Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/172/2022 2022200369 04. 06. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200369.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Arboria Land Development, s.r.o., so sídlom Legionárska 10, Bratislava, IČO: 50 265 041, zastúpeného: Lurus legal, s. r. o., so sídlom Heyrovského 3, Bratislava, IČO: 52 164 705, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 428867/2022 zo dňa 05.10.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 428867/2022 zo dňa 05.10.2022 a rozhodnutie Mesta Trnava č. 1650000888/2022 zo dňa 09.05.2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava vydalo dňa 15.12.2008 navrhovateľovi: Bratislava Management Company spol. s r.o., Ružinovská 42, 821 02 Bratislava, IČO: 44 221 533 (ďalej len “Bratislava Management Company spol. s r.o.”) územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Obytný súbor – Zátvor II. – Ulica Piešťanská“ (ďalej len „OS Piešťanská“) pod č. OSaŽP/33911-87011/08/Ča (právoplatnosť nadobudlo dňa 04.02.2009; ďalej ako „ÚR 1“). Platnosť ÚR 1 bola v priebehu rokov 2011 až 2017 predĺžená piatimi rozhodnutiami. Mesto Trnava rozhodnutím č. OSaŽP/34009- 88367/2017/Ivá zo dňa 05.12.2017 zmenilo ÚR 1 ( právoplatnosť nadobudlo dňa 08.01.2018; ďalej ako „ÚR 2“). Stavebný úrad vydal dňa 03.05.2018 stavebné povolenie č. OSaŽP/979/14216/2018/Ivá na stavbu OS Piešťanská v rozsahu stavebného objektu „SO 01 Bytový dom s nebytovými priestormi BD1, objekty SO 01.01, SO 01.06, SO 01.09, SO 01.10, SO 01.11, E.03 a PS 01.02 pre stavebníka Domus Project, s.r.o., Legionárska 10, 811 07 Bratislava, IČO: 50 759 019 (jeho právnym nástupcom je žalobca), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2018 (ďalej len „stavebné povolenie“). Mesto Trnava vydalo dňa 12.11.2018 žalobcovi rozhodnutie č. OSaŽP/34742-84698/2018/ Ivá o zmene stavby pred jej dokončením (právoplatné dňa 21.12.2018; ďalej ako „rozhodnutie o zmene stavby“). 2. Mesto Trnava ako príslušný správca miestneho poplatku za rozvoj (ďalej ako „správca poplatku“ alebo „Mesto Trnava“) vydal dňa 09.05.2022 v poradí štvrté ( prvé tri boli zrušené odvolacím orgánom) rozhodnutie č. 1650000888/2022 (ďalej len “prvostupňové rozhodnutie”), ktorým vyrubil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj vo výške XXX XXX,XX eur podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2015
Z. z.“), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), s odkazom na Všeobecne záväzného nariadenie č. 490 o miestnom poplatku za rozvoj v nadväznosti na čl. 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 530 o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len VZN") a v nadväznosti na stavebné povolenie č. OSaŽP/979-14216/2018/ Ivá zo dňa 03.02.2018 (právoplatné dňa 11.06.2018) a na rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením č. OSaŽP/34742-84698/2018/Ivá zo dňa 12.11.2018 (právoplatné 21.12.2018). 3. Správca poplatku odôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného tým, že boli splnené zákonné podmienky na uloženie miestneho poplatku za rozvoj v zmysle zákona č. 447/2015 Z.z. a že bola splnená len prvá z dvoch podmienok daných § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. , kedy je možné nevyrubiť poplatok. Splnenou bola podmienka, že územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 31.12.2016 (ďalej len “podmienka č. 1 § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z.”), lebo podľa neho ÚR 2 je výlučne len zmenou pôvodného ÚR1. Mesto Trnava však v územnom konaní neuložilo žiadnu povinnosť obstarať hmotný majetok či poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na účel podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z., čiže nebola splnená “druhá podmienka zákona č. 447/2015 Z.z.” Podmienené investície, najmä investície spočívajúce v dopravnej a technickej obslužnosti a riešenia komunikácií (napr. prepojenie existujúcej zásobovacej komunikácie OC Tesco s Ulicou Piešťanskou – štátnou cestou I/51) vyplývali z platných územnoplánovacích regulatívov, technických noriem a zo strany dotknutých orgánom štátnej/ verejnej správy. 4. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu tak, že ho potvrdil rozhodnutím č. 428867/2022zo dňa 05.10.2022 (ďalej len “napadnuté rozhodnutie”). II. Žaloba a podstatné žalobné dôvody 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.12.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a priznania mu plnej náhrady trov konania. 6. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, ktoré tvrdia, že stavba OS Piešťanská je predmetom miestneho poplatku za rozvoj. Nesúhlasí s ich názorom, že nie je splnená podmienka na použitie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., lebo Mesto Trnava v súvislosti so stavbou OS Piešťanská neuložilo staviteľovi povinnosť obstarať hmotný majetok na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. Trvá na tom, že sú splnené obe podmienky, jednak že územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred dátumom 31.12.2016 ( čo ani sporné nie je) a že staviteľovi obec uložila povinnosť obstarať hmotný majetok nad rámec nevyhnutných investícií. Má za to, že žalovaný aj správca extenzívne vykladajú vyššie uvedenú právnu normu o nové podmienky. Je irelevantné, či obec podmienila výstavbu vyvolanými investíciami v územnom pláne, ktorý bol schválený pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia, pretože pre účely § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. je podstatné len to, aby obec uložila v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby vyššie uvedenú povinnosť. Mesto Trnava mu v ÚR 1 uložilo povinnosť obstarať hmotný majetok najmä vo forme verejne prístupného parku v zmysle § 11 ods. 2 písm. f) zákona č. 447/2015 Z. z. a vo forme miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia, cestičky pre cyklistov a technickej infraštruktúry v zmysle § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z. z. 7. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že ide o vyvolané (podmienené) investície, na ktoré sa § 14 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z. z. nevzťahuje. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len „cestný zákon“) plánovanie, prípravu a výstavbu ciest a miestnych ciest vo vlastníctve obcí zabezpečujú obce. Mesto Trnava plánovalo výstavbu prepojenia existujúcej zásobovacej komunikácie OC Tesco s ulicou Piešťanská – štátna cesta I/51 už pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia a v ÚR1 prenieslo na neho povinnosť výstavby tejto miestnej cesty. Žalobca tvrdí, že Mesto Trnava „profituje“ dvakrát, lebo žalobca pripravil a zrealizoval miestnu cestu, ktorú naplánovalo Mesto Trnava ešte pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia a zároveň bol žalobca donútený zaplatiť poplatok za rozvoj.
8. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhdonutí správnych orgánov pre absenciu riadneho odôvodnenia, rozohodnutia sú nepresvedčivé a neurčité a skutkový stav vzatý žalovaným za základ rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Podľa názoru žalobcu správca sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nevysporiadal s ostatnými podmienkami, ktoré Mesto Trnava uložilo stavebníkovi v ÚR 1 (povinnosť vybudovania verejných parkových úprav, povinnosť vybudovať samostatnú komunikácie pre cyklistov, povinnosť vybudovať verejné osvetlenie, povinnosť vybudovať požadovaný počet parkovacích miest) a neuviedol, z akého dôvodu nie je možné tieto konkrétne uložené povinnosti považovať za povinnosť uloženú obcou obstarať hmotný majetok podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. Správca sa účelovo zameral len na analýzu jedinej povinnosti uloženej stavebníkovi: “vybudovanie prepojenia existujúcej zásobovacej komunikácie OC Tesco s Ulicou Piešťanskou – štátnou cestou I/51”. Absencia riadneho odôvodnenia nebola odstránená ani v rozhodnutí žalovaného, ktorý len konštatoval, že zeleňou upravené okolie nie je prípustné ako verejný park a nie je úpravou verejnej zelene podľa § 11 ods. 2 písm. f) zákon č. 447/2015 Z. z. , nevyporiadal sa s tvrdením z ÚR1 (na str. 7 bod 5) , že „…stavebný objekt „Sadové úpravy“ bude riešený v zmysle záväzných regulatívy urbanistickej štúdie, podľa ktorých je investor povinný budovať aj verejné parkové úpravy, alternatívne verejné priestranstvo upravené zeleňou, mobiliárom a vybavenosťou pre relax a spoločenské kontakty rezidentov, ….“. Žalovaný neodôvodnil, prečo sa nepovažuje komunikácia pre cyklistov za stavbu slúžiacu na poskytovanie športových služieb. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom vyjadení zo dňa 16.03.2023 žiadal žalobu zamietnuť. Reagujúc na žalobné body žalobcu k veci uviedol, že žalobca mal možnosť do územného a stavebného konania zasahovať; že závery jeho rozhodnutia nie sú extenzívne, zohľadňujú len účel a cieľ zákona o mietnom poplatku za rozvoj z časového hľadiska, keďže stavebné úrady územnými rozhodnutiami právoplatnými po 31.12.2016 ukladajú povinnosti vo forme vyvolaných podmienených investícii v obdobnom rozsahu ako v danom prípade, stavby sú predmetom miestneho poplatku za rozvoj. 10. Za povinnosť obstarať hmotný majetok či poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na účel podľa § 11 ods. 2 nemožno považovať záväzok vyplývajúci stavebníkovi z podmienok alebo povinností uložených osobitnými právnymi predpismi, záväznými regulatívmi platného územného plánu, podmienkami projektovej dokumentácie, záväznými stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy. Budovanie prepojovacej komunikácie Tesco – Piešťanská s chodníkmi, cyklotrasou, osvetlením a sadbovými úpravami vyplývalo z regulatívov územnoplánovacej dokumentácie pre ďalší rozvoj a využiteľnosť územia, ale jej realizácia bola podmienená až investičným zámerom a zásahom žalobcu do územia. Územné rozhodnutie môže byť nahradené novým na návrh navrhovateľa ale aj stavebného úradu, preto je podľa názoru žalovaného diskutabilné, či je pre žalobcu zákonným právoplatným územným rozhodnutím pre účely § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. územné rozhodnutie č. OSaŽP/33911-87011/08/Ča zo dňa 15.12.2008, právoplatné dňa 04.02.2009 (ÚR1) alebo rozhodnutie č. OSaŽP/34009-88367/2017/Ivá zo dňa 05.12.2017, právoplatné 08.01.2018 (ÚR2). 11. Žalovaný odmieta námietku o nesprávnom právnom posúdení veci. Skutkový stav mal riadne ozrejmený vzhľadom na prvé tri predchádzajúce daňové konania, ktorých výsledkom bolo zrušenie prvostupňového rozhodnutia o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť miestny poplatok za rozvoj a rovnako aj z iných odvolacích konaní, lebo bolo vydaných viacero stavebných povolení viažucich sa na ÚR1 a ÚR2. 12. Nesúhlasí s námietkou nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia, závery správcu odôvodnil podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, zaoberal sa odvolacími námietkami žalobcu vyvolanými investíciami v rozsahu ÚR1, odôvodnil potrebu nevyhnutných podmienených investícií. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj ostatnými podmienkami, označil ich ako podmieňujúce vyvolané investíciou z ÚR1 a žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, lebo podmienená investícia ( vo forme parkových a sadbových úprav v bezprostrednom okolí bytových domov obytného súboru na pozemkoch vo vlastníctve stavebníka, ktoré vznikajú mimo zastaveného územia obce) musia byť stavebným úradom korigované ako podmienky určované v územnom konaní v súlade s územným plánom obce. V rozhodnutí odôvodnil v súvislosti s § 11 ods. 2 písm. f) zákona č. 447/2015 Z. z. aj to, že okolie niektorých skolaudovaných a užívaných obytných domov je oplotené s označením súkromný pozemok, preto nemožno sadbové úpravy považovať za verejne prístupný park
či úpravu verejnej zelene. Za nedôvodnú považuje aj námietku týkajúcu sa komunikácie pre cyklistov, lebo v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že komunikácia pre cyklistov nie je stavba slúžiaca na poskytovanie športových služieb v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 447/2015 Z. z. 13. Nesúhlasí ani s námietkou o rozširujúcom výklade § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. ohľadom potreby vybudovania miestnej komunikácie, chodníka a verejného osvetlenia na pozemkoch žalobcu mimo zastavaného územia. Išlo o pozemky, ktoré pôvodne neboli vo vlastníctve mesta a až po vybudovaní sa na základe zmluvy medzi mestom a vlastníkom pozemkov stali jeho vlastníctvom. Komunikáciu tu budovalo viac spoločností a podmienená investícia uvedená v ÚR1 sa neviaže len k stavbe obytného domu, ktorý je predmetom sporu, ale aj k ostatným stavbám súboru. 14. Žalovaný poukázal na to, že podmienené investície, najmä investície spočívajúca v dopravnej a technickej obslužnosti a riešenia komunikácií (napr. miestnych komunikácií ako prepojenie existujúcej zásobovacej komunikácie OC Tesco s Ulicou Piešťanskou – štátnou cestou I/51, cykloprepojenie a iné) vyplynuli ako nevyhnutné z platných územnoplánovacích regulatívov, technických noriem, zo strany dotknutých orgánov štátnej/verejnej správy a z investičného záujmu žalobcu. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 15. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch, argumenty žalovaného v jeho vyjadrení považuje za nesprávne. Podľa jeho názoru si žalovaný dotvára dodatočné dôvody rozhodnutia, keď uvádza až vo vyjadrení k žalobe, že na rozhodnutie mali vplyv viaceré stavebné povolenia a že dôvodom pre neakceptovanie výnimky § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení s § 11 ods. 2 písm. f) citovaného zákona je oplotenie pozemku s označením súkromný pozemok, obytná zóna nie je prístupná ako verejný park. 16. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že územným rozhodnutím nebola v súvislosti so stavbou uložená povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., len boli určené podmienky pre umiestnenie stavieb. Určovanie podmienok pre umiestnenie stavby nemožno stotožňovať s uložením povinnosti v súvislosti so stavbou obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na účel uvedený v § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z.z. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že sadovými úpravami sú: verejné prístupný park alebo úprava verejnej zelene; úprava staveniska v okolí vybudovaného obytného domu nie je budovanie verejne prístupného parku a ani úpravou už existujúcej verejnej zelene. V. Ďalšie vyjadrenie účastníkov konania 17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2024 naďalej tvrdí, že mu nemohol byť vyrubený poplatok za rozvoj, lebo stavba OS Piešťanská nie je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. Poukázal na to, že sadové úpravy v blízkosti stavby OS Piešťanská majú povahu verejných sadových úprav z dôvodov: 1) ide o zeleň prístupnú pre verejnosť a vyplýva to aj z kolaudačného rozhodnutia č. OSaŽP/37274-82047/2021/Ivá zo dňa 07.07.2021 (právoplatné dňa 02.08.2021), v zmysle ktorého sú napojením na verejnú sieť a nepredstavujú súčasť sadových a terénnych úprav slúžiacich len pre potreby vlastníkov a užívateľov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v OS Piešťanská.; 2) v zmysle Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o bezodplatnom prevode č. 403/2020 zo dňa 16.09.2020 medzi žalobcom a Mestom Trnava bola uzatvorená zmluva o bezodplatnom prevode, v zmysle ktorej nadobudlo Mesto Trnava do vlastníctva verejnú infraštruktúru a sadové úpravy, ktoré vybudoval žalobca. Predmetná zmluva o budúcej zmluve bola súdu predložená. VI. Konanie na správnom súde 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. TT-14S/172/2022.
19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 04.06.2026. VII. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce uvedená v: a) právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, b) právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, c) overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, d) právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo e) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku alebo s kúpou nehnuteľnosti slúžiacej na tento účel: a) zariadenia starostlivosti o deti, b) slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, c) sociálneho bývania, d) školy, školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie, e) zdravotníckeho zariadenia, f) verejne prístupného parku, úpravy verejnej zelene, g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry, h) opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky. 26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj žalobcovi podľa zákona č. 447/2015 Z.z. 28. Súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci ohľadom toho, či má alebo nemá byť stavba predmetom miestneho poplatku za rozvoj vzhľadom na § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti tejto žalobnej námietky vzhľadom na nižšie uvedené dôvody: 28.1. Súd vychádzal z toho, že poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. vzniká právoplatnosťou stavebného povolenia. Stavebné povolenie č. OSaŽP/979/14216/2018/Ivá zo dňa 03.05.2018 v posudzovanej veci nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2018, kedy podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. vznikla žalobcovi poplatková povinnosť. Súd sa zaoberal otázkou splnenia oboch podmienok vyplývajúcich z § 14 ods. 2 č. 447/2015 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že územné rozhodnutie (ÚR 1) nadobudlo právoplatnosť pred 31.12.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že územné rozhodnutie (ÚR 1 ) bolo vydané ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 375/2016 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 447/2015 Z.z. a samotné správne orgány si ustálili právoplatnosť územného
rozhodnutia ÚR 1 v spojení s ÚR 2 pred 31.12.2016, zo strany súdu bolo potrebné už len skúmať povinnosti v ňom uložené, tak aby sa predišlo prípadnej duplicite uloženej poplatkovej povinnosti, ktorú možno subsumovať pod účel poplatku zakotvený v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. 28.2. V prvom rade je nutné dať do pozornosti výslovné znenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj nie je “stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť ...”. Keďže sa výnimka vzťahuje na územné rozhodnutie, ktoré sa vydáva na základe stavebného zákona, je zrejmé, že aj povinnosti v ňom boli uložené sú v režime stavebného zákona a nie zákona o poplatku za rozvoj. Okrem toho si je potrebné uvedomiť, že územné rozhodnutie bolo vydané v roku 2008, t. j. cca 7 rokov pred platnosťou a cca 8 rokov pred účinnosťou zákona č. 447/2015 Z.z. V územnom rozhodnutí tak nemohli byť ukladané povinnosti na základe zákona č. 447/2015 Z.z., lebo tento zákon v tom čase neexistoval. Súd vychádzal z všeobecnej premisy, že pokiaľ majú byť povinnosti uložené územným rozhodnutím považované súčasne za povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., nemôže ísť len o povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, alebo bez ďalšieho o podmienky uložené v územnom rozhodnutí v súlade s § 39a ods. 2 stavebného zákona. Dôvodom je skutočnosť, že “účelom poplatku za rozvoj je zvýšenie rozpočtu resp. hodnoty majetku obce, v ktorej katastrálnom území sa realizuje stavba, a to nad rámec výnosov z povinností, ktoré má stavebník už uložené platnými právnymi predpismi. Dôvodová správa k predmetnému zákonu uvádza, že cieľom je zavedenie finančného nástroja plniaceho pre obce príjmovú funkciu” (rozsudok NSS SR sp. Zn. 2Sfk/52/2023 zo dňa 30.10.2024). 28.3. Medzi účastníkmi konania je sporné, či boli žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) v územnom rozhodnutí ÚR 1 uložené také povinnosť, ktoré možno subsumovať pod § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. 28.4. Správny súd sa obznámil z obsahom administratívneho spisu a zistil, že: v územnom rozhodnutí ÚR 1 (právoplatné dňa 04.02.2009) v časti záväzných podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby bolo okrem iného určené: · „Navrhovaný súbor bytových domov si podľa schválenej zastavovacej štúdie a územného plánu mesta vyžaduje prepojenie existujúcej zásobovacej komunikácie OC Tesco s Ulicou Piešťanskou – štátnou cestou I/51. Stavba predmetnej miestnej obslužnej komunikácie nie je súčasťou tohto projektu a pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby musí byť spracovaná samostatná projektová dokumentácia.“ · „Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie musí byť spracovaná v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z., jednotlivé vstupy do objektov bytových domov, priestory určené pre obchod a služby, podzemné garáže, spoločné a komunikačné priestory bytových domoch, parkoviská, prístupové komunikácie, chodníky a exteriérové terénne úpravy musia byť riešené bezbariérovo.“ · „Stavebný objekt "Sadové úpravy" bude riešený v zmysle záväzných regulatívov urbanistickej štúdie, podľa ktorých je investor povinný budovať v nových zónach bývania aj verejné parkové úpravy, alternatívne verejné priestranstvo upravené zeleňou, mobiliárom a vybavenosťou pre relax a spoločenské kontakty rezidentov, alt. malé ihriská pre neorganizovaný šport obyvateľov príslušného územia“. · „Budú dodržané podmienky uvedené vo vyjadreniach zainteresovaných orgánov a organizácií, najmä: a) Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava zn.:2008/01945/Ja zo dňa 13.11.2008 okrem iného ustanovil podmienky: - „trvalé dopravné napojenie obytného súboru požadujeme riešiť prostredníctvom miestnych komunikácií a na cestu I/51 - Ul. Piešťanská navrhovaným pripojením celej zóny predlžením komunikácie za OC Tesco, …” b) Obvodný úrad ŽP Trnava – úsek ochrany prírody a krajiny zn.:G2008/03450/ŠSOPaK/Kle zo dňa 10. 11. 2008 okrem iného určil podmienky: - „ do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žiadal doplniť v textovej a výkresovej časti „SO- 20 Sadové a terénne úpravy" s uvedením, čo konkrétne majú obsahovať.; - žiadal vylúčiť pri výbere druhov drevín navrhovaných na výsadbu nepôvodné, invázne expanzné druhy a na výsadbu použiť pôvodné a stanovištne vhodné druhy; - …. O vysadenú zeleň žiadal zabezpečiť stálu starostlivosť, nakoľko investičná akcia bude realizovaná za hranicami zastavaného územia obce, …..“. - Z obsahu čl. 3 ods. 1 písm. f), g) VZN č. 490 o miestnom poplatku za rozvoj účinného 1.1.2018 vyplýva, že výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel: f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene; g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry.
- Z obsahu čl. 3 ods. 1 písm. f), g) VZN č. 530 o miestnom poplatku za rozvoj účinného 1.1.1.1.2020, rušiaci VZN č. 490, vyplýva, že výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane vysporiadania pozemku na tento účel: f) verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene; g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. - Z obsahu stavebného povolenia č. OSaŽP/979/14216/2018/Ivá zo dňa 03.05.2018 (právoplatné dňa 11.06.2018 ) zistil, že sa týka okrem iného aj Bytového domu s nebytovými priestormi B D1 ( SO 01.01). Ďalej že v časti “SO 22.01 Sadové a terénne úpravy“ sú zadefinované konkrétne úpravy: finálne terénne úpravy (rozkladanie vrchnej vrstvy vegetačného substrátu), výsadba stromov, založenie trávnika výsevom, realizácia zatrávňovacích tvárnic medzi parkoviskom a cyklochodníkom. Z obsahu časti označenej ako „Pre uskutočnenie stavby sa určujú tieto záväzné podmienky“, z bodu 29 okrem iného vyplýva, že: „ Pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na bytový dom s nebytovými priestormi BD1 musí byť vydané kolaudačné rozhodnutie na prístupové komunikácie, prislúchajúce parkoviská k objektu, ktoré musia byť voľne prístupné pre verejnosť, spevnené plochy a chodníky pre peších, sadové úpravy …. .” 28.5. “Zákon č. 447/2015 Z.z.o miestnom poplatku za rozvoj sleduje cieľ, a to využiť nakumulovaný výnos na rozvoj obce, v ktorej je miestny poplatok vyberaný. Podľa dôvodovej správy k tohto zákona je miestny poplatok finančný nástroj, ktorý má okrem príjmovej a protikorupčnej funkcie predovšetkým rozvojovú funkciu a teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania ďalšej sociálnej a technickej infraštruktúry, má tento poplatok slúžiť ako zdroj na jej vybudovanie. Má sa jednať o vybudovanie novej infraštruktúry nad rámec tej, ktorá pred začatím stavebnej (investičnej) činnosti existovala” ( rozsudok KS v Bratislave sp. N. 2S/44/2018 zo dňa 02.10.2019). “Účelom § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. je vyňať z poplatkovej povinnosti situácie, kedy územným rozhodnutím boli uložené povinnosti „obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie" správcovi poplatku. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že cieľom citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby boli stavebníci zaväzovaní k dvojitému plneniu - raz prostredníctvom poplatku za rozvoj a súčasne uložením povinností „obstarať hmotný majetok alebo poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie"( rozsudok NSS SR sp. Zn. 2Sfk/52/2023 zo dňa 30.10.2024). 28.6. S konkretizáciou na prejednávanú vec je súd toho názoru, že jednotlivé úkony určené staviteľovi v územnom rozhodnutí sú povinnosťami uloženými správnym orgánom. Konkrétne ide o (uvedené podrobnejšie vyššie v ods 31.1.): zriadenie parkovísk, prístupových komunikácií, chodníky, exteriérové terénne úpravy, verejné parkové úpravy alternatívne verejné priestranstvo upravené zeleňou, mobiliárom a vybavenosťou pre relax alt. malé ihriská pre neorganizovaný šport obyvateľov príslušného územia, trvalé dopravné napojenie prostredníctvom miestnych komunikácií a na cestu I/51 - Ul. Piešťanská, predlžením komunikácie za OC Tesco, pri sadových a terénnych úpravách použiť pôvodné a vhodné druhy drevín, investičná akcia vysadenia zelene bude realizovaná za hranicami zastavaného územia obce ). Tieto povinnosti predstavujú nefinančné plnenie, lebo zafinancovaním predmetných úprav zo strany staviteľa došlo v podstate k navýšeniu hodnoty majetku Mesta Trnava. Navýšenie hodnoty jeho majetku mal súd potvrdené aj zmluvou o budúcej zmluve č. 403/2020 zo dňa 16.09.2020, v zmysle ktorej sa aj žalobca zaviazal, že na Mesto Trnava bezodpaltne prevedie do vlastníctva stavebné objekty verejnej infraštruktúry budovaných k bytovému domu D1, konkrétne drobná architektúra pre D1, sadové úpravy - park, sadové úpravy - komunikácie, verejné osvetlenie - chodníky v parku, , verejné komunikácie a chodníky, chodníky - verejný park. 28.7. Z vyššie uložených povinností je zrejmé, že plnia niektoré z účelov uvedených v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. Súd je toho názoru, že uložené povinnosti možno subsumovať pod účely ustanovené v § 11 ods. 2 písm. f), g), ( f): verejne prístupný park, úprave verejnej zelene; g) miestnej komunikácie, parkovacie plochy). Z tohto následne vyplýva, že bola splnená i druhá podmienka § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. a predmetom poplaktu za rozvoj nemala byť stavba žalobcu. 28.8. Súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že 14 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z. z. možno subsumovať na podmienené investície uvádzané v ÚR1. Podmieňujúce investície v územnom rozhodnutí predstavujú povinnosti, ktoré obec uloží stavebníkovi v súvislosti s navrhovanou stavbou. Je to významný nástroj, ktorým obec koordinuje rozvoj územia a zabezpečuje, aby súkromné investičné zámery boli v súlade s verejným záujmom na rozvoj obce a potrieb jej obyvateľov. Ide o špecifický nástroj územného plánovania, ktorým obec podmieňuje vydanie súhlasu s umiestnením stavby vykonaním určitých činností alebo investícií, ktoré sú v záujme rozvoja obce a zabezpečenia
potrieb jej obyvateľov. Podmieňujúce investície slúžia viacerým účelom a majú rôzne formy. V ÚR1 ide o súbor povinností uložených stavebníkovi mestom Nitra. Vzhľadom na uložené povinnosti ( uvedené v ods. 31.1. tohto rozsudku) vyplýva, že ich účelom bolo okrem iného zabezpečenie parkovacích miest, vybudovanie chodníkov, exteriérové terénne úpravy, verejné parkové úpravy, verejné priestranstvo upravené zeleňou, trvalé dopravné napojenie na konkrétnu cestu. Mesto uložením vyššie uvádzaných povinností na miesto vybratia miestneho poplatku za rozvoj v peňažnej podobe v územnom rozhodnutí požadovalo, aby stavebník priamo zabezpečil vykonanie prác, ktoré slúžia niektorému z účelov § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. Ide o plnenie v naturáliách, ktorý má nahradiť peňažný poplatok. 29. Súd je toho názoru, že uložená povinnosť upraviť zeleň vo verejnom priestranstve spadá pod § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z., lebo ju možno zadefinovať ako miesta v zastavanom území obce, ktoré sú voľne prístupné verejnosti ( § 47 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Pod úpravou zelene treba rozumieť napríklad výsadbu stromov, kríkov a iných drevín, ako to vpylýva aj z uloženej povinnosti v ÚR1. 30. Súd nepriznal právnu relevanciu námietke ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre absenciu riadneho odôvodnenia a ani námietke, že by bol skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, v rozpore s obsahom administratívneho spis. Správné orgány svoje rozhodnutia odôvodnili v zmysle účelu samotných rozhodnutí, avšak súdom ustálené nesprávne právne posúdenie veci nemožno hodnotiť ako nedostatočné odôvodnenie. 31. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súc viazaný žalobnými bodmi súd dospel k záveru, že sú dôvodné žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP , preto obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu postupovať v intenciách správneho súdu, lebo je viazaný jeho právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. 32. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 33. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 34. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.