Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/111/2023 1023200743 09. 04. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200743.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Vazovova 6838/9B, 811 07 Bratislava, IČO: 53 998 791, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.03.2023, takto rozhodol: I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100873546/2023 zo dňa 23.03.2023 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103142965/2022 zo dňa 18.11.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa zo dňa 09.07.2020 výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia: január, február, marec, apríl, máj, jún, august, október a november roku 2015. Výsledky daňovej kontroly zhrnul správca dane v Protokole z daňovej kontroly č. 100951698/2021; 9106408/BieM zo dňa 02.06.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 03.06.2021, kedy sa ukončila daňová kontrola. 2. Následne správca dane rozhodnutím č. 103142965/2022 zo dňa 18.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) rozdiel dane v sume X.XXX eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015. 3. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO:46895418 (ďalej len „NOBOX MEDIA “) č. 150003 /15DT200100000029/, dátum dodania 12.1.2015 (základ dane XX.XXX eur, DPH X.XXX eur), lebo sa žalobca zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Predmetom fakturácie bolo „zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL". 4. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že reklamné služby boli dodávané daňovými subjektmi v nasledovnom reťazci: JK Event s.r.o., JK Media s.r.o. aSILVI PRODUCTION, s.r.o. aNOBOX MEDIA, s.r.o. ažalobca. Daňové subjekty JK Event s.r.o., JK Media s.r.o. fakturovali daňovému subjektu
NOBOX MEDIA s.r.o., ktorý navýšil cenu a prefakturoval službu (mediálnu propagáciu ) žalobcovi bez pridanej hodnoty a celý projekt zastrešovali daňové subjekty JK Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. poskytla nejakú pridanú hodnotu do projektu prezentácie obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciami muzikálov a koncertov, nakoľko: 1/Jediným organizátorom podujatia „DRACULA MUZIKÁL" bola spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o., so sídlom v Pezinku, IČO: 45 877 289 (ďalej len „SILVI PRODUCTION, s.r.o.“); 2/ pani A. B. nevedela konkrétne uviesť k jednotlivým podujatiam a čo presne vykonával pán C.; 3/ reklamno-mediálne spoločnosti JK Media, s.r.o. a JK Event nakúpili a zabezpečili reklamný priestor v médiách; 4/ spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. sa nepodieľala na zabezpečení reklamnej kampane a spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. nevystavila žiadne faktúry za dodanie služieb, tým u daňového subjektu NOBOX MEDIA s.r.o. nastal daňový únik a poskytol žalobcovi daňovú výhodu. 5. Podľa správcu dane obchody spoločností MURAT s.r.o., NOBOX MEDIA, s.r.o., SMUGGLERS, s.r.o., vykazujú znaky podvodného konania tým, že u daňového subjektu NOBOX MEDIA s.r.o. vznikol daňový únik na DPH z úmyselného neodvedenia dane, nakoľko si túto daň z dodania služieb znížila faktúrami od spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o. Podvodné konanie odôvodnil aj tým, že spoločnosti MURAT, s.r.o. a SILVI PRODUCTION sú rodinne prepojené cez blízkych príbuzných, osoby konateľov oboch spoločností a riaditeľky spoločnosti MURAT, s.r.o. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 100873546/2023 zo dňa 23.03.2023 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil s záverom správcu dane o účasti žalobcu na podvodnom konaní. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.05.2023, elektronicky podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 17.05.2023, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100873546/2023 zo dňa 23.03.2023 a rozhodnutia správcu dane č. 103142965/2022 zo dňa 18.11.2022, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)). Žiadal vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie, uplatnil si právo na náhradu trov konania. 8. Žalobca v rámci žalobných bodov namieta, že v oboznámení so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo dňa 09.03.2021, ktoré mu bolo doručené pred vydaním protokolu absentujú obligatórne náležitosti v zmysle dikcie zákona a ustálenej judikatúry. Namieta, že v druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný nevyporiadal so všetkými jeho námietkami, ktoré v žalobe zopakoval. 9. Namieta postup správcu dane v tom, že nevypočul jeho konateľa, aj keď o to žiadal vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, ale na druhej strane správca dane vychádzal z výpovedí svedkov, ktoré sa netýkali posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Namieta, že správca dane nesprávne posúdil mieru jeho dôkazného bremena, správne orgány vyhodnotili ním predložené dôkazy len v jeho neprospech a nehodnotili ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalobcu uniesol dôkazné bremeno, služby mu boli dodané a správca dane nepoprel dodanie materiálneho plnenia. 10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie efektu reklamy vzhľadom na rozsudok NS SR zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 1Sžf/64/2016, v ktorom bolo ustálené, že „I reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv, môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy …..“. Reklama je zameraná na vytvorenie vnemu u zákazníkov (rozsudok NS SR zo dňa 14.02.2008, sp. zn. 3Sžf 33/2007) a cieľom reklamy bolo primárne jeho zviditeľnenie na trhu. 11. Žalobca ďalej namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci (e). Nesúhlasí, aby mu boli dané na ťarchu pochybnosti správcu dane k subdodávateľovi a jeho dodávateľa, nedostatky v reťazci dodávateľov na predchádzajúcom stupni obchodu sú pre posúdenie jeho zodpovednosti irelevantné. V čase, keď uzatvoril zmluvu s dodávateľom NOBOX MEDIA s.r.o. táto spoločnosť nemala vo verejne dostupných registroch evidované žiadne nedoplatky. Pri zneužití
práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane, ktorý v predmetnej daňovej kontrole nepreukázal, že v jeho dodávateľskom reťazci došlo k podvodu alebo k zneužívajúcemu konaniu a že o tomto podvode alebo zneužívajúcom konaní vedel alebo mal vedieť. Správne orgány nepreukázali, akú konkrétnu daňovú výhodu mal získať v rámci zdaniteľného plnenia, on si vlastnú daňovú povinnosť zaplatil a ani nepreukázali jeho úmysel zúčastniť sa na podvodnom konaní. Nebola preukázaná jeho vedomosť o podvodnom konaní, on ani rodinne previazaná osoba nebola súčasťou obchodného reťazca, ktorý správca dane identifikoval ako podvod. Taktiež nesúhlasí, že navýšenie ceny za reklamu od priameho dodávateľa je dôkazom jeho vedomosti o podvodnom konaní. Nárok na odpočet nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť (rozsudok SD EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House)). Konkrétne k tomu uviedol, že správca dane a žalovaný si mýlia dva reťazce o dodaní: a) Prvý reťazec predstavuje žalobcom reálne objednané a dodané služby spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o., na ktoré sa odvolávajú správne orgány. Tu bola subdodávateľskou spoločnosťou pre NOBOX MEDIA s.r.o. firma JK Media, s.r.o., ktorá si objednala služby od rôznych ďalších mediálnych a reklamných spoločností. Skutočný dodávateľský reťazec bol: žalobca -NOBOX MEDIA -JK Media - mediálne spoločnosti. Ale správca dane z nepochopiteľných dôvodov vkladá plnenie do iného reťazca a to: NOBOX MEDIA – SMUGGLERS – jeho subdodávatelia, ktorý mu však žiadne služby nedodal. Žalobca nepozná konateľov týchto spoločností, nikdy s nimi do kontaktu neprišiel, nič si u nich neobjednal. Správca dane nevyvracia reálne dodanie služieb, len vyslovuje podozrenie, akým spôsobom nadobudol služby subdodávateľ jeho dodávateľa. V administratívnom spise nie je žiadny doklad, ktorý by ho spájal so spoločnosťou SMUGGLERS, s.r.o. Nedostatočné zistenie skutkového stavu vidí aj v tom, že žalovaný v rozhodnutí tvrdil, že k daňovým únikom došlo v spoločnosti NOBOX MEDIA, ktorá si znižovala daňovú povinnosť prijatím faktúry od SMUGGLERS, s.r.o., ale z rozhodnutia žalovaného už nevyplýva, ako mal alebo mohol mať o tom vedomosť. 12. Ďalej namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia (d), lebo z neho nie je zrejmé, aké transakcie boli realizované medzi spoločnosťami subdodávateľa a dodávateľa v reťazci, v ktorom malo dôjsť k podvodnému konaniu za vedomia žalobcu. Tvrdí, že splnil hmotnoprávne aj formálne podmienky a správca dane potvrdil reálnosť dodania služby. Namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí, lebo žalovaný na jednej strane v rozhodnutí tvrdí, že došlo k podvodnému konaniu a na druhej strane uvádza, že spol. NOBOX MEDIA s.r.o. nemala ekonomické opodstatnenie. Podľa jeho názoru správne orgány sa nesprávne vyporiadali s otázkami Axel Kittel testu. Z posudzovaných zdaniteľných obchodov nevznikol daňový únik a daňový únik nebol dôsledkom podvodného konania (odpovede na 1 a 2 otázku). Na 3 a 4 otázku odpovede v rozhodnutiach neboli. Nepreskúmateľnosť vidí aj v tom, že žalovaný tvrdí, že došlo k neodvedeniu dane v správnej výške, ale už neuviedol aká mala byť správna výška. Žalovaný označil spoločnosť SMUGGLERS s.r.o. za najväčšieho dodávateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. mala svojich dodávateľov (Lime group, JUBAMIX, FAST Solutin, Fun Way, Proficredit, Ultramont, Violator), o ktorých žalobca nemal vedomosť. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že služby boli žalobcovi dodané cez dodávateľ a subdodávateľ. Z rozhodnutí nevyplýva, na základe čoho mal mať vedomosť, že si znižuje vlastnú daňovú povinnosť spoločnosť SMUGGLERS, ktorá nebola pre neho známou a nie je zrejmé, čo mala SMUGGLERS dodať spoločnosti NOBOX MEDIA. Jediným dôkazom , že mal vedieť o podvodnom konaní, nemôže byť odkaz na rodinné prepojenie so spol. SILVI PRODUCTION, pritom popiera aj samotné takéto prepojenie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2023 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti oboch rozhodnutí. Žalobné námietky žalobcu sú takmer totožné s jeho námietkami z odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Prvé rozhodnutie správcu dane č.102000880/2021 zo dňa 21.10.2021 žalovaný zrušil rozhodnutím č. 101269549/2022 zo dňa 06.05.2022 a vrátil mu na ďalšie konanie. Následne správca dane v novom konaní využil aj informácie od konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., D. A. B., ktoré sa týkali poskytnutia reklamných služieb žalobcovi v rokoch 2015 – 2018. 14. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že na dodaní reklamných služieb sa mali podieľať spoločnosti SMUGGLERS s.r.o., NOBOX MEDIA, s.r.o., JK Media, s.r.o., JK Event, s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. Reklamné služby súvisiace s propagáciou žalobcu mala žalobcovi dodať
spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. Najväčším dodávateľom služieb bola SMUGGLERS s.r.o., ktorá nepodala daňové priznanie dane z príjmov za rok 2015 a neodviedla daň z príjmov z hodnoty, ktorú vykázala v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty ako dodanie tovaru a služby v roku 2015. Išlo o nekontaktnú spoločnosť, preto ani jej konateľ nebol vypočutý. S námietkou ohľadom lehoty na vyrubenie dane sa vyjadril v svojom rozhodnutí na str. 18 a 19, na ktoré sa odvolal. 15. Podľa žalovaného spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. nemala opodstatnenie, lebo logo už existovalo od žalobcu, reklamu vykonala JK Media, s.r.o., prípadne JK Event, s.r.o., ďalšie činnosti okolo koncertu vykonala SILVI PRODUCTION s.r.o. a spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. len prefakturovala služby s navýšenou cenou, lebo žalobca mal zaplatiť spoločnosti NOBOX MÉDIA s.r.o. výšku základu dane 430 000,00 eur, ktorá prevyšovala cenu za služby reklamy za koncert za všetkých partnerov zúčastnených na reklame, kde bol základ dane v sume XXX XXX,XX eur. 16. Zhrnul výpovede svedkov C., C. a D. B., vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí. Bývalý konateľ spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., svedok C., nevedel podať relevantné informácie k obchodnej spolupráci so žalobcom. Potvrdil, že na projekte DRACULA spolupracoval so spoločnosťou JK Media s.r.o. K mnohým veciam sa vyjadriť nevedel. Pán C. predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 03.09.2015, v ktorej sa uvádza, že doklady boli odovzdané novému konateľovi. Zo svojich odberateľov si pamätal len na žalobcu. Verifikoval svoj podpis na faktúrach vystavených spol. NOBOX MEDIA, s.r.o. Potvrdil, že išlo o zviditeľnenie spoločností na podujatí DRACULA, služby boli dodané aj subdodávateľsky, subdodávateľov uviesť nevedel. K spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o. nevedel uviesť žiadne informácie. D. B. (konateľka SILVI PRODUCTION s.r.o.) nemala zamestnancov, konateľka zabezpečovala reklamnú činnosť zo svojho bydliska. Pán C. (konateľ JK Event s.r.o.) potvrdil, že pozná spol. NOBOX MEDIA, s.r.o., z jej konateľom C. uzatváral zmluvu. Potvrdil, že dodal reklamu, ktorú ďalej dodal NOBOX MEDIA, s.r.o. žalobcovi. 17. Žalovaný popiera, že by v administratívnom spise bolo dosť dôkazov na preukázanie, že zdaniteľné plnenie bolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Na druhej strane správca dane ani žalovaný nespochybňovali zverejnenie loga žalobcu na podujatiach , ale služby súvisiace s propagáciou žalobcu boli súčasťou transakcií súvisiacich s podvodným konaním. Žalobca nepreukázal, že vynaložil všetky opatrenia s odbornou starostlivosťou, aby zabránil spochybneniu dodania služby dodávateľom deklarovaným na faktúre. Transakcie prebiehali medzi: SILVI PRODUCTION, s.r.o. NOBOX MEDIA s.r.o.- žalobca. Dal súdu do pozornosti, že konateľ žalobcu je otec konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., splnomocnená zástupkyňa žalobcu je sestra konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., obidve spoločnosti sídlia na jednej adrese, sestry bývajú na tej istej ulici v jednej obci. 18. V rámci argumentácie sa opakovane odvolával na obsah rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, podľa ktorého je potrebné kladne odpovedať na všetky 4 otázky Axel Kittel testu. K otázkam uviedol, že: : - Otázka č.1: Daňový únik bol identifikovaný ako zníženie vlastnej daňovej povinnosti spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorá si v daňovom priznaní za január 2015 znižovala vlastnú daňovú povinnosť tým, že si túto daň znížila faktúrami od spoločnosti SMUGGLERS s.r.o. - Otázka č. 2: Došlo k nezákonnému konaniu zúčastnených spoločností s cieľom neuhradiť daň v správnej výške. NOBOX MEDIA s.r.o. správcovi dane žiadne dôkazy o dodaní reklamných služieb žalobcovi nepredložila. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. slúžila pre poskytnutie daňovej výhody pre žalobcu, ktorý ju získal navýšením zdaniteľného obchodu od tejto spoločnosti za služby, ktoré vykonali spoločnosti JK Media s.r.o. a JK Event s.r.o., prípadne spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. Celková fakturovaná suma medzi spoločnosťami JK Media s.r.o., NOBOX MEDIA s.r.o. a následne fakturovaná suma medzi spoločnosťami NOBOX MEDIA s.r.o. a žalobcom bola neúmerne navýšená: žalobca prijal za zdaňovacie obdobia roku 2015 faktúry od NOBOX MEDIA s.r.o. v celkovej výške základu dane 430 000,00 eur a DPH vo výške XX XXX,XX eur a spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. prijala služby od spoločností JK Media s.r.o., resp. JK Event s.r.o., vo výške základu dane 76 690,90 eura a DPH vo výške XX XXX,XX eura.
- Otázka č.3: Žalobca bol súčasťou obchodného reťazca, v ktorom došlo k podvodnému konaniu, spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. bola do zisteného obchodného reťazca vložená účelovo a na začiatku dodávateľského reťazca nachádza nekontaktný subjekt SCHMUGGLERS s.r.o. - Otázka č. 4: Žalobca vedel, že sa zúčastňuje na transakciách spojených s podvodným konaním, lebo správca dane zistil personálnu prepojenosť medzi žalobcom a spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o. D. E. F., splnomocnená zástupkyňa žalobcu, je nevlastná sestra D. A. B., pani E. F. (spoločník žalobcu) je matka D. A. B. a D. E. F. a pán E. F. je terajší manžel E. F.. Pani B. (konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o.) potvrdila, že pozná konateľa a iné osoby žalobcu. IV. Replika žalobcu, Duplika žalovaného 19. Žalobca v replike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojej žalobe, poukázal na vyjadrenia žalovaného k žalobe, na ktoré reagoval. Nebol nedbanlivý a v rozhodnom čase sa nevystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Podaním zo dňa 09.12.2025 sa odvolal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/96/2020-165 zo dňa 22.10.2025, v ktorom súd prijal závery , ktoré majú vplyv na skutkové a právne otázky v tomto konaní. 20. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku. V. Konanie na správnom súde 21. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/111/2023. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/111/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. VI. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 26. Podľa § 3 ods. 3, daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“), dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8,
vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 29. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd vo veci podľa § 9 ods. 1, §10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 09.04.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ta prítomnosti účastníkov konania. 33. Predmetom správneho súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, lebo plnenie (služby), ktoré bolo predmetom vystavenej faktúry, bolo súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch a žalobca sa do takéhoto reťazca zapojil. 34. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 35. Na podklade vyššie uvedeného správny súd v stručnosti poukazuje na základné teoretické východiská vo vzťahu k možnosti nepriznať nárok na odpočet DPH v prípade daňového podvodu. Zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03). Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. 36. Vnútroštátne orgány a súdy sú oprávnené zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou,
že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. 37. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ ten je súdnou praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. /v likvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Judikatúra Súdneho dvora týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta, a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady 2006/112/ ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované úkony nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby, avšak vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka získaná ako DPH. 38. Je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, ustanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). 39. Za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené a naopak správca dane to explicitne konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora zánik nároku spája. Vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie uplatňované na odôvodnenie nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe. Rovnako je potrebné realizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode, pričom ide o nasledovné otázky: a) Existuje daňový únik? b) Pokiaľ áno, je tento daňový únik dôsledkom daňového podvodu? c) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto podvodom? d) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom vedieť tento daňový subjekt? 40. Podľa názoru správneho súdu zistený skutkový stav nevytvára dostatočný základ pre konštatovanie, že žalobca sa výberom spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za svojho dodávateľa na zabezpečenie
reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL", ktorý organizovala primárne spoločnosti SILVI PRODUCTION, zapojil do podvodného konania obchodného reťazca. Takéto konštatovanie je značne predčasné, keďže správne orgány sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevenovali posúdeniu skutočností, ktoré spadajú do tretej a štvrtej otázky Axel Kittel testu. Medzi stranami nebolo sporné, či v rámci finančnými orgánmi identifikovaného reťazca služieb došlo k daňovému úniku na strane NOBOX MEDIA, s.r.o. Žalobca však priamo spochybnil nie len svoju vedomosť o jeho účasti na daňovom podvode (ktorá tvorí štvrtú otázku Axel Kittel testu), ale zároveň aj vecnú stránku prepojenia žalobcu na finančnými orgánmi pomenovaný reťazec: žalobca -NOBOX MEDIA -JK Media - mediálne spoločnosti a tiež spomínaný reťazec: NOBOX MEDIA – SMUGGLERS – jeho subdodávatelia (Lime group, JUBAMIX, FAST Solutin, Fun Way, Proficredit, Ultramont, Violator), ktorá tvorí tretiu otázku Axel Kittel testu. Na túto otázku však správca dane ani žalovaný nedávajú žiadnu relevantnú odpoveď a túto nie je možné vyhodnotiť na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je obsahom administratívneho spisu. 41. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od SMUGGLERS, s.r.o. v identifikovanom reťazci, že spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou bez reálneho sídla a reálnych prevádzkových priestorov, so správcom dane nekomunikovala, nepreberala si zásielky, štatutárny orgán je nekontaktná osoba z iného štátu, neeviduje zamestnancov, je zmiznutou spoločnosťou. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenia SMUGGLERS, s.r.o. ani NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorým sa mali podieľať na realizácii reklamných služieb od NOBOX MEDIA, s.r.o. pre žalobcu. 42. Prvostupňové rozhodnutie uvádza vo vzťahu k prevereniu dodávok od NOBOX MEDIA, s.r.o. v identifikovanom reťazci, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. je nekontaktný daňový subjekt a bývalý konateľ, ktorý vykonával obchodné transakcie s daňovým subjektom MURAT s.r.o. už nie je konateľom daňového subjektu NOBOX MEDIA, s.r.o. Daňový subjekt NOBOX MEDIA s.r.o. sa v roku 2016 zmenil na daňový subjekt SARCO s.r.o. Následne prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nijako nehodnotí vecnú stránku plnenie NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorým sa mala táto spoločnosť podieľa na realizácii reklamných služieb od subdodávateľa pre žalobcu. 43. Správca dane a následne aj žalovaný konštatujú, že daňový únik bol zadefinovaný v reťazci spoločností : žalobca -NOBOX MEDIA -JK Media - mediálne spoločnosti a tiež reťazec: NOBOX MEDIA – SMUGGLERS – jeho subdodávatelia (Lime group, JUBAMIX, FAST Solutin, Fun Way, Proficredit, Ultramont, Violator), do ktorého sa zapojil žalobca ako odberateľ služieb od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. „Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o., je spojená s daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty, pri ktorom vznikla úmyselná redukcia daňových povinností spoločností zapojených do reťazca dodaní vo vzťahu k štátu, nakoľko táto daň nebola odvedená/zaplatená spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorá daň vybrala tým, že túto daň z dodania si znížila faktúrami od spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o.“. (str. 47 prvostupňového rozhodnutia, podobne str. 25 napadnutého rozhodnutia). Žiadne ďalšie posúdenie skutkových zistení alebo popis dôkazov (napr. faktúr vstavených SMUGGLERS, s.r.o. v reťazci) nie je v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené. Súčasťou administratívneho spisu nie sú žiadne dôkazy o tom, ako je identifikované podvodné konanie vyššie uvádzaných spoločností spojené s obchodnými transakciami žalobcu v rámci dodávok reklamných služieb. 44. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že spoločnosť SILVI PRODUCTION, ako hlavný dodávateľ reklamných služieb pre žalobcu mala na dodanie reklamných služieb založenú spoluprácu aj s množstvom ďalších obchodných spoločností. Správca dane potvrdzuje, že žalobca predložil v rámci daňovej kontroly faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie služieb od spoločností SILVI PRODUCTION, s.r.o., NOBOX MEDIA, s.r.o. NOBOX MEDIA, s.r.o. (objednávateľ) uzatvoril s spol. JK Event s.r.o. (vykonávateľ) dňa 24.11.2014 zmluvu o zabezpečení produkčných služieb, predmetom ktorej bola produkčná služba na MUZIKÁL DRACULA. Medzi JK Event s.r.o., JK Media, s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo uzavreté dňa 17.12.2014 Memorandum o vzájomnej spolupráci pri organizácii podujatia Muzikál Dracula 2015. Žalobca uzatvoril ako objednávateľ s spol. NOBOX MEDIA s.r.o. dňa 08.01.2015 zmluvu o zabezpečení reklamných služieb, ktorej predmetom bolo zabezpečiť reklamnú službu pre objednávateľa v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL DRACULA“. Zmluvné strany sa dohodli, že vykonávateľ služby je oprávnený využiť subdodávateľov. V bode 2.1.1. predmetnej zmluvy bolo presne vymedzené, čo je obsahom reklamných služieb, reklamnej a mediálnej kampane k predmetnému podujatiu. Tieto skutočnosti a
dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly neboli finančnými orgánmi nijako relevantne vyhodnotené. Správca dane sa ani nezameral na vyhodnotenie reálnosti plnenia od subdodávateľov spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Podiel a druh činnosti, akým sa mali subdodávatelia podieľať na realizovaní reklamných služieb od NOBOX MEDIA, s.r.o., nebol finančnými orgánmi posúdený. 45. Správny súd je preto toho názoru, že preskúmavané rozhodnutia a skutkové zistenia zabezpečené správcom dane neposkytujú dostatočný podklad na konštatovanie pozitívnej odpovede na otázku, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom. Keďže zodpovedanie tejto otázky predchádza posúdeniu otázky či žalobca vedel alebo musel o tom, že jeho obchodné transakcie boli spojené s podvodom, závery správcu dane a žalovaného o tejto vedomosti na strane žalobcu sú predčasné. 46. Správny súd si napriek tomu dovoľuje uviesť, že nemožno vyhodnotiť ani vedomostnú zložku ako jednoznačne preukázanú, keďže je celá argumentácia správnych orgánov a skutkový stav v tomto smere založený len na blízkom osobnom vzťahu medzi konateľmi a riaditeľmi spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a žalobcu. Samotná skutočnosť, že reklamný priestor bol žalobcovi predávaný za vyššiu hodnotu, než ho nadobudol dodávateľ od subdodávateľa nie je dôkazom a ani indikáciou vedomosti o daňovom podvode na začiatku reťazca. Ako vyplýva z obsahu Memoranda o vzájomnej spolupráci pri organizácii podujatia Muzikál Dracula 2015 zo dňa 17.12.2014, predmetom spolupráce (medzi JK Event s.r.o., JK Media, s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. ) bolo aj zabezpečenie organizácie podujatia, nie len poskytnutie reklamných služieb a propagácie pre podujatie. Nešlo len o zabezpečenie propagácie a reklamy v prospech jedného subjektu (žalobcu). Zo strany SILVI PRODUCTION, s.r.o. malo ísť o komplexnejší rozsah predmetu činnosti, ako bol upravený v zmluve medzi žalobcom a NOBOX MEDIA, s.r.o. Z obsahu týchto dokumentov tak vyplýva značná pridaná hodnota činnosti, ku ktorých realizácii sa zaviazala SILVI PRODUCTION, s.r.o. Uskutočnenie týchto reklamných služieb nebolo nijako spochybnená správcom dane a po vyrubovacom konaní explicitne konštatuje, že žalobca splnil podmienky na priznanie nároku na odpočet DPH. Hodnota predmetného plnenia, ktorá bola následne zazmluvnená medzi NOBOX MEDIA, s.r.o. a žalobcom nebola relevantne spochybnená skutkovými zisteniami poukazujúcimi na prípadné odlišné hodnoty reklamného priestoru v obdobnom rozsahu na slovenskom trhu. Len samotné podozrenie zo strany správcu dane nemôže napĺňať požiadavku unesenia dôkazného bremena, ktoré je, ako už bolo vyššie uvedené, pri preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode na strane správcu dane. 47. Na podklade vyššie uvedených východísk nebol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či boli obchodné transakcie žalobcu spojené s identifikovaným daňovým podvodom a následne sú tak aj závery žalovaného a správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode predčasné. Závery správcu dane a následne aj žalovaného vychádzajú z nedostatočne zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 48. Orgán finančnej správy, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), sa v ďalšom konaní vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu na neúplnosť zisteného skutkového stavu. Až po jeho doplnení a dôkladnom vysporiadaní sa so všetkými dôkazmi jednotlivo i v ich úplnosti, bude možné prijať záver o súvislosti obchodných transakcií žalobcu realizovaných v sledovanom zdaňovacom období s identifikovaným daňovým podvodom, a tiež o tom, či žalobca vedel alebo nevedel o podvodnom reťazci vo vzťahu k realizácii reklamných služieb. Dôkazné bremeno v tomto ťaží správcu dane. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán k vyššie uvedeným otázkam jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. 49. Vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy pre riadne posúdenie veci správny súd nemohol vyhodnotiť aj ostatné žalobcom vznesené žalobné body, keďže v tomto štádiu by sa jednalo o vyhodnotenie predčasné, navyše ak správne orgány nedali odpoveď na tretiu a štvrtú otázku Axel Kittel testu.
50. Správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH súc viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Následne bude ich úlohou preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo k zneužitiu práva. 51. V záujme predídenia nesprávneho právneho posúdenia de lege ferenda pri opätovnom rozhodovaní finančnými orgánmi správny súd v reakcii na námietku žalobcu súvisiacu s charakterom zabezpečených reklamných služieb dáva v závere do pozornosti ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti už veľa krát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné ( rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024; rozsudok NSS SR sp. zn.2Sfk/57/2022 zo dňa 31.05.2024; rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 -bod 39; rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023- bod 24 ; rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 – bod 41). Pre odpočet DPH nie je podstatné, či plnenie nazveme sponzoringom (sponzorským odkazom) alebo reklamnou službou, ale rozhodujúcim je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe. (rozsudky NSS SR, pr.: . sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023). 52. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 53. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.