Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/16/2023 z 21. 7. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-7Sa/16/2023 1023200297 21. 07. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200297.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, A., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 15.12.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 15.12.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/6/2016-407 zo dňa 30.06.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie E. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie, rozhodla rozhodnutím E. XXX XXX XXXX X - D. zo dňa 28.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) v znení neskorších predpisov od 26.06.2014 priznala invalidný dôchodok v sume 186,00 EUR mesačne. Ďalej podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty žalobcovi od 01.01.2015 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 188,70 EUR mesačne a od 01.01.2016 na sumu 189,70 EUR mesačne. Ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 193,70 EUR mesačne. Ďalej podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2018 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 197,80 EUR mesačne, od 01.01.2019 na sumu 203,00 EUR mesačne, od 01.01.2020 na sumu 208,90 EUR mesačne a od 01.01.2021 na sumu 214,40 EUR mesačne. 2. Prvostupňový orgán konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava (ďalej len „posudkový lekár pobočky“) zo dňa 25.04.2022 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom pobočky určená od 16.11.2011 na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 01.11.2021 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 70%. 3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote podanie (doručené dňa 21.06.2022), v ktorom žiadal o oznámenie podkladov, na základe ktorých prvostupňový orgán rozhodoval. Prvostupňový orgán listom zo dňa 11.07.2022 žalobcovi zaslal informáciu o podkladoch, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané a zároveň bola žalobcovi v súlade s ustanovením § 215 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z. z. poskytnutá nová lehota na podanie odvolania. 4. Dňa 31.08.2022 žalobca doručil prvostupňovému orgánu odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii zo dňa 02.03.2022. Namietal, že znalecký posudok na účely konania o nároku na invalidný dôchodok vypracoval znalec z oblasti psychiatrie a nie znalec, ktorý má kvalifikáciu z posudkového lekárstva. Poukázal na to, že vznik invalidity musí byť v Slovenskej republike rovnaký ako v Českej republike. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Ads 155/2015 zo dňa 09.10.2015 a žiadal, aby Sociálna poisťovňa vykonala tzv. uznávacie konania, vzhľadom na uznanú plnú invaliditu zo strany iného členského štátu a poukázal na prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to, že rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - D. F. D.. zo dňa 12.11.2015 „právne ožili“. Spochybnil celý odborný posudok o invalidite posudkového lekára pobočky zo dňa 25.04.2022. Žiadal o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% od 26.06.2014, t. j. od dovŕšenia 18. roku veku a o doplatenie invalidného dôchodku. Nesúhlasil so stanovením kontrolnej lekárskej prehliadky. Uviedol, že pre zlý zdravotný stav nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu pripojil kópiu prvostupňového rozhodnutia, kópiu posudku o invalidite z Českej republiky, kópiu listu prvostupňového orgánu zo dňa 11.07.2022. Následne dňa 22.09.2022 doložil prípis k odvolaniu zo dňa 31.08.2022, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa je v zmysle realizácie rozsudku krajského súdu, povinná sa vysporiadať s dátumom vzniku invalidity a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pripojil kópiu lekárskej správy zo dňa 15.07.2016. 5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 15.12.2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že uznesením č. k. 10So/1/2019-297 zo dňa 22.05.2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a zo dňa 01.02.2016 - dôvodom zrušenia bolo, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v ktorom sa súd dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že vzhľadom na rozpory a nejasnosti v lekárskych správach posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín a ústredia je potrebné opätovne sa zaoberať určením dátumu vzniku invalidity. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval záver krajského súdu o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za predčasný a vec vrátil na doplnenie dokazovania naznačeným smerom a z dôvodu, že vo veci treba znova rozhodnúť. Vzhľadom na toľko rozporov a nejasností Najvyšší súd Slovenskej republiky odporučil krajskému súdu nariadiť znalecké dokazovanie. 7. Ďalej konštatovala, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/6/2016-407 zo dňa 30.06.2021 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové rozhodnutie E. XXX XXX XXXX X G. dňa 27.11.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016, a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zaviazal Sociálnu poisťovňu, aby sa vysporiadala s rozdielnymi odbornými posudkami o invalidite posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 12.05.2015, zo dňa 31.08.2015, zo dňa 17.09.2015 a zo dňa 12.11.2015, ktoré obsahujú rôzne závery v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj v otázke dátumu vzniku invalidity - dôvodom zrušenia predmetných rozhodnutí Sociálnej poisťovne bolo, že boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Zároveň pre množstvo nezrovnalostí krajský súd odporučil Sociálnej poisťovni, podľa odporúčania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posúdiť zdravotný stav žalobcu nezávislým znalcom. 8. Uviedla, že na základe podaného odvolania bol žalobcov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky dňa 08.09.2022, ktorý nevyhovel jeho odvolaniu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (ďalej len „posudkový lekár ústredia“). 9. Konštatovala, že posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12.12.2022 a uviedol nasledovné: „Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudkom zo dňa 30. júna 2021 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. júna 2015 a zo dňa 27. novembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením odstránenia nesúladov: - nesúlad medzi výrokovou časťou rozhodnutia zo dňa 11. júna 2015, v ktorej je dátum priznania invalidného dôchodku od 26. júna 2014, pričom odôvodnenie dátumu určenia invalidity je „pred dovŕšením veku kedy sa končí povinná školská dochádzka“, vysporiadať sa so záverom vzniku invalidity dňa 31. augusta 2012 a dňa 31. augusta 2015 za súčasného konštatovania, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku kedy sa končí povinná školská dochádzka“, - vysporiadať sa s odlišným záverom v posúdení zdravotného stavu dňa 12. novembra 2015, pri ktorom dospel posudkový lekár k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu so zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod položku 2, písmeno b) v kapitole V, na rozdiel od predchádzajúcich troch posudkov so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod položku 4, písmeno b), kapitoly V a jediný dospel k poznaniu, že ostatné zdravotné ochorenia si vyžadujú priznanie ďalších 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, - v prípade, že nedospeje k záverom korešpondujúcim s lekárskymi správami jeho ošetrujúcich lekárov H. H. H. zo dňa 15. júla 2016 a posudkom H. I. H. zo dňa 23. októbra 2015, podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nariadi pre množstvo nezrovnalostí znalecké dokazovanie. V rámci realizácie rozsudku krajského súdu posúdenie invalidity účastníka konania, s duševným ochorením, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Bratislava v apríli 2022. Bola uznaná invalidita od 16. novembra 2011 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 1. novembra 2021 s celkovou 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bolo podané odvolanie z dôvodu nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity bolo opakovane vykonané v máji, v auguste, v septembri a v novembri 2015 s dátumom vzniku invalidity vo výrokovej časti odborného posudku „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka“, okrem Lekárskej správy (Zápisnica o ústnom pojednávaní) zo dňa 12. mája 2015, v ktorej posudkový lekár uviedol dátum vzniku invalidity odo dňa 26. júna 2014. K posúdeniu zdravotného stavu boli predložené fotokópie početných lekárskych nálezov od viacerých špecialistov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola uznaná pervazívna vývinová porucha Aspergerov syndróm. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a ich záverov, pričom sa prihliada aj na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie (štúdium na gymnáziu formou individuálneho študijného plánu). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Nakoľko Aspergerov syndróm nebol uvedený v prílohe č. 4 do legislatívnej úpravy dňa 1. novembra 2021, bol zdravotný stav posúdený podľa kapitoly V, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v máji, v auguste a v septembri 2015 a podľa kapitoly V, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v novembri 2015 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K posúdeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola predložená prepúšťacia správa z hospitalizácie na klinike detskej psychiatrie zo dňa 16. júna 2011, ktorá bola realizovaná za účelom diagnostického a terapeutického doriešenia pre podozrenie na schizotypovú poruchu. Kolektívom špecialistov počas hospitalizácie bol stav diagnosticky zhodnotený ako Aspergerov syndróm so

zmiešanými obsesívnymi myšlienkami a konaním. Súčasne bol predložený Lekársky posudok vypracovaný H. I. H. dňa 23. októbra 2015, v ktorom stav účastníka konania je v zmysle Aspergerovho syndrómu s pridruženými ochoreniami - sociálna fóbia a zmiešané obsesívne myšlienky a konanie. Ďalej bol predložený lekársky nález H. H. H. z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15. júla 2016 so záverom: ochorenie je trvalého charakteru, pracovný potenciál je znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia. Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odboroch Psychológia a Zdravotníctvo a farmácia, bol dňa 2. marca 2022 vypracovaný znalecký posudok za účelom znaleckého psychologického a psychiatrického posúdenia zdravotného stavu. Kolektív znalcov dospel k záveru, že stav účastníka konania odôvodňoval jeho invaliditu už v čase nezaopatrenosti podľa prepúšťacej správy z Kliniky detskej psychiatrie DFN od 7. júna 2011 do 16. júna 2011, t. j. dátum vzniku invalidity je od 16. júna 2011, čo je dátum jednoznačne medicínsky stanovenej psychiatrickej diagnózy. Dátum vzniku invalidity od 16. novembra 2011 uvedený v Znaleckom posudku a v Lekárskej správe pri posúdení dňa 25. apríla 2022 je len administratívnym preklepom v dokumentovanom dátume. Zdravotné postihnutie je hodnotené podľa kapitoly V, s prirovnaním ku položke 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie, s maximálne možným zvýšením o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., spolu 60 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia v príslušnej položke je určená pre stále prebiehajúce dozrievanie adolescentnej osobnosti klienta, ktorý je stále schopný úspešne dosahovať svoje ciele. Od 1. novembra 2021, t. j. od účinnosti novely zákona o sociálnom poistení je ochorenie preradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly V, položky 9, písmena a), kde je ako horná hranica percentuálneho rozpätia určená 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so zvýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia, spolu 70 %. Zaradenie pod písmeno a) v uvedenej položke je vzhľadom na neprítomnosť poruchy intelektu, dobrú slovnú komunikáciu s miernejším narušením sociálnych interakcií, so schopnosťou aplikovať získané vedomosti v praktickom živote. Po zhodnotení všetkých odborných správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii je účastník konania uznaný invalidným od 16. júna 2011 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 1. novembra 2021 s celkovou 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 10. Uviedla, že v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho osobnej účasti. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár ústredia hodnotil znalecký posudok zo dňa 02.03.2022, lekárske správy, odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 12.12.2022, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia. 11. Ďalej konštatovala, že po celkovom zhodnotení žalobcovho zdravotného stavu rozhodujúcim zdravotným postihnutím je od 16.06.2011 pervazívna vývojová porucha - Aspergerov syndróm, ktorý posudkový lekár ústredia zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 2 schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmena b) - ťažké formy (floridný proces, ťažký defekt osobnosti), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia 50% až 80%. Za iné zdravotné postihnutia, úzkostná porucha - sociálna fóbia, zmiešané obsesívne myšlienky a konania, porucha spánku, búšenie srdca - palpitácie, sklon k hyperkinetickej cirkulácii - stav po kolapse s ventilačnou tetánioiu overený EMG, alergia na peľ a roztoče, od 16.06.2011 posudkový lekár ústredia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je teda 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 16.06.2011. 12. Ďalej konštatovala, že od 01.11.2021 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím pervazívna vývojová porucha - Aspergerov syndróm, ktorú posudkový lekár ústredia zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 9 - poruchy autistického spektra (detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované

poruchy autistického spektra, písmena a) - bez narušenia intelektu, pri dobrej slovnej komunikácii, s miernejším narušením sociálnych interakcií, schopnosť aplikovať získané vedomosti v praktickom živote, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, z percentuálneho rozpätia 45% až 60%. Za iné zdravotné postihnutia, úzkostná porucha - sociálna fóbia, zmiešané obsesívne myšlienky a konania, porucha spánku, búšenie srdca - palpitácie, sklon k hyperkinetickej cirkulácii - stav po kolapse s ventilačnou tetániou overený EMG, alergia na peľ a roztoče, od 01.11.2021 posudkový lekár ústredia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je teda 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 01.11.2021. 13. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, na základe znaleckého posudku a predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobcu od 16.06.2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 01.11.2021 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - konštatoval, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 14. Ďalej mala za to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, pričom svoje závery dostatočne odôvodnili; posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli žalobcom predložené. 15. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Ads 155/2015 zo dňa 09.10.2015 a žiadal, aby vykonala tzv. uznávacie konania, vzhľadom na uznanú plnú invaliditu zo strany iného členského štátu, uviedla, že judikatúru Európskej únie vytvára najmä Súdny dvor Európskej únie. Konštatovala, že rozhodnutia iných členských štátov, a ani rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Ads 50/2012, na ktoré žalobca poukázal, nemožno považovať za judikatúru Európskej únie, a teda nie je ním viazaná v rámci rozhodovania o nároku na dávku. 16. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, č. 4 Ads 155/2015-25 zo dňa 09.10.2015, podľa ktorého rozhodnutie o stupni invalidity vydané inštitúciou iného členského štátu pre inštitúciu dotknutého členského štátu nie je záväzné. Konštatovala, že povinnosťou inštitúcie dotknutého členského štátu pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa je na takéto rozhodnutie prihliadať; uvedená povinnosť však nebráni tomu, aby vychádzala z posudku o zdravotnom stave žiadateľa vypracovanom vlastnými lekármi, prípadne dospela k odlišnému odbornému záveru; v záujme dodržania zásady koordinácie je však potrebné, aby pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vzhľadom na uvedené mala za to, že nie je povinná vykonať „tzv. uznávacie konanie“, teda v konkrétnom konaní pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa vychádzať len z posudku o invalidite posudkového lekára Českej správy sociálneho zabezpečenia. Takýto postup podľa jej názoru neumožňuje ani článok 46 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, preto medzi právnymi predpismi Slovenskej republiky a Českej republiky týkajúcimi sa podmienok stupňa invalidity nie je zhoda. Uviedla, že v prípade, ak ide o poistenca, ktorý je uznaný za invalidného, s inou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s rozličným dátumom vzniku invalidity v inom členskom štáte Európskej únie, teda nie podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike, pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok, a teda aj pri určovaní invalidity sa uplatní súčinnosťou od 01.05.2010 aj nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 17. V nadväznosti na uvedené poukázala na znenie čl. 46 ods. 3 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého rozhodnutie inštitúcie členského štátu o

stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Uviedla, že nakoľko v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov Slovenskej republiky s inými členskými štátmi Európskej únie, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava, na účely dôchodkových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je invaliditu - percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby nie je pre posudkového lekára záväzné. 18. Námietka žalobcu, týkajúca sa nezákonnosti znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii zo dňa 02.03.2022, pričom namietal, že znalecký posudok na účely konania o nároku na invalidný dôchodok, vypracoval znalec z oblasti psychiatrie, a nie znalec, ktorý má kvalifikáciu z posudkového lekárstva, je podľa jej názoru nedôvodná. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Sd/6/2016 zo dňa 30.06.2021 odporučil Sociálnej poisťovni posúdiť zdravotný stav žalobcu nezávislým znalcom. V nadväznosti na uvedené oslovila Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, J. J., K. A. X, L. G. (súdny znalec z odboru psychiatrie), so žiadosťou o znalecké dokazovanie a vypracovanie znaleckého posudku a následne bol posúdený zdravotný stav žalobcu. Zdôraznila, že znalecký posudok je dokument, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, pričom pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky a vypracovať ho môže iba odborník - expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Konštatovala, že znalec je zárukou toho, že podklady, ostatné skutočnosti a z nich plynúce závery, uvedené v znaleckom posudku, boli preskúmané na odbornej úrovni, pričom znalcom sa môže stať iba osoba, ktorá preukáže mnohoročnú prax v danom odbore, celoživotné sa vzdeláva a zloží odborné skúšky; akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov, ale aj znalcov v príslušnom odbore, by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Konštatovala, že námietka, v ktorej žalobca nesúhlasil so stanovením kontrolnej lekárskej prehliadky, je nedôvodná. 19. K námietke žalobcu, týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pričom žalobca uviedol, že proti rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X - D. F. D.. zo dňa 12.11.2015 nebol podaný opravný prostriedok, preto sú právoplatné a vykonateľné, uviedla, že k uvedenej námietke sa vyjadrila v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2022 vo veci zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie. 20. S odkazom na tvrdenie žalobcu, že pre zlý zdravotný stav nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť, uviedla, že táto skutočnosť nezakladá nárok na stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zvýšenie invalidného dôchodku, pretože pre výšku tejto dávky sú rozhodujúce všetky zákonom stanové podmienky, pričom v danej veci bolo preukázané, že žalobca je naďalej invalidný s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že ako správny orgán vykonávajúci agendu sociálneho poistenia, je platnou právnu úpravou viazaná a zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania, než rozhodnúť v intenciách zákona. 21. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, bola toho názoru, že to odporuje ustanoveniu § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Uviedla, že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu si posudkoví lekári sociálneho poistenia nedovolia ho diskriminovať a ináč hodnotiť, posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem žalobcu poškodiť, pričom sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v žalobcov prospech, alebo v neprospech. Konštatovala, že subjektívne presvedčenie, že žalobcove zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je podľa jej názoru rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

22. Konštatovala, že posudkový záver posudkového lekára ústredia zo dňa 12.12.2022 vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania, pričom v rámci odvolacieho konania žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

II. Žaloba 23. Správnou žalobou zo dňa 22.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.02.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že od 26.06.2014 (od 18 rokov) poberá invalidný dôchodok, súdil sa 7 rokov, bol dvakrát úspešný na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Poukázal na to, že súdny spor so žalovanou bol právoplatne skončený v jeho prospech rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd/6/2016 zo dňa 30.06.2021. Uviedol, že žalovaná vydala predtým 4 rozhodnutia, z ktorých súd zrušil iba 3, proti rozhodnutiam zo dňa 12.11.2015 (išlo o 2 rozhodnutia) nebol podaný opravný prostriedok, sú teda právoplatné a vzťahuje sa na ne zásada nezmeniteľnosti, ktorá bráni akémukoľvek ďalšiemu konaniu. Jednalo sa o súdom zrušené rozhodnutie zo dňa 11.06.2015, rozhodnutie I. a II. zo dňa 12.11.2015, proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok, je právoplatné a vzťahuje sa na ne zásada nezmeniteľnosti, ktorá bráni akémukoľvek ďalšiemu konaniu, súdom zrušené rozhodnutie zo dňa 27.11.2015 a súdom zrušené rozhodnutie zo dňa 01.02.2016. Ozrejmil, že rozhodnutie zo dňa 27.11.2015 rušilo rozhodnutie zo dňa 12.11.2015, proti ktorému nikdy nebol podaný opravný prostriedok, preto keď súd po 7 rokoch zrušil rozhodnutie zo dňa 27.11.2015, tak podľa jeho názoru nastala právna situácia, že rozhodnutie zo dňa 12.11.2015 po 7 rokoch „právne ožilo“. Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 12.11.2015 a č. XXX XXX XXXX X – D.. zo dňa 12.11.2015 nikdy nebol podaný opravný prostriedok, preto sú právoplatné a vykonateľné. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Sd/6/2016 zo dňa 30.06.2021, tým, že zrušil rozhodnutie zo dňa 27.11.2015, ktoré rušilo rozhodnutie zo dňa 12.11.2015 (proti ktorému nikdy nebol podaný opravný prostriedok), tým de iure jednoznačne potvrdil zákonnosť uvedených rozhodnutí. Považoval za nesporné, že napadnuté rozhodnutie, ktorému predchádza prvostupňové rozhodnutie zo dňa 28.04.2022, je nezákonné. Namietal, že žalovaná koná účelovo a nezákonne a podľa jeho názoru žalovaná vôbec nijak nevykonala rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd 6/2016 zo dňa 30.06.2021. Ďalej namietal nezákonnosť znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 02.03.2022, ktorý si objednala žalovaná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 4Ads 50/2012-22 zo dňa 19.04.2012, podľa ktorého „Soudní znalec, který není znalcem z oboru posudkového lékařství, nedisponuje odbornou kompetencí k posouzení poklesu pracovní schopnosti a k zaujetí posudkových záverů o invaliditě.“ Podľa jeho názoru Európska judikatúra striktne odsudzuje situáciu, aby na účely konania o nároku na invalidný dôchodok, vypracoval znalecký posudok lekár, napríklad z oblasti psychiatrie, ktorý ako znalec nemá kvalifikáciu z posudkového lekárstva (licencia L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vydáva Slovenská lekárska komora). Uviedol, že pokiaľ na Slovensku takého znalca niet, Sociálna poisťovňa musí vyhľadať zahraničného znalca z odboru posudkového lekárstva a pribrať do konania úradného prekladateľa a tlmočníka. Mal za to, že znalecký posudok č. 87/2021 vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 02.03.2022, ktorý si objednala žalovaná je nezákonný. Uvedený znalecký posudok v celom rozsahu spochybnil. Navyše uviedol, že súdny znalec podľa jeho názoru nemôže riešiť právnu otázku, určenie dátumu vzniku invalidity je v predmetnej veci vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu už otázka právna, na koľko dátum vzniku invalidity, ktorý určila posudková lekárka H. M. H. na dátum 26.06.2014 (18 rokov) nebol z jeho strany nikdy namietaný a preto nemohol byť následne menený. V súvislosti s dátumom vzniku invalidity poukázal na to, že k tejto otázke sa jednoznačne vyjadril aj krajský súd, ktorý v rozsudku zo dňa 30.06.2021 jasne uvádza, že „V rozhodnutiach určený dátum vzniku invalidity, dňa 26.06.2014, súd nijako nespochybňuje a napokon ho nikdy nenamietal ani navrhovateľ. K dátumu vzniku invalidity v spomenutých dvoch rozhodnutiach (zo dňa 11.06.2015 a 01.02.2016) sa vyjadril len v súvislosti s jeho zlým určením v priložených posudkoch, a preto ani nebol dôvod bez odstránenia rozporu v prvom posudku, túto otázku riešiť na ďalších nariadených posudzovaniach a v ďalších lekárskych posudkoch. Odporkyňa je však povinná sa s takou škálou rozdielností v lekárskych posudkoch, vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Riadne určenie dátumu vzniku invalidity, je totiž v prípade navrhovateľa podstatné z hľadiska získania obdobia dôchodkového poistenia s prípadnou

možnosťou doplatenia chýbajúceho obdobia, čo v prípade určenia vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ zákon neumožňuje.“ Preto podľa jeho názoru je otázka dátumu vzniku invalidity v danej kauze otázkou právnou a súdny znalec sa k nej podľa jeho názoru nemá čo ďalej vyjadrovať, nakoľko dátum vzniku invalidity, ktorý určila posudková lekárka H. M. H. na dátum 26.06.2014 (18. vek) nebol z jeho strany nikdy namietaný, a preto nemohol byť následne menený ako jednoznačne súhlasne uvádza aj súd. Ďalej namietal posudkovú lekárku H. M. N., k čomu uviedol, že si vyžiadal písomné vyjadrenie od Slovenskej lekárskej komory, pričom podľa jeho tvrdení H. M. N., ktorá pracuje v Sociálnej poisťovni ako „posudková“ lekárka nemá a ani nikdy v minulosti nemala vydanú licenciu L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Uviedol, že predmetná „posudková“ lekárka Sociálnej poisťovne hodnotila jeho zdravotný stav na účely vydania napadnutého rozhodnutia - nehovoriac o tom, že táto „posudková“ lekárka vyprodukovala nový už v poradí 5. dátum vzniku invalidity. Tiež namietal, že posudková lekárka úmyselne pri citáciách jeho lekárskych správ vynechávala kľúčové konštatovania lekárov - napríklad pri citácii záveru z lekárskej správy H. H. H. z 15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná ! e plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať“ úmyselne vynechala „nutná je plná invalidizácia“, čo napokon aj úmyselne absentuje v napadnutom rozhodnutí pri citovaní tejto kľúčovej lekárskej správy, čo dokazuje podvodné a účelové konanie Sociálnej poisťovne. 24. V súvislosti s uznaním plnej invalidity iným členským štátom EÚ opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 09.10.2015, č. j. 4Ads 155/2015-25 a dodal, že žalovaná je povinná vykonať tzv. uznávacie konanie vzhľadom na uznanú plnú invaliditu zo strany iného členského štátu EÚ, a preto akýkoľvek znalecký posudok by bol podľa jeho názoru právne nulitný. Bez ohľadu na to, či právo EÚ priznáva alebo nepriznáva zhodu medzi právnymi predpismi práva sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a Českej republiky, vznik invalidity musí byť podľa jeho názoru rovnaký na Slovensku aj v Česku - je to vznik invalidity. Priložil posudok o invalidite ČSSZ zo dňa 29.04.2020, číslo ĽPS/2020/215-NR-JHM CSSZ a dodal, že v ČR je 70% invalidita považovaná v zmysle platnej legislatívy za plnú invaliditu. Poukázal najmä na zásadnú skutočnosť, že Česká republika mu stanovila dátum vzniku invalidity až na 01.11.2014 (4 mesiace po 18. roku) s odôvodnením, že „Do listopadu 2014 byl sice přítomen dlohodobě nepříznívý zdravotní stav, ale stav invaliditě neodpovídal.“ Preto spochybnil celý odborný posudok o invalidite zo dňa 25.04.2022, ktorý vypracovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, H. F. O., ktorá v posudku vyprodukovala už 4. dátum vzniku invalidity (16.11.2011) a následne podľa jeho tvrdení falošná „posudková“ lekárka H. M. N. v posudku zo dňa 12.12.2022 vyprodukovala už 5. dátum vzniku invalidity (16.06.2011). 25. Záverom namietal, že žalovaná nevykonala rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Sd 6/2016 zo dňa 30.06.2021, ktorý podľa jeho názoru mala vykonať tak, že ponechá dátum vzniku invalidity na 26.06.2014 (18. vek), zákon nedovoľuje skorší dátum vzniku invalidity, detská práca je zakázaná, na druhej strane dátum vzniku invalidity, ktorý určila posudková lekárka H. M. H. na dátum 26.06.2014 (18. vek) nebol z jeho strany nikdy namietaný, a preto nemohol byť následne menený ako jednoznačne súhlasne uvádza aj súd, ďalej opraví invaliditu spätne od 26.06.2014 na plnú invaliditu a doplatí rozdiel na invalidnom dôchodku a nestanoví kontrolnú lekársku prehliadku, nakoľko ide o trvalý stav, kde nemožno očakávať zlepšenie do budúcnosti. Ďalej uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 341,30 EUR mesačne, pričom podľa jeho názoru má právny nárok na cca 1300 EUR mesačne. Keďže z uvedenej sumy nie je možné vyžiť, tak sa zamestnal, ale nie je schopný prácu vykonávať, preto je od roku 2017 PN a poberá nemocenské dávky, poberá najvyššiu zákonnú nemocenskú vo výške 1270,30 EUR, už mu 26-krát uplynulo podporné obdobie. Tvrdil, že nevydrží odpracovať dlhšie ako týždeň, nutná je plná invalidizácia. Nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 26. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2024 uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X - D. zo dňa 15.12.2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára zo dňa 12.12.2022, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená od 16.06.2011 na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 01.11.2021 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Konštatovala, že nakoľko ju krajský súd zaviazal, aby sa vysporiadala s rozdielnymi odbornými posudkami o invalidite posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 12.05.2015, zo dňa 31.08.2015, zo dňa 17.09.2015 a zo dňa 12.11.2015, ktoré obsahujú rôzne závery v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj v otázke dátumu vzniku invalidity, bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom pobočky dňa 25.04.2022. Uviedla aj to, že zároveň pre množstvo nezrovnalostí krajský súd jej odporučil, podľa odporúčania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posúdiť zdravotný stav nezávislým znalcom. K tomuto uviedla, že Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odboroch Psychológia a Zdravotníctvo a farmácia, bol dňa 02.03.2022 vypracovaný znalecký posudok za účelom znaleckého psychologického a psychiatrického posúdenia zdravotného stavu, pričom kolektív znalcov dospel k záveru, že stav žalobcu odôvodňoval jeho invaliditu už v čase nezaopatrenosti podľa prepúšťacej správy z Kliniky detskej psychiatrie DFN od 07.06.2011 do 16.06.2011, t. j. dátum vzniku invalidity je od 16.06.2011, čo je dátum jednoznačne medicínsky stanovenej psychiatrickej diagnózy. Konštatovala, že dátum vzniku invalidity od 16.11.2011 uvedený v Znaleckom posudku a v Lekárskej správe pri posúdení dňa 25.04.2022 je podľa jej názoru len administratívnym preklepom v dokumentovanom dátume. Poukázala na to, že zdravotné postihnutie je hodnotené podľa kapitoly V, s prirovnaním ku položke 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie, s maximálne možným zvýšením o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., spolu 60%. Tvrdila, že dolná hranica percentuálneho rozpätia v príslušnej položke je určená pre stále prebiehajúce dozrievanie adolescentnej osobnosti žalobcu, ktorý je stále schopný úspešne dosahovať svoje ciele. Konštatovala, že od 01.11.2021, t. j. od účinnosti novely zákona o sociálnom poistení je ochorenie preradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V, položky 9, písmena a), kde je ako horná hranica percentuálneho rozpätia určená 60% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so zvýšením o 10% pre iné zdravotné postihnutia, spolu 70%. Uviedla, že zaradenie pod písmeno a) v uvedenej položke je vzhľadom na neprítomnosť poruchy intelektu, dobrú slovnú komunikáciu s miernejším narušením sociálnych interakcií, so schopnosťou aplikovať získané vedomosti v praktickom živote. Mala za to, že po zhodnotení všetkých odborných správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii je žalobca uznaný invalidným od 16.06.2011 s celkovou 60% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 01.11.2021 s celkovou 70% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podotkla, že posudkový lekár pobočky dňa 25.04.2022 a posudkový lekár ústredia dňa 12.12.2022 posúdili komplexne zdravotný stav žalobcu a v súlade s právnym názorom krajského súdu v jeho rozsudku, pričom podľa jej názoru odstránili nesúlad dátumov vzniku invalidity. K námietke, žalobcu, že posudková lekárka H. M. N. nemá a nemala nikdy v minulosti vydanú licenciu L1D licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti, pričom poukazuje na písomné vyjadrenie od Slovenskej lekárskej komory, uviedla, že posudková lekárka H. M. N. nastúpila pracovať do pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava dňa 01.04.2018, pričom od 01.04.2022 pracuje ako druhostupňová posudková lekárka. Konštatovala, že spomínaná posudková lekárka podmienku odbornej spôsobilosti pre výkon lekárskej posudkovej činnosti sociálneho poistenia (atestáciu z odboru posudkové lekárstvo) splnila dňa 05.02.2021, pričom licencia L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti - je určená pre lekárov vykonávajúcich výkon lekárskej posudkovej činnosti na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, a teda licencia sa vyžaduje na výkon lekárskej posudkovej činnosti s výnimkou prípadov uvedených v §7a zákona č. 578/2004 Z. z. Tvrdila, že posudková lekárka, H. M. N., posudzovala zdravotný stav žalobcu ako druhostupňová posudková lekárka v odvolacom konaní dňa 12.12.2022. Konštatovala, že posudková lekárka mala v čase posudzovania splnené všetky podmienky na výkon posudkovej lekárky sociálneho poistenia, a že okrem splnenia podmienky odbornej spôsobilosti (atestácie) si naďalej plní aj podmienku sústavného vzdelávania zúčastňovaním sa porád, seminárov, konferencií a vzdelávacích akcií organizovaných Sociálnou poisťovňou a Slovenskou zdravotníckou univerzitou. K námietke, týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a na to, že proti rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X - D. a II. zo dňa 12.11.2015 nebol podaný opravný prostriedok, preto sú právoplatné a vykonateľné, považovala za potrebné uviesť, že v predmetnej veci bolo vzhľadom na žalobcovu podanú správnu žalobu začaté súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave (v súčasnosti na Správnom súde v Bratislave) sp. zn. BA-8Sa/110/2022, týkajúce sa preskúmavania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2022, pričom Správny súd v Bratislave doposiaľ o podanej správnej žalobe nerozhodol. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom v

správnej žalobe, uviedla, že lekárska správa zo dňa 15.07.2016 bola zohľadnená pri posúdení jeho zdravotného stavu. Mala za to, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné. Mala za to, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie sú zákonné a správne. Žiadala, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nežiadala o nariadenie pojednávania vo veci. 27. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 16.03.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu podanej správnej žaloby. IV. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 32. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 34. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 35. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 36. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

38. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 39. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 40. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 41. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 42. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 43. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 44. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/16/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/16/2023. 45. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 21.07.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 08.05.2026. 46. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (č. XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 15.12.2022), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (E. XXX XXX XXXX X – D. zo dňa 28.04.2022), ktorým prvostupňový orgán žalobcovi podľa § 70 ods. 2 a § 82 ZSP v znení neskorších

predpisov od 26.06.2014 priznal invalidný dôchodok v sume 186,00 EUR mesačne; ďalej podľa § 82 ZSP v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty žalobcovi od 01.01.2015 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 188,70 EUR mesačne a od 01.01.2016 na sumu 189,70 EUR mesačne; ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 193,70 EUR mesačne; ďalej podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01.01.2018 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 197,80 EUR mesačne, od 01.01.2019 na sumu 203,00 EUR mesačne, od 01.01.2020 na sumu 208,90 EUR mesačne a od 01.01.2021 na sumu 214,40 EUR mesačne. 47. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bol stanovený dátum vzniku invalidity žalobcu (16.11.2011 - stanovený posudkovým lekárom pobočky v posudku zo dňa 25.04.2022; respektíve 16.06.2011 – stanovený posudkovým lekárom ústredia v posudku zo dňa 12.12.2022), ako aj to, či bol zdravotný stav žalobcu hodnotený žalovanou komplexne (teda či boli vyhodnotené všetky dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a či žalovaná odstránila v odôvodnení napadnutého rozhodnutia všetky rozpory vyplývajúce z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom a súdnom spise). Sporným medzi účastníkmi konania bolo napokon aj to, či bol znalecký posudok č. 87/2021 zo dňa 02.03.2022 vypracovaný v súlade so zákonom a zákonom oprávnenou osobou. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností. 48. Žalobca namietal, že žalovaná nevykonala rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 5Sd/6/2016 zo dňa 30. júna 2021. Poukazoval na prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a na to, že proti rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X - D. F. D.. zo dňa 12. novembra 2015 nebol podaný opravný prostriedok, preto sú právoplatné a vykonateľné. Ďalej namietal nezákonnosť znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii zo dňa 02.03.2022. Poukazoval na to, že súdny znalec nemôže riešiť právnu otázku, pričom určenie dátumu vzniku invalidity je podľa jeho názoru v predmetnej veci vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu otázka právna, nakoľko dátum vzniku invalidity, ktorý bol určený na 26.06.2014 nikdy nenamietal. Namietal posudkovú lekárku H. M. N., ktorá podľa neho nemá a nikdy v minulosti nemala vydanú licenciu L1D - licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti, pričom poukazoval na písomne vyjadrenie od Slovenskej lekárskej komory. Namietal, že H. M. N. úmyselne pri citáciách jeho lekárskych správ vynechávala kľúčové konštatovania lekárov, a to napríklad pri citácii záveru z lekárskej správy H. H. H. z 15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná !e plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať“ - úmyselne vynechala aj konštatovanie, že „nutná je plná invalidizácia“, čo napokon podľa jeho názoru aj úmyselne absentuje v napadnutom rozhodnutí pri citovaní tejto kľúčovej lekárskej správy. Ďalej poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4Ads155/2015 zo dňa 09.10.2015 a žiadal, aby žalovaná vykonala tzv. uznávacie konanie, vzhľadom na uznanú plnú invaliditu zo strany iného členského štátu EÚ, pričom poukazoval na to, že vznik invalidity musí byť rovnaký v Slovenskej republike ako v Českej republike. V tejto súvislosti namietal aj to, že na posudok o invalidite ČSSZ zo dňa 29.04.2020 číslo ĽPS/2020/215-NRJHM CSSZ posudkoví lekári a žalovaná vôbec neprihliadli a žiadnym spôsobom sa ním nezaoberali. Poukázal najmä na zásadnú skutočnosť, že Česká republika mu stanovila dátum vzniku invalidity až na 01.11.2014 (4 mesiace po 18. roku) s odôvodnením, že „Do listopadu 2014 byl sice přítomen dlohodobě nepříznívý zdravotní stav, ale stav invaliditě neodpovídal.“ Preto spochybnil celý odborný posudok o invalidite zo dňa 25.04.2022, ktorý vypracovala posudková lekárka pobočky, ktorá v posudku zo dňa 25.04.2022 vyprodukovala už 4. dátum vzniku invalidity (16.11.2011) a následne spochybnil aj odborný posudok o invalidite zo dňa 12.12.2022, ktorý vypracovala posudková lekárka ústredia, ktorá v posudku zo dňa 12.12.2022 vyprodukovala už 5. dátum vzniku invalidity (16.06.2011). Vzhľadom na uvedené namietal, že jeho zdravotný stav nebol hodnotený komplexne. Žiadal ponechať dátum vzniku invalidity na 26.06.2014, ktorý určila posudková lekárka H. M. H. a ktorý nikdy nenamietal. 49. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že odborný posudok o invalidite žalobcu zo dňa 12.12.2022 vypracovaný posudkovým lekárom ústredia (H. M. N.) vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z prepúšťacej správy Detské oddelenie NsP Myjava (pobyt 05.12. až 09.12.2008); z prepúšťacej správy Klinika detskej psychiatrie DFN Bratislava (pobyt 07.06. až 16.06.2011); z psychologického vyšetrenia zo dňa 15.12.2008; z kardiologického vyšetrenia (spolu 18 záznamov z obdobia od 10.03.2005 do 16.12.2014); z kardiologického vyšetrenia zo dňa 06.07.2015; z neurologického

vyšetrenia zo dňa 09.02.2005 a zo dňa 09.01.2008; zo správ z psychiatrickej ambulancie DFN Bratislava zo dňa 06.10.2010, 13.07.2011, 14.09.2011, 12.02.2013, 15.05.2013, 30.04.2014; zo správ z psychiatrických vyšetrení zo dňa 15.10.2014, 19.02.2015, 05.03.2015, 16.07.2015, 27.08.2015; zo správy z psychologickej kontroly zo dňa 02.06.2014 a zo dňa 26.06.2014; z lekárskeho posudku H. I. H. – súdnej znalkyne z odboru psychiatria zo dňa 23.10.2015; z psychiatrického vyšetrenia z 15.07.2016; zo znaleckého posudku P. C. G. E. O. C. F. C., L. G. zo dňa 02.03.2022; z posudku o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště ČSSZ Brno Česká republika zo dňa 29.04.2020. 50. Z predmetného odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že: „Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudkom zo dňa 30. júna 2021 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. júna 2015 a zo dňa 27. novembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením odstránenia nesúladov: - nesúlad medzi výrokovou časťou rozhodnutia zo dňa 11. júna 2015, v ktorej je dátum priznania invalidného dôchodku od 26. júna 2014, pričom odôvodnenie dátumu určenia invalidity je „pred dovŕšením veku kedy sa končí povinná školská dochádzka“, vysporiadať sa so záverom vzniku invalidity dňa 31. augusta 2012 a dňa 31. augusta 2015 za súčasného konštatovania, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku kedy sa končí povinná školská dochádzka“, - vysporiadať sa s odlišným záverom v posúdení zdravotného stavu dňa 12. novembra 2015, pri ktorom dospel posudkový lekár k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu so zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod položku 2, písmeno b) v kapitole V, na rozdiel od predchádzajúcich troch posudkov so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod položku 4, písmeno b), kapitoly V a jediný dospel k poznaniu, že ostatné zdravotné ochorenia si vyžadujú priznanie ďalších 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, - v prípade, že nedospeje k záverom korešpondujúcim s lekárskymi správami jeho ošetrujúcich lekárov H. H. H. zo dňa 15. júla 2016 a posudkom H. I. H. zo dňa 23. októbra 2015, podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nariadi pre množstvo nezrovnalostí znalecké dokazovanie. V rámci realizácie rozsudku krajského súdu posúdenie invalidity účastníka konania, s duševným ochorením, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Bratislava v apríli 2022. Bola uznaná invalidita od 16. novembra 2011 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 1. novembra 2021 s celkovou 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku bolo podané odvolanie z dôvodu nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity bolo opakovane vykonané v máji, v auguste, v septembri a v novembri 2015 s dátumom vzniku invalidity vo výrokovej časti odborného posudku „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka“, okrem Lekárskej správy (Zápisnica o ústnom pojednávaní) zo dňa 12. mája 2015, v ktorej posudkový lekár uviedol dátum vzniku invalidity odo dňa 26. júna 2014. K posúdeniu zdravotného stavu boli predložené fotokópie početných lekárskych nálezov od viacerých špecialistov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola uznaná pervazívna vývinová porucha Aspergerov syndróm. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a ich záverov, pričom sa prihliada aj na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie (štúdium na gymnáziu formou individuálneho študijného plánu). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Nakoľko Aspergerov syndróm nebol uvedený v prílohe č. 4 do legislatívnej úpravy dňa 1. novembra 2021, bol zdravotný stav posúdený podľa kapitoly V, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v máji, v auguste a v septembri 2015 a podľa kapitoly V, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v novembri 2015 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K posúdeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola predložená prepúšťacia správa z hospitalizácie na klinike detskej psychiatrie zo dňa 16. júna 2011, ktorá bola realizovaná za účelom diagnostického a terapeutického doriešenia pre podozrenie na schizotypovú poruchu. Kolektívom špecialistov počas hospitalizácie bol stav diagnosticky zhodnotený ako Aspergerov syndróm so zmiešanými obsesívnymi myšlienkami a konaním. Súčasne bol predložený Lekársky posudok vypracovaný H. I. H. dňa 23. októbra 2015, v ktorom stav účastníka konania je v zmysle Aspergerovho syndrómu s pridruženými ochoreniami - sociálna fóbia a zmiešané obsesívne myšlienky a konanie. Ďalej bol predložený lekársky nález H. H. H. z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15. júla 2016 so záverom: ochorenie je trvalého charakteru, pracovný potenciál je znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia. Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odboroch Psychológia a Zdravotníctvo a farmácia, bol dňa 2. marca 2022 vypracovaný znalecký posudok za účelom znaleckého psychologického a psychiatrického posúdenia zdravotného stavu. Kolektív znalcov dospel k záveru, že stav účastníka konania odôvodňoval jeho invaliditu už v čase nezaopatrenosti podľa prepúšťacej správy z Kliniky detskej psychiatrie DFN od 7. júna 2011 do 16. júna 2011, t. j. dátum vzniku invalidity je od 16. júna 2011, čo je dátum jednoznačne medicínsky stanovenej psychiatrickej diagnózy. Dátum vzniku invalidity od 16. novembra 2011 uvedený v Znaleckom posudku a v Lekárskej správe pri posúdení dňa 25. apríla 2022 je len administratívnym preklepom v dokumentovanom dátume. Zdravotné postihnutie je hodnotené podľa kapitoly V, s prirovnaním ku položke 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie, s maximálne možným zvýšením o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., spolu 60 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia v príslušnej položke je určená pre stále prebiehajúce dozrievanie adolescentnej osobnosti klienta, ktorý je stále schopný úspešne dosahovať svoje ciele. Od 1. novembra 2021, t. j. od účinnosti novely zákona o sociálnom poistení je ochorenie preradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly V, položky 9, písmena a), kde je ako horná hranica percentuálneho rozpätia určená 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, so zvýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia, spolu 70 %. Zaradenie pod písmeno a) v uvedenej položke je vzhľadom na neprítomnosť poruchy intelektu, dobrú slovnú komunikáciu s miernejším narušením sociálnych interakcií, so schopnosťou aplikovať získané vedomosti v praktickom živote. Po zhodnotení všetkých odborných správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii je účastník konania uznaný invalidným od 16. júna 2011 s celkovou 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od 1. novembra 2021 s celkovou 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 51. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

52. Správny súd si je vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022 z 20.06.2024, bod 40). 53. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/226/04). 54. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej musí konštatovať, že žalobcove námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sú dôvodné. Z predmetného napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je podľa správneho súdu vôbec zrejmé, prečo sa žalovaná rozhodla preferovať závery uvedené v znaleckom posudku P. C. G. E. O. C. F. C., L. G. zo dňa 02.03.2022 a závery posudkovej lekárky ústredia pred závermi uvedenými v posudku o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020, a čo ju k tomu viedlo (v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek úvahy žalovanej v tomto smere). Správny súd považuje za absolútne nedostatočné, že posudková lekárka ústredia vo svojom odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.12.2022 iba stroho zmienila, že žalobca v odvolacom konaní doložil predmetný posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 a že aký bol jeho záver, pričom sa ním ďalej vôbec nezaoberala a absolútne žiadnym spôsobom nevysvetlila prečo sú závery v ňom uvedené nesprávne – tento žalobcom včas predložený posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 je pritom podľa správneho súdu kľúčovým dôkazom rozporujúcim finálne závery posudkovej lekárky ústredia, ako aj spomínaného znaleckého ústavu – navyše tu treba spomenúť aj to, že predmetnému znaleckému ústavu žalovaná zrejme posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby C. E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 ani len nezaslala, čo vyplýva z predmetného znaleckého posudku č. 87/2021 a jeho príloh, a teda znalecký ústav nemal ani len možnosť sa s ním oboznámiť, nie to ešte sa s ním vysporiadať, ako by bolo podľa správneho súdu potrebné. Správny súd tu zdôrazňuje, že je irelevantné, že rozsudky súdov Českej republiky nie sú záväzné pre žalovanú – podstatné je to, že žalovaná bola povinná dôsledne sa vysporiadať s každým predloženým dôkazom žalobcu - s posudkom o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 boli žalovaná spolu s posudkovou lekárkou ústredia povinné sa vysporiadať ešte o to viac, že v podstate úplne tento žalobcom predložený posudok rozporuje závery znaleckého ústavu, ako aj závery posudkovej lekárky ústredia ohľadne dátumu vzniku invalidity ale aj iných skutočností – podľa názoru správneho súdu teda žalovaná ani nevykonala riadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 5Sd/6/2016 zo dňa 30. júna 2021. Keďže teda v priebehu odvolacieho konania neboli zodpovedané niektoré pre vec zásadné a opodstatnené otázky, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú pri vyhodnotení dôkazov (posudku o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020), tak správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné jednak pre nedostatočné jeho odôvodnenie, ako aj z dôvodu, že nie je z neho zrejmé, prečo žalovaná rozhodla práve tak ako rozhodla. 55. Keďže teda v priebehu odvolacieho konania neboli zodpovedané, riadne vysvetlené a dostatočne odôvodnené niektoré pre vec zásadné a opodstatnené otázky, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú (ako aj posudkovú lekársku ústredia) pri vyhodnotení dôkazu (posudku o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020, a to najmä v súvislosti s určovaním dátumu vzniku invalidity žalobcu), pričom ani znalecký ústav nemal ani len možnosť k uvedenému dôkazu zaujať stanovisko a dôsledne sa s ním vysporiadať, nakoľko žalovaná predmetný dôkaz - posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 nesprávne opomenula zaslať znaleckému ústavu na vyhodnotenie/

posúdenie, tak správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné jednak pre nedostatočné jeho odôvodnenie, ako aj z dôvodu, že nie je z neho zrejmé, prečo žalovaná rozhodla práve tak ako rozhodla. Správny súd zároveň detegoval pochybenie žalovanej a posudkovej lekárky ústredia aj v tom, že odignorovali časť záveru z lekárskej správy H. H. H. z 15.07.2016 (pre posúdenie veci nesporne relevantné informácie), ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná !e plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať“, respektíve, že „nutná je plná invalidizácia“, pričom sa s uvedenými skutočnosťami vôbec nevysporiadali a žalobcovi riadne a dôsledne nevysvetlili prečo sú tieto konštatovania H. H. H. podľa ich názoru nesprávne a prečo uprednostnili iné závery – rovnako aj v tomto smere v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek úvahy s tým spojené. Správny súd napokon teda konštatuje, že v dôsledku uvedených skutočností, zdravotný stav žalobcu ani nemohol byť žalovanou (a posudkovým lekárom ústredia) hodnotený komplexne. 56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 57. Správny súd zdôrazňuje, že zrozumiteľnosť a právna istota ohľadom ustálenia skutkových zistení orgánom verejnej správy a ich subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho poriadku je legitímnou požiadavkou účastníka administratívneho konania. Správny súd uvádza, že žalobca má bez žiadnych pochybností právo na to, aby bol jeho zdravotný stav posúdený komplexne a aby v administratívnom konaní boli riadne posúdené a vyhodnotené všetky relevantné dôkazy ním predložené, pričom posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 a lekárska správa H. H. H. z 15.07.2016 relevantnými dôkazmi v tejto veci nesporne sú. 58. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať aj to, že v predmetnej veci nemôže nahradiť absentujúce úvahy žalovanej svojimi úvahami. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve teda nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a nahrádzať absentujúce úvahy správneho orgánu k vykonanému dokazovaniu. Ak teda žalovaná nemala dostatok informácií, aby predostrela v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoje úvahy k tým ktorým relevantným dôkazom (čo si zavinila žalovaná sama, nakoľko predmetný posudok o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště E. A. E. Q. zo dňa 29.04.2020 nezaslala poverenému znaleckému ústavu na jeho posúdenie a vysporiadanie sa s ním čo bolo jej povinnosťou, pričom taký dôkaz ani sama žalovaná s posudkovou lekárkou ústredia riadne a dôsledne nevykonala/nevyhodnotila), tak mala v tomto smere doplniť dokazovanie. Keďže uvedené žalovaná neurobila/nevykonala, tak v novom konaní bude jej úlohou v naznačenom smere doplniť dokazovanie, a teda požiada predmetný znalecký ústav o vysporiadanie sa aj s týmito dôkazmi predloženými žalobcom (posudkom o invalidite Oddelenia Lekárskej posudkovej služby pracoviště ČSSZ Brno Česká republika zo dňa 29.04.2020, ako aj lekárskou správou H. H. H. z 15.07.2016), a to v komparácii s predošlými závermi znaleckého ústavu uvedenými v predmetnom znaleckom posudku č. 87/2021 a závermi posudku posudkovej lekárky ústredia zo 12.12.2022.

59. Námietku žalobcu smerovanú voči posudkovej lekárke H. M. N. vyhodnotil správny súd ako zjavne nedôvodnú, nakoľko posudková lekárka H. M. N. mala v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu splnené všetky podmienky na výkon posudkovej lekárky sociálneho poistenia, a teda okrem splnenia podmienky odbornej spôsobilosti (atestácie) si plnila aj podmienku sústavného vzdelávania zúčastňovaním sa porád, seminárov, konferencií a vzdelávacích akcií organizovaných Sociálnou poisťovňou a Slovenskou zdravotníckou univerzitou. 60. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii zo dňa 02.03.2022 správny súd uvádza, že ju taktiež považuje za nedôvodnú. Správny súd konštatuje, že znalecký posudok je dokument, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, pričom pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky a vypracovať ho môže iba odborník - expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Znalec je zárukou toho, že podklady, ostatné skutočnosti a z nich plynúce závery, uvedené v znaleckom posudku, boli preskúmané na odbornej úrovni. Znalcom sa môže stať iba osoba, ktorá preukáže mnohoročnú prax v danom odbore, celoživotné sa vzdeláva a zloží odborné skúšky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa správneho súdu preto nemožno hovoriť o nezákonnosti predmetného znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii zo dňa 02.03.2022. Správny súd k tomuto však považuje za potrebné vysvetliť, že žalovaná v novom konaní bude povinná predmetnému znaleckému ústavu zaslať oba relevantné žalobcom predložené dôkazy na dodatočné posúdenie, a to v komparácii k predošlým záverom znaleckého ústavu uvedeným v predmetnom znaleckom posudku č. 87/2021 a záverom posudku posudkovej lekárky ústredia zo 12.12.2022 (úlohou znaleckého ústavu bude definitívne odstrániť akékoľvek pochybnosti ohľadne určenia dátumu vzniku invalidity žalobcu, a to pri zohľadnení úplne všetkých doposiaľ predložených dôkazov v konaní, pričom svoju pozornosť znalecký ústav dôsledne zameria na vyššie spomenuté dva relevantné dôkazy, ktoré predložil žalobca v administratívnom konaní a s ktorými sa žalovaná, ako aj posudková lekárka riadne nevysporiadali). Uvedené však nezakladá nezákonnosť vydaného znaleckého posudku č. 87/2021 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii zo dňa 02.03.2022 – uvedené zakladá to, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 61. K námietke žalobcu týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) správny súd poukazuje na právoplatný rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/110/2022 zo dňa 28.08.2025, ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 960 626 3502 0 zo dňa 20.10.2022 a vec bola vrátená žalovanej na nové konanie. Vzhľadom na uvedené je predmetná námietka žalobcu nedôvodná. 62. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť (pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) a pre nedostatočne zistený skutkový stav a vec vrátil žalovanej (generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne) na ďalšie konanie. 63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku viacerých pochybení žalovanej a posudkového lekára ústredia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav (bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie vo vyššie naznačenom smere), tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať príslušnú právnu normu. 64. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).