alebo správny delikt na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov, je upravená v rôznych právnych predpisoch, konkrétne priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami upravuje § 30 zákona č. 372/1990 Zb., priestupky proti verejnému poriadku upravuje § 48 zákona č. 372/1990 Zb. a správne delikty upravuje § 2 zákona č. 219/1996 Z. z. Podľa žalobcu vymedzenie zodpovednosti za porušenie všeobecne záväzného nariadenia fyzickou osobou v časti zákazu požívania alkoholických nápojov na mestom určených miestach, len s odkazom na posudzovanie porušenia ako priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb., tak, ako to ustanovil žalovaný v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, nie je poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia v súlade so zákonnou úpravou priestupkov a správnych deliktov na úseku ochrany pred požívaním alkoholických nápojov. Žalobca konštatoval, že žalovaným prijatá úprava v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023, je zužujúca, nepresná, neúplná a v rozpore s definíciou priestupku podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Dodal, že v konkrétnych veciach podozrení zo spáchania správnych deliktov, ktorých postihovanie je v právomoci a pôsobnosti mesta, resp. ním vytvorených orgánov (poukazujúc osobite na mestskú políciu), je tiež v rozpore so zákonom, vylučujúc aplikáciu iných právnych predpisov. Žalobca namietal, že z gramatického výkladu obsahu napadnutého čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 vyplýva, že žalovaný vymedzil porušenie všeobecne záväzného nariadenia fyzickou osobou výlučne ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb., teda vytvoril novú skutkovú podstatu priestupku bez zohľadnenia zákonnej právnej úpravy priestupkov a správnych deliktov na dotknutom úseku. Zdôraznil, že žalovaný nie je oprávnený tvoriť priestupkové právo a vo všeobecne záväznom nariadení vymedzovať určité konanie ako priestupok, pričom toto oprávnenie pre žalovaného nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia. Žalovaný podľa žalobcu nie je oprávnený vo všeobecne záväznom nariadení upraviť, že porušenie všeobecne záväzného nariadenia bude posudzované ako priestupok a nie je ani nutné v jeho obsahu, v rámci zodpovednosti za porušenie všeobecne záväzného nariadenia, odkazovať na iné právne normy. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný vo všeobecne záväznom nariadení odkáže na zákonnú úpravu zodpovednosti za porušenie všeobecne záväzného nariadenia, musí v odkaze zohľadniť všetky dotknuté právne predpisy, nielen selektívne uviesť jeden. Žalobca poukázal tiež na to, že skutkové podstaty jednotlivých priestupkov a na danom úseku aj správnych deliktov, sú obsiahnuté v zákonnej úprave.
4. Žalobca uviedol, že v rámci splnomocňovacieho ustanovenia § 2 ods. 4 až ods. 6 zákona č. 219/1996 Z. z., mohol žalovaný prijať v týchto ustanoveniach vymedzenú úpravu vo všeobecne záväznom nariadení, pričom pokiaľ žalovaný určil miesta so zákazom požívania alkoholických nápojov na území mesta, právny režim rozhodovania o porušení takéhoto zákazu, ako aj možná sankcia za jeho porušenie, vyplýva z osobitných zákonov, a to v závislosti od zodpovednostného subjektu. V tejto súvislosti poukázal na to, že nie každé porušenie zákazu ustanoveného vo všeobecne záväznom nariadení zakladá zodpovednosť a napĺňa skutkovú podstatu priestupku tak, ako to vyplýva zo žalovaným prijatej úpravy čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 Z. z. Právna úprava čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 Z. z. podľa žalobcu ustanovuje, že porušenie zákazu plynúceho z čl. 3, majúceho oporu v § 2 ods. 5 zákona č. 219/1996 Zb., je priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb., teda priestupkom proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. Uvedené podľa žalobcu vo výsledku zakladá nezákonný stav aplikačne neudržateľne reflektovaný v skutočnosti, že všetky podozrenia zo správnych deliktov, založené na porušení ustanovení Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015, budú prejednávané nepríslušným orgánom, a to mestskou políciou žalovaného, čo potvrdzuje dikcia čl. 4 ods. 1 tohto všeobecne záväzného nariadenia, podľa ktorého kontrolu dodržiavania nariadenia vykonáva Mestská polícia v Partizánskom. 5. Žalobca tiež namietal porušenie zákonnosti v procedurálnom postupe schvaľovania napadnutého čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3 zo dňa 25.04.2023. Konštatoval, že zo zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 25.04.2023, z vyhodnotenia pripomienok k návrhu predmetnej aktualizácie, z preukázaného predloženia vyhodnotenia pripomienok poslancom mestského zastupiteľstva dňa 21.04.2023 a z informácií zverejnených na webovom sídle žalovaného, bolo preukázané zverejnenie návrhu aktualizácie č. 3, dňa 05.04.2023, s určenou lehotou na podanie pripomienok do 20.04.2023. Zasadnutie mestského zastupiteľstva sa konalo pritom 25.04.2023 a návrh aktualizácie č. 3 v znení pripomienky, bol schválený uznesením č. 80/IV/2023, 20 poslancami a schválené znenie tejto aktualizácie bolo zverejnené dňa 27.04.2023 a nadobudlo účinnosť dňa 11.05.2023. Žalobca zdôraznil, že pripomienka k návrhu aktualizácie č. 3, ktorou bola navrhovaná zmena čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorá mala byť podaná podľa § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., nebola žalovaným predložená z dôvodu, že pripomienka zo strany mestského úradu nebola osobitne podaná a bolo pristúpené k vyhodnoteniu tejto pripomienky, odôvodnenej v predloženom vyhodnotení pripomienok s poukazom na závery Protokolu o vykonaní previerky žalobcom, ktorý bol doručený žalovanému dňa 18.04.2023. Podľa žalobcu nebolo preukázané dodržanie § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. v postupe žalovaného pri podávaní predmetnej pripomienky k návrhu aktualizácie č. 3, teda nebolo preukázané, kto, kedy, v akom znení a akou formou podal pripomienku, a to aj z hľadiska posúdenia včasnosti podania pripomienky, najmä s poukazom na termín podania pripomienok a dátum vyhodnotenia pripomienok, keď lehota na podanie pripomienok bola určená do 20.04.2023 a vyhodnotenie pripomienok k čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 bolo uskutočnené dňa 21.04.2023 a v ten istý deň bolo elektronicky odoslané do mailových schránok poslancov mestského zastupiteľstva. Zdôraznil, že zo strany prokuratúry nebola podávaná pripomienka k návrhu predmetnej aktualizácie, ale v rámci previerkovej činnosti prokuratúry bola vykonaná u žalovaného previerka na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov, a bol na základe nej vyhotovený Protokol o vykonaní previerky sp. zn. Pd 11/23/3305 zo dňa 05.04.2023 (ďalej ako „Protokol“), ktorého závery boli dňa 18.04.2023 prerokované s primátorom mesta. Žalobca mal za to, že proces prijímania aktualizácie č. 3 vzhľadom na uvedené dôvody nebol v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., na základe čoho aj mestským zastupiteľstvom schválené znenie čl. 4 ods. 2 nebolo do návrhu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 inkorporované lege artis, teda formou uplatnenej pripomienky oprávneného pripomienkujúceho subjektu, a ani formou so zákonom súladného návrhu na doplnenie znenia všeobecne záväzného nariadenia, formálne ustáleného a vyveseného v meste na jeho publikačných miestach, na rokovaní zastupiteľstva uplatneným oprávneným subjektom. Žalobca zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.12.2023 navrhol, aby správny súd podľa § 366 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
7. Poukázal na to, že nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 1 so zákonom bol definovaný v Protokole, v zmysle ktorého „porušenie takto vymedzených obmedzení a zákazov vymedzených obcou/mestom vo všeobecne záväznom nariadení však bude priestupkom v zmysle zákona o priestupkoch a nie predmetom správneho deliktu podľa § 219/1996 Z. z. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na správne delikty podľa § 2 zákona č. 219/1996 Z. z.“. Zdôraznil, že ku dňu doručenia Protokolu, bol na úradnej tabuli mesta vyvesený návrh aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorému plynula lehota na pripomienkové konanie. Predmetnou aktualizáciou sa navrhovalo zapracovať ďalšie verejné priestranstvo, kde sa rozšíril zákaz požívania alkoholických nápojov. Na základe doručeného Protokolu a vzhľadom na pripravenú aktualizáciu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, referent mestského úradu navrhol operatívne do rokovania zastupiteľstva v 04/2023, zaoberať sa zistením prokurátora aj bez podania protestu v rámci pripomienkového konania s tým, že navrhol nahradiť pôvodné znenie čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 novým znením, ktoré bolo následne schválené mestským zastupiteľstvom. Žalovaný mal vzhľadom na uvedené za to, že prostredníctvom schválenej aktualizácie č. 3, boli zapracované zmeny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o čom informoval žalobcu. Následne žalovaný obdržal dňa 04.05.2023 protest prokurátora sp. zn. Pd 28/23/3305-3, ktorým bolo poukázané na nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože „porušenie takto vymedzených obmedzení a zákazov vymedzených obcou/mestom vo všeobecne záväznom nariadení však bude priestupkom v zmysle zákona o priestupkoch a nie predmetom správneho deliktu podľa § 219/1996 Z. z. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na správne delikty podľa § 2 zákona č. 219/1996 Z. z.“, z čoho žalovanému vyplynulo, že priestupky podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 sa posudzujú podľa zákona č. 372/1990 Zb. Protest žalovaný považoval za bezdôvodný, pretože pôvodný protiprávny stav uvedený v Protokole bol odstránený na rokovaní zastupiteľstva dňa 25.04.2023 prostredníctvom schválenej aktualizácie č. 3. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 02.06.2023 obdržal ďalší protest prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305-4, týkajúci sa toho istého všeobecne záväzného nariadenia, ale už v znení schválenom dňa 25.04.2023. Bolo v ňom uvedené, že prokurátor vzal prvý protest späť, pričom dospel k záveru, že prijatá zmena čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, vykazuje nesúlad so zákonnou úpravou na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov. Žalovaný citoval znenie protestu prokurátora a konštatoval, že posledné schválené znenie čl. 4 ods. 2 vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2015, bolo upravené s odvolávkou všeobecne na zákon o priestupkoch, aby sa aplikácia sankcií nezúžila iba na konkrétne paragrafové znenia zákona o priestupkoch. Uviedol, že si je vedomý, že nemá povinnosť vo všeobecne záväznom nariadení upraviť sankcie, považoval však za potrebné ponechať túto úpravu, z dôvodu prehľadného informovania verejnosti. Poukázal na to, že pri príprave aktualizácie vychádzal z argumentácie prokurátorky uvedenej v Protokole. Stotožnil sa s názorom, že ak dôjde k porušeniu zákona, ako aj Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, bude sa sankcionovať v zmysle zákona, ako právneho aktu vyššej právnej sily. Príkladmo poukázal na situáciu, keď maloletá/mladistvá osoba bude požívať alkoholické nápoje na mieste so zákazom určeným vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2015 a uviedol, že tento skutok by sa posudzoval ako správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z. a nie ako porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, pretože zákon ako priestupky určuje porušenie § 2 ods. 1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3 a § 3, pričom všeobecne záväzné nariadenie je vydané podľa § 2 ods. 4, 5 a 6. Podľa žalovaného na základe uvedeného nemôže dôjsť k situácii popisovanej v žalobe, teda, že všeobecne záväzné nariadenie zužuje zákon, keďže sa týka úplne inej časti zákona. 9. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997 uviedol, že tento riešil právny stav ešte pred prijatím zákona č. 219/1996 Z. z., ktorému predchádzal zákon č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Odvolanie na uvedený nález žalovaný považoval za irelevantné, pretože až v zákone č. 219/1996 Z. z. bola vytvorená skutková podstata správneho deliktu požívania alkoholických nápojov maloletými /mladistvými osobami. 10. Žalovaný poukázal na to, že zákonné zmocnenie pre mesto na stanovenie obmedzenia alebo zákazu požívania alkoholických nápojov je definované v § 2 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. a v kontexte všeobecného a celoplošného zákazu požívania alkoholických nápojov maloletými/mladistvými osobami stanoveného aj so sankciami priamo v zákone, sa podľa neho zákaz stanovený mestom vo všeobecne záväznom nariadení uplatňuje výlučne na dospelé fyzické osoby, a preto je stanovenie sankcií v súlade so zákonom č. 219/1996 Z. z.. V opačnom prípade by podľa žalovaného malo byť priamo v zákone
upresnené, že obec môže vydať všeobecne záväzné nariadenie s obmedzením alebo zákazom, vzťahujúcim sa na dospelé fyzické osoby, pretože požitie alkoholických nápojov, hoci aj na území, kde sa uplatňuje teritoriálny zákaz požívania alkoholických nápojov podľa všeobecne záväzného nariadenia, sa v prípade maloletých a mladistvých osôb vždy posudzuje ako porušenie zákona č. 219/1996 Z. z. a nie ako porušenie všeobecne záväzného nariadenia. 11. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa porušenia zákonnosti v procedurálnom postupe schvaľovania čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 uviedol, že k porušeniu nedošlo. Poukázal na to, že ku dňu doručenia Protokolu, bol na úradnej tabuli vyvesený návrh aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorému plynula lehota na pripomienkové konanie. Práve s ohľadom na doručený Protokol a pripravenú aktualizáciu Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, referent mestského úradu do rokovania aprílového mestského zastupiteľstva navrhol operatívne sa zaoberať zistením prokurátora, a to aj bez podania protestu, v rámci pripomienkového konania a navrhol nahradiť pôvodné znenie čl. 4 ods. 2 novým znením. Pripomienka bola podaná interne, zamestnancom na základe Protokolu, teda bola aj vytvorená na podklade Protokolu. Po uplynutí pripomienkovej lehoty bolo pripravené písomné vyhotovenie, obsahujúce všetky zákonnom stanovené náležitosti, z čoho vyplýva, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie pripomienky, keďže vyhodnotenie pripomienky bolo uskutočnené dňa 21.04.2023 a v tomto termíne bolo aj elektronicky odoslané poslancom zastupiteľstva (t. j. najneskôr tri dni pred rokovaním mestského zastupiteľstva), na základe čoho bolo dodržané ustanovenie § 6 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na používaný výklad § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. a konštatoval, že aj v prípade, ak by interná pripomienka bola kvalifikovaná iba ako ostatný podnet, postupoval správne, pretože predmetné ustanovenie uvádza, že na ostatné podnety navrhovateľ nariadenia nemusí prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Na základe uvedeného sa teda nevylučuje možnosť vyhodnotiť podnet ako pripomienku, pretože § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. neuvádza zákaz vyhodnotenia takéhoto podnetu. Výklad daného ustanovenia ďalej uvádza, že ak sa navrhovateľ všeobecne záväzného nariadenia rozhodol na iný podnet prihliadať, zaradí do vyhodnotenia aj ten. Na ostatný podnet sa síce nevzťahuje právny nárok spočívajúci v prihliadaní naň navrhovateľom, ale na podnet sa viaže právo na to, aby navrhovateľ nariadenia naň prihliadal, pričom navrhovateľ má povinnosť zdôvodniť svoj postoj, na základe ktorého vyhovel/nevyhovel pripomienke/podnetu, čo bolo v danom prípade podľa žalovaného splnené. Na záver zdôraznil, že o vyhodnotení pripomienky sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva osobitne rokovalo a samostatne sa o jej vyhovení a zapracovaní do znenia všeobecne záväzného nariadenia aj hlasovalo, čo preukazuje zápisnica a uznesenie z rokovania zo dňa 25.04.2023. Vzhľadom na uvedené bol podľa žalobcu dodržaný procedurálny postup pri prijímaní aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, a táto bola právne účinne a zákonne schválená. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika) 12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.01.2024 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Zdôraznil, že v pôvodnom znení čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, žalovaný upravil pokuty a sankcie s odkazom výlučne na § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. a argumentácia prokurátorky preto smerovala na objasnenie nezákonnosti tejto právnej úpravy sankcií vo všeobecne záväznom nariadení. Predmetom protestu prokurátora sp. zn. Pd 46/23/3305, na základe nevyhovenia ktorému bola podaná žaloba, bol čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015v znení aktualizácie č. 3 zo dňa 25.04.2023, účinnej od 11.05.2023. 13. Žalobca uviedol, že text uvedený prokurátorkou v Protokole, na ktorý sa žalovaný odvoláva a na základe ktorého bol zmenený čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, je potrebné vykladať v celkovom kontexte Protokolu a predmetu vykonanej previerky, ako aj v tom čase platného a účinného znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 a zdôraznil normatívny charakter všeobecne záväzného nariadenia ako aktu upravujúceho práva a povinnosti subjektov. 14. K žalovaným uvedenej argumentácii ohľadne sankcionovania v prípade porušenia zákona aj všeobecne záväzného nariadenia uviedol, že táto nemohla s odkazom na „vyššiu právnu silu zákona“ obstáť, a to primárne z dôvodu znenia úpravy čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 a jeho konfrontácie osobitne s dikciou § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., keďže maloletá osoba môže požívať alkoholické nápoje aj na niektorom z miest ustanovených v dikcii čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, a tým naplniť znaky
priestupku podľa tohto nariadenia. K príkladu uvedenému žalovaným, pri ktorom sa podľa neho z dôvodu vyššej právnej sily bude aplikovať zákon č. 219/1996 Z. z., žalobca uviedol, že žalovaným uvedená aplikácia zákona, nijako nevyplýva zo znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 striktne upravujúceho porušenie nariadenia (akoukoľvek) fyzickou osobou, ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb., a nemá ani právny základ, pretože súladnosť obsahu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom predpokladá a vyžaduje, aby obec a mesto pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia neregulovali právnu oblasť a prípady v miestnej realite, ktoré sú subsumovateľné pod právnu úpravu zákona, a tým nevytvárali možnosť duplicitného posudzovania a postihovania protiprávneho konania fyzickej osoby ako subjektu administratívnoprávnej zodpovednosti podľa dikcie zákona a podľa dikcie všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta. Uvedený príklad podľa žalobcu nemôže byť riešený variantným výberom normy, podľa ktorej má byť konanie postihované, naopak, ak takýto prípad nastáva (čo aj žalovaný priznal a potvrdil), potvrdzuje tým aj nesúlad dotknutého ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 so zákonom v časti dikcie regulovanej zákonom. 15. Vo vzťahu k odkazu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/96 zo dňa 04.02.1997 žalobca uviedol, že poukazoval iba na jeho všeobecný záver, ktorý bolo dôvodné aplikovať aj na čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktoré obdobne ako ustanovenia všeobecne záväzných nariadení posudzovaných Ústavným súdom SR, rozporne so zákonom č. 372/1990 Zb. a č. 219/1996 Z. z., definovali osobitnú priestupkovú zodpovednosť fyzickej osoby. 16. Argumentácia žalovaného o aplikácii zákazu ustanoveného žalovaným vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2015 výlučne na dospelé fyzické osoby, podľa žalobcu nevyplýva zo znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3 a žalovaným prezentovaný výklad, nie je možné vyvodiť ani zo zákona č. 219/1996 Z. z. Žalovaný vo vyjadrení síce predstavil, ako by norma uvedená v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 mala aplikačne pôsobiť a mohla byť aj normatívne koncipovaná, avšak predstava o jej formulovaní, výklade a aplikácii nekorešponduje s faktickým stavom dikcie normy, ani jej aplikačnému pôsobeniu. Na záver zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadny dôvod zákonnosti čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3. Duplika žalovaného 17. Žalovaný právo podať dupliku k replike žalobcu nevyužil. Konanie pred správnym súdom 18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd preskúmal podľa ustanovenia § 357 a nasl. SSP, súlad Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 žalovaného v znení jeho aktualizácie č. 3, s namietanými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb., č. 219/1996 Z. z. a č. 372/1990 Zb. v rozsahu a na základe dôvodov žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná. Relevantné zákonné ustanovenia 19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.; obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z.; osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
22. Podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takým konaním ohrozí alebo naruší verejný poriadok. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur. Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 23. Žalobca v správnej žalobe formuloval dva okruhy žalobných bodov v zmysle § 357 ods. 2 SSP, a to na jednej strane obsah čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 (rozpor čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb.), ako aj porušenie zákonnosti v postupe pri prijímaní zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3. 24. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti je normatívne záväzným právnym aktom, je výsledkom normotvornej činnosti obce. Normatívny právny akt obsahuje právnu normu, či právne normy, prehlásenia, definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu právnu úpravu atď. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti by malo obsahovať v záujme zachovania svojej zrozumiteľnosti a prehľadnosti, ako aj stručnosti len ustanovenia s normatívnym obsahom. Všeobecne záväzné nariadenie je teda právnym aktom obsahujúcim právne normy. Pod právnou normou možno rozumieť všeobecne záväzné pravidlo správania sa najčastejšie v podobe zákazu, príkazu alebo dovolenia. 25. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia na zabezpečenie jej úloh najmä v oblastiach v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3, avšak aj v iných oblastiach v pôsobnosti obce, ak zákon neustanovuje, že obec v rámci zákonom zverenej pôsobnosti koná a rozhoduje ako orgán štátnej správy a pokiaľ obec plní úlohy štátnej správy je oprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Nariadenia obce však vždy musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 26. Povinnosťou obce v procese prerokovania, ako aj schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia je postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnych normách zákona o obecnom zriadení. Porušenie týchto predpisov má totiž zásadný vplyv na výsledok procesu kreovania a schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia, ktoré nie je možné nijako ex post konvalidovať. 27. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietaný rozpor čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3, správny súd sa stotožnil so žalobným bodom o nezákonnosti tohto článku. Zo znenia čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 vyplýva, že „Porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný týmto znením čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 vymedzil zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzného nariadenia fyzickou osobou v časti zákazu požívania alkoholických nápojov na ním určených miestach vo vymedzenom čase, výlučne ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb., teda nezohľadňujúc právnu úpravu priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb., ako aj právnu úpravu správnych deliktov na úseku ochrany pred požívaním alkoholických nápojov podľa zákona č. 219/1996 Z. z. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo nejde o trestný čin. Ustanovenia § 30 ods. 1 a 2, ako aj § 48 zákona č. 372/1990 Zb. definujú jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami a proti verejnému poriadku, a správne delikty na úseku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov, sú predmetom zákonnej úpravy, a to konkrétne v § 2 zákona č. 219/1996 Z. z. Pokiaľ preto žalovaný prijal úpravu uvedenú v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 tak, že stanovil, že „porušenie tohto nariadenia fyzickou
osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“, táto úprava je podľa názoru správneho súdu v zhode so žalobcom zužujúca, nepresná a v rozpore s právnymi úpravami uvedenými vo vyššie uvedených zákonoch. Takto prijaté znenie čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 je nielen v rozpore so zákonom, ale aj vylučuje aplikáciu iných právnych predpisov, a to napríklad už spomenutého zákona č. 219/1996 Z. z., keďže v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona by sa požitie alkoholických nápojov maloletou/ mladistvou osobou na miestach so zákazom požívania alkoholických nápojov, vymedzeným žalovaným vo všeobecne záväznom nariadení, považovalo za správny delikt a nie za priestupok, ako to uvádza sporné znenie čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3. Možno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaným prijatou úpravou v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3, žalovaný vytvoril novú skutkovú podstatu priestupku, a to bez zohľadnenia právnej úpravy priestupkov a správnych deliktov na dotknutom úseku, keď porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou vymedzil výlučne ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v rámci výkonu samosprávy a ani pri prenesenom výkone štátnej správy, nedisponuje kompetenciami, na základe ktorých by mu patrilo oprávnenie všeobecne záväzným nariadením definovať určité konanie ako priestupok a rovnako nedisponuje ani oprávnením všeobecne záväzným nariadením upraviť (tak ako to žalovaný v posudzovanej veci urobil), že porušenie všeobecne záväzného nariadenia bude posudzované ako priestupok. Pokiaľ žalovaný chcel v obsahu všeobecne záväzného nariadenia pri vymedzení zodpovednosti za jeho prípadné porušenie odkázať na iné právne normy (ktorú povinnosť ale nemal), bolo nevyhnutné, aby pri vymedzení tejto zodpovednosti zohľadnil všetky právne predpisy na dotknutom úseku. 28. K vyjadreniu žalovaného o tom, že pri úprave čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, vykonanej aktualizáciou č. 3, postupoval žalovaný podľa Protokolu, teda podľa textu uvedeného v Protokole prokurátorkou, správny súd konštatuje, že tento text bolo nevyhnutné vykladať v celkovom kontexte a najmä s ohľadom na znenie v tom čase platného a účinného čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, voči ktorému bol podaný prvý protest prokurátora sp. zn. Pd 28/23/3305-3 zo dňa 04.05.2023. V Protokole bolo okrem textu „porušenie tohto nariadenia fyzickou osobou sa posudzuje ako priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Sankcie v § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. sa vzťahujú výlučne na porušenia zákonných ustanovení § 2 zákona č. 219/1996 Z. z.“, uvedené aj konštatovanie, že „zákon č. 219/1996 Z. z. v ustanovení § 12 upravuje sankcie za porušenie v ňom uvedených zákonných ustanovení. Uvedená problematika sankcií na úseku ochrany pred alkoholizmom je však širšia a vymedzenie sankcií s odkazom na úpravu § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. je tak neúplné a nepresné. Priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 30. Priestupky proti poriadku v správe sú predmetom zákonnej úpravy v § 46 zákona č. 372/1990 Zb., priestupky proti verejnému poriadku aj v § 48 zákona č. 372/1990 Zb.“. Z obsahu citovaného konštatovania bolo podľa správneho súdu zrejmé, že Protokolom boli žalovanému vytýkané nedostatky v tom čase platného a účinného čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, ktorý vo vzťahu k porušeniu všeobecne záväzného nariadenia ustanovoval, že na pokuty a sankcie sa vzťahuje výlučne § 12 zákona č. 219/1996 Z. z. a ktorým prokurátorka poukazovala na skutočnosť, že problematika sankcií na úseku ochrany pred alkoholizmom je rozsiahlejšia, a preto v tom čase platný a účinný čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, vymedzujúci ukladanie sankcií odkazujúc na zákon č. 219/1996 Z. z., nebol komplexný. Pokiaľ sa preto žalovaný pri úprave čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3, odvolával na text uvedený v Protokole, správny súd žalovaným uvedené tvrdenie považoval za nesprávne. 29. Správny súd zároveň poukazuje na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. upravujúce normotvornú právomoc obcí vo veciach územnej samosprávy, podľa ktorého je v kompetencií obcí vydávať nariadenia vo veciach územnej samosprávy „ktoré však nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SE a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom“ a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zároveň upriamuje pozornosť žalovaného aj na znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 400/2015 Z. z.“). Podľa tohto ustanovenia vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí, pričom zosúladenie predpokladá súlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom nižšej právnej sily. Nemôže preto obstáť argumentácia žalovaného, uvedená v jeho vyjadrení, založená na tom, že v prípade porušenia
zákona, ako aj všeobecne záväzného nariadenia, sa bude sankcionovať podľa zákona, ako právneho aktu vyššej právnej sily. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené má vyplývať priamo z prijatého aktu (v tomto prípade všeobecne záväzného nariadenia) a nie z možného výkladu, prípadne následnej aplikácie v zmysle úvahy žalovaného. 30. Pokiaľ ďalej žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že nie je povinný vo všeobecne záväznom nariadení upraviť sankcie, avšak považoval za potrebné túto úpravu v dotknutom článku nariadenia ponechať, z dôvodu prehľadného informovania širokej verejnosti, správny súd uvádza, že nemožno hovoriť o prehľadnom informovaní verejnosti, pretože úprava obsiahnutá vo všeobecne záväznom nariadení nezohľadňuje a nezodpovedá platnej právnej úprave. Ak žalovaný chcel zabezpečiť dostatočnú informovanosť verejnosti, bolo jeho úlohou vo všeobecne záväznom nariadení kvalifikovane vymedziť zodpovednosť za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, teda zohľadniť zákonnú právnu úpravu priestupkov, ako aj správnych deliktov na dotknutom úseku. 31. Správny súd nijako nespochybňuje, že žalovaný v rámci splnomocňovacieho ustanovenia § 2 ods. 4 až 6 zákona č. 219/1996 Z. z. mohol prijať úpravu špecifikovanú vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2015. Ak však žalovaný v zmysle tohto splnomocňovacieho ustanovenia postupoval, teda určil miesta so zákazom požívania alkoholických nápojov na jeho území, bolo nevyhnutné v prípade úpravy o porušení zákazu a uložení možnej sankcie za jeho porušenie, zohľadniť právny režim vyplývajúci z osobitných zákonov s prihliadnutím na zodpovednostný subjekt. Vzhľadom k tomu, že úprava obsiahnutá v čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 v znení aktualizácie č. 3 na tento stav nereflektovala, správny súd s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o vyslovení nesúladu čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb., v zmysle § 367 ods. 1 SSP. 32. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu zákonnosti v postupe pri prijímaní zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3, správny súd uvádza, že žalobca sa žalobným návrhom výslovne nedomáhal vyslovenia nesúladu – porušenia postupu pri jeho prijímaní. Nesprávnosť postupu však namietal, preto správny súd pristúpil aj k vyhodnoteniu v tomto bode. Správny súd konštatuje, že ustanovenie § 6 zákona č. 369/1990 Zb. upravuje procedurálny postup pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia obce, ako aj postup, ktorým môže byť zverejnené znenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia zmenené. Žalobca správne poukázal na to, že zákon nerozlišuje, či návrh na zmenu návrhu uplatnila fyzická osoba, právnická osoba, prípadne ju inicioval sám žalovaný (ako predkladateľ návrhu), s tým, že pokiaľ pripomienka k návrhu nariadenia nebola podaná v lehote, nie je vyhodnotená v súlade s § 6 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. a nie je v zákonnej lehote predložená poslancom mestského zastupiteľstva podľa § 6 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb., jediným možným spôsobom dosiahnutia zmeny zverejneného návrhu všeobecne záväzného nariadenia je pripomienkovanie jeho znenia priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva poslancami s následným hlasovaním o prijatí, prípadne neprijatí pripomienky. Pripomienka k návrhu aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, na základe ktorej bola navrhnutá zmena čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015, mala byť podaná v súlade s postupom upraveným v § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého „dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.“ Žalovaným však pripomienka predložená nebola vzhľadom k tomu, že zo strany mestského úradu nebola osobitne podaná a pristúpilo sa k jej vyhodnoteniu, odôvodnenému v predloženom vyhodnotení pripomienok poukazujúc na závery Protokolu. Vychádzajúc z návrhu aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 zverejneného na webovom sídle žalovaného, bola lehota na podanie pripomienok stanovená do 20.04.2023, pričom vyhodnotenie pripomienok k čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 sa uskutočnilo dňa 21.04.2023 a v ten istý deň aj bolo elektronicky odoslané do mailových schránok poslancov mestského zastupiteľstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v postupe schvaľovania zmeny čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 aktualizáciou č. 3, nebolo dodržané ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. postupom žalovaného pri podávaní pripomienky k návrhu aktualizácie č. 3, konkrétne nebolo preukázané
kto, kedy, v akom znení a akou formou pripomienku k návrhu aktualizácie č. 3 podal. Uvedené bolo nevyhnutné aj s ohľadom na posúdenie včasnosti podania pripomienky s poukazom na termín podania pripomienok a dátum ich vyhodnotenia, pričom nebolo relevantné, že pripomienka bola podaná interne, referentom mestského zastupiteľstva. 33. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel v zhode so žalobcom k záveru, že pri procese prijímania aktualizácie č. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 došlo k pochybeniam a tento postup nespĺňal atribúty uvedené v § 6 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. 34. Vzhľadom k tomu, že správny súd vyslovil nesúlad čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 3/2015 v znení jeho aktualizácie č. 3, účinnej od 11.05.2023 s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z., § 2 ods. 1 a § 48 zákona č. 372/1990 Zb., v zmysle § 367 ods. 2 SSP, dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, stráca čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného v znení aktualizácie č. 3 účinnosť. Správny súd dáva do pozornosti žalovaného § 367 ods. 3 SSP, podľa ktorého je žalovaný povinný do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o vyslovení nesúladu, uviesť dotknutý článok Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2015 vydaného vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm, c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Uznesenie je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP]. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.