Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/320/2021 1021201880 27. 05. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201880.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/320/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Praktická Ambulancia, s.r.o., IČO: 47057271, so sídlom v Bratislave, Kopčianska 8, právne zastúpeného advokátom JUDr. Šimonom Melišom, so sídlom v Bratislave, Partizánska 1250/3, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00161565, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S19421-2021-OddNAPP-2 zo dňa 16.9.2021, takto rozhodol: BA-6S/320/2021 I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: BA-6S/320/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. S12363-2021-OddNAPP-6 zo dňa 23.6.2021 uložil žalobcovi pokutu v sume 1.500,- € v zmysle § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z.) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. v priamej nadväznosti na § 22 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), ktorej sa žalobca dopustil tým, že v presne neurčenom čase v období od roku 2018 do 6.10.2020 neuložil a nechránil zdravotnú dokumentáciu pacientky A. B., narodenej dňa XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX B., proti strate. Žalobca je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia o povolení ne prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. S08926-2020-ONAPP zo dňa 14.4.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.5.2020. Sťažovateľka A. B. v sťažnosti uviedla, že jej zdravotná dokumentácia bola v roku 2014 presunutá od detskej lekárky E. F. D. do zdravotníckeho zariadenia prevádzkovaného žalobcom. Následne sa v júni 2020 rozhodla zmeniť všeobecného lekára a prehlásiť sa k E. G. B., A., od
ktorej vystavený výmenný lístok na zaslanie zdravotnej dokumentácie doručila žalobcovi dňa 28.6.2020. E. B. sťažovateľku informovala sms správou zo dňa 20.8.2020, že dotknutá zdravotná dokumentácia jej nebola doručená. Sťažovateľka následne opakovane, osobne, mailom aj telefonicky žiadala žalobcu o zaslanie jej zdravotnej dokumentácie; žalobca ju informoval, že jej zdravotná dokumentácia sa stále hľadá. E-mailom zo dňa 6.10.2020 odoslaným z adresy A. žalobca sťažovateľku informoval, že jej zdravotná dokumentácia z jeho zdravotníckeho zariadenia nebola odoslaná a nebola ani dohľadaná. Žalovaný na základe podnetu sťažovateľky preveril skutkový stav, pričom žalobca sa vyjadril, že predmetnú zdravotnú dokumentáciu nevie dohľadať, pravdepodobne sa stratila; uvedené ho mrzí hlavne z dôvodu, že v ambulancii Petržalka má takmer 10.000 pacientov a za sedem rokov poskytovania zdravotnej starostlivosti je to prvýkrát, kedy nevie dohľadať zdravotnú dokumentáciu pacienta (list žalobcu zo dňa 25.2.2021). Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. Poukázal na charakter zdravotnej dokumentácie, ktorou je súbor informácií o pacientovi, o jeho zdravotnom stave, jemu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, poskytovaných služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zaznamenávaných nielen všeobecnými lekármi ale aj lekármi špecialistami. Ide zároveň o prepojenie na tzv. osobnostné práva, najmä právo fyzickej osoby na ochranu súkromia (informáciami o zdravotnom stave), právom na ochranu osobných údajov, ktoré požívajú osobitnú ochranu. Osobou zodpovednou chrániť tieto údaje pred stratou, poškodením, zneužitím alebo zničením je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa priznal k spáchaniu správneho deliktu vymedzenému vo výroku rozhodnutia. Pri určení výšky pokuty žalovaný zobral do úvahy, že porušením § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. došlo k ohrozeniu predovšetkým práva pacienta na ochranu jeho súkromia tým, že stratená zdravotná dokumentácia obsahuje nielen osobné údaje, ktoré požívajú osobitnú ochranu (§ 18 zákona č. 576/2004 Z.z.) , ale obsahuje aj údaje o zdravotnom stave sťažovateľky v rozsahu 30 rokov (celého jej života), ktoré môžu mať v budúcnosti význam pri ďalšom poskytovaní zdravotnej starostlivosti sťažovateľke, pre účely výskumu, kontroly či dohľadu alebo môžu byť potenciálne zneužité aj na iný, protispoločenský účel (ministerstvu však nie je známe, že by k takémuto následku došlo). Aj keď nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia sťažovateľky, zákonodarca považuje takéto porušenie povinnosti za stredne závažné. Žalovaný sa nezaoberal časom trvania protiprávneho konania, pretože to nie je možné určiť z dôvodu absencie určenia času, kedy došlo k strate zdravotnej dokumentácie – sťažovateľa len približne určila čas straty (niekedy v roku 2018) z dôvodu, že do učeného obdobia jej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore pôrodníctvo a gynekológia v nadväznosti na fyziologickú zmenu jej zdravotného stavu. Žalovaný zobral do úvahy aj vyjadrenie žalobcu, že sa k porušeniu priznal, vyjadril ľútosť, ide o jeho prvé porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. pri počte takmer 10 000 pacientov a zároveň prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Z uvedených dôvodov žalovaný uložil žalobcovi pokutu v dolnej tretine výšky ustanovenej maximálnej sumy pokuty, takto zníženú pokutu primerane znížil na výšku približne 1 s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu preukazujúce dôvodný predpoklad jeho budúceho pozitívneho správania a konania. Sankcia tak plní preventívnu aj represívnu funkciu, jej výška je dostačujúca a zodpovedá všetkým okolnostiam týkajúcim sa merita veci. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom namietal neadekvátnu výšku uloženej pokuty. Rozklad žalobcu prerokovala rozkladová komisia dňa 14.9.2021. 3. Minister rozhodnutím č. S19421-2021-OddNAPP-2 zo dňa 16.9.2021 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. S12363-2021-OddNAPP-6 zo dňa 23.6.2021 ako vecne a právne správne. Minister považoval skutkový stav za riadne a presne zistený a porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. zo strany žalobcu za preukázané, čo nespochybňuje ani sám žalobca. Vo vzťahu k namietanej výške uloženej pokuty podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. minister uviedol, že ukladanie pokút je uplatnením právomoci správneho orgánu, v tomto prípade ministerstva, ktoré túto činnosť vykonáva v rámci rozhodovacieho procesu, vymedzenom predovšetkým zákonom č. 578/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). V rámci správneho konania správny orgán (vrátane ministerstva) aplikuje svoju úvahu (tzv. diskrečnú právomoc), avšak zároveň vždy v zákonom
stanovených limitoch/oprávneniach a pri určovaní výšky pokuty je povinný riadiť sa zásadami logického uvažovania, taktiež s povinnosťou prihliadania na limity, ktoré mu ustanovujú dotknuté právne normy, ako aj na zmysel a cieľ sledovaný zákonodarcom pri tvorbe a prijímaní dotknutých právnych noriem SR. Zákon č. 578/2004 Z.z. vo vzťahu k ukladaniu pokuty príslušným správnym orgánom ustanovuje limity pre ich uloženie, a to v závislosti od ním posudzovanej závažnosti porušenia povinností poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (alebo aj inými dotknutými subjektami), pričom je správny orgán povinný pri ukladaní pokuty prihliadať najmä, teda nie výlučne, na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstvo jasne vymedzilo cieľ a zmysel zákonnej úpravy vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii/jej ochrane (predovšetkým ochrana osobných údajov a súkromia sťažovateľky), skúmalo aj závažnosť a povahu porušenia povinnosti žalobcom, ako aj jasne uviedlo (prípadné) negatívne dopady, ktoré môže mať za následok strata dotknutej zdravotnej dokumentácie. Ďalej ministerstvo uložilo pokutu za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. v ustanovenom zákonnom limite, a to v dolnej tretine maximálnej sumy pokuty, upravenej v § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z., a jej spodnej polovice práve z dôvodu, nie však výlučne, že išlo o prvú (preukázanú) stratu dokumentácie zo strany žalobcu. Minister teda dospel k záveru, že námietky žalobcu (nesprávne posúdenie závažnosti porušenia povinnosti a neprihliadnutie na jeho tvrdenie o tom, že k strate zdravotnej dokumentácie došlo po prvýkrát) považuje za nedôvodné. Taktiež mal minister za to, že spôsob zohľadnenia kritérií a poľahčujúcich okolností na strane žalobcu pri určovaní výšky pokuty je v súlade s platnou právnou úpravou SR, pričom zároveň rozpor posúdenia výšky pokuty, ako aj spôsobu jej určenia medzi žalobcom a ministerstvom, nepovažuje za legitímny dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra č. S19421-2021-OddNAPP-2 zo dňa 16.9.2021, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. S12363-2021-OddNAPP-6 zo dňa 23.6.2021 a vrátenia veci „žalovanému“ na ďalšie konanie, eventuálne, aby správny súd zmenil rozhodnutie ministra č. S19421-2021-OddNAPP-2 zo dňa 16.9.2021 tak, že žalobcovi uloží pokutu vo výške 100,- €. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami bol minister zdravotníctva vedený pri hodnotení dôkazov, ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval o rozklade. V napadnutom rozhodnutí sa žiadne úvahy ministra zdravotníctva o hodnotení dôkazov ani žiadna jeho správna úvaha nenachádzajú. Nachádza sa tu len zhrnutie a konštatovanie toho, čo bolo obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Len z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je možné vyvodiť, že minister zdravotníctva nevidel dôvody na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Minister však v napadnutom rozhodnutí dokonca ani vyslovene neuvádza, či a do akej miery sa stotožnil s úvahami prvostupňového orgánu pri hodnotení dôkazov ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov; mimochodom Správny poriadok mu ani neumožňuje len poukázať na závery prvostupňového orgánu. 6. Podľa žalobcu sa minister nevysporiadal ani s jeho návrhom na zníženie pokuty. Konštatovanie, že považoval námietky za nedôvodné, podľa žalobcu nestačí. 7. Žalobca ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné vo vzťahu k samotnému uloženiu sankcie a k jej výške. Žalobca je presvedčený, že oba správne orgány nepostupovali správne, ak pri určení výšky pokuty prihliadli na ochranu osobných údajov, súkromia pacientky a na negatívne dopady, ktoré môže mať strata zdravotnej dokumentácie za následok, ako na kritériá určujúce výšku pokuty. Aj v samotnom prvostupňovom rozhodnutí, z ktorého napadnuté rozhodnutie pravdepodobne vychádza, sa uvádza, že zatiaľ nie je známa skutočnosť, že k takému následku došlo. Ak teda zobrali do úvahy pri určení výšky pokuty len prípadné negatívne následky, ich postup bol v rozpore so zákonom č. 578/2004 Z.z. Podľa ustanovenia § 82 ods. 11 citovaného zákona je totiž možné pri určení výšky pokuty prihliadnuť
o. i. na (už spôsobené) následky zistených nedostatkov, avšak nie na následky, ktoré by len teoreticky mohli nastať. 8. Správna úvaha žalovaného, resp. ministra zdravotníctva pri posúdení závažnosti porušenia predmetnej povinnosti a stanovenia výšky pokuty, keď žalovaný zobral do úvahy bez ďalšieho jej zaradenie do kategórie porušení povinností, za ktoré je možné uložiť pokutu do výšky 9.958,- €, nebola správna. Pokutu vo výške 1.500,- € považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za zjavne neproporcionálnu a neprimeranú povahe skutku, za ktorý bola uložená, a jeho dôsledkom, pričom takáto pokuta je v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/32/2007, sp. zn. 4Sžf/85/2012, sp. zn. 4Sžo/72/2010. 9. Žalobca tiež namieta, že v napadnutom rozhodnutí ministra sa neuvádza stanovisko rozkladovej komisie, resp. či vec rozkladová komisia prerokovala a aký bol jej návrh na rozhodnutie ministra; teda či minister rozhodol v súlade alebo v rozpore so stanoviskom rozkladovej komisie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. K namietanej výške pokuty poukázal na diskrečnú právomoc orgánu verejnej správy, ktorý v zákonných limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie voľnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického myslenia a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. V predmetnej veci použil diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca a pokutu uložil vo výške 1.500,- €, pričom maximálne možno uložiť pokutu v sume 9.958,- € (§ 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z.), a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Zdôraznil, že výšku pokuty je potrebné diferencovať a individualizovať, pričom pokutu uloženú v sume 1.500,- € považuje žalovaný za primeranú aj vzhľadom na hospodárenie žalobcu (informácie z databázy Finstat). Nemôže ísť o zanedbateľnú sankciu (žalobcom navrhovaných 100,- €), inak sa nedá predpokladať, žeby splnila svoj účel. Dodal, že mu nie sú známe rozhodnutia o uložení pokuty v porovnateľnej výške (1.500,- €), ktoré sa ukladajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za porušenie povinnosti poskytnúť správne zdravotnú starostlivosť. 11. Stanovisko rozkladovej komisie, na ktoré poukazuje žalobca, bolo podkladom rozhodnutia ministra a nachádza sa v administratívnom spise. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Poukázal na vyjadrenia Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja a Žilinského samosprávneho kraja, ktoré za takýto delikt pokutu buď neuložili, prípadne uložili súhrnnú pokutu vo výške 600,- €. Ostatné samosprávne kraje ukladajú za spáchanie tohto deliktu pokutu v rozpätí od 100,- € do 300,- €. Z uvedených dôvodov považuje uloženú pokutu za neprimeranú. 13. Žalobca k informáciám z databázy Finstat uviedol, že už roky hospodári so stratou (od svojho vzniku v roku 2013). 14. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 15. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon správneho súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/320/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/320/2021. 16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.5.2026, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci. VI. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom k 16.9.2021 za zabezpečenie zdravotnej dokumentácie zodpovedá poskytovateľ. Poskytovateľ je povinný ukladať a ochraňovať zdravotnú dokumentáciu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, strate, zničeniu alebo k zneužitiu, a to aj počas jej uchovávania podľa odseku 2. 28. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný zabezpečiť, aby k osobitnej zdravotnej dokumentácii podľa § 20 ods. 2 a 3 nemali prístup iné osoby ako ošetrujúci lekár a v nevyhnutnom rozsahu zdravotnícki pracovníci. 29. Podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom k 16.9.2021 orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11), ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. d), l) až n), ze), zs), ar) a as), ods. 15 písm. e) až do 9 958 eur. 30. Podľa § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom k 16.9.2021 poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, zabezpečiť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu a dodržať postup pri jej odovzdaní a prevzatí do úschovy podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom k 16.9.2021 na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa § 61 ods. 2 SP o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. VII. Posúdenie veci správnym súdom 34. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1.500,- € za stratu zdravotnej dokumentácie pacientky. Medzi účastníkmi je spornou otázka výšky uloženej sankcia a či je táto primeranou. 35. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 36. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené
vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). 37. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). 38. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania – pracovisko žalobcu Kopčianska 8, Bratislava – Petržalka, b. spôsob spáchania – žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neuložil a nechránil zdravotnú dokumentáciu pacientky A. B., narodenej dňa XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, B., proti strate, c. čas spáchania – v období od roku 2018 (presne neučený dátum, keďže ani sťažovateľka ho nekonkretizovala) do 6.10.2020. 39. Správne orgány oboch stupňov správne posudzovali objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie správnych deliktov bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberali subjektívnou stránkou, ktorá je u právnických osôb vylúčená). 40. Žalobca namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministra absentuje poukaz na to, akým spôsobom rozkladová komisia vyhodnotila jeho rozklad a či minister rozhodol v súlade so stanoviskom rozkladovej komisie alebo nie. Správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je zápisnica z rokovania rozkladovej komisie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.9.2021, predmetom ktorého bol (o.i.) rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. S12363-2021-OddNAPP-6 zo dňa 23.6.2021. Zápisnica zachytáva priebeh rokovania rozkladovej komisie aj návrh rozhodnutia o rozklade pre ministra. V druhostupňovom rozhodnutí síce nie je uvedený konkrétny návrh rozkladovej komisie, no uvádza sa v ňom, že vec bola predložená rozkladovej komisii spolu s podaným rozkladom. Postup podľa § 61 ods. 2 SP bol dodržaný, pričom je potrebné uviesť, že citované ustanovenie nevyžaduje, aby v rozhodnutí o rozklade bol konkretizovaný návrh rozkladovej komisie ani to, či minister rozhodol v súlade s návrhom rozkladovej komisie alebo proti návrhu. Túto požiadavku na druhostupňové rozhodnutie nekladie ani § 47 ods. 3 SP. Nespôsobuje to teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže postup podľa § 61 ods. 2 SP bol dodržaný, a námietka žalobcu je preto nedôvodná. 41. Žalobca trval na tom, že uložená sankcia 1.500,- € je neprimeraná povahe skutku a následkom v podobe úniku osobných údajov, ktoré strata zdravotnej dokumentácie ani nevyvolala. 42. V predmetnej veci zákon č. 578/2004 Z.z. v ustanovení § 82 ods. 1 písm. c/ umožňuje uložiť pokutu od 0,- € do 9.958,- € a žalobcovi bola uložená pokuta 1.500,- €, čo je v spodnej polovici sadzby. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí správne poukázal na charakter zdravotnej dokumentácie a riziká spojené s jej stratou (ktorou je súbor informácií o pacientovi, o jeho zdravotnom stave, jemu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, poskytovaných služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zaznamenávaných nielen všeobecnými lekármi, ale aj lekármi špecialistami. Ide zároveň o prepojenie na tzv. osobnostné práva, najmä právo fyzickej osoby na ochranu súkromia, informáciami o zdravotnom stave, právom na ochranu osobných údajov, ktoré požívajú osobitnú ochranu). Skutočnosť, či reálne
došlo k vyzradeniu osobných údajov tretej osobe, nie je pre uloženie sankcie určujúca; stačí potenciálne riziko vyzradenia citlivých osobných informácií o zdravotnom stave formou straty zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Sankcionované je samotné nedodržanie povinnosti poskytovateľa chrániť zdravotnú dokumentáciu pred stratou (§ 22 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. v spojení s § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z.), zákonodarca pri sankcionovaní nevyžaduje aj kumulatívne naplnenie podmienky vyzradenia osobných údajov spôsobených stratou zdravotnej dokumentácie, preto aj z tohto pohľadu stačí len riziko zverejnenia citlivých osobných údajov a informácií v prípade, že prišlo k strate zdravotnej dokumentácie. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na to, že údaje týkajúce sa zdravia fyzickej osoby (fyzického zdravia alebo duševného zdravia vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave) predstavujú osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré podliehajú zvýšenej ochrane v zmysle zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto aj zákony č. 576/2004 Z.z. a č. 578/2004 Z.z. určujú subjekt zodpovedný za ich ochranu – poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 43. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (žalobca) priznal, že v jeho zariadení došlo k strate zdravotnej dokumentácie pacientky Bertovič. 44. Podľa názoru správneho súdu je sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia povinnosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k sťažovateľke, ktorá sa okrem toho musela až na urgencie dozvedieť o strate jej zdravotnej dokumentácie. 45. Porušenie popísané vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s druhostupňovým rozhodnutím má stredne závažný charakter a odôvodňuje uloženie sankcie v sume 1.500,- €. Ide pritom o sankciu uloženú v dolnej polovici zákonného rozsahu (0,-, € až 9.958,- €). Správna úvaha, ktorú orgány verejnej správy oboch stupňov použili, pri ktorej zohľadnili, že sa delikt stal, spáchal ho žalobca a aj charakter zdravotnej dokumentácie s následkami jej straty a zobrali do úvahy aj poľahčujúcu okolnosť, zodpovedá zásadám logického myslenia a neprekračuje rozsah určený zákonom č. 578/2004 Z.z. Uložená sankcia aj podľa názoru správneho súdu plní preventívnu aj represívnu funkciu. Mala by sa dotknúť majetkovej sféry sankcionovaného subjektu, tak aby nebola len iluzórna, ale aby plnila preventívnu funkciu tým, že sa sankcionovaný subjekt takéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať. Ak žalobca od svojho vzniku hospodári neustále so stratou, potom aj ním navrhovaná pokuta 100,- € by podľa tohto mala mať likvidačný charakter, čo však žalobca netvrdí. Ak žalobca poukazuje na rozhodnutia samosprávnych krajov, ktoré za toto porušenie ukladajú nižšie pokuty od 100,- € do 600,- €, správny súd uvádza, že tieto sa v prevažnej miere týkajú porušenia povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. s odkazom na § 23 zákona č. 576/2004 Z.z. a v predmetnej veci ide o porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. n/ zákona č. 578/2004 Z.z. s odkazom na § 22 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., preto majú minimálnu výpovednú hodnotu pre predmetnú právnu vec. 46. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ministra je zrozumiteľné a zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 47 SP. Správny súd prízvukuje, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy sa považujú za jeden celok, a teda aj dôvody v nich uvedené je potrebné považovať za komplexné. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa pokuty a jeho záver je z odôvodnenia identifikovateľný. 47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonmi č. 578/2004 Z.z. a č. 576/2004 Z.z. aj Správnym poriadkom a rozhodnutia sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania žalovaného. 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: BA-6S/320/2021 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).