Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/219/2022 1022201409 22. 04. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201409.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO: 36 365 645, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102212107/2022 zo dňa 09.08.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102212107/2022 zo dňa 09.08.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100750907/2022 zo dňa 05.04.2022 a vec v r a c i a orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 100750907/2022 zo dňa 05.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie december 2017. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXX, dátum vyhotovenia 19.12.2017, od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava /do 29.07.2019 Laurinská 3, Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO s.r.o.“)/ za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím: A. B. má koncert „Pošli to dál“. 2. Správca dane uviedol, že z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplynulo, že v danom prípade išlo o propagáciu podujatia a žalobca vystupoval ako reklamný partner - podporovateľ podujatí. V rámci propagácie sa uvádzalo iba logo žalobcu a predmetom reklamy nebolo informovanie verejnosti o žalobcovi, jeho činnosti a ponúkaných službách. Predložené doklady samé o sebe nepotvrdili účinok deklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania žalobcu a ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako daňového subjektu. K propagovaniu činnosti, výrobkov, služieb a tovarov žalobcu za účelom ich uplatnenia na trhu nedošlo. Žalobca tak podľa názoru správcu dane nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“), pretože nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 102212107/2022 zo dňa 09.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Podstatné argumenty žalobcu 4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 10.10.2022 a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. 5. Žalobca poukázal na to, že vďaka reklame dodanej spoločnosťou SARCO sa mu podarilo zastaviť pokles svojich tržieb, ktorý mal od roku 2012 v dôsledku vstupu lacnejších tonerov z východnej Ázie na slovenský trh. Uvedenie loga a obchodného mena žalobcu tak nemalo len informatívny charakter, ale táto reklama mala pre žalobcu ekonomický zmysel. Žalobca súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly preukázal výsledky reklamnej činnosti, ktorú pre neho vykonávala spoločnosť SARCO a toto nerozporoval ani žalovaný. Žalobca taktiež poukázal na nesprávnu aplikáciu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v súvislosti s posudzovaním poskytnutých služieb ako sponzoringu. 6. Žalobca mal za preukázané, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z prijatých reklamných služieb dodaných spoločnosťou SARCO. Bolo preukázané, že reklamné služby žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia, čo sa preukázateľne premietlo aj do hospodárskych výsledkov žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.11.2022, pričom zotrval na svojich záveroch, uvedených v napadnutom rozhodnutí. Pri hodnotení dôkazov vychádzal z Hodnotiacej správy A. B. „Pošli to dál“, kde sa žalobca charakterizoval ako reklamný partner. Žalovaný zopakoval, že dospel k záveru, že hlavným cieľom propagácie bolo informovať verejnosť o konaní muzikálu, s uvedením konkrétneho miesta a konkrétneho času konania a žalobca bol reklamným partnerom predmetného podujatia. V žiadnom z predložených informačných materiálov o uskutočnení akcií sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že doklady predložené v rámci daňovej kontroly nepotvrdili účinok deklarovaných služieb na predmet podnikania žalobcu a ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. K propagovaniu činnosti žalobcu, jeho výrobkov, služieb a tovarov za účelom jeho uplatnenia na trhu nedošlo a neboli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-6S/219/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 10. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 11. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 12. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 16. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 17. Totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a napadnutému rozhodnutiu v prejednávanej veci je daná tým, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za viacero zdaňovacích období a na základe zistených skutočností samostatnými rozhodnutiami založenými na posúdení totožnej právnej otázky rozhodol vo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím obdobiam z rovnakých dôvodov tak že, žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane. 18. Vzhľadom na to, že Správny súd v Bratislave už rozhodoval v obdobných právnych veciach rovnakého žalobcu rozsudkami sp. zn. BA-6S/337/2021 zo dňa 11.04.2024, sp. zn. BA-5S/272/2022 zo dňa 29.10.2025, sp. zn. BA-6S/269/2022 zo dňa 09.04.2025, pričom správny súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v týchto rozhodnutiach, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozsudku sp. zn. BA-5S/272/2022 zo dňa 29.10.2025 uvádza časť odôvodnenia, vrátane tam uvedeného číselného označenia jednotlivých bodov rozsudku: 31. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (iii) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide o najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku - preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby, pričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd v podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 a sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017).
32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nesúhlasu žalobcu s výkladom definície reklamy a sponzoringu zo strany žalovaného. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023 v bode 39 uviedol: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27.06.2023 v bode 24 konštatoval: „zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023 v bode 41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024). 33. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26.10.2023 alebo sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe. 34. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“ 35. S odkazom na uvedené tak správny súd uvádza, že na účely právneho posúdenia, či si žalobca môže odpočítať DPH z prijatej služby (propagácia mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia koncertu A. B.ta Pošli to dál a koncertu C. D.) nie je rozhodujúce, či správca dane túto službu zadefinuje ako sponzoring alebo reklamu. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu nevyníma služby spojené so sponzorským odkazom. Takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočtom DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH - v zmysle zákona o DPH a rozhodnutí kasačného súdu je teda možné považovať propagáciu mena a loga žalobcu v rámci reklamnej kampane spoločenského podujatia koncertu A. B.ta Pošli to dál a koncertu C. D. za dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, ak služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. 36. Orgány finančnej správy sa vyššie uvedenými skutočnosťami neriadili a určenie rozdielu dane odôvodňovali predovšetkým tým, že v prípade prezentácie mena a loga žalobcu na spomenutých podujatiach sa nejednalo o reklamné služby, resp. reklamu žalobcu a jeho činnosti a posúdením
charakteru deklarovaného plnenia ako sponzoringu a následne, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia z takéhoto právneho posúdenia žalobcom deklarovaných služieb vyvodili záver o tom, že žalobca tieto služby nepreukázal. 19. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 20. Orgány finančnej správy sa v ďalšom konaní opätovne vysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách vysloveného právneho názoru správneho súdu, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).