Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6Sf/5/2024 0723100829 25. 06. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:0723100829.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu: KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o., Štefánikova 492/38, 053 14 Spišské Podhradie, IČO: 44 789 815, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/012114/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023, č. MF/012040/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 a č. MF/012068/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023, takto rozhodol: I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012114/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 zamieta. II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012040/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 z a m i e t a . III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/012068/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 z a m i e t a . IV. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konania a napadnuté rozhodnutia 1. Žalobca podal dňa 07. 02. 2023 podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) tri návrhy na obnovu konania proti rozhodnutiam Daňového úradu Prešov č. 100452944/2018 zo dňa 27. 02. 2018, ktorým mu bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 (ďalej len ,,návrh na obnovu konania 1“), č. 100454469/2018 zo dňa 27. 02. 2018, ktorým mu bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 (ďalej len ,,návrh na obnovu konania 2“) a č. 100454076/2018 zo dňa 27. 02. 2018, ktorým mu bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 (ďalej len ,,návrh na obnovu konania 3“). Všetky návrhy odôvodnil tým, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022 zo dňa 13. 12. 2022, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 0 eur za zdaňovacie obdobie január 2015, pričom tieto skutočnosti a dôkazy sa priamo týkajú aj zdaňovacích období, za ktoré mu bol rozdiel na dani vyrubený rozhodnutiami, ktoré napáda návrhmi na obnovu konania. O týchto skutočnostiach sa žalobca dozvedel dňa 14. 12. 2022 doručením rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022.
2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) všetky tri konania o návrhoch na obnovu konania zastavilo podľa § 62 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a to návrh na obnovu konania 1 rozhodnutím č. 100920061/2023 zo dňa 31. 03. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“), návrh na obnovu konania 2 rozhodnutím č. 100922003/2023 zo dňa 31. 03. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“) a návrh na obnovu konania 3 rozhodnutím č. 100921676/2023 zo dňa 31. 03. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 3“). Všetky prvostupňové rozhodnutia boli zhodne odôvodnené tým, že žalobca zmeškal tzv. objektívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 4 daňového poriadku, keďže návrhy podal dňa 07. 02. 2023 a všetky obnovou konania napádané rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 13. 07. 2018. Keďže ide o lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, došlo k obligatórnemu zastaveniu daňového konania podľa § 62 ods.1 písm. e) daňového poriadku. 3. Na základe odvolaní žalobcu žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie 1 rozhodnutím č. MF012114/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie 1“), prvostupňové rozhodnutie 2 rozhodnutím č. MF012040/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie 2“) a prvostupňové rozhodnutie 3 rozhodnutím č. MF012068/2023-77 zo dňa 28. 06. 2023 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie 3“). Všetky napadnuté rozhodnutia boli zhodne odôvodnené tým, že žalovaný sa stotožnil zo závermi prvostupňových rozhodnutí, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu 3 rokov na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 4 daňového poriadku. Na predmetné konanie nebolo možné aplikovať § 71 ods.1 SSP, ktorý upravuje spočívanie lehôt počas súdnych konaní upravujúcich zánik zodpovednosti, prípadne výkon rozhodnutia, ktoré osobitné predpisy obmedzujú lehotami. Vo veciach daní ide o lehoty na zánik práva vyrubiť daň (§ 69 daňového poriadku), prekluzívna lehota na uloženie pokuty (§ 155 ods. 12 daňového poriadku) a prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania (§ 156 ods. 8 daňového poriadku). K námietke žalobcu, že správca dane má podľa § 75 ods. 5 daňového poriadku povinnosť začať daňové konanie aj z úradnej moci, ak sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je možné konanie začať, pričom nie je viazaný žiadnou lehotou, žalovaný uviedol, že daňový poriadok nezmocňuje daňový subjekt na taký úkon, s ktorým by boli spojené právne následky začatia konania na nariadenie obnovy konania, pretože by tým dochádzalo k obchádzaniu zákona v súvislosti s dodržaním stanovených lehôt na obnovu konania. Správne žaloby a vyjadrenia účastníkov 4. Žalobca sa troma správnymi žalobami podanými na správnom súde domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia 1 pod sp. zn. 6Sf/5/2024, zrušenia napadnutého rozhodnutia 2 pod sp. zn. 6Sf/14/2024 a zrušenia napadnutého rozhodnutia 3 pod sp. zn. 6Sf/15/2024. V rámci žalobných bodov vo všetkých správnych žalobách zhodne uviedol, že o nových skutočnostiach sa dozvedel doručením rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022 dňa 14. 12. 2022, a teda subjektívna 6 mesačná lehota podľa § 75 ods. 4 daňového poriadku na podanie návrhu na obnovu konania, bola zachovaná, čo nerozporoval ani žalovaný. Žalobca pokladá za zachovanú aj objektívnu lehotu, pretože vo veciach, voči ktorým smerujú návrhy na obnovu konania, prebiehalo konanie na správnych súdoch od 27. 08. 2018 do 26. 05. 2022 pri návrhu na obnovu konania 1, od 27. 08. 2018 do 11. 07. 2022 pri návrhu na obnovu konania 2 a od 27. 08. 2018 do 18. 08. 2022 pri návrhu na obnovu konania 3. Podľa žalobcu počas tejto doby objektívna lehota spočívala za použitia extenzívneho výkladu § 71 ods. 1 SSP, ktorý hovorí o spočívaní lehôt aj v rámci daňových vecí. Žalobca nepopiera, že zmyslom uvedeného ustanovenia je aj to, aby sa daňovému subjektu odopierala ochrana v podobe premlčania protiprávneho konania za účelom uloženia sankcie alebo úhrady daní. Žalobca však nevidí dôvod, prečo by sa správcovi dane mala v prípade pochybenia z jeho strany poskytovať ochrana v podobe neprelomiteľnosti právoplatného rozhodnutia po uplynutí lehoty na obnovu konania, a tým pádom by sa takto zmarila možnosť nápravy. V opačnom prípade by správca dane vedel zneužívať dĺžku súdneho konania, aby sa vyhol zodpovednosti za svoje pochybenie a takýto postup by bol diskriminačný voči daňovému subjektu. Žalobca tiež namietal, že v zmysle § 75 ods. 4 daňového poriadku sa premlčacia lehota nevzťahuje na konania o obnove konania začaté z úradnej moci, keďže uvedené ustanovenie hovorí len o návrhu na obnovu konania. O nových skutočnostiach bol v predmetných veciach správca dane informovaný návrhmi žalobcu aj svojou vlastnou činnosťou, keďže vydal rozhodnutie č. 103346501/2022, ktoré zakladá jeden z dôvodov na obnovu konania. Správca dane tak bol povinný konať s poukazom na zásadu oficiality.
5. Žalovaný navrhol všetky tri správne žaloby zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobám argumentoval obdobne ako v napadnutých rozhodnutiach. Žalobca v replikách zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že nie je možné aby bol daňový subjekt sankcionovaný za pochybenie správcu dane, pričom z ustanovenia § 71 ods. 1 SSP nevyplýva, že by sa spočívanie lehôt rovnako nevzťahovalo aj na inštitút obnovy konania. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku je potrebné pri správe daní zachovať práva daňového subjektu. Pri začatí obnovy konania správcom dane z úradnej moci nejde podľa žalobcu o obchádzanie zákona s poukazom na § 3 ods. 5 daňového poriadku, ktorý hovorí o povinnosti správcu dane konať ex offo. Žalovaný dupliky nepodal. Posúdenie veci správnym súdom 6. Správny súd uznesením sp. zn. 6Sf/5/2024 zo dňa 26. 05. 2025 spojil konania o správnych žalobách žalobcu na spoločné konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. 06. 2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Keďže všetky správne žaloby obsahovali totožné žalobné body a aj žalovaný a prvostupňový správny orgán argumentovali totožne, smeruje aj odôvodnenie tohto rozsudku ku všetkým správnym žalobám spoločne. Preskúmaním správnych žalôb a administratívnych spisov dospel správny súd k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto s poukazom na § 190 SSP správne žaloby ako nedôvodné zamietol. 7. Správny súd v prvom rade uvádza, že obnova konania predstavuje vo všetkých procesnoprávnych predpisoch (Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok, Trestný poriadok, Správny poriadok a aj daňový poriadok) mimoriadny opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého je možné výlučne za splnenia zákonom presne stanovených podmienok dosiahnuť zmenu právoplatného rozhodnutia. Z povahy veci ide o výnimočný inštitút, ktorý narúša princíp právnej istoty vo vzťahu k právam a povinnostiam založeným právoplatným rozhodnutím. Preto je potrebné pri interpretácii a aplikácii právnych noriem upravujúcich obnovu konania dbať na výnimočnosť tohto inštitútu a zohľadňovať princíp právnej istoty. 8. Lehotu na podanie návrhu na obnovu konania v daňových veciach upravuje § 75 ods. 4 daňového poriadku dvojako, a to ako tzv. subjektívnu lehotu 6 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania a zároveň ako tzv. objektívnu lehotu 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova týka. Účastník konania musí podať návrh na obnovu konania v rámci obidvoch týchto lehôt. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. 9. Dôvodom obnovy konania v prejednávaných spojených veciach sú podľa žalobcu nové skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103346501/2022 zo dňa 13. 12. 2022, o čom sa žalobca dozvedel jeho doručením dňa 14. 12. 2022. Keďže žalobca podal všetky návrhy na obnovu konania dňa 07. 02. 2023 je zrejmé, že tieto boli podané v subjektívnej 6-mesačnej lehote, odkedy sa žalobca o dôvodoch obnovy konania dozvedel, čo nebolo sporné. Dôvodom zastavenia jednotlivých konaní podľa obsahu preskúmavaných rozhodnutí bolo nedodržanie objektívnej trojročnej lehoty plynúcej od právoplatnosti rozhodnutí, ktorých sa obnova konania týka, nakoľko všetky obnovou konania napádané rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 13. 07. 2018 a žalobca podal návrhy na obnovu konania dňa 07. 02. 2023. Z uvedených časových údajov je zrejmé, že žalobca zmeškal objektívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, ktorú nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie, a preto prvostupňový správny orgán v spojení s napadnutými rozhodnutiami žalovaného správne zastavil daňové konania o návrhoch žalobcu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. 10. Žalobca v rámci žalobných bodov namieta, že s poukazom na § 71 ods. 1 SSP objektívna trojročná lehota neplynula počas správnych súdnych konaní, predmetom ktorých bol prieskum rozhodnutí, ktoré žalobca napáda návrhmi na obnovu konania. Správny súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Podľa § 71 ods. 1 SSP počas konania podľa Správneho súdneho poriadku neplynú lehoty určené osobitným predpisom upravujúcim priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia. Uvedené obdobne platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov a rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Keďže ustanovenie § 71 ods. 1 SSP výslovne hovorí o lehotách na „zánik práva“, pôjde o lehoty upravujúce zánik práva vyrubiť daň (§ 69
daňového poriadku) a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (§ 85 daňového poriadku). Doslovným výkladom ustanovenia § 71 ods. 1 SSP preto nemožno dospieť k záveru, že počas správneho súdneho konania neplynie objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa daňového poriadku. 11. Žalobca argumentuje tým, že spočívanie lehôt je nutné za aplikácie extenzívneho výkladu aplikovať aj na inštitút obnovy konania, aby daňový subjekt nebol diskriminovaný voči správcovi dane, ktorému lehota na vyrubenie dane spočíva a daň môže vyrubiť aj po zrušení jeho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Správny súd sa nestotožňuje ani s touto argumentáciou. Účelom ustanovenia § 71 ods. 1 SSP v daňových veciach je zamedziť tomu, aby nebola vyrubená alebo vymožená daň, z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty, ktorú správny orgán nezmeškal a rozhodnutie vydal v rámci tejto lehoty, avšak táto lehota by uplynula počas trvania správneho súdneho konania. Správny orgán totiž nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku správneho súdneho konania. Ak by lehota na vyrubenie alebo vymoženie dane plynula aj počas správneho súdneho konania, v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu až po uplynutí zákonnej lehoty na vyrubenie alebo vymoženie dane, by už správny orgán nemohol ďalej konať, hoci sám nebol nečinný. Uplynutie lehoty by v tomto prípade záviselo len na dĺžke konania na správnom súde, za čo správny orgán nenesie zodpovednosť. Preto musí byť správnemu orgánu z časového hľadiska zaručené, aby mohol daň vyrubiť alebo vymôcť aj po zrušení rozhodnutia správnym súdom, ak sám svojim konaním lehotu nezmeškal. 12. Naproti tomu návrh na obnovu konania môže účastník konania podať, ak sa dozvie o nových dôkazoch a skutočnostiach, čo nie je nijako viazané na prípadný súdny prieskum rozhodnutia, ktoré chce návrhom na obnovu konania napadnúť. Predlžovanie objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania o dĺžku správneho súdneho konania preto nemá žiadnu logiku. Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania sú v daňovom poriadku ustanovené z dôvodu zachovania právnej istoty, aby nedochádzalo k prelamovaniu účinkov právoplatného rozhodnutia po uplynutí určitej lehoty. Hoci by sa vyskytli nové skutočnosti a dôkazy po zákonom stanovenej objektívnej lehote 3 rokov, nemôže účastník úspešne podať návrh na obnovu konania, pretože po uplynutí takéhoto dlhého času dáva zákonodarca prednosť princípu právnej istoty v právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené aj s poukazom na výnimočnosť inštitútu obnovy konania, ako to správny súd uviedol vyššie, nie je daný dôvod na aplikáciu extenzívneho výkladu § 71 ods. 1 SSP. 13. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že hoci už uplynula objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, mal správca dane obnovu konania nariadiť z úradnej moci. Predmetom administratívnych konaní boli návrhy žalobcu na obnovu konania, ktoré boli podané po zákonnej lehote, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Preto bol prvostupňový správny orgán podľa § 62 ods. 1 písm. e) daňového poriadku povinný daňové konanie zastaviť. Daňový poriadok v takomto prípade neposkytuje priestor na správnu úvahu a prvostupňový správny orgán a žalovaný nemali inú možnosť, ako rozhodnúť o návrhoch žalobcu. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by mal napriek uplynutiu zákonnej lehoty žalobca nárok domáhať sa nariadenia obnovy konania z úradnej moci, došlo by k obchádzaniu zákona, ktorý žalobcovi ustanovuje lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Žalobca nemá právo v tomto prípade požadovať, aby správca dane konal z úradnej moci. Správny súd podporne poukazuje na § 242 ods. 2 SSP, podľa ktorého sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej moci, môže správnou žalobou domáhať len prokurátor, teda nie fyzická alebo právnická osoba. Žalobca tak nemá subjektívne právo na to, aby správca dane začal konanie ex offo, má len subjektívne právo na podanie návrhov na obnovu konania, s ktorým sa však prvostupňový správny orgán aj žalovaný vysporiadali v súlade so zákonom. Žalobca preto týmto postupom nemohol byť ukrátený na žiadnych subjektívnych právach. 14. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko všetky tri správne žaloby boli zamietnuté, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho neprítomnosti na súde v deň podpisovania.