Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/236/2022 1022201346 10. 09. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201346.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: LASER servis, spol. s.r.o., Lipová 3, 900 81 Šenkvice, IČO: 35 755 989, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo 101987961/2022 zo dňa 14.07.2022, číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022, číslo 101989210/2022 zo dňa 14.07.2022, číslo 101988988/2022 zo dňa 14.07.2022, číslo XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. III. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101989210/2022 zo dňa 14.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. IV. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101988988/2022 zo dňa 14.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. V. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101988734/2022 zo dňa 14.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. VI. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016. Kontrola bola začatá v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). V zmysle Oznámenia o zmene termínu začatia daňovej kontroly
č. 101433612/2021 zo dňa 09.08.2021 sa kontrola začala dňa 25.08.2021. Správca dane na základe zistení pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia júl 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102317810/2021 zo dňa 19.11.2021. Správca dane následne vydal tieto rozhodnutia: - rozhodnutie číslo 100605540/2022 zo dňa 28.03.2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 4000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 1“), - rozhodnutie číslo 100606594/2022 zo dňa 28.03.2022 o určení rozdielu dane v sume 12000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016 a o vyrubení dane v sume 3 401,35 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 2“), - rozhodnutie číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2022 o určení rozdielu dane v sume 20000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 a o vyrubení dane v sume 879,35 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 3“), - rozhodnutie číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2022 o určení rozdielu dane v sume 10000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 a o vyrubení dane v sume 5 640,97 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 4“), - rozhodnutie číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2022 o určení rozdielu dane v sume 10000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 a o vyrubení dane v sume 4 493,57 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 5“). 2. Dôvodom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia č. 1, č. 2, č. 3, č. 4. a č. 5 (ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia“) bolo to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti SARCO s. r. o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 50 156 306 (ďalej len „SARCO s. r. o.“) vystavených za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti žalobcu v súvislosti s prezentáciou A. B., keďže podľa správcu dane tieto služby neboli dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 1 potvrdil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 3 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101989210/2022 zo dňa 14.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 3“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 3 potvrdil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 4 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 4“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 4 potvrdil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 5 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101988988/2022 zo dňa 14.07.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 5“) tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 5 potvrdil. 4. Z rozhodnutia žalovaného č. 1. č. 2, č. 3, č. 4 a č. 5 (ďalej spolu len „rozhodnutia žalovaného“) vyplýva, že dňa 21.09.2021 sa k správcovi dane dostavil konateľ žalobcu p. C. a správca dane s ním spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101769441/2021. Správca dane žiadal p. C., aby podal vysvetlenie k deklarovaným zdaniteľným obchodom so spoločnosťou SARCO s. r. o. Pán C. do zápisnice uviedol, že ich oslovila spoločnosť SARCO s. r. o., či nechcú bilbordy, reklamu, či nechcú zviditeľniť firmu. Kto zastupoval spoločnosť SARCO s. r. o., si p. C. nepamätal, za žalobcu vystupoval on sám. Podkladom pre vyčíslenie výšky fakturovaných dodaní bolo podľa konateľa spoločnosti to, koľkokrát to bude zverejnené v časopisoch, v médiách - propagácia žalobcu. Urobila sa tabuľka koľko čo bude, s odstupom rokov si však konkrétne p. C. nepamätal. Rovnako si p. C. nepamätal, kto bol organizátorom podujatia muzikálu Angelika. V súvislosti s popísaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou SARCO s. r. o., p. C. uviedol, že spoločnosť SARCO s. r. o. prezentovala žalobcu. Po prezentovaní firmy sa im zvýšil obrat o cca 13 % alebo 11 % z pohľadu navýšenia počtu zákazníkov. Pán C. rovnako uviedol, že podložiť to ale nevie. Konateľ žalobcu sa tiež vyjadril, že obchody boli najprv dohodnuté ústne a následne sa spracovali písomne. Správca dane žiadal p. C., aby preukázal, aké ďalšie plnenia boli realizované žalobcom, príp. aký prínos bol dosiahnutý na základe prezentácie obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou A. B. a tiež, aby definoval nových odberateľov, ktorí
zareagovali na prezentáciu obchodného mena a loga daňového subjektu v súvislosti s prezentáciou A. B. a títo následne so žalobcom uzatvorili obchodný kontrakt. Pán C. sa vyjadril, že predloží správcovi dane objednávky, ktoré sa uskutočnili, z ktorých vyplynul obchodný kontrakt na základe prezentácie obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou A. B.. Uviedol, že predloží porovnanie „pred“ a „po“ uzatvorení obchodu so spoločnosťou SARCO s. r. o. Správca dane sa tiež na ústnom pojednávaní opýtal p. C., či bol princíp zdaniteľných obchodov so spoločnosťou SARCO s. r. o. rovnaký ako pri zdaniteľných obchodoch so spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. Pán C. povedal, že áno (Úradný záznam č. 101811652/2021 zo dňa 27.09.2021). Pán C. tiež uviedol, že nemá vedomosť, kto vypracoval „Hodnotiacu správu Muzikálu Angelika 2016“. Správca dane na ústnom pojednávaní požiadal konateľa daňového subjektu aby sa vyjadril k Zmluve o reklame zo dňa 26.09.2016 a k Zmluve o zabezpečení reklamných služieb + Odovzdávací a preberací protokol k hodnotiacej správe „Muzikálu Angelika 2016“ zo dňa 23.11.2016 (poskytovania akých služieb sa týkajú, kto služby reálne vykonal, kto zmluvy podpísal...). Pán C. sa vyjadril, že prvá zmluva uzatvorená so spoločnosťou SARCO s. r. o. bola Zmluva o reklame zo dňa 26.09.2016, týkajúca sa reklamy a následne v Zmluve o zabezpečení reklamných služieb zo dňa 27.06.2016 boli dohodnuté detaily. 5. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane obsahovali odôvodnenie, že na základe skutočností a zistení v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016 týkajúcej sa žalobcu, ako aj z predložených daňových a účtovných dokladov a informácií získaných z interných zdrojov Finančnej správy SR vyplynulo, že všetky služby fakturované spoločnosťou SARCO s. r. o. (prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou A. B.) sa týkali propagácie podujatia Muzikál Angelika 2016. Správca dane mal za to, že takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter. Na základe predložených dôkazov (Hodnotiaca správa Muzikálu Angelika 2016) a s tým súvisiace uvedenie reklamných spotov, vysielanie reklamných spotov v televízii, v časopisoch atď., sa sám žalobca charakterizuje ako hlavný reklamný partner, pričom je uvedený len názov - logo spoločnosti, bez propagovania a bližšieho popisu ekonomickej činnosti žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že verejnosť sa len zo samotného názvu nemôže dozvedieť, čím sa žalobca zaoberá a už vôbec nie, ak je v televízii či v rádiu propagované len samotné podujatie, v tomto prípade konanie Muzikálu Angelika 2016. Na základe predloženej Hodnotiacej správy Muzikál Angelika 2016 a v nej uvedenej dokumentácie išlo o pozvánku na akciu Muzikálu Angelika 2016, ktorá sa vysielala v médiách, časopisoch atď. Napriek tomu, že na úvodnej strane predmetnej hodnotiacej správy je žalobca uvedený ako hlavný reklamný partner, pre verejnosť nemala táto informácia žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nevypovedala o podnikateľskej činnosti daňového subjektu, verejnosť sa nedozvedela, čím sa žalobca reálne zaoberá, aby išlo o jeho reklamu. 6. Z prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že správca dane sa oprel o ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov „Sponzorovanie na účely tohto zákona je akékoľvek plnenie poskytnuté právnickou osobou alebo fyzickou osobou okrem vysielateľov alebo výrobcov audiovizuálnych diel, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie programov na propagáciu mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít tejto osoby.“ Správca dane sa taktiež oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sž/17/2014 zo dňa 24. februára 2015, podľa ktorého: „O reklamu ide vtedy, ak odvysielaná informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy, ak odvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenia alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov.“ Vo vyššie uvedenom rozsudku sa taktiež uvádza, že základným účelom sponzorovania je v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, vytvoriť, resp. udržať dobré meno sponzora a jeho produktov. A práve tento účel slúži ako základné odlišujúce sa kritérium medzi reklamnou a sponzorovaním. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, teda nie je možné v ňom použiť reklamné prvky. Správca dane bol toho názoru, že v danom prípade nešlo o reklamu, ale poskytnutie sponzorského príspevku platiteľom. Sponzorský príspevok nie je predmetom dane. Správca dane konštatoval, že predložené doklady na preukázanie práva na odpočítanie dane samé o sebe nepotvrdzujú, že sa jednalo o prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou A. B. a ani že tieto zdaniteľné plnenia boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. Ako vyplýva z predložených dokladov, k propagovaniu činnosti žalobcu neprišlo. Teda tieto zdaniteľné plnenia neprezentovali samotného žalobcu a jeho činnosť a neboli tak použité na dodávky
tovarov a služieb a kontrolovaný platiteľ tak nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane upravených v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 7. V rozhodnutiach žalovaného je uvedené, že správca dane pri hodnotení dôkazov správne vychádzal zo Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SARCO s. r .o., ako vykonávateľom, kde v článku I. Predmet zmluvy je uvedené: „Touto zmluvou sa vykonávateľ zaväzuje komplexne zabezpečiť reklamnú službu pre Objednávateľa špecifikovanú v bode 2.1.1 v súvislosti s podujatím „MUZIKÁL Angelika“ (ďalej len „Reklamná služba“). Objednávateľ sa zaväzuje za túto Reklamnú službu zaplatiť Vykonávateľovi odplatu dojednanú v článku 2 bod 2.2.1.“ V článku II v bode 2.1.1. predmetnej zmluvy sa ďalej uvádza:„ Vykonávateľ sa touto zmluvou zaväzuje Objednávateľovi v súvislosti s hlavným reklamným partnerstvom (HRP) zabezpečiť za odmenu nasledovnú reklamnú službu, ... prezentácia obchodného mena Objednávateľa v pozícii HRP reklamnej služby ... “ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozsah reklamných služieb, tak ako je podrobne upravený v bode 2.1.1 Zmluvy o reklamných službách je viazaný výlučne na predmet zmluvy, a to na podujatie A. B.. 8. Podľa rozhodnutí žalovaného žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že zákon o DPH neobsahuje pojem reklama a sponzoring a na to, že z pohľadu zákona o DPH je zdaniteľným plnením „poskytnutie služby za protihodnotu“, čiže v danom prípade ide o poskytnutie reklamných služieb spočívajúcich v prezentácii obchodného mena a loga žalobcu. V danom prípade plnenie medzi žalobcom a jeho dodávateľom predstavuje službu, čo správca dane nespochybnil. Zmluva o reklame, ktorá bola do konania predložená, predstavuje bez pochýb právny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom služby, ktorý dodal službu, a to ako určitý nehmotný statok zachytený na mediálnych nosičoch, pričom za dodanie týchto služieb mu bola vyplatená protihodnota, ktorá tvorila základ dane pre účely daňovej povinnosti. V rozhodnutiach žalovaného sa uvádza, že predložené dodávateľské faktúry sú len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty reálne uskutočneného zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť splnená len samotným predložením formálne správnej faktúry. Doklady na preukázanie práva na odpočítanie dane, predložené v priebehu kontroly, nepotvrdzujú účinok deklarovaných služieb na predmet podnikania žalobcu, ani že tieto služby boli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu ako platiteľa. Ako vyplýva z predložených dokladov, k propagovaniu činnosti žalobcu jeho výrobkov, služieb a tovarov za účelom jeho uplatnenia na trhu nedošlo. Tieto reklamné služby neprezentovali samotného žalobcu ani jeho činnosť a neboli použité na dodávky tovarov a služieb žalobcu, čím žalobca porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH. II. Žaloba 9. Žalobca sa správnou žalobou, včas podanou dňa 23.09.2022 na Krajský súd v Bratislave, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí, spolu s priznaním nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutiam žalovaného vytkol, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav je v rozpore s dôkazmi, ktoré predložil žalobca v daňovom konaní. V tej súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trenčíne – sp, zn. 13S/136/2022 a sp. zn. 11S/104/2021. Zdôraznil tiež, že z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by spoločnosť SARCO s. r. o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju zákonnú povinnosť. 10. Správca dane záver o charaktere zdaniteľného plnenia, ktoré malo predstavovať podľa jeho názoru propagáciu podujatia, vyvodil bez akéhokoľvek dokazovania, výlučne z protokolov z daňových kontrol u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobia, ako aj protokolov týkajúcich sa iného daňového subjektu, pričom ide o skutkovo totožné veci, a na podklade týchto skutočností vyslovil, že žalobcovi ním uplatnený odpočet neuznáva, nakoľko v danom prípade sa nejedná o reklamu ale o sponzoring. Závery žalovaného, ktorými zdôvodnil neexistenciu podmienok uznania odpočtu dane a potvrdil správnosť záverov správcu dane, nemôžu obstáť. Je bez právnej relevancie pri dodaní služby za protihodnotu podľa zákona o DPH, riešiť otázku, či v danom prípade dodaná služba, ktorej dodanie bolo nesporne preukázané, napĺňa znaky reklamy, resp. sponzoringu. Súčasne rozlišovať pojmy reklama a sponzoring z pohľadu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a tieto aplikovať na daný skutkový stav,
je taktiež bez právnej relevancie, ako aj poukazovanie na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 30/09 Inter - Mark Group, nakoľko počas celého konania bolo poukázané, že daný rozsudok nerieši otázku pojmu reklama, ale v konkrétnej veci rieši výlučne otázku miesta zdaniteľného plnenia pri konkrétnej skutkovej veci. 11. Správca dane síce uviedol, že svoj záver o sponzoringu vyvodil z vykonaných dôkazov a ich hodnotenia, avšak tieto tvrdenia z rozhodnutí nevyplývajú a samotný záver považoval žalobca za absurdný. Je nelogické tvrdenie, že žalobca bol propagátorom kultúrneho podujatia a samotné jeho zverejnenie malo predstavovať pozvánku na podujatie, pričom podľa záveru sa má jednať o sponzoring. Záver o sponzoringu zdôvodňuje žalovaný tvrdením, že logo žalobcu nereprezentuje jeho činnosť, a z tohto dôvodu nemôže ísť o reklamu. Žalobca uviedol, že pre vyslovenie záveru o neuznaní odpočtu absentuje akékoľvek právne zdôvodnenie samotnej existencie sponzorského vzťahu medzi konkrétnymi subjektmi, jeho účel a logický záver, ktorý by dával jednoznačnú odpoveď týkajúcu sa naplnenia jeho podstaty. Pojmy reklama a sponzoring z pohľadu zákona o DPH sú právne irelevantné, nakoľko predmet dane z pridanej hodnoty výlučne tvorí dodanie tovarov a služieb za protihodnotu. 12. Žalobca poukázal na podstatu zdaniteľného plnenia spočívajúceho v zabezpečení propagácie žalobcu spôsobom šírenia informácie formou loga na mediálnych reklamných nosičoch, pričom sám správca dane túto skutočnosť potvrdil, nakoľko sám tvrdil, že išlo o propagáciu loga žalobcu. Práva dodávateľov na zverejnenie loga propagovaných spoločností na mediálnych nosičoch (zmluvy) sú súčasťou informačného systému, tzn. dôkazmi ktoré má správca dane k dispozícii, ktoré však správca dane nevykonal, a to i napriek skutočnosti, že žalobca na ich vykonaní trval. V označenom prípade, plnenie medzi žalobcom a jeho dodávateľom, predstavuje službu, čo správca dane nespochybnil. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane a žalovaného, že zverejnenie loga nepredstavuje prezentáciu podnikateľskej činnosti, a preto nemôže ísť o reklamu. Z pohľadu zákona o DPH je zdaniteľným plnením pre účely súvisiace s ekonomickou činnosťou akákoľvek služba, pod ktorú spadá aj reklama, ktorá na dané účely predstavuje aj dodanie vo forme zverejnenia reklamných nápisov. Na podporu svojich argumentov žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že je potrebné posudzovať, či žalobca ako platiteľ dane realizuje svoju ekonomickú činnosť. Žalobca namietol zmätočnosť rozhodnutí žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu nenaplnenia podmienok pre účely neuznania odpočtu dane, čím došlo k porušeniu spravodlivého procesu. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2023 navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu ohľadom rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trenčíne uviedol, že Krajský súd v Trenčíne posudzoval rozdiel medzi reklamou a sponzoringom, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, ktorý vyslovil právny názor: „že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Žalovaný zároveň uviedol, že z predloženého administratívneho spisu má za preukázané, že v procese daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane preveroval oprávnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SARCO s.r.o. V rámci vykonaného šetrenia správcu dane splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH z predmetných dodávateľských faktúr preukázané nebolo. Žalovaný trval na svojich vyjadreniach k námietkam žalobcu uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach. 14. Podľa žalovaného nie je pochybením, ak správca dane pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz poukazoval na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorský odkaz uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prípad žalobcu, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná na daný prípad, a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov. Zdôraznil, že činnosť žalobcu nie je tak všeobecne známa, že by samotné logo žalobcu v divákoch kultúrneho podujatia evokovalo jeho obchodnú a výrobnú činnosť a teda by samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Žalovaný preto konštatoval, že sporné dodávateľské
faktúry boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia. Uvedené možno konštatovať na základe skutočností, ktoré boli zistené správcom dane, najmä s ohľadom na propagovanie podujatia ako takého, a nie propagovanie podnikateľských aktivít žalobcu. 15. Okrem skutočnosti, že žalobca bol na mediálnych nosičoch uvedený ako reklamný partner vo forme zverejnenia jeho loga, vyplýva zo zisteného skutkového stavu aj to, že na mediálnych nosičoch nebolo uvedené obchodné meno žalobcu prípadne popis jeho obchodnej činnosti alebo ním poskytovaných produktov a služieb. Z toho vzhľadom na skutočnosť, že logo žalobcu nebolo v danom čase (a ani následne) širokej verejnosti známe, možno konštatovať, že prezentácia v takejto podobe nemohla byť spôsobilá prezentovať žalobcu ani len v základnej miere (vôbec nie efektívnej alebo aspoň optimálnej) vo vzťahu k jeho potenciálnym zákazníkom alebo obchodným partnerom – odberateľom. Žalobca nekonkrétne opísal ekonomický zmysel, ktorý mal sledovať objednaním predmetnej služby vo vzťahu k jeho ekonomickej činnosti, pričom nedefinoval okruh potencionálnych zákazníkov, ktorých chcel prostredníctvom zverejneného loga osloviť. V rámci administratívneho konania a ani iných vyjadrení žalobcu sa nevybavuje adekvátna logická úvaha, komu (za akých predpokladov) mohlo len zverejnenie loga niekomu evokovať záujem o obchodovanie so žalobcom. Žalobca neponúkol vysvetlenie, či logo prezentované na predmetných mediach bolo spojiteľné so žalobcom, či bolo alebo ho pokladal žalobca za dostatočne známe na to, aby odprezentovalo jeho ako podnikateľský subjekt zaoberajúci sa určitou obchodnou činnosťou a (alebo) či prezentácia loga subjektu doposiaľ neznámeho širšiemu okruhu respondentov bola súčasťou rozsiahlejšej (aj plánovanej) kampane, cieľom ktorej bolo zvýšiť obchodné príležitosti. 16. Sporné dodávateľské faktúry boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia. Uvedené možno konštatovať na základe skutočností, ktoré boli zistené správcom dane, najmä s ohľadom na propagovanie podujatia ako takého, a nie propagovanie podnikateľských aktivít žalobcu. Podstatnou otázkou je, či náklady vynaložené za poskytnuté služby, spočívajúce v uvedení sponzorských odkazov na mediálnych nosičoch, boli vynaložené v kauzálnej súvislosti s ďalej dodanými službami alebo dodaným tovarom. Právne relevantnou bola teda otázka, či žalobca ako platiteľ bol od dane, ktorú bol v rozhodnom období povinný platiť, oprávnený odpočítať daň z vyššie opísaných služieb, pričom zároveň bolo spornou otázkou, či žalobca preukázal, že predmetné služby ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca len uviedol, že po prezentovaní firmy sa im zvýšil obrat o cca 13% alebo 11% z pohľadu navýšenia počtu zákazníkov. Pán C. – konateľ žalobcu, rovnako uviedol, že podložiť to ale nevie. K tomu, akým spôsobom boli zdaniteľné obchody dohodnuté, sa p. C. vyjadril, že obchody boli najprv dohodnuté ústne a následne sa spracovali písomne. V tejto súvislosti žiadal správca dane p. C., aby preukázal, aké ďalšie plnenia boli realizované žalobcom, tzn. následné výstupy pre žalobcu, príp. aký prínos bol dosiahnutý na základe prezentácie obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou A. B. a tiež, aby definoval nových odberateľov, ktorí zareagovali na prezentáciu obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s prezentáciou A. B. a títo následne so žalobcom uzatvorili obchodný kontrakt. Pán C. sa vyjadril, že predloží porovnanie „pred“ a „po“ uzatvorení obchodu so spoločnosťou SARCO s. r. o. Toto porovnanie žalobca správcovi dane neposkytol. Žalovaný uviedol, že ani v jednom prípade uverejnenia loga žalobcu nebola propagovaná jeho ekonomická činnosť alebo produkty, ktoré by boli adresované odbornej alebo širokej verejnosti. Deklarované sponzorské odkazy neboli spôsobilé informovať verejnosť alebo spotrebiteľov o činnosti žalobcu, o existencii alebo o kvalitách výrobkov a služieb žalobcu s cieľom zvýšiť ich predaj. IV. Replika žalobcu 17. Žalobca v replike zo dňa 05.01.2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
19. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 20. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 21. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 25. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 26. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 27. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 28. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 29. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. VI. Posúdenie veci správnym súdom 34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/236/2022, 2S/242-245/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/236/2022, BA-2S/242-245/2022. 35. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 36. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.09.2026, na ktorom za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a konateľov žalobcu vyhlásil rozsudok. 37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutia žalovaného, ktorým bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že bola spochybnená realizácia služieb v súvislosti s propagáciou žalobcu pri podujatí A. B., ktoré služby propagovania dodal žalobcovi dodávateľ SARCO, s. r. o. 38. Správny súd na prejednávanú vec aplikoval právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31.01.2022 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod číslom 17/2022 ZNSS: „Právna veta Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.
Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. Odôvodnenie: 31. Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre sťažovateľa ako reklamného partnera podujatia a prezentácie jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom ma svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH). 33. Ak teda dodávateľ v postavení platiteľa dane reálne poskytol sťažovateľovi zdaniteľnú službu, vznikla jej poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade s režimom DPH uplatnil u sťažovateľa. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti vzniklo sťažovateľovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Krajský súd však splnenie tejto ďalšej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v preskúmavanom rozhodnutí bližšie neskúmal, pretože uzavrel, že priznaniu práva na odpočítanie dane u sťažovateľa bráni to, že jeho dodávateľovi nevznikla pri dodávke daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na túto chybu v právnom posúdení sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dôvodne upozornil. 34.Napriek tomu, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou, pristaví sa kasačný súd pri uvedených pojmoch. Podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame). Pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením od dodávateľa vyskytol v argumentácii správneho súdu i žalovaného, definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). 40. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj Súdny dvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa 50 týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle
(rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“ (bod 35).“ 39. Správny súd na základe vyššie uvedeného prišiel k záveru, že správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keďže odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom SARCO, s. r. o. pre žalobcu ako reklamného partnera podujatia a prezentácia žalobcovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním) žalobcu. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou dodávateľom, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. 40. Správny súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či došlo k odplatnému zabezpečeniu mediálneho priestoru na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SARCO, s. r. o. a nebolo sporné ani to, že služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Sporné medzi nimi bolo to, či takého odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru je na účely zákona o DPH ekonomickou činnosťou a dodaním služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Túto otázku po právnej stránke vyriešil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31.01.2022, ktorého závery znamenajú nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným. 41. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil pre nesprávne právne posúdenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu, rešpektujúc právny názor vyslovený v tomto rozsudku. Správny súd pripomína, že pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. 42. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 43. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ďalšími žalobnými námietkami sa nezaoberal, keďže vec bola nesprávne právne posúdená a teda až po jej novom správnom právnom posúdení bude možné skúmať prípadné námietky smerujúce k preskúmateľnosti odôvodnenia nového rozhodnutia a k zistenému skutkovému stavu. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.