Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici TN-12Sa/7/2023 3023200079 29. 05. 2024 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200079.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená: JUDr. Jana Štefáneková, advokátka, so sídlom Vážska 308/45, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/4156/LD zo dňa 13.02.2023, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/4156/LD zo dňa 13.02.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „ÚPSVaR“) rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2022/38368-44 zo dňa 15.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 18 ods. 8, ods. 12, § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 10, ods. 11, ods. 13, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úrad prehodnotil peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletá E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX a s účinnosťou od 01.03.2020 žalobkyni znížil peňažný príspevok na opatrovanie nasledovne: od 01.03.2020 do 30.06.2020 zo sumy 530,35 EUR mesačne na sumu 430,35 EUR mesačne, od 01.07.2020 do 31.12.2020 zo sumy 576,74 EUR mesačne na sumu 476,74 EUR mesačne, od 01.01.2021 do 30.06.2021 zo sumy 576,74 EUR mesačne na sumu 0,00 EUR mesačne, od 01.07.2021 do 30.09.2021 zo sumy 608,44 EUR mesačne na sumu 0,00 EUR mesačne, od 01.10.2021 do 30.06.2022 zo sumy 608,44 EUR mesačne na sumu 508,44 EUR mesačne, od 01.07.2022 zo sumy 625,65 EUR mesačne na sumu 525,65 EUR mesačne. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa predložila dňa 31.08.2022 doklady potrebné k prehodnoteniu príjmu pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu za kalendárny rok 2021, boli zistené skutočnosti, ktoré mali vplyv na výšku sumy už pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, ale aj jeho ďalšom poskytovaní. Z predloženej spisovej dokumentácie mal preukázané, že žalobkyni bol na základe právoplatného rozhodnutia úradu od 01.03.2020 poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletej dcéry E. B.. Dňa 31.08.2022 žalobkyňa predložila doklady
potrebné k prehodnoteniu príjmu za kalendárny rok 2021. Doložené doklady tvorili: potvrdenie o podaní daňovom priznaní za rok 2021, účtovná uzávierka právnickej osoby KM cosmetics, s.r.o. za rok 2021, potvrdenie o podaní daňového priznania manžela, pána B. B., za rok 2021. Prvostupňový správny orgán doplnil doklady o potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených nemocenských dávkach za rok 2021 žalobkyni a jej manželovi, o potvrdenie úradu o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 a peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2021. Pri overovaní údajov na Sociálnej poisťovni úrad vlastnou činnosťou zistil, že žalobkyňa má od 01.11.2013 uzatvorený poistný vzťah ako zamestnanec KM cosmetics, s.r.o. Ďalej prvostupňový správny orgán tiež zistil, že žalobkyni sa dňa 25.03.2021 narodila dcéra F. a Sociálna poisťovňa jej v období januára 2021 do septembra 2021vyplácala materské. Vzhľadom na zistené skutočnosti úrad v zmysle zákona o peňažných príspevkoch prepočítal výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Žalobkyňa si neplnila povinnosti poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie i napriek tomu, že v rozhodnutí úradu č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/50146-9 o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré jej bolo doručené 07.05.2020, bola upozornená na § 57 písm. c) zákona č. 447/20008 Z.z. písomne oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu, zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, trvanie alebo zánik nároku na preukaz alebo na parkovací preukaz 2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/4156/LD zo dňa 13.02.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. sa peňažný príspevok na opatrovanie považuje za fakultatívnu dávku, na priznanie ktorej neexistuje právny nárok, ale možno ju priznať a poskytovať len v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom, tak na strane opatrovanej fyzickej osoby s ŤZP, ako aj fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie. Vzhľadom na fakultatívnosť dávky možno zákonom špecifikovať aj spôsob výpočtu výšky peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý je rozdielny v závislosti od toho, či fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie je zamestnaná, alebo nie. Spôsob výpočtu výšky peňažného príspevku na opatrovanie je v zákone o peňažných príspevkoch taxatívne ustanovený. Z predloženej spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu mal odvolací orgán preukázané, že žalobkyňa predložila dňa 31.08.2022 doklady potrebné k prehodnoteniu príjmu za kalendárny rok 2021. Z predložených dokladov bolo zistené, že žalobkyňa je zamestnaná vo firme KM cosmetics, s.r.o. V období od 01.01.2020 do 31.01.2021, od 01.09.2021 do trvá jej bol vyplácaný rodičovský príspevok. Keďže účastníčka konania je v pracovnoprávnom vzťahu a je poberateľkou rodičovského, príspevku nepatrí jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie o 100,00 Eur mesačne pri opatrovaní nezaopatreného dieťaťa v zmysle § 40 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. Preto bolo potrebné výšku peňažného príspevku na opatrovanie v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 a od 01.10.2021 znížiť o 100 Eur mesačne. V období od 01.03.2020 do 31.12.2020 a opätovne od 01.10.2021 žalobkyni vznikol nárok na peňažný príspevok na opatrovanie, nepatrí jej však zvýšenie o 100,00 Eur, poskytované z dôvodu, že opatrovaná osoba je nezaopatrené dieťa, pretože účastníčka konania bola zamestnaná a mala príjem – rodičovský príspevok. Žalobkyni bolo zo Sociálnej poisťovne vyplatené aj materské, a to v mesiaci január 2021 v sume 698,80 Eur, v mesiaci február 2021 v sume 1505,10 Eur, v mesiaci marec 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci apríl 2021 v sume 1612,60 Eur, v mesiaci máj 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci jún 2021 v sume 1612,60 Eur, v mesiaci júl 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci august 2021 v sume 1666,30 Eur a v mesiaci september 2021 v sume 698,80 Eur. Keďže mesačná výška vyplateného materského bola v každom mesiaci vyššia ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalovaný uzavrel, že je potrebné peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od 01.01.2021 do 30.09.2021 znížiť na 0,00 Eur pri aplikácii § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. V období od 01.01.2021 do 30.09.2021 bola žalobkyňa zamestnaná a jej príjem (materské) bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, preto jej peňažný príspevok na opatrovanie za toto obdobie nemožno poskytnúť. Žalovaný právne argumentoval, že zákon č. 447/2008 Z.z. v § 41 ods. 2 definuje, čo sa na jeho účely považuje za zamestnanie. Pri tejto definícii sa vychádza z pojmu „výkon práce“ alebo „činnosť“. V ustanovení § 144a Zákonník práce taxatívne vymenúva situácie, ktoré sa považujú za výkon práce, a to aj v prípade, ak zamestnanec z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci nie je fakticky prítomný na pracovisku. Dôležité osobné prekážky v práci upravuje § 141 ods. 1 Zákonníka práce a je nimi nielen dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ale o. i. aj čas materskej dovolenky,
či ošetrovania chorého člena rodiny. Žalovaný v zmysle vyššie uvedených ustanovení mal za to, že sa čas materskej dovolenky taktiež považuje za výkon práce, teda za vykonávanie zamestnania na účely peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie povinný úradu preukazovať výšku materského. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa pri podaní žiadosti úradu neoznámila, že je zamestnaná vo firme KM cosmetics s.r.o, predložila doklad, že bezodplatne vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti PaM Diesel PLUS, s.r.o., tiež neoznámila, že sa jej narodila dcéra F. a že jej Sociálna poisťovňa vypláva materské, čím si nesplnila povinnosti poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie a spôsobila, že jej úrad poskytoval opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie v nesprávnej výške. Z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností bolo potrebné rozhodnúť o znížení peňažného príspevku na opatrovanie Konanie pred správnym súdom 3. Správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 22.03.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Namietala, že odvolací orgán sa nevyporiadal s námietkou žalobkyne uvedenou v odvolaní, že niet dôvodu na odňatie zvýšenia. Svoje rozhodnutie čo do tejto časti zdôvodnil, že žalobkyňa neoznámila že je zamestnaná v spoločnosti KM cosmetics s.r.o., teda len kopíroval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Pokiaľ ide o odôvodnenie odňatia priznaného príspevku za obdobie od 01.01.2021 do 30.09.2021, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa neoznámila úradu že sa jej narodila dcéra F. a že jej Sociálna poisťovňa vypláca materské, čo má byť porušením jej povinností vyplývajúcich z § 57 písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z. Opäť odvolací orgán len skopíroval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, pričom s dôvodmi uvedenými žalobkyňou v odvolaní sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a neprihliadol na obsah administratívneho spisu a doklady predložené žalobkyňou ešte v odvolacom správnom konaní, ktoré poukazovali na skutočnosť, že žalovaná si svoje povinnosti voči úradu splnila. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.04.2023 - vo vzťahu k zamestnaniu citoval ust. § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., § 40 ods. 11, § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z., § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, § 141 ods. 1 Zákonníka práce; - vo vzťahu k materskému citoval ust. § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý odkazuje v poznámke pod čiarou č. 15 na § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z.z., na § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý odkazuje v poznámke pod čiarou č. 21 na zákona č. 461/2003 Z.z., na § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. a § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z., - vo vzťahu k rodičovskému príspevku citoval § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. ktorý odkazuje v poznámke pod čiarou č. 43 na zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, na § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. Z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že je zrejmé, že žalobkyňa bola a je počas celého obdobia poberania peňažného príspevku na opatrovanie zamestnaná. Z tohto zamestnania mala a má príjem v podobe rodičovského príspevku a mala tiež príjem v podobe materského. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný tieto príjmy museli vziať do úvahy a pri aplikácii ustanovení § 40 ods. 13 a § 40 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch dospeli k záveru znížiť žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia. 5. Žalobkyňa v replike zo dňa 06.06.2023 uviedla, že vyjadrenie žalovaného k žalobe neobsahuje žiadne podstatné ani nové vyjadrenia, na ktoré by žalobkyňa mohla reagovať. Žalovaný cituje ustanovenia rôznych právnych predpisov, pričom opomína ich logický výklad pri aplikácií na právnu situáciu žalobkyne. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch, v zmysle ktorého peňažný príspevok možno zvýšiť o 100 Eur mesačne, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba uvedená v ods. 3 a 4 nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania. Žalobkyňa však žiaden príjem zo zamestnania nemala. Žalovaný poukázal na to, že za príjem zo zamestnania sa považuje materská ako aj rodičovský príspevok, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 461/2002 Z.z. o sociálnom poistení je materské dávkou sociálneho poistenia (nie náhradou mzdy/príjmu), na ktoré má nárok poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Podmienkou je teda byť poistený a platiť si poistné. Materské nie je náhradou
príjmu. Materské je dávka sociálneho poistenia, ktorá sa len odvíja od výšky príjmu a na jej vyplatenie musia byť zo strany poistenkyne splnené zákonom stanovené podmienky. S náhradou príjmu nemá materské nič spoločné, nakoľko nárok na vyplatenie materského vzniká aj v prípade, ak v čase vzniku nároku na materské poistená osoba nie je v pracovnom pomere. Žiaden právny predpis materskú za náhradu príjmu nepovažuje. Materské nevstupuje do základu dane, nie je zdaniteľným príjmom. S poukazom na ust. § 140 Zákonníka práce žalobkyňa mala za to, že materské nie je náhradou mzdy, nevypláca ho zamestnávateľ, povinnosťou zamestnávateľa je len zamestnanca na tento čas ospravedlniť. S poukazom na ust. § 118 ods. 2 Zákonníka uviedla, že rodičovský príspevok v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Rodičovský príspevok nie je náhradou mzdy, nakoľko nárok na jeho priznanie sa neviaže na existenciu pracovného pomeru. Žalobkyňa poukázala na to, že skutočnosť poberania rodičovského príspevku na mal. syna B. mala byť žalovanému známa, keďže príspevok priznal prvostupňový správny orgán. Ďalej ohľadom poberania materského poukázala na to, že bežná prax na ÚPSVaR je taká, že informačné systémy ÚPSVaR sú prepojené so Sociálnou poisťovňou a obe inštitúcie reagujú na akékoľvek zmeny promptne, s čím má žalobkyňa osobnú skúsenosť. Žalobkyňa v roku 2018, pred narodením syna B., poberala rodičovský príspevok na maloletú dcéru Zaru (poberanie príspevku bolo možné do 6. rokov veku dieťaťa vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa). Po začatí poberania materského pred narodením syna B. o tejto skutočnosti neoboznámila ÚPSVaR Trenčín (nakoľko o svojej povinnosti nevedela), avšak do 1 mesiaca od prevzatia prvej materskej dávky obdržala rozhodnutie ÚPSVaR o odňatí nároku na rodičovský príspevok ako aj rozhodnutie, že je povinná tento neprávom poskytnutý rodičovský príspevok na maloletú dcéru E. vrátiť. V tom čase ÚPSVaR promptne zareagoval na základe prepojených informačných systémov so Sociálnou poisťovňou. Z uvedeného vyplýva, že je nelogické, aby sa o výške poskytnutého materského prvostupňový orgán nedozvedel v čase, keď žalobkyni toto materské bolo poskytnuté a dával túto skutočnosť za vinu žalobkyni. ÚPSVaR o tejto skutočnosti vedel, avšak o viac ako rok neskôr túto skutočnosť dal za vinu žalobkyni. Dokonca úrad vydal rozhodnutie o tom, že jej odníma rodičovský príspevok od 01.02.2021, nakoľko žalobkyňa poberá materské o čom ju informovala Sociálna poisťovňa dňa 01.03.2021. Záverom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že prvostupňový orgán žiada od žalobkyne vrátenie príspevkov, ktoré jej ani neboli poslané na účet. Prvostupňový orgán jej znížil príspevok na opatrovanie za obdobie od 01.03.2020 do 30.06.2020 zo sumy 530,35 Eur na sumu 430,35 Eur, avšak dovtedy priznaný príspevok na sumu 530,35 Eur jej za obdobie mesiacov 03/20 – 05/20 nebol vôbec zaslaný na účet. 6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. 7. V doplnení žaloby zo dňa 22.03.2024 žalobkyňa poukázala na to, že podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Žalobkyňa doplnila doklady, z ktorých vyplýva, ako uviedla, že za obdobie od 01.03.2021 do 30.09.2021 (čo je značná časť posudzovaného obdobia) u nej ani len neexistoval pracovný pomer, nakoľko jej pracovný pomer v spoločnosti KM cosmetics s.r.o. podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne trval do 28.02.2021. A materské z tohto pracovného pomeru jej bolo vyplatené dňa 15.02.2021. Ako dôkaz predložila - Potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.7.2023, - Potvrdenie o nemocenských dávkach za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021. Zalobykna požiadala, aby súd vo veci nariadil pojednávania a žalobkyňu vypočul. 8. Na pojednávaní dňa 29.05.2024 sa zúčastnila žalobkyňa a právna zástupca žalobkyne. Žalovaný neúčasť ospravedlnil. Sudkyňa oboznámila podanie, ktoré bolo žalobkyňou doručené súdu pred nariadeným termínom pojednávania dňa 28.05.2024 - potvrdenie Sociálnej poisťovne adresované žalobkyni, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnanec v pracovnom pomere vo vzťahu k spoločnosti KM cosmetics s.r.o. od 01.11.2013 do 28.02.2021. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na svojich písomných podaniach. Akcentovala situáciu žalobkyne, ktorá nemala žiaden príjem odkedy sa jej narodilo prvé dieťa, reťazila materské a rodičovské dovolenky. Pokiaľ ide o časť rozhodnutia týkajúcu sa zvýšenia príspevku o 100 Eur v zmysle § 40 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, neexistoval legitímny dôvod na jeho odňatie. Pokiaľ ide o časť týkajúcu sa odňatia príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že žalobkyňa poberala materskú v období od januára 2021 do septembra 2021, zdôraznila právny názor,
že poberanie tohto príspevku popri materskom zákon nevylučuje a navyše v období od 01.03.2021 už nebola nikde evidovaná ako zamestnankyňa. Na záver prednesu právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vypočuť žalobkyňu, ak to považuje správny súd za potrebné. Žalobkyňa v prednese uviedla, že sa pridržiava vyjadrení právnej zástupkyne. Na otázku sudkyne, aby sa vyjadrila, či jej plynul príjem od spoločnosti KM cosmetics s.r.o., žalobkyňa uviedla, že nemala príjem od uvedenej spoločnosti. Právny rámec 9. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva. 10. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z. pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu - § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9 až 11 neustanovuje inak. 11. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 12. Podľa § 39 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 13. Podľa § 40 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. ak je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, výška peňažného príspevku na opatrovanie podľa odseku 7 sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem. 14. Podľa § 40 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na opatrovanie možno zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia. 15. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca
patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. 17. Podľa § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. zamestnanie na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu 41). 18. Poznámka pod čiarou k odkazu 41 znie: Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 144a ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce") ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 21. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a ďalej s prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Z obsahu spisu vyplynulo, že na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2020/50146-9 zo dňa 23.04.2020 bol žalobkyni priznaný s účinnosťou od. 01.03.2020 peňažný príspevok na opatrovanie maloletej ťažko zdravotne postihnutej dcéry E. B. vo výške 530,35 Eur mesačne. V dôsledku valorizácie poberala žalobkyňa peňažný príspevok na opatrovanie v jednotlivých obdobiach nasledovne: a) od 01.03.2020 do 30.06.2020 v sume 530,35 Eur mesačne b) od 01.07.2020 do 30.06.2021 v sume 576,74 Eur mesačne c) od 01.01.2021 do 30.06.2022 v sume 608,44 Eur mesačne d) od 01.07.2022 do 31.10.2022 v sume 625,65 Eur mesačne. 25. Peňažný príspevok na opatrovanie bol v zmysle § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. zvýšený o 100 Eur mesačne z dôvodu, že žalobkyňa spĺňala podmienky na jeho priznanie, teda nemala v čase opatrovania príjem zo zamestnania, nepoberala dávky dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia. 26. Žalobkyňa v danom čase poberala rodičovský príspevok na maloletého syna B., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Dňa 25.03.2021 sa žalobkyni narodila dcéra F.. Žalobkyni bolo zo Sociálnej poisťovne
vyplatené aj materské, a to v mesiaci január 2021 v sume 698,80 Eur, v mesiaci február 2021 v sume 1505,10 Eur, v mesiaci marec 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci apríl 2021 v sume 1612,60 Eur, v mesiaci máj 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci jún 2021 v sume 1612,60 Eur, v mesiaci júl 2021 v sume 1666,30 Eur, v mesiaci august 2021 v sume 1666,30 Eur a v mesiaci september 2021 v sume 698,80 Eur. 27. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobkyni a) znížené priznané zvýšenie príspevku na opatrovanie, ktoré bolo priznané v súlade s § 40 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. z dôvodu poberania rodičovského príspevku a existencie pracovnoprávneho vzťahu vo firme KM cosmetics, s.r.o. b) úplne odňatý priznaný príspevok na opatrovanie priznaný rozhodnutím ÚPSVAR Trenčín zo dňa 23.04.2020 číslo TN1/OPPKPČ/SOC/2020/50146-9 v období od 01.01.2021 – 30.09.2021 z dôvodu poberania materského. 28. Správny súd mal za to, že ťažiskovou žalobnou námietkou je správne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, ktorými argumentovali dôvody zníženia peňažného príspevku na opatrovanie o 100 Eur, resp. de facto odňatia, pri de iure znížení na sumu 0,00 Eur. 29. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval správne a vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zratovaním postihnutím – ktorou je maloletá E. B. s účinnosťou od 01.03.2020 do 31.12.2020 a od 01.10.202 znížil o 100 Eur z dôvodu, že žalobkyňa je v pracovnoprávnom vzťahu a poberateľkou rodičovského príspevku, a teda jej nepatrí zvýšenie príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. Správny súd nemal za splnenú dispozíciu právnej normy cit. ustanovenia, ktorá by vylučovala možnosť zvýšenia príspevku na opatrovanie o 100 Eur, a to nemal preukázaný príjem zo zamestnania u žalobkyne alebo poberanie dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia. Poberanie štátnej sociálne dávky rodičovského príspevku v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. na dieťa, syna B., nevylučuje súbeh s kompenzačným príspevkom na opatrovanie ťažko postihnutej dcéry Zary. 30. Ďalej nepostupoval žalovaný správne a vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni znížil príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – ktorou je maloletá E. B. od 01.01.2021 do 30.09.2021 pri aplikácii ust. 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. z dôvodu súbehu poberania príspevku na opatrovanie a materského, na ktoré jej vznikol nárok v spojení s tehotenstvom a narodením maloletej dcéry F., narodenej dňa XX.XX.XXXX, ktorého výška za jednotlivé mesiace január 2021 až septembri 2021 bola v každom mesiaci vyššia ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu Správny súd nepovažoval za naplnenú ani hypotézu tejto právnej normy, a to vykonávanie zamestnania opatrovateľom a existenciu príjmu plynúceho z tohto zamestnania vo výške dvojnásobku sumy životného minima. Materské nepredstavuje príjem zo zamestnania - ale dávku sociálneho poistenia, konkrétne nemocenského poistenia. 31. Poukaz žalovaného na ustanovenia § 144a ods. 1 písm. a) a § 141 ods. 1 Zákonníka práce, ktorými odôvodňoval, že materské predstavuje príjem z výkonu práce v nadväznosti na definíciu zamestnania v zmysle § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, považoval správny súd v súlade s námietkou žalobkyne za nesprávnu aplikáciu na právnu situáciu žalobkyne. 32. Správny súd dáva do pozornosti, že správne orgány zaujali v predmetnej veci výklad, ktorý sa nazýva formálne- systematický, argumentovali odkazom na ustanovenia Zákonníka práce, na ktoré odkazuje zákon č. 447/2008 Z.z. pri hodnotení právneho pojmu „príjem zo zamestnania“. V prvom rade sa však treba zamerať na to, čo je účelom toho, aby príspevok na opatrovanie bol znížený alebo vylúčený. Na jednej strane je príjmový cenzus nastavený u samotnej osoby ťažko zdravotne postihnutej (§ 40 ods. 10) a na druhej strane aj u samotného opatrovateľa (§ 40 ods. 13). Na strane opatrovateľa ide predovšetkým o to, že je dôležité poskytovanie osobnej starostlivosti zdravotne ťažko postihnutej osobe, výkon inej činnosti- zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Správne orgány neargumentovali tým, že by aj z iného ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. vyplývala určitá príjmová hranica pre opatrovateľa, od ktorej mu nárok na príspevok nevzniká, argumentovali výlučne ustanovením § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z.
33. Podľa správneho súdu tak, ako vystaval odôvodnenie rozhodnutia žalovaný, nevidel dôvod, aby súd vylúčil súbeh príjmu opatrovateľa – žalobkyne, ktorý jej plynie zo systému sociálneho poistenia alebo štátnych sociálnych dávok, v istom zmysle pasívneho príjmu, s poberaním príspevku na oparovanie. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby vykonávala opateru. Treba myslieť na to, že účelom peňažného príspevku na opatrovanie je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Čiže dávku poberá síce žalobkyňa, ale slúži na to, aby sa pomohlo ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe v domácom prostredí jej dcére- bez trvalej pobytovej služby v zariadení sociálnych služieb. Dávky, ktoré poberá žalobkyňa- materské a rodičovský príspevok, majú iný účel, materské kryje výpadok počas neprítomnosti žalobkyne v práci a rodičovský príspevok predstavuje finančnú podporu rodičovi počas obdobia, keď sa starajú o malé dieťa (dokonca iné dieťa ako ťažko zdravotne postihnutá). Ich súbeh zákona č. 447/2008 Z.z. nevylučuje. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval správny súd za potrebné pre dosiahnutie účelu tohto konania žalobkyňou navrhované zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný bude postupovať v zmysle naznačenom správnym súdom vo vyššie uvedených bodov. 35. Žalobkyňa bola úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.